1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), ako súdu kauzálne príslušnému na jeho prejednanie a rozhodnutie.
sídla žalovaného, nie kauzálne príslušný Okresný súd Prešov, keďže žalobca žalobu nevymedzil tak, že súvisí s konkurzným konaním vedeným voči úpadcovi. Poukázal pri tom na názor najvyššieho súdu vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 2Ndob/29/2024 zo dňa 29. júla 2024,
ktorého pre rozhodnutie sporu o príslušnosť je potrebné zodpovedať otázku, či predmetom konania je občianskoprávny, alebo obchodnoprávny spor. Pre určenie príslušnosti súdu je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, a teda i to, akej súdnej ochrany dovoláva. 3.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného pojednávania sporu. 4.
1 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 5.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 6.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 7.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 8.
Z, tretia časť Obchodného zákonníka - obchodnozáväzkové vzťahy - upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 8.1.
2 Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka - obchodnozáväzkové vzťahy - sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. 9.
7/2005 Z. z. (ďalej aj len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie
tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 10.
6 ZKR, súd na ktorom prebieha konanie
tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní
tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 10.1.
b) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
ZKR. Okresný súd Prešov nesúhlasil argumentom, že pohľadávka sa týka konkurznej podstaty úpadcu, a zároveň žalovaným je obchodná spoločnosť Správcovská a konzultačná, k. s., a teda, v konaní nie je založená kauzálna príslušnosť pre spory vyvolané osobitnou povahou konaní
ZKR.
zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je splnená. Ustanovenie § 196, ako aj § 196a ods. 6 ZKR upravujú, pre ktoré konania je založená osobitná kauzálna príslušnosť pre spory súvisiace s konkurzom a vyvolané osobitnou povahou konaní
ZKR. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného správcu ako právnickú osobou - podnikateľa, a taktiež zo žaloby vyplýva, že záväzkový vzťah nebol uzavretý v mene úpadcu. Predmetom sporu je tak záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pričom je len dispozitívnym právom žalobcu, koho označí za žalovaného. Najvyšší súd konštatuje, že nie je dôvod pre postúpenie sporu z Mestského súdu Košice na Okresný súd Prešov, pretože nie je daná osobitná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Prešov
6 ZKR, keďže nejde o spor vyvolaný osobitnou povahou konania o konkurze a reštrukturalizácii. 16. Pri posudzovaní povahy sporu najvyšší súd vychádzal z ustálenej praxe a názoru, že to, či spor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho statusu) strán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Určujúcou normou je v tomto prípade ustanovenie § 261 ObZ, obsahujúce vymedzenie obchodných záväzkových vzťahov.
povahy subjektov na oboch stranách sporu nie je možné konštatovať, že by išlo o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade žalobca by zodpovedal definícii subjektu verejného práva
Z a žalovaný definícii podnikateľa (§ 2 ods. 2 ObZ), preto nie je a priori vylúčené použitie ust. § 261 ods. 1 ObZ. 16.
kogentnej zákonnej úpravy obsiahnutej v § 261 ods. 2 v spojení s § 261 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) je obec subjektom relatívnych obchodných záväzkových vzťahov. Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce oblasť záväzkových vzťahov sa aplikujú vo vzťahu medzi obcou a podnikateľom, ak predmetom tohto záväzkového vzťahu je zabezpečovanie verejných potrieb a vlastnej prevádzky. Spravidla sa pre disponovanie s vecou obligatórne aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka so subsidiárnym použitím ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). Rešpektujúc § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy nájomnej zmluvy v ustanoveniach Obchodného zákonníka sa na záväzkový vzťah z nájomnej zmluvy aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka podporne. Pre prípad konkrétnej nájomnej zmluvy medzi obcou a nájomcom je pre posúdenie toho, ktorý právny predpis sa na daný záväzkový vzťah použije, je rozhodujúci sekundárny predmet uzatvorenej zmluvy, t.j. v danom prípade "nebytové priestory". Nájomná zmluva, ktorej sekundárnym predmetom sú nebytové priestory, je upravená zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v z. n. p. (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“), ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. To znamená, že Občiansky zákonník sa aplikuje len podporne. 16.3. Aplikácia konkrétneho právneho predpisu, či predpisov na daný záväzkový vzťah bude už vecou rozhodovania súdu prvej inštancie o veci samej, pričom vyššie uvedené úvahy nie sú pre súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci samej s prihliadnutím na zistený skutkový stav v priebehu konania, limitujúce a slúžia v tomto prípade len na procesnoprávne určenie príslušnosti súdu. V tejto súvislosti najvyšší súd s poukazom aj na prax ústavného súdu (napr. II.ÚS 573/2023) poznamenáva, že
znenia § 43 ods. 2 poslednej vety CSP, sú v prípade sporu o príslušnosť súdy „viazané rozhodnutím o príslušnosti“ spoločne nadriadeného súdu, kým v prípade konania o opravných prostriedkoch je súd nižšej inštancie „viazaný právnym názorom“ kasačného súdu (napr. § 391 ods. 2 CSP). Uvedené rozdielne zákonné dikcie zakladajú zásadný rozdiel v rozsahu záväznosti právneho posúdenia veci nadriadeným súdom. V prípade sporu o príslušnosť nadriadený súd posudzuje len prejudiciálne skutkové okolnosti určujúce pre rozhodnutie o príslušnosti, čomu zodpovedá záväznosť rozhodnutia v rozsahu určenia, ktorý súd bude príslušný konať, a samotné právne posúdenie týchto skutočností tvoriacich meritum veci v konaní samom je hodnotené len predbežne. Bez ohľadu na správnosť posúdenia skutkových okolností nadriadeným súdom v konaní o príslušnosť, nemožno takéto prejudiciálne hodnotenie považovať za meritórne zaväzujúce súd nižšej inštancie bez možnosti odklonu od neho v konaní o veci samej. Prejudiciálne riešené otázky na účely rozhodnutia nadriadeného súdu o príslušnosti nemá za následok viazanosť aj na meritum veci, ale len v rozsahu určenia príslušného súdu. Súd nižšej inštancie je aj po určení svojej príslušnosti oprávnený a povinný meritórne preskúmať vec, posúdiť charakter vzťahu medzi sporovými stranami, aplikovať nezávisle a nestranne,
svojho vlastného právneho uváženia, na predmetný právny vzťah aj príslušnú právnu normu a prípadne sa od prejudiciálneho hodnotenia najvyššieho súdu aj odkloniť. 17. Vychádzajúc z uvedeného procesnoprávneho hľadiska sa tak v danom prípade jedná o obchodnoprávny spor, a preto na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu je v zmysle § 22 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.