Najvyšší súd 2 Obo 37/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. H., nar. X. G., zast. JUDr. J. M., advokátom, so sídlom K., proti ţalovanému: Ing. J. K., so sídlom kancelárie H., správca konkurznej podstaty úpadcu E. I., a. s., H., IČO: X. v konaní o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
- marca 2012, č. k. 1 Cbi 1/2010-69, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
- marca 2012, č. k. 1 Cbi 1/2010-69 z r u š u j e a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo
- marca 2012, č. k. 1 Cbi 1/2010-69 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu E. I., a. s., H., IČO: X. nehnuteľnosti vedené na LV č. X., kat. územie K., parcela č. X.byt č. X. na X. poschodí v podiele 1/1, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9005/95417 a ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 968,96 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca ţalobou doručenou súdu dňa
- januára 2010 ţiadal, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko je ich vlastníkom z dôvodu, ţe ako kupujúci uzavrel s O. Š. ako predávajúcim dňa
- januára 2003 k predmetným nehnuteľnostiam zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Predávajúci (O. Š.) bol ako vlastník oprávnený s nehnuteľnosťami disponovať, ţalobca ako kupujúci zaplatil za tento byt cenu v dohodnutej výške, ktorá 2 Obo 37/2012 2 vychádzala z vypracovaného znaleckého posudku. Na základe návrhu na vklad podaného dňa
- januára 2003 pod č. V X. bol povolený vklad a vykonaný zápis vlastníckeho práva ţalobcu k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Týmto nadobudol ţalobca predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Vo vyjadrení k ţalobe ţalovaný uviedol, ţe nie sú splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým by bolo ţalobe vyhovené. Má za to, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré má spočívať v preukázaní existencie oprávnenosti jeho nároku titulom kúpy nehnuteľnosti a nezdokladoval zaplatenie kúpnej ceny. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. X., K. Ú. v N., kat. územie K. súd zistil, ţe vlastníkom predmetných nehnuteľností je ţalobca. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K 191/02-8 zo dňa
- januára 2003 vyplýva, ţe na majetok dlţníka E. I., a. s., P., IČO: X. bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. K., advokát, K. Uznesením č. k. 3K 191/02-428 zo dňa
- apríla 2008 konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty Ing. J. K., T. Súd zhodnotil výsledky tohto vykonaného dokazovania, citoval ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (právna úprava účinná v rozhodnom čase) a uviedol, ţe v konaní nebolo sporné, ţe na majetok dlţníka bol vyhlásený konkurz a nebola sporná ani skutočnosť, ţe správcom konkurznej podstaty bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná do súpisu konkurznej podstaty. Ţalobca preukázal, ţe je v evidencii nehnuteľností vedený ako vlastník nehnuteľností, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu listu vlastníctva č. X., kat. územie K. Ţalobca preukázal spôsob nadobudnutia svojho vlastníckeho práva, a to kúpou od bývalého vlastníka a preukázal aj to, ţe vlastnícke právo nadobudol ešte pred tým, ako bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu E. I., a. s. Aj účinky prevodu vlastníckeho práva na ţalobcu povolením vkladu zápisu vlastníckeho práva ţalobcu k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností nastali pred vyhlásením konkurzu. Je potrebné zdôrazniť, ţe tvrdenie ţalovaného o skutočnosti, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, je len vo všeobecnej rovine bez konkrétneho poukázania na to, čo ţalobca 2 Obo 37/2012 3 nepreukázal. Ţalobca neuviedol ţiadny právny dôvod pre zápis nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty. Ďalej poukázal na to, ţe v sporovom konaní, účelom ktorého je poskytnutie ochrany pri konflikte dvoch protichodných (spravidla hmotných) záujmov, predovšetkým povinnosť tvrdenia, ktorá je v súlade so zásadou prejednávacou a jej podstata spočíva v tom, ţe procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je záleţitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, pretoţe ak účastník, ktorý si splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností (t. j. neunesenie tzv. dôkazného bremena). Procesný neúspech v spore potom postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy), alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie preukázané. Dôkazné bremeno postihuje v zásade vţdy toho, kto niečo tvrdí. V prejednávanej veci ţalovaný ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe predmetné nehnuteľnosti boli do súpisu konkurznej podstaty zahrnuté oprávnene. Pre úplnosť prvostupňový súd uviedol, ţe vec prejednal a rozhodol bez účasti ţalovaného, a to napriek skutočnosti, ţe ţalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a ţiadal pojednávanie odročiť. Súd jeho ţiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval a uviedol, ţe vo veci bolo vytýčené pojednávanie na
- decembra
- Z neúčasti na pojednávaní sa ţalovaný ospravedlnil a ţiadal ho odročiť, nakoľko je odo dňa
- decembra 2011 (správne malo byť uvedené
- 2011) práceneschopný, čo zdokladoval Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti. Z neúčasti na ďalšom pojednávaní (
- marca 2012) sa opätovne ospravedlnil a ţiadal ho odročiť z dôvodu „vzniku neodkladných sluţobných povinností, súvisiacich so zabezpečením majetku úpadcu, nachádzajúceho sa v K. dňa
- marca 2012 s predpokladom účasti a pomoci aj Policajného zboru SR“. Ţiadosť o odročenie pojednávania bola súdu elektronickými prostriedkami doručovaná dňa
- marca 2012 (správne malo byť 2 Obo 37/2012 4 uvedené
- marca 2012); reálne do spisu sa dostala dňa
- marca 2012 (deň pojednávania); osobne do podateľne konajúceho súdu bola doručená dňa
- marca 2012 o 11:47 hod. (pojednávanie začalo o 10:30 hod.). Súd skonštatoval, ţe ţiadosť o odročenie pojednávania nesplnila náleţitosti podľa § 119 ods. 2 O. s. p.. Ak by tomu aj tak bolo, súd by ţiadosti nevyhovel, nakoľko dôvod, udávaný ţalovaným, rozhodne nemoţno zhodnotiť ako „váţny“, teda taký, pre ktorý by súd ţiadosť akceptoval (mimo to bola len vo všeobecnej rovine tvrdenia, bez preukázania). Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný má právo byť prítomný na pojednávaní, avšak tomu právu zodpovedá aj právo ţalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, a to aj vrátane prieťahov, spôsobených stratou v opačnom procesnom postavení; navyše ţalobca jednoznačne preukázal dôvodnosť ţaloby predloţenými dôkazmi a súd mohol rozhodnúť aj bez účasti ţalovaného, vychádzajúc z dokladov, predloţených ţalobcom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich priznal úspešnému ţalobcovi. Výška trov bola priznaná podľa § 11 ods. 1, § 14, § 15, § 16, § 17, § 18 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ţalovaný odvolanie odôvodnil tým, ţe konajúci súd rozhodol predčasne bez jeho účasti na pojednávaní, odňal mu ako správcovi konkurznej podstaty právo konať pred súdom a brániť tak práva veriteľov úpadcu. Zároveň ţalovaný poukázal na to, ţe súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe v danom konaní doteraz zistený skutkový stav veci neobstojí a sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré ako správca zabezpečuje a ktoré ešte nemohol v tomto konaní predloţiť. Rozhodnutie súdu teda podľa ţalovaného vychádzalo z neúplne zisteného skutkového stavu. 2 Obo 37/2012 5 Poukázal na to, ţe do konkurznej podstaty predchádzajúci správca zahrnul nehnuteľnosti uvedené v Dodatku č. 1 súpisu podstaty zo dňa
- mája 2004, a to z dôvodu, ţe uvedené nehnuteľnosti boli z majetku úpadcu do majetku tretích osôb prevedené v rozpore so záujmami úpadcu, na základe právneho úkonu, ktorý je podľa ţalovaného pravdepodobne neplatným právnym úkonom s cieľom získania prospechu pre tretie osoby, ktoré boli blízkymi osobami, majetkovo alebo personálne prepojenými osobami člena predstavenstva Ing. P. T. Správca konkurznej podstaty uviedol, ţe práve tento odvolaný člen predstavenstva, po svojom odvolaní na valnom zhromaţdení spoločnosti, konanom dňa
- novembra 2002, cca v rozmedzí dvoch týţdňov po konaní tohto valného zhromaţdenia v mene spoločnosti E.- I., a. s. (terajšieho úpadcu) odpredal spoločnosti patriace nehnuteľnosti osobám jemu blízkym. Kúpne ceny však nikdy neboli uhradené spoločnosti (terajšiemu úpadcovi) a ani v jeho účtovníctve sa ţiadne doklady o úhrade kúpnej ceny nenachádzajú. Podľa ţalovaného išlo o úmysel podvodným spôsobom získať finančnú výhodu pre iné osoby, resp. pre bývalého člena predstavenstva Ing. P. T., čo vyplýva aj zo skutočnosti, ţe väčšina bytov bola v krátkej lehote prevedená na ďalšie osoby (ako aj v tomto prípade). Tieto prevody, ako aj iné právne úkony, vykonané odvolaným členom predstavenstva, boli a sú predmetom viacerých trestných stíhaní, ktoré k dnešnému dňu ešte ukončené nie sú. O odročenie pojednávania správca konkurznej podstaty poţiadal z dôvodu, ţe za účelom zabezpečenia majetku úpadcu, nachádzajúceho sa v K., musel neodkladne vycestovať a pri tejto príleţitosti mal v úmysle aj komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom získania ďalších informácií, resp. listinných dôkazov na podporu vyššie uvedených tvrdení. K odvolaniu sa vyjadril ţalobca podaním z
- mája
- Navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol, resp. napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal ţalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania. 2 Obo 37/2012 6 Ţalobca vo vyjadrení uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje za vecne správne, zaloţené na spoľahlivo zistenom skutkovom stave a jeho správnom právnom posúdení. Súd prvého stupňa podľa ţalobcu správne postupoval v konaní tak, aby na jednej strane nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, a zároveň aby sa práva nezneuţívali na úkor týchto osôb. Ţalovaný v podanom odvolaní opakoval tvrdenia prezentované pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podľa názoru ţalobcu správne vysporiadal. Odvolanie ţalovaného a jeho celkové konanie pred súdom prvého stupňa zhodnotil ţalobca ako účelové. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe odvolanie ţalovaného nemá náleţitosti odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2 O. s. p. V odvolaní ţalovaného nie je uvedený rozsah, v akom ţalovaný napáda rozsudok súdu prvého stupňa. S poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. sa ţalobca domnieva, ţe sú dané dôvody na odmietnutie odvolania. Ak by však podľa ţalovaného odvolací súd dospel k inému záveru, teda ţe odvolanie má všetky náleţitosti, predpokladané O. s. p., je podľa jeho názoru potrebné napádané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Ţalobcu k tomu záveru viedli niţšie uvedené skutočnosti. Ţalobca poukázal na správanie a postup ţalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa. Ţalovaný spôsoboval predlţovanie súdneho sporu a neumoţňoval súdu prvého stupňa pojednávať v tejto veci a vo veci meritórne rozhodnúť. Podľa názoru ţalobcu, ţalovaný v konaní vykonával úkony, ktoré moţno povaţovať za zneuţívanie jeho práv na úkor ţalobcu. Ďalej uviedol, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa ţalovaný opakovane ospravedlňoval jeho neprítomnosť na vopred dlhodobo naplánovaných pojednávaniach. Podľa vedomostí ţalobcu ţalovaný ospravedlňoval svoju neprítomnosť krátko pred termínom pojednávania, ţalobca sa o neprítomnosti ţalovaného na pojednávaní dozvedel aţ tesne pred pojednávaním, resp. aţ počas cesty na súd, teda v čase, keď bol ţalobca a jeho právny zástupca pripravený sa dostaviť na nariadené pojednávanie a za týmto účelom vykonal aj potrebné úkony. Z dôvodu na strane ţalovaného sa pojednávanie dňa
- decembra 2011 ani neuskutočnilo. 2 Obo 37/2012 7 Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa správne, podrobne a presvedčivo odôvodnil, prečo pojednával dňa
- marca 2012 v neprítomnosti ţalovaného. Ţalovaným uvádzaný dôvod neprítomnosti nemoţno podľa ţalobcu povaţovať za dôleţitý dôvod tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 119 ods. 1 O. s. p. Nešlo pritom o dôvod, ktorý by ţalovanému nebol vopred známy, ktorý by nezniesol odklad, alebo ktorý by mu znemoţňoval jeho účasť na vopred dlhodobo nariadenom pojednávaní. Ţalobca nemá vedomosť o tom, ţe by ţalovaný v dostatočnom časovom predstihu informoval súd o jeho nemoţnosti dostaviť sa na pojednávania. Ţalobca poukázal v tejto súvislosti na rozporuplné vyjadrenia ţalovaného v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní, stanovenom na deň
- marca 2012 a v podanom odvolaní. V ospravedlnení udával potrebu zabezpečovať podstatu, v odvolaní spomenul nutnosť zabezpečovať nové dôkazy. Bez ohľadu na tieto skutočnosti údajná cesta do K. bola subjektívnym rozhodnutím ţalovaného, a bez zásadnej relevancie k predmetu sporu. Ţalobca tieţ dal do pozornosti, ţe nadobudol predmetný byt ešte v roku 2003 – teda aj ţalovaným spomínané konania prebiehajú takmer 10 rokov, teda v nich v čase súdneho pojednávania nemohlo dôjsť k zásadnému zvratu, respektíve relevantné dokumenty z týchto konaní mohol ţalovaný zabezpečiť v dostatočnom časovom predstihu pred súdnym pojednávaním. Tvrdenie ţalovaného v odvolaní o nemoţnosti predloţiť dôkazy skôr tak nezodpovedá skutočnosti. Ţalobca má za to, ţe ţalovaný nechával ţalobcu v domnienke, ţe sa na nariadené pojednávanie dostaví, ţalobca sa na pojednávanie pripravil a následne sa ţalovaný krátko pred pojednávaním ospravedlní a očakáva, ţe sa pojednávania neuskutočnia. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami ţalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 47/96, v ktorom konštatuje: Len prerokovávaním veci na súdnom alebo inom právnom orgáne ochrany práva sa právna neistota osoby neodstráni. Právnu istotu vytvára aţ jeho právoplatné rozhodnutie. Preto na realizáciu 2 Obo 37/2012 8 ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nestačí iba konanie a prejednávanie veci pred súdom bez meritórneho rozhodnutia. Ţalobca konštatuje, ţe je v jeho záujme a právnej istoty, aby bolo vo veci rozhodnuté, osobitne, keď zohľadníme kúpu nehnuteľnosti v roku 2003 a podanie návrhu začiatkom roku
- Rovnako by malo byť v záujme ţalovaného ako správcu konkurznej podstaty skoré ukončenie sporu, v záujme pokročenia v konkurznom konaní a jeho uzatvorenia. Ţalovaný neuviedol ani ţiaden konkrétny hmotnoprávny dôvod, ktorým by mal poukazovať na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ani ktoré konkrétne skutkové okolnosti z prípadne doplneného dokazovania by mali zistený skutkový a právny stav vyvrátiť a akým právnym relevantným spôsobom by sa tak malo stať. Poukazuje na to, ţe k odvolaniu pripojená zmluva o prevode vlastníctva bytu z
- novembra 2012, aj napriek výhradám k jej dôkaznej sile, keďţe nebola predloţená skôr, hoci tak nepochybne bolo moţné urobiť, nielenţe neprináša ţiadne nové skutočnosti, ale dokonca potvrdzuje to, na čo poukazoval ţalobca v celom priebehu konania. Je z nej zrejmé, ţe ţalobca kúpil byt od subjektu, ktorému ho predal úpadca – od pána O. Š.. Ten ho následne predal ţalobcovi. V čase vyhlásenia konkurzu (
- januára 2003) predmetný byt nepatril do vlastníctva úpadcu, ale jeho vlastníkom bol od
- decembra 2002 O. Š. Ţalovaný tak v priebehu celého konania, ako aj v odvolaní obchádza relevantnú právnu úpravu, a skutočnosť, ţe predmetný byt nepatril v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu do vlastníctva úpadcu. Ţalobca poukázal, ţe nie je v tomto spore relevantné zdokladovanie zaplatenia kúpnej ceny ţalobcom. Ţalobca však túto kúpnu cenu zaplatil osobe oprávnenej – t. j. predchádzajúcemu vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti pánovi O. Š., od ktorého túto nehnuteľnosť nadobudol. Touto osobou však nebol ţalovaný, nakoľko v relevantnom čase ţalovaný nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. V dôsledku tohto nemôţe mať ţalovaný záujem na dokazovaní zaplatenia kúpnej ceny ţalobcom tretej osobe. 2 Obo 37/2012 9 Rozpory medzi spoločníkmi úpadcu, ako aj ich vzťahy a vzťahy úpadcu s tretími osobami nemajú nijaký vplyv na existenciu a nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu zo strany ţalobcu. Ţalobca nebol v zmluvnom ani v inom právnom vzťahu s úpadcom ani jeho spoločníkmi. Ţalobca konštatuje, ţe v prípade akýchkoľvek nárokov voči tretej osobe si ich musí ţalovaný uplatňovať voči nej. Nároky voči tretím osobám mohol a mal úpadca, respektíve ţalovaný uplatniť iným spôsobom a v samostatnom konaní. Vzhľadom na uvedené nie je ţalobcovi zrejmé, ako si ţalovaný uplatňuje akýkoľvek nárok k nehnuteľnosti ţalobcu len preto, ţe ju pravdepodobne kedysi vlastnil. Navyše takýto postup ţalovaného nepovaţuje ţalobca za účelový a hospodárny z hľadiska vedenia konkurzu a jeho nákladov a bezdôvodne zasahuje do práv dobromyseľných tretích osôb, akými je aj ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalovaného podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Odvolacím dôvodom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, čím sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkom súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a pouţívanie zákonných ustanovení procesných predpisov, musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a pouţívať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemoţno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe 2 Obo 37/2012 10 všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.). Súd v zásade koná v prítomnosti účastníkov konania. Procesný predpis umoţňuje súdu konať v ich neprítomnosti, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 101 ods. 2 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepoţiada z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z uvedeného zákonného znenia vyplýva, ţe ak účastník poţiada z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd nemôţe konať v jeho neprítomnosti a pojednávanie musí odročiť. Súd pojednávanie môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O. s. p.). Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať podľa § 119 ods. 2 O. s. p., návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to moţné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. V prejednávanej veci bol vytýčený prvý termín pojednávania na deň
- december 2011, kedy ţalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a poţiadal o odročenie pojednávania dňa
- decembra 2011 (ktoré bolo na súd podané osobne) z dôvodu trvajúcej pracovnej neschopnosti, čo aj doloţil Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, kde bola uvedená jeho neschopnosť práce od
- novembra
- V prejednávanej veci bol vytýčený druhý termín pojednávania na deň
- marec
- Ţalovaný poţiadal o odročenie pojednávania dňa
- marca 2012, ţiadosť bola konajúcemu súdu doručená deň pred začatím pojednávania telefaxom (včas doplnená predloţením originálu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 O. s. p.), ţalovaný (správca konkurznej podstaty) 2 Obo 37/2012 11 uviedol ako dôvod vznik neodkladných a nepredvídaných pracovných povinností súvisiacich so zabezpečením majetku úpadcu nachádzajúceho sa v K. dňa
- marca 2012 s predpokladom účasti a pomoci Policajného zboru SR. Popísanú situáciu povaţuje odvolací súd za váţny dôvod v zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 O. s. p., ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, ţe súd prvého stupňa mal jeho ţiadosti o odročenie pojednávania vyhovieť. Podľa § 119 ods. 2 ţalovaný oznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, keď sa o dôvode odkladu dozvedel a tým, ţe ţiadosť o odročenie pojednávania bola konajúcemu súdu doručená faxom, súd získal uvedené telefaxové číslo, na ktoré mal súd bezodkladne oznámiť, ako návrh posúdil. Súd prvého stupňa si túto povinnosť nesplnil a pojednávanie neodročil. Ţalovaný poţiadal o odročenie pojednávania v súlade s ust. § 119 O. s. p. Z priebehu konania je zrejmé, ţe tvrdenie ţalobcu o opakujúcich sa bezdôvodných ospravedlneniach ţalovaného nie je pravdivé. Ţalovaný sa ospravedlnil na dve pojednávania, v prvom prípade z dôvodu choroby, kedy PN bola vystavená uţ skoro mesiac pred nariadeným pojednávaním (
- 2011) a v druhom prípade ţalovaný odôvodnil náhlosť nemoţnosti zúčastniť sa pojednávania. Z uvedeného sa javí, ţe v týchto prípadoch nejde o účelové ospravedlnenie sa ţalovaného. Tým, ţe súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti ţalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. So zreteľom na uvedené je zrejmé, ţe v predmetnom konaní došlo k procesnej vade, zakladajúcej podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odvolací dôvod. Táto vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní bude povinnosťou súdu vyzvať ţalovaného na predloţenie dokladu o pracovných povinnostiach súvisiacich so zabezpečením majetku úpadcu nachádzajúceho sa v K. s predpokladom účasti a pomoci aj Policajného zboru SR. 2 Obo 37/2012 12 V novom konaní rozhodne súd tieţ o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová