← Slovensko

neplatnosť právneho úkonu s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/121/2023 Identifikačné číslo spisu: 8110224332 Dátum vydania rozhodnutia: 27.08.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8110224332.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Aleny Adamcovej, v spore žalobcov: 1/ H. G., nar. S., bytom R., 2/ H. I., nar. S., bytom D., 3/ C. N., nar. S., bytom L., 4/ C. E., nar. S., bytom L., 5/ G. H., nar. S., bytom D., 6/ C. K., nar. S., bytom L., 7/ B. E., nar. S., bytom L., 8/ G. G., nar. S., bytom L., 9/ K. W., nar. S., bytom R., 10/ L. H., nar. S., bytom R., 11/ G. D., nar. S., bytom G., 12/ G. G., nar. S., bytom L., 13/ H. G., nar. S., bytom W., 14/ C. D., nar. S., bytom G., 15/ C. D., nar. S., bytom I., 16/ G. D., nar. S., bytom L., žalobcovia 1/, 2/, 11/, 15/ a 16/ zastúpení: Vojčík & Partners, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Rázusova 13, Košice, IČO: 36 866 563, žalobcovia 3/, 4/, 6/ - 10/, 12/ - 14/ zastúpení advokátom Mgr. Otom Salokym, so sídlom Hlavná 94, Prešov, proti žalovaným: 1/ C. O., nar. S., bytom C., zast. advokátom JUDr. Františkom Komkom, so sídlom Hlavná 27, Prešov, 2/ R. W., nar. S., bytom C., 3/ C. G., nar. S., bytom N., 4/ G. N., nar. S., bytom D., 5/ C. E., nar. S., bytom C., 6/ B. N., nar. S., bytom H., 7/ G. E., nar. S., bytom C., 8/ K. A., nar. S., bytom C., 9/ C. D., nar. S., bytom D., 10/ G. D., nar. S., bytom D., 11/ T. D., nar. S., bytom D., 12/ A. D., nar. S., bytom D., (žalovaní 9/ až 12/ po pôvodne žalovanom 9/ B. D., nar. S., zomr. S., naposledy bytom D.), 13/ F. R., nar. S., bytom H., 14/ G. R., nar. S., bytom C., 15/ N. R., nar. S., bytom C., 16/ C. H., nar. S., D., 17/ B. I., nar. S., bytom S., 18/ B. I., nar. S., bytom G., 19/ G. D., nar. S., bytom L., 20/ C. D., nar. S., bytom C., 21/ T. L., nar. S., bytom C., 22/ L. T., nar. S., bytom G., zastúpená B. T., nar. S., bytom G., 23/ G. G., nar. S., bytom G., 24/ Y. G., nar. S., bytom Q., 25/ B. E., nar. S., bytom L., 26/ G. D., nar. S., bytom C., 27/ B. H., nar. S., bytom C., 28/ G. W., nar. S., bytom L., 29/ C. F., nar. S., bytom E., 30/ I. F., nar. S., bytom U., 31/ G. F., nar. S., bytom N., 32/ G. O., nar. S., bytom C., 33/ G. O., nar. S., bytom C., 34/ B. O., nar. S., bytom C., 35/ G. O., nar. S., bytom C., 36/ R. F., nar. S., bytom N., žalovaní 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 9/, 19/ a 21/ zastúpení advokátom JUDr. Jánom Klimekom, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/191/2010, o dovolaní žalovaného 1/ a dovolaní žalovaných 2/, 3/, 4,/ 6/, 7/, 9/, 19/ a 21/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. februára 2023 sp. zn. 2Co/21/2021, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a . Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/ 15/ a 16/ m a j ú proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 9/, 19/ a 21/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/ 15/ a 16/ proti žalovaným 5/, 8/, 10/ - 18/, 20/, 22/ - 36/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. októbra 2016 č. k. 29C/191/2010-944 (ďalej len „rozsudok okresného súdu, prvý v poradí“) žalobu zamietol (prvá výroková veta); žalovaným v 1. až 28. rade voči žalobcom v 1. až 12. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhá výroková veta). 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, prvého v poradí, vyplýva, že žalobcovia sa žalobou pôvodne domáhali určenia, že notárska zápisnica č. N 138/2007, Nz 39095/2007, NCRls 38820/2007 o priebehu ustanovujúceho valného zhromaždenia spoluvlastníkov podielov v spoločnej nehnuteľnosti o založení pozemkového spoločenstva a výsledku volieb do orgánov pozemkového spoločenstva, napísaná dňa 2. októbra 2007 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, notára, so sídlom Rastislavova 5, 040 01 Košice, je neplatná. V priebehu konania, dochádzalo nielen k úprave žaloby pokiaľ ide o účastníctvo v konaní, ale žalobcovia sa taktiež domáhali, aby súd pripustil zmenu žaloby; okresný súd uznesením z 15. marca 2016 naposledy pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva podpísanej dňa 22. septembra 2007, ako aj nulitnosti uznesení zo stretnutia uskutočneného dňa 22. septembra 2007 označeného ako ustanovujúce valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva, osvedčené v notárskej zápisnici č. N 138/2007, Nz 39095/2007, NCRls 38820/2007 spísanej dňa 2. októbra 2007 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, notára, so sídlom v Košiciach. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. 1.2. Okresný súd rozsudkom, prvým v poradí, žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení; vyslovením neplatnosti, resp. nulity právnych úkonov by nebola odstránená spornosť, kto je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre k. ú. O.; okresný úrad by v zmysle § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“ alebo „zákon č. 162/1995 Z. z.“) nemohol vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom v prospech konkrétneho subjektu s právnou subjektivitou. Podstatné pre okresný súd bolo, že určovacou žalobou nebude odstránená spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a s konečnou platnosťou nebude vyriešená otázka, kto je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností titulom práva právneho predchodcu. 1.3. Okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania pri aplikácii § 255 a § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 28. februára 2019 č. k. 2Co/147/2017-1140 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu“) rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalobkyne v 6. rade, žalovanej v 10. rade a žalovaného v 11. rade. 2.1. Krajský súd konal na odvolanie žalobcov v 1., 2., 11. až 14. rade namietajúcich nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. S poukazom na závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/144/2002 konštatoval, že nie je vylúčené, aby sa rozhodovalo o platnosti namietanej zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorou bolo osvedčené vlastnícke právo dotknutých vlastníkov; zákon takto koncipovaný žalobný návrh pripúšťa a je potrebné ustáliť, či účastníci tohto právneho úkonu sú stranami v prebiehajúcom konaní. 2.2. Vychádzal aj z tvrdení žalobcov, ktorí požadovali, aby boli novousporiadané spoluvlastnícke podiely k spoločnej nehnuteľnosti podľa pôvodnej knihy urbariátu. Odvolací súd poukázal na zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil okrem iného aj katastrálny zákon s účinnosťou od 15. októbra 2008, a ktorý zaviedol ochranný mechanizmus proti účelovým opakovaným prevodom nehnuteľností v snahe komplikovať súdny proces a faktické vrátenie nehnuteľností. Právna úprava mala na zreteli stav, keď nie je vždy možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva; táto úprava nebráni platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva, ak bol prevodca oprávnený predmet prevodu previesť. Právna úprava poskytla riešenie, aby dotknuté osoby nemuseli vyvolávať ďalšie súdne konanie po úspešne ukončenom spore, prípadne rozširovať žalobu o nový predmet sporu a o ďalších žalovaných. Žalobcovi sa umožnilo podať žalobu proti účastníkom napadnutého právneho úkonu, prípadne viacerých právnych úkonov, ak došlo k opakovaným prevodom. Po podaní žaloby môže v ten istý deň navrhnúť zápis poznámky s doložením žaloby potvrdenej v podateľni súdu a ďalšie prevody po zápise poznámky mu už nesťažia procesnú situáciu a zjednodušia mu navrátenie veci do predošlého stavu, vrátane zosúladenia formálneho stavu v katastri so stavom skutočným. Táto právna úprava teda umožňuje, aby v dôsledku ďalších zmien práv k nehnuteľnostiam, ku ktorým dôjde počas súdneho konania, nebolo nutné meniť žalobu napádaním ďalších právnych úkonov a rozširovaním okruhu pasívne legitimovaných strán sporu. Výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je v takom prípade záväzným nielen pre účastníkov konania, ale aj pre osoby neoznačené v rozsudku, ktoré nadobudli vecné právo k nehnuteľnosti od strany sporu po začatí súdneho konania, pokiaľ právna zmena bola prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania v katastri nehnuteľností. 2.3. V prejednávanej veci z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. O. takýto zápis poznámky o prebiehajúcom spore vyplýva; prípadný právoplatný rozsudok by tak zaväzoval aj osoby neoznačené v rozsudku, ak právna zmena bola prevedená po zápise poznámky o začatí konania. 2.4. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm.

  1. b)a
  2. c)CSP rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že za situácie, keď je daný naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe o neplatnosť právneho úkonu, súd prvej inštancie sa bude v ďalšom konaní zaoberať konkrétnymi dôvodmi namietanej neplatnosti zmluvy v spojení s vecnou legitimáciou označených strán sporu. 3. Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. októbra 2020 č. k. 29C/191/2010-1301 (ďalej len „rozsudok okresného súdu, druhý v poradí“), určil, že zmluva o založení pozemkového spoločenstva podpísaná dňa 22. septembra 2007 v Sabinove je neplatná (prvá výroková veta). Určil, že uznesenia zo stretnutia uskutočneného dňa 22. septembra 2007 označeného ako ustanovujúce valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva, a to: zoznam vlastníkov a počet podielov Pozemkového spoločenstva v Orkucanoch, zmluva o založení Pozemkového spoločenstva v Orkucanoch, poplatok vo výške 50 Sk na pôvodný podiel ročne, stanovy Pozemkového spoločenstva v Orkucanoch, plán činnosti Pozemkového spoločenstva v Orkucanoch na rok 2007, zvolenie výboru pozemkového spoločenstva, zvolenie dozornej rady, osvedčené v notárskej zápisnici č. N 138/2007, Nz 39095/2007, NCRls 38820/2007 o priebehu ustanovujúceho valného zhromaždenia spoluvlastníkov podielov v spoločnej nehnuteľnosti o založení pozemkového spoločenstva a výsledku volieb do orgánov pozemkového spoločenstva napísanej dňa 2. októbra 2007 v Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, notára, so sídlom Rastislavova 5, 040 01 Košice, sú neplatné (druhá výroková veta). Žalobcom v 1., 2., 11., 15. a 16. rade voči žalovaným v 1. - 4., 6., 7., 16., 18., 28. - 33. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (tretia výroková veta). Vo vzťahu žalobcov v 1., 2., 11., 15. a 16. rade a žalovaných v 5., 8., 10. - 15., 17., 19. - 27. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (štvrtá výroková veta). Žalobcom v 3. - 10. rade, v 12. - 14. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (piata výroková veta). 3.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, druhého v poradí, vyplýva, že po zmene žaloby pripustenej uznesením z 15. marca 2016 konal o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva podpísanej dňa 22. septembra 2007, ako aj nulitnosti uznesení zo stretnutia uskutočneného 22. septembra 2007 označeného ako ustanovujúce valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva osvedčené v notárskej zápisnici o priebehu ustanovujúceho valného zhromaždenia. Dôvodom pre vyslovenie neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva mala byť skutočnosť, že zmluva bola podpísaná osobami, ktoré v čase jej uzatvorenia neosvedčili svoje vlastnícke právo. Z uvedeného dôvodu neplatná zmluva o založení pozemkového spoločenstva sa stala titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX (predtým LV č. XXX) pre k. ú. O.; správa katastra priznala notárskej zápisnici hmotnoprávne účinky napriek tomu, že notárska zápisnica neosvedčila vlastnícke práva osôb, ktoré sa tzv. ustanovujúceho valného zhromaždenia mali zúčastniť. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť; namietali absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a namietali premlčanie. 3.2. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 137, § 228 CSP, § 34 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 5 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 10 ods. 1, ods. 2, § 10, § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z. z.“ alebo „zákon o pozemkových spoločenstvách“), § 132 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona č. 229/1991 Zb., okresný súd citoval zákon č. 81/1949 Zb. SNR. Vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodný urbársky majetok v k. ú. O. bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 48 na vlastníka s označením „Urbársky gazdovia obce Orkucany“ na základe pôvodného horevzatia a na základe skutočného rozdielu; v prospech tohto vlastníka bol založený list vlastníctva č. XXX. Následne bol 5. októbra 2007 vykonaný zápis záznamom do katastra nehnuteľností namietanej notárskej zápisnice; súčasťou notárskej zápisnice bola aj prezenčná listina právnych nástupcov pozemkového spoločenstva Orkucany, zoznam členov pozemkového spoločenstva a zmluva o založení pozemkového spoločenstva. Pod číslom zmeny 35/08 bol v KN zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k. ú. O., predmetné pozemky boli prepísané na LV č. XXX. Poukázal na následné zmeny na liste vlastníctva z dôvodu prevodu a prechodu vlastníckeho práva; poukázal na nadobúdacie tituly spoluvlastníckych podielov u jednotlivých strán sporu, ako aj na skutočnosť, že niektorí zo žalobcov nie sú na liste vlastníctva vedení ako podieloví spoluvlastníci, títo žalobcovia tvrdia, že im vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí titulom ich právnych predchodcov. 3.3. Súd prvej inštancie konajúc o určovacej žalobe posudzoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zotrval na právnom názore vyslovenom v rozsudku, prvom v poradí, že naliehavý právny záujem nie je daný. V dôsledku kasačnej záväznosti právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení však uzavrel, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný. 3.4. Uviedol, že namietanou notárskou zápisnicou bol osvedčený priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou; bola schválená zmluva o založení pozemkového spoločenstva a realizovaná voľba do orgánov spoločenstva. Súčasťou namietanej notárskej zápisnice bola aj prezenčná listina právnych nástupcov pozemkového spoločenstva Obce Orkucany, zoznam členov pozemkového spoločenstva a zmluva o založení pozemkového spoločenstva podľa zákona č. 181/1995 Z. z. Notárska zápisnica bola zapísaná záznamom do katastra nehnuteľností pod č. Z-115907. 3.5. Z ustanovení zákona č. 181/1995 Z. z. možno vyvodiť, že členom pozemkového spoločenstva môže byť iba podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti a iba tento môže uzatvoriť zmluvu o založení pozemkového spoločenstva a byť členom jeho orgánov. O založení pozemkového spoločenstva (a o voľbe orgánov spoločenstva) tak mohli hlasovať iba podieloví spoluvlastníci spoločných nehnuteľností pôvodne zapísaní v pozemkovej knihe, vo vložke č. 48, pre k. ú. O.. Osobám zúčastneným ustanovujúceho valného zhromaždenia vlastnícke právo nesvedčalo; ako vlastník bol zapísaný subjekt označený ako „Urbársky gazdovia Obce Orkucany“. Časť žalovaných tvrdila, že sa vychádzalo zo zoznamu podielnikov Urbariátu Obce Orkucany z roku 1929, ktorý sa mal ako jediný v archíve zachovať a výška jednotlivých spoluvlastníckych podielov mala byť určená podľa návrhu spracovaného žalovanými 3/ a 4/. Z ich vyjadrenia však vyplynulo, že pred konaním ustanovujúceho valného zhromaždenia nebola realizovaná identifikácia bývalých podielnikov urbariátu podľa zoznamu z roku 1929 a osoby, ktoré sa ustanovujúceho valného zhromaždenia zúčastnili, nedisponovali akýmkoľvek hmotnoprávnym úkonom preukazujúcim ich vstup do práv a povinností bývalých podielnikov urbáru. Ich vlastnícke právo bolo zapísané až na základe namietanej notárskej zápisnice. S poukazom na § 132 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie ustálil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by nadobúdacím titulom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola notárska zápisnica osvedčujúca priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia podľa § 46 a § 61 zákona č. 323/1992 Zb. 3.6. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou, či bývalý urbár s označením „Urbársky gazdovia obce Orkucany“ podliehal právnej úprave zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov alebo zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. Podľa záverov súdu prvej inštancie vzhľadom na charakter pozemkov pôvodne vedených v pozemnoknižnej vložke č. 48, tieto podliehali právnej úprave zákona č. 81/1949 Zb. SNR. Podľa uvedeného zákona všetok nehnuteľný majetok prechádza do vlastníctva jednotných družstiev a súčasne s prechodom zanikajú urbáre. V takomto prípade k navráteniu vlastníctva bývalých podielových urbárnikov mohlo dôjsť len vo vzťahu k oprávneným osobám uvedeným v § 4 zákona č. 229/1991 Zb. 3.7. Okresný súd poukázal na obdobnú právnu vec, v ktorej sa riešila otázka vstupu právnych nástupcov do práv a povinností bývalých urbarialistov v súvislosti so zrušením urbáru spoločne užívaných lesov; poukázal na závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze zo 6. decembra 2018 sp. zn. IV. ÚS 150/2018, podľa ktorých ak správny orgán zdôraznil, že zrušením urbáru zostalo vlastníctvo podielnikov zachované, bolo jeho úlohou odôvodniť právne nástupníctvo členov pozemkového spoločenstva po pôvodných podielnikoch, teda vysporiadať sa s tým, ako členovia pozemkového spoločenstva vstúpili do práv a povinností po pôvodných urbárnikoch vrátane identifikácie samotných pôvodných urbárnikov (...), (...) pokiaľ správny orgán dospel v rozhodnutí k záveru, že členovia pozemkového spoločenstva presne identifikovaní vo výroku rozhodnutia sú súčasne aj podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov, bolo jeho povinnosťou tento svoj záver náležitým spôsobom odôvodniť. Notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti totiž už zo svojej podstaty nemôže zároveň automaticky osvedčovať veľkosť podielov „pôvodných urbárnikov“, keďže osvedčuje len hmotnoprávny úkon (vydržania), na podklade ktorého svedčí vlastnícke právo určitému subjektu - v konkrétnych okolnostiach veci súčasným členom pozemkového spoločenstva. 3.8. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval, že bolo nevyhnutné, aby osoby zúčastňujúce sa ustanovujúceho valného zhromaždenia ku dňu jeho konania preukázali svoje právne nástupníctvo po bývalých podielnikoch urbáru a súčasne osvedčili vlastnícke právo k určeným spoluvlastníckym podielom. V danej veci však fyzické osoby zúčastňujúce sa ustanovujúceho valného zhromaždenia ku dňu jeho konania nevedeli preukázať hmotnoprávnym úkonom o ich vstupe do práv a povinností tvrdené právo ich predchodcov podľa zoznamu podielnikov bývalého urbáru z roku 1929, a teda, že sú nadobúdateľmi vlastníckeho práva k určeným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom spoločného hospodárenia bývalého urbáru. Neboli zistené skutočnosti preukazujúce identifikáciu jednotlivých pôvodných urbárnikov, od ktorých svoje nástupníctvo odvodzovali; čestné prehlásenia o ich právnom nástupníctve nespĺňajú náležitosť hmotnoprávneho úkonu preukazujúceho ich vstup do práv a povinností právneho predchodcu. Ku dňu ustanovujúceho valného zhromaždenia tak neboli subjektami oprávnenými uzatvoriť zmluvu o založení spoločenstva s právnou subjektivitou a súčasne voliť orgány spoločenstva, ktorých členmi môžu byť iba členovia pozemkového spoločenstva. 3.9. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že zmluva o založení spoločenstva, ako aj uznesenia prijaté na ustanovujúcom valnom zhromaždení sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom č. 181/1995 Z. z. Súd prvej inštancie navyše konštatoval, že nebolo správne, pokiaľ sa vychádzalo zo zoznamu podielnikov z roku 1929 za stavu, keď k zrušeniu urbáru došlo až v priebehu päťdesiatych rokov 20. storočia; zo zachovanej zápisnice z rokovania komisie urbariátu z 3. júna 1955 vyplýva, že členmi urbáru boli aj iné osoby, ako uvedené v zozname z roku 1929. 3.10. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 1, ods. 2 a § 257 Civilného sporového poriadku. 4. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. februára 2023 č. k. 2Co/21/2021-1436 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodne žalovaného v 9. rade (prvá výroková veta); rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (druhá výroková veta); stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (tretia výroková veta). 4.1. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania; rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. 4.2. Odvolací súd venoval pozornosť otázke naliehavého právneho záujmu s poukazom na § 80 písm.
  3. c)zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“); § 470 ods. 1, ods. 2 a § 137 písm.
  4. c)CSP. Vo všeobecnosti konštatoval, že všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, a teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo zbytočné. Súdne konanie sa chápe aj ako určitá služba poskytovaná štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv; je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu došlo; ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) práva; doktrínu preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky tejto doktríny nie je možné absolutizovať. V mnohých prípadoch ju nemožno vztiahnuť na určovacie žaloby, ktoré predpokladá osobitný predpis, kde žalobca naliehavý právny záujem nepreukazuje. Za špecifických okolností nie je vylúčené, že žalobca bude mať naliehavý právny záujem na určení práva aj vtedy, ak právo už bolo porušené. 4.3. Odvolací súd poukázal na závery najvyššieho súdu vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu, špeciálne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2019 sp. zn. 2ObdoV/11/2019. Z uvedeného rozhodnutia a rozhodnutí v ňom citovaných vyplýva, že povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany práva, t. j. ak neistotu žalobcu v právnom vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom irelevantný. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom; ide o prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana. Aj v prípade, kedy žalobca, ktorý podal určovaciu žalobu, má možnosť podať žalobu na plnenie, všeobecne neplatí, že by nebol daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Ide o prípady, kedy by žalobou na plnenie nebol vyčerpaný celý predmet konania o určovacej žalobe alebo kedy sa určovacím výrokom rozsudku vytvorí pevný základ vzťahu medzi stranami sporu. 4.4. Odvolací súd dospel k záveru, že podaná žaloba je prípustná určovacou žalobou podľa § 137 písm.
  5. c)CSP. Pre posúdenie bolo rozhodujúce, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo na LV č. XXX zapísané titulom notárskej zápisnice, ktorou bola osvedčená zmluva o založení Pozemkového spoločenstva Orkucany, čo s poukazom na § 132 Občianskeho zákonníka nie je možné. Ani strany sporu nerozporovali tú skutočnosť, že ich vlastníctvo nebolo notárom riadne osvedčené; ich vlastníctvo malo byť osvedčené na základe čestných vyhlásení a zároveň mal byť určený aj ich podiel na spoločnej nehnuteľnosti. S poukazom na § 32 ods. 2 katastrálneho zákona odvolací súd dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to aj vzhľadom na neúspešné domáhanie sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia bývalej Správy katastra Prešov zo 4. septembra 2013 č.: Xo 27/2013/Ba v spojení s rozhodnutím bývalej Správy katastra Sabinov zo 6. mája 2013 č.: X 7/2012/JU a konaním vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/88/2013. Práve v uvedenom rozhodnutí správny súd odkázal na občianskoprávne konanie; v zmysle uvedeného bolo pre žalobcov potrebné domáhať sa žalobou neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva osvedčenom notárskou zápisnicou. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o založení pozemkového spoločenstva tak podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie opodstatnene pristúpil k určeniu neplatnosti uznesení zo stretnutia uskutočneného rovnako 22. septembra 2007. 4.5. K odvolacej námietke nedostatočnej pasívnej, ale aj aktívnej vecnej legitimácie, odvolací súd uviedol, že v spore na strane žalobcu vystupujú právni nástupcovia pôvodných vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 48 pre k. ú. O. a na strane žalovaných vystupujú fyzické osoby, ktorými došlo k založeniu pozemkového spoločenstva na základe namietanej notárskej zápisnice. 4.6. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu týkajúceho sa vyvlastnenia nehnuteľností, ktorých vlastníkom sa mal stať štát, odvolací súd uviedol, že z listu vlastníctva č. XXX nevyplýva, že by podielovým spoluvlastníkom mala byť aj Slovenská republika; ak žalovaní tvrdili, že geometrickým plánom mali vzniknúť nové parcely zapísané na novozaložených LV, týchto sa žaloba netýka. 4.7. Za podstatnú považoval odvolací súd skutočnosť, že zmluva o založení pozemkového spoločenstva bola uzavretá fyzickými osobami, ktorých vlastnícke právo nebolo riadne osvedčené; z uvedeného dôvodu je zmluva neplatná pre rozpor s § 2 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. v znení platnom k 22. septembru 2007. Pri založení pozemkového spoločenstva sa vychádzalo zo zoznamu podielnikov z roku 1929, pričom zo zápisnice z rokovania komisie urbariátu z 3. júna 1955 vyplýva, že členmi urbáru boli aj iné osoby, ktoré v zozname z roku 1929 uvedené nie sú. 4.8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaného na základe prevodov a prechodov práva, nakoľko mal za to, že žalobcovia nemali inú možnosť, ako podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, keďže ani na základe rozhodnutia v správnom konaní súd žalobe nevyhovel, nakoľko mal za to, že správny orgán nemôže zmeniť údaje zapísané v katastri nehnuteľností. Považoval za potrebné žalobe vyhovieť a poskytnúť žalobcom súdnu ochranu, ktorá by im v prípade zamietnutia žaloby bola odmietnutá. 4.9. Odvolací súd potvrdil ako závislý aj výrok o nároku na náhradu trov konania stotožniac sa s jeho odôvodnením. Trovy odvolacieho konania stranám sporu nepriznal z dôvodu, že úspešným žalobcom v odvolacom konaní trovy nevznikli a žalovaní vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na ich náhradu. 5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 9/, 19/ a 21/ (ďalej spoločne „dovolatelia 1/“) prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Jána Klimeka dovolanie; prípustnosť dovolania odvodili od § 420 písm.
  6. d)a
  7. f)a § 421 ods. 1 CSP. Navrhli, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie eventuálne, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a v takom prípade im priznal nárok na náhradu trov celého konania. 5.1. V podanom dovolaní poukázali na obsah svojho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie a v celom rozsahu ho prevzali do textu podaného dovolania. 5.2. Pokiaľ uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.
  8. d)CSP namietali, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo. Za prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) považovali rozhodnutia vydané v správnom konaní, kde žalobca 1/ uplatňoval ten istý dôvod, že podklad pre zápis bol neplatný a súdy, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, jeho námietkam nevyhoveli. 5.3. Namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepresvedčivé a nepreskúmateľné; odvolací súd nereagoval na všetky námietky uvedené v odvolaní a na k odvolaniu pripojené prílohy. Odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania. Zdôraznili, že žaloba mala iný žalobný petit a rovnako aj právny základ; k zmene žaloby došlo až po trojročnej premlčacej dobe. Dovolatelia 1/ považovali rozhodnutie za nevykonateľné; nastolili otázky, koho ako vlastníkov nehnuteľností kataster vyznačí, či urbárskych gazdov obce Orkucany, keď všetci sú mŕtvi; ako sa naloží s majetkom Slovenskej republiky zapísaným na LV č. XXXX, keď Slovenská republika nebola účastníkom konania. Pýtali sa, či všetky zmluvy o prevode a vyvlastňovacie rozhodnutia stratia platnosť; či sa vrátia výkupné ceny a či sa tým bude udeľovať výstavba komunikácie. 5.4. V ďalšom texte dovolania sa dovolatelia 1/ vyjadrovali k jednotlivým bodom napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. K naliehavému právnemu záujmu uviedli, že tento musí žalobca preukázať; odvolací súd uvádza, z akého právneho predpisu má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplývať. Nepovažovali za pravdivé, že žalobcovia nemali inú možnosť, než podať určovaciu žalobu; tvrdili, že každý kto sa domnieva, že má mať nejaký podiel spoločnej nehnuteľnosti, môže podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Takýto žalobca by po právoplatnom rozsudku bol zapísaný na liste vlastníctva a súčasne by sa stal členom Pozemkového spoločenstva Orkucany. 5.5. Dovolatelia 1/ nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že strany sporu majú dostatočnú aktívnu a pasívnu legitimáciu. Na zistenie, kto má byť právnym nástupcom po spoločníkoch zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 48 by musel prebehnúť celý rad dedičských konaní a tieto súdu neboli doložené. Aj preto sa pri založení spoločenstva použili iba čestné vyhlásenia. Na strane žalobcov vystupujú tí, ktorí sa zúčastnili na založení spoločenstva a sú rovnako zapísaní ako podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti; na strane žalobcu vystupujú aj žalobcovia, ktorí tvrdia, že by mali byť tiež právnymi nástupcami po pôvodných vlastníkoch. Nie je také isté, či títo žalobcovia sú všetci žijúci potomkovia po osobách zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. 48. 5.6. Za rozporný s vykonaným dokazovaním považovali záver odvolacieho súdu, že z LV č. XXX nevyplýva, že by mal na spoločnej nehnuteľnosti byť zapísaný ako spoluvlastník Slovenská republika v správe Slovenskej správy ciest. Predložené dôkazy preukazujú opak. 5.7. Namietli závery odvolacieho súdu vo vzťahu k tomu, kto je členom spoločenstva; k záverom odvolacieho súdu dodali, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. je pozemkové spoločenstvo založené práve podľa tohto zákona. Toto malo byť vzaté do úvahy v súvislosti s citovaním zákona č. 81/1949 Zb. SNR. Dali do pozornosti zákonný článok z roku 1913 o nedieľnych spoločných pasienkoch a nariadenia bývalého ministra orby č. 7000 z roku 1914, podľa ktorého jednotliví spoluvlastníci spoločenstva musia byť v pozemkovej knihe zapísaní, rovnako ako spoločenstvo. Vo vzťahu k tomu v pozemnoknižnej zápisnici č. 48 sú pod B1 zapísaní „Urbársky gazdovia obce Orkucany“ bez uvedenia konkrétnych mien. 5.8. Napokon v doplnení dovolania podaním z 5. mája 2023 uviedli, že v texte dovolania došlo k vypusteniu jedného odseku, ktorý doplnili tvrdením, že súdy nižších inštancií sa nezaoberali otázkou, či nemá byť účastníkom konania aj Pozemkové spoločenstvo Orkucany, z dôvodu, že rozhodnutie sa predovšetkým týka tohto subjektu ako právnickej osoby. 6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ 2/“) prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Františka Komku. Prípustnosť dovolania vyvodil z § 420 písm.
  9. b)a
  10. f)CSP, ako aj z § 421 ods. 1 písm.
  11. a)CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; navrhol, aby dovolací súd postupom podľa § 444 ods. 1, ods. 2 CSP odložil právoplatnosť a vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku. 6.1. K skutkovému stavu poukázal na to, že urbárske pozemky boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 48 v k. ú. O. na vlastníka s názvom „Urbársky gazdovia Obce Orkucany“; takýto subjekt v súčasnej dobe neexistuje a neexistoval ani v období vzniku Pozemkového spoločenstva Orkucany. Namietaná notárska zápisnica bola podkladom pre vykonanie zápisu záznamom do katastra nehnuteľností, čím došlo k zápisu jednotlivých členov Pozemkového spoločenstva Orkucany do katastra nehnuteľností a bola vykonaná evidencia tohto pozemkového spoločenstva na príslušnom lesnom úrade. Ak mali žalobcovia za to, že záznam do katastra bol vykonaný nezákonne, nápravy sa mohli domáhať prostredníctvom správnej žaloby alebo prostredníctvom protestu prokurátora. Navyše bol realizovaný projekt, ktorý bol ako verejná listina zapísaný do KN záznamom. Následne pod číslom zmeny 76/09 bol do katastra nehnuteľností zapísaný geometrický plán, ktorým došlo k vytvoreniu parciel registra „C“ a zápisu parciel na LV č. XXX v k. ú. O.. Taktiež pod číslom zmeny 92/18 bol do katastra nehnuteľností zapísaný ďalší geometrický plán v zmysle žiadosti Slovenskej správy ciest, ku ktorým došlo k prepisu novovytvorených parciel z LV č. XXX na novozaložený LV č. XXXX v k. ú. O.. Vlastníkom podielov pozemkov zapísaných na LV č. XXXX je Slovenská republika. 6.2. Dovolateľ 2/ tvrdil, že súdy nerešpektovali čl. 2, § 215 ods. 1, § 220 ods. 2 CSP, konali v rozpore so základnými princípmi civilného procesu a svoje rozhodnutia zmätočne odôvodnili. 6.3. Namietal, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Odvolací súd uviedol, že v spore na strane žalobcov vystupujú právni nástupcovia pôvodných vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a na strane žalovaných vystupujú fyzické osoby, ktorými došlo k založeniu pozemkového spoločenstva. Uvedené sa podľa dovolateľa nezakladá na pravde. Niektorí zo žalobcov sú členmi namietaného pozemkového spoločenstva; žalobcovia nepreukázali svoje právne a procesné nástupníctvo po pôvodných vlastníkoch, výšku svojich nástupníckych spoluvlastníckych podielov. Nie je pravdou, že na strane žalovaných vystupujú iba fyzické osoby, ktorými došlo k založeniu spoločenstva, nakoľko na strane žalovaných sú osoby, ktorými nedošlo k založeniu pozemkového spoločenstva. Na strane žalovaných niektoré subjekty nemajú pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností; niektorí zo žalobcov nemajú aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko sú členmi spoločenstva a vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Navyše stranou sporu nie je Slovenská republika, ktorá je vlastníkom podielov pozemkov pôvodne patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v k. ú. O.; Slovenská republika sa stala vlastníkom urbárskych pozemkov od roku 2012, a teda v čase po podanej žalobe a zápise poznámky na list vlastníctva. S týmito argumentami sa odvolací súd nevysporiadal. 6.4. Dovolateľ taktiež namietal, že súdy nižších inštancií určili aj neplatnosť plánu činnosti pozemkového spoločenstva a stanov pozemkového spoločenstva so samotným pozemkovým spoločenstvom, ktoré je subjektom práva a má plnú právnu subjektivitu, a o ktorého dokumenty ide, súdy nižších inštancií nekonali. Ústavný súd pritom v uznesení zo 4. septembra 2016 sp. zn. II. ÚS 673/2016 považoval za ústavne konformný taký výklad, podľa ktorého je pozemkové spoločenstvo aktívne vecne legitimované konať za jednotlivých svojich členov a uznal právo pozemkového spoločenstva konať v rámci súdneho konania za jednotlivých vlastníkov v spore o zaplatenie sumy. 6.5. Dovolateľ 2/ uzavrel, že konanie trpí základnou vadou konania spočívajúcou v nesprávne označených aktívne a pasívne vecne legitimovaných subjektov v konaní. S týmto skutkovým stavom sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal a jeho rozhodnutie je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 6.6. Dovolacou námietkou bola námietka nesprávneho právneho posúdenia s poukazom na § 421 ods. 1 písm.
  12. a)CSP. V tomto smere namietal, že výrok rozsudku okresného súdu je právne neúčinný a nezapísateľný orgánom verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností do operátu katastra nehnuteľností. Nevyplýva z neho zmluva o založení akého pozemkového spoločenstva je neplatná a na aké listy vlastníctva a aký majetkový substrát sa teda vzťahuje. Výrok rozsudku vypočítava uznesenia zo stretnutia uskutočneného 22. septembra 2007, ktoré súd určuje za neplatné; týmto konajúci súd prekročil svoju právomoc z dôvodu, že vyhlasovať za neplatnú určitú finančnú sumu nie je možné a zoznam vlastníkov a plán činnosti pozemkového spoločenstva nie sú takými právnymi úkonmi, ktoré by zakladali práva, právom chránené záujmy a povinnosti, vo vzťahu ku ktorým by bolo možné určovať ich neplatnosť. 6.7. Podľa názoru dovolateľa 2/ žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na zmenu zápisu vo vlastníckych vzťahoch; poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/49/2003, 1Cdo/3/2003, 3Cdo/198/2011 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1859/1999. Tvrdil, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov, keď sami sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností patriacich pod spoločnú nehnuteľnosť ako aj z dôvodu, že určenia neplatnosti sa domáhajú aj od osôb, ktorým nesvedčí vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti. Vyslovením neplatnosti predmetných právnych úkonov nebude odstránená spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX v k. ú. O. a v konečnom dôsledku vyriešená otázka, kto je podielovým spoluvlastníkom titulom práva právneho predchodcu. 6.8. Bolo namieste, aby okresný súd v súlade s princípom proporcionality vykonal samotný test proporcionality a síce, či v danom prípade dochádzalo k účelovým prevodom odo dňa vzniku pozemkového spoločenstva a aj odo dňa podania žaloby, a či ide o situáciu, na ktorú pamätá ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Podľa názoru dovolateľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona nemožno aplikovať a treba vziať do úvahy skutočnosť, že od roku 2007 došlo k mnohým prevodom podielov spoločnej nehnuteľnosti, ale aj k veľkému počtu prechodov, na ktoré by sa takéto súdne rozhodnutie nevzťahovalo. Poukázal na dobromyseľnosť nadobúdateľov. 6.9. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu tvrdil, že určením neplatnosti právnych úkonov nebude odstránená ani spornosť vo vzťahu k vlastníctvu spoločnej nehnuteľnosti a takýto rozsudok bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov; poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015. 6.10. Taktiež namietal, že žalobcovia na jednej strane popierajú existenciu pozemkového spoločenstva a výšky aj svojich spoluvlastníckych podielov; sami však niekoľko krát prevádzali svoje spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti a sami uskutočňovali zasadnutia valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva. 6.11. Uzavrel, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie nie je zapísateľný do katastra nehnuteľností; nie je možný spätný zápis na neexistujúci subjekt „Urbársky gazdovia Obce Orkucany“. Prílohou rozsudku okresného súdu nie je presný zoznam pôvodných členov, výška ich spoluvlastníckych podielov, na ktorých by sa spätný zápis určením neplatnosti pôvodnej zmluvy o založení pozemkového spoločenstva mal vykonať a zoznam a identifikačné znaky jednotlivých parciel. Poukázal na závery vyslovené Krajským súdom v Prešove v rozsudku z 19. decembra 2014 sp. zn. 3S/88/2013, ktorými krajský súd vyslovil, že sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že ak žalobca považoval záznam do katastra nehnuteľností za nezákonný, mohol sa nápravy domáhať inými prostriedkami, a to žalobou podľa druhej hlavy piatej časti OSP, prípadne podnetom na protest prokurátora. 7. Žalobcovia 1/, 2/, 11/, 15/ a 16/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaných 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 9/, 19/ a 21/ navrhli, aby dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol a žalobcom priznal trovy dovolacieho konania v plnom rozsahu. 7.1. K dovolacej argumentácii uviedli, že z podaného dovolania nie je zrejmé, z akých dôvodov považujú žalovaní rozsudok odvolacieho súdu za nesprávny a žiaden zo žalovanými uvedených dovolacích dôvodov nebol naplnený. 7.2. Ak žalovaní odkázali, resp. citovali odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom a citovali podanie z 10. apríla 2018 a podanie zo 14. novembra 2017, bez akéhokoľvek relevantného vymedzenia dovolacieho dôvodu, je dôvod na odmietnutie dovolania, pretože dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi. Poukázali pri tom na § 433 CSP. 7.3. K otázke právoplatne rozhodnutej veci zdôraznili, že z dovolania nevyplýva, akým konkrétnym rozhodnutím malo byť podľa žalovaných právoplatne rozhodnuté o predmete sporu. Jediné začaté a skončené súdne konanie, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a uznesení osvedčených vo forme notárskej zápisnice, bolo súdne konanie vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 29C/191/2010 a pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 2Co/21/2021. K rozhodovaniu súdov nižších inštancií tak nebránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci a nebola daná ani prekážka litispendencie. 7.4. K tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcovia tvrdili, že žalovaní jasne a zrozumiteľne v dovolaní tento dovolací dôvod nevymedzili a nie je zrejmé, v čom konkrétne má spočívať vada rozsudku odvolacieho súdu. Je možné len obtiažne dedukovať, že súdy nižších inštancií mali znemožniť, aby sa stranou sporu stala aj Slovenská republika, pričom bolo znemožnené právo účastníka konania na spravodlivý proces, ale aj porušená rovnosť účastníkov v konaní. Tiež možno dedukovať, že porušením práva na spravodlivý proces malo byť konštatovanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov, keď súdy nižších inštancií nereagovali na všetky námietky žalovaných a odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania. 7.4.1. K posúdeniu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie mali žalobcovia za to, že s touto otázkou sa súdy nižších inštancií dostatočne vysporiadali konštatovaním, že na strane žalobcov vystupujú právni nástupcovia pôvodných vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a na strane žalovaných vystupovali fyzické osoby, ktorými došlo k založeniu pozemkového spoločenstva na základe notárskej zápisnice. Ak tvrdili, že súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami týkajúcimi sa vyvlastnenia nehnuteľností a ich vlastníkom sa mala stať Slovenská republika, s touto skutočnosťou sa odvolací súd vysporiadaval a vysporiadal. 7.4.2. Žalovaní spochybňovali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ však prípustnosť dovolania vymedzili § 420 písm.
  13. f)CSP a argumentujú nesprávnym právnym posúdením, argumentácia smerujúca k tomu, že napadnutý rozsudok môže spočívať v nesprávnych právnych záveroch, nezakladá prípustnosť dovolania z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces. Odvolací súd sa pritom s predmetnou otázkou dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne vysporiadal, keď konštatoval, že pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe boli rozhodujúce skutočnosti, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané na LV č. XXX titulom notárskej zápisnice, ktorou bola osvedčená zmluva o založení Pozemkového spoločenstva Orkucany, čo s poukazom na § 132 Občianskeho zákonníka nebolo možné. Odvolací súd dodal, že ani samotní žalovaní nerozporovali tú skutočnosť, že ich vlastníctvo nebolo notárom riadne osvedčené a malo byť osvedčované nielen na základe čestných vyhlásení. Poukázali tiež na skutočnosť, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/88/2013 boli žalobcovia odkázaní na občianskoprávne konanie. 7.4.3. K námietke premlčania žalobcovia uviedli, že vzhľadom na priebeh konania, pre účely rozsudku odvolacieho súdu, už otázka premlčania nároku nebola sporná a nebolo potrebné, aby sa s ňou súd osobitne, opakovane vysporiadaval. 7.5. Žalobcovia uviedli, že pokiaľ žalovaní namietali nesprávne právne posúdenie, nie je zrejmé, ktoré z dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 CSP mali žalovaní záujem uplatniť, a teda, či ide o dovolacie dôvody podľa písmena a),
  14. b)alebo
  15. c)príslušného ustanovenia. 7.5.1. Z dovolania nie je zrejmé právne posúdenie veci, ktoré žalovaní pokladali za nesprávne a žalovaní dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne neuviedli, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia. Dovolacie dôvody podľa § 421 ods. 1 CSP nie sú vymedzené prípustnými dovolacími dôvodmi; z uvedeného dôvodu by mal dovolací súd dovolanie odmietnuť. 8. Žalobcovia 1/, 2/, 11/, 15/ a 16/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného 1/ navrhli, aby dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol a žalobcom priznal trovy dovolacieho konania v plnom rozsahu. 8.1. Vzhľadom k obdobnej dovolacej argumentácii žalovaného 1/ žalobcovia v podstatnej časti zopakovali svoju argumentáciu. K otázke skutkového stavu zdôraznili, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako zistil odvolací súd a na údajné nesprávne zistenie skutkového stavu dovolací súd nemôže prihliadať. 8.2. K otázke posúdenia aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie žalobcovia zopakovali svoje tvrdenia s poukazom na závery vyplývajúce z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu; odvolací súd sa otázkou posúdenia aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu dostatočným spôsobom vysporiadal, vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu veci, vzhľadom na predmet konania na strane žalobcov vystupovali právni nástupcovia pôvodných vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a na strane žalovaných vystupovali fyzické osoby zúčastňujúce sa ustanovujúceho valného zhromaždenia, resp. ich právni nástupcovia. 8.3. Ak žalovaný 1/ namietol, že stranou sporu nebolo Pozemkové spoločenstvo Orkucany, žalobcovia uviedli, že predmetom konania bolo rozhodovanie o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a uznesení osvedčených vo forme notárskej zápisnice. Tieto dokumenty neboli uzatvorené ani schválené pozemkovým spoločenstvom Orkucany; neboli prijaté orgánmi Pozemkového spoločenstva Orkucany, ktoré v čase ich vyhotovenia neexistovalo. Z uvedeného dôvodu stranami sporu mohli byť len fyzické osoby, ktoré sa zúčastnili ustanovujúceho valného zhromaždenia a nie Pozemkové spoločenstvo Orkucany, ktoré z dôvodu neplatnosti zakladajúcich dokumentov ako samostatný subjekt práva neexistuje. 8.4. Ak žalovaný 1/ namietal nesprávne právne posúdenie v otázke naliehavého právneho záujmu žalobcov, žalobcovia poukázali na závery vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že aj správny súd odkázal žalobcov na občianskoprávne konanie. 8.5. Pokiaľ námietkou nesprávneho právneho posúdenia má byť odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke naliehavého právneho záujmu, žalobcovia mali za to, že odvolací súd sa neodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; o konštantnú judikatúru dovolacieho súdu vo veci posudzovania existencie naliehavého právneho záujmu sa odôvodnenie odvolacieho súdu opiera. 9. Žalobcovia 3/, 4/, 6/ - 10/, 12/ - 14/ prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Ota Salokyho v písomnom vyjadrení navrhli, aby dovolací súd podané dovolania zamietol ako nedôvodné ak ich neodmietne postupom podľa § 447 písm.
  16. f)CSP. Uplatnili nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 9.1. Vo všeobecnosti považovali dovolania za nedôvodné a účelové; dovolacie dôvody nie sú ani v jednom dovolaní riadne vymedzené. 9.2. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.
  17. b)CSP uviedli, že tento nie je daný; každá zo strán sporu mala procesnú subjektivitu. Navyše vyjadrili názor, že vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci ide o neplatnosť právneho úkonu, postačovala by aktívna legitimácia čo aj len jedného zo žalobcov pre to, aby bol dôvod žalobe vyhovieť. 9.3. Ak dovolatelia poukazovali na to, kto z účastníkov je alebo nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a členom pozemkového spoločenstva, žalobcovia uviedli, že podstata rozhodnutí súdov nižších inštancií je, že vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu nie je v súčasnosti žiaden z nich a pozemkové spoločenstvo založené nevlastníkmi nikdy ani platne nevzniklo. Toto rozhodnutie dá priestor skutočným právnym nástupcom skutočných pôvodných podielnikov urbáru nadobudnúť ich predchodcom prináležiace podiely na spoločnej nehnuteľnosti, a to riadnym a transparentným spôsobom prostredníctvom procesov na to určených. 9.4. K účastníctvu Slovenskej republiky v spore žalobcovia uviedli, že tomuto subjektu dovolatelia účastníctvo ani intervenciu neponúkli; vzhľadom na poznámku v katastri nehnuteľností je vecou katastra, aby sa s touto otázkou vysporiadal. 9.5. K otázke účastníctva Pozemkového spoločenstva Orkucany žalobcovia uviedli, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia osôb vystupujúcich ako zakladatelia pozemkového spoločenstva a nie rozhodnutie pozemkového spoločenstva, ktoré napokon ani neexistuje. Vzhľadom k uvedenému nebol dôvod, aby tento „subjekt“ bol účastníkom konania. Dovolateľmi citované uznesenie ústavného súdu sa na prejednávanú vec nevzťahuje, nakoľko v danej veci išlo o žalobu na plnenie a predmetom prejednávanej veci je otázka samotnej subjektivity pozemkového spoločenstva, právneho statusu. 9.6. Žalobcovia nepovažovali napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné; je zrejmé, že odvolací súd dôvody správnosti rozhodnutia doplnil, keď reagoval na podstatné námietky odvolateľov. Žalobcovia mali za to, že dovolatelia nevymedzili ani dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  18. f)CSP, ale iba vo všeobecnosti tvrdili nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 9.7. Za pravdivé nepovažovali ani tvrdenie dovolateľov, že rozsudky súdov nižších inštancií sú neúčinné a nezapísateľné. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor už predmetný rozsudok zapísal a neexistujúce pozemkové spoločenstvo z registra vymazal. Predmetný rozsudok sa zapíše aj na úseku katastra. 9.8. K testu proporcionality žalobcovia poukázali na skutočnosť, že poznámka o súdnom konaní v zmysle § 228 CSP, na ktorý § 34 ods. 2 katastrálneho zákona odkazuje, v súlade s princípom právnej istoty chráni žalobcu, ak bude úspešný v súdnom konaní, pred akýmikoľvek následnými prevodmi vlastníctva, keď táto poznámka a priori vyvracia dobromyseľnosť každého nadobúdateľa - upozorňuje ho na spochybnené vlastníctvo, do ktorého má vstúpiť. Poukaz na dobromyseľnosť neobstojí; v prejednávanej veci ide o absolútnu neplatnosť, „zakladatelia“ vedeli pri zakladaní pozemkového spoločenstva, že obchádzajú zákon, keď svoje vlastníctvo odvodzovali od účelových čestných vyhlásení. 9.9. Pokiaľ bola dovolacou námietkou existencia prekážky rozhodnutej veci, resp. prekážky veci začatej, táto neobstojí. Medzi stranami sporu neprebiehalo, ani neprebieha iné civilné sporové konanie s rovnakým obsahom. Ak mali dovolatelia na mysli konanie o správnej žalobe žalobcu 1/ s ohľadom na rozdielnu podstatu týchto konaní neobstojí námietka o res iudicata, s čím sa odvolací súd vysporiadal. 9.10. Žalobcovia uviedli, že dovolatelia (zastúpení JUDr. Jánom Klimekom) síce odkázali na § 433 CSP, ktorý však vzápätí porušujú, keď prepisujú svoje predchádzajúce podania bez toho, aby akokoľvek reflektovali rozsudok odvolacieho súdu. V tejto časti je dovolanie vymedzené a odôvodnené neprípustným spôsobom. 9.11. Ak bolo namietané uplynutie premlčacej doby dovolatelia uznávajú, že žaloba mala byť podaná tesne pred jej uplynutím, teda v rámci nej. Podstatné nie je to, ako žalobca naformuluje text petitu, ale to, čoho sa domáha, a či navrhovaný petit je v súlade s nárokom, nakoľko súd môže výrok samotného rozhodnutia upraviť. 10. S dovolaním žalovaného 1/ vyjadrili súhlas žalovaní G. O., B. O., G. O. a G. O.. S dovolaním podľa bodu 5. až 5.8. súhlasili totožní žalovaní, ako aj žalovaný 1/, C. O. a s argumentáciou dovolateľov sa stotožnili. 10.1. Žalovaná 22/ v písomnom vyjadrení považovala dovolanie spísané advokátom JUDr. Komkom ako právnické nezmysly; vznik Pozemkového spoločenstva Orkucany a následnú ťažbu štrku považovala za mafiánsky podvod. Žalovaný 24/ uviedol, že pôvodne už v roku 2004 bola podaná žiadosť potomkov po urbárskych gazdoch obce Orkucany na Lesný úrad Prešov; odpoveďou úradu bolo, že je potrebné doložiť dedičské konania k pozemkom. Pokiaľ ide o namietané zhromaždenie vlastníkov 22. septembra 2007 notár overil iba priebeh schôdze, nie však listiny, ktoré by osvedčovali vlastníctvo k pozemkom. Mal za to, že žalovaný 1/ zavádza súdy a umelo predlžuje súdne rozhodnutia, ktoré využíva na ďalšie podvody. Mal za to, že tak ako bolo odobraté vlastníctvo podľa podpísania prihlášok do družstva v roku 1958, na základe týchto prihlášok mali byť aj prinavrátené pozemky podľa zákona a nemali sa dostať do rúk žalovaných 1/ a 3/. 11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolania žalovaných je potrebné zamietnuť. 12. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, majúci v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej úpravy). 13. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov konaní a rozhodovaní súdov nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). 14. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorý sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto podmienka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). 15. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých spor bol právoplatne skončený meritórnym rozhodnutím musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03). Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti; z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky). 16. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
  19. f)CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 17. Pred posúdením dovolacích dôvodov vo vzťahu k dovolaniu podaného za žalovaných 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 9/, 19/ a 21/ právnym zástupcom JUDr. Jánom Klimekom dovolací súd poukazuje na § 433 CSP, podľa ktorého dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. 17.1. Dovolatelia v podstatnej časti v dovolaní iba „prekopírovali“ obsah podaného odvolania a písomných vyjadrení realizovaných v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Takýmto spôsobom dovolatelia rozhodne nemohli „obísť“ zákonné ustanovenie (§ 433 CSP), uvedené platí o to viac, že uvedené podania vo veci samej logicky nemohli reagovať na závery vyslovené odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí a absentuje nevyhnutná dovolacia argumentácia, či už poukazom na vady zmätočnosti (§ 420 CSP), resp. nesprávne právne posúdenie (§ 421 CSP). Iba prekopírovanie textu podaní z konania pred súdmi nižších inštancií je z hľadiska prípustnosti dovolania v tomto rozsahu totožné (rovné) s jednoduchým poukazom na podania realizované pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu sa dovolací súd v tomto rozsahu dovolaním označených žalobcov zaoberať nemohol. 18. V danom prípade dovolatelia vyvodili prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. b), písm. d), písm.
  20. f)CSP, ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP namietajúc nesprávne právne posúdenie výslovne podľa § 421 ods. l písm.
  21. a)CSP. 19. Z ustanovenia § 420 písm.
  22. b)CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu. 19.1. Právna doktrína k tomuto dovolaciemu dôvodu uvádza, že procesná subjektivita strany konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva strane. Právna veda ju označuje aj ako spôsobilosť byť účastníkom konania. Túto subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju priznáva zákon; procesná subjektivita vyplýva z hmotnoprávnych pre

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.