zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, na neverejnom zasadnutí konanom 19. augusta 2025 v Bratislave o odvolaní odsúdeného C. J. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. apríla 2025, sp. zn. 3Ntc/18/2024, takto rozhodol:
4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného C. J. zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 16. apríla 2025, sp. zn. 3Ntc/18/2024,
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 549/2011 Z. z.“) rozhodol tak, že rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z
1, § 130 ods. 2, druhý prípad a § 15 rakúskeho Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe ako je tam uvedené, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov sa vo výroku o vine a treste odňatia slobody uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky. Krajský súd zároveň rozhodol
2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona tak, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej krajský súd rozhodol, že rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z
1 č. 1, ods. 2 rakúskeho Zákona o omamných látkach a trestného činu podvodného spracovania údajov
1, ods. 3 rakúskeho Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace odmieta na území Slovenskej republiky. Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonom ustanovenej lehote podal odsúdený C. J. písomným podaním odvolanie z
2 Trestného poriadku, pričom odsúdený zdôraznil, že
jeho názoru vec v tomto ohľade krajský súd nesprávne posúdil. Nakoľko sa jednalo o čiastočné uznanie rozhodnutia, krajský súd mal obligatórne skúmať či trest vo výmere 22 mesiacov je primeraný, keďže za všetky skutky spolu bol odsúdenému pôvodne uložený trest v trvaní 2 roky, čo bez ďalšieho hlbšieho posúdenia je nepomerné vzhľadom na to, že sa nemal týkať skutkov uvedených v bodoch A.) a C.) rozhodnutia, o ktorého uznaní sa rozhoduje. Záverom v podanom odvolaní odsúdený poukázal na jeho názor, v zmysle ktorého nie je možné iba hrubým porovnaním posúdiť či sa jedná o skutok, ktorý je možné kvalifikovať ako zločin krádeže
1 písm.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak
vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.
5 zákona č. 549/2011 Z. z. proti rozhodnutiu
odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.
549/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
4 Trestného poriadku proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že krajskému súdu bol zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky postupom
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov predložený návrh Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky na rozhodnutie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, ktorým bola uložená trestná sankcia spojená s odňatím osobnej slobody, a to rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z
právneho poriadku Slovenskej republiky, následne túto skutočnosť oznámil justičnému orgánu štátu pôvodu a inicioval dohodu o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia. Odvolací súd považuje za správny záver krajského súdu o neexistencii dôvodov pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia v zmysle § 16 zákona č. 549/2011 Z. z., a preto v tomto smere odkazuje na jeho vecne a právne správnu argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 549/2011 Z. z. ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná. Súd môže rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu. Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím
odseku 1 nahradí trestnú sankciu takou trestnou sankciou, ktorú by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii. Trestnú sankciu spojenú s odňatím slobody nemožno nahradiť peňažným trestom. Ak sa rozhodnutím o trestnej sankcii uložila trestná sankcia v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím
odseku 1 trvanie trestnej sankcie primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy
právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd nesmie
odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí.
2 Trestného poriadku, ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny
odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka. Z citovaných ustanovení plynie, že súd uznávajúci rozhodnutie vydané iným členským štátom Európskej únie, teda cudzie rozhodnutie, pristúpi k premene trestu len za situácie, že trest uložený cudzím rozhodnutím je z hľadiska druhu alebo jeho dĺžky nezlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ak súd usúdi, že dĺžka a druh trestu odňatia slobody sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda zodpovedajú trestným sadzbám za konkrétny trestný čin a spôsob výkonu trestu tak, ako ich predvída slovenský právny poriadok, jednoducho cudziu sankciu „prevezme“ do výroku svojho uznávacieho rozsudku a rozhodne, že sa vo výkone tohto trestu bude pokračovať bez jeho premeny, na trest, ktorý by uložil
slovenského právneho poriadku, keby sám konal vo veci. Preto súd pri postupe
2 Trestného poriadku nevykonáva hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia a ani podmienok na uloženie primeraného druhu trestu a jeho výmery
ustanovení slovenského Trestného zákona. V prejednávanej veci bola odsúdenému uložená trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá je z hľadiska druhu, ako aj jej výmery plne zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže ak by vo veci rozhodoval súd
slovenského Trestného zákona, zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody je v § 212 ods. 3 Trestného zákona určená výmerou dva až osem rokov. Preto dôvod plynúci z vyššie citovaných ustanovení, ktorý by odôvodňoval premenu trestu uloženého odsúdenému uznávaným rozhodnutím nebol zistený. Pokiaľ odsúdený namietal, že nemožno posúdiť, či sa jedná o skutok, ktorý je možné kvalifikovať ako zločin krádeže
1 písm. b), ods. 3 písm.
2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že zároveň uviedol, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny
2 Trestného poriadku. Aj v tejto časti postupoval krajský súd vecne správne, keďže odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin. Najvyšší súd záverom pripomína, že v rámci konania o uznaní a výkone rozhodnutia
zákona č. 549/2011 Z. z., súd nesmie cudzie rozhodnutie skúmať vo veci, samej, je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a slovenské orgány nenadobúdajú právo konať o podstate veci. Práve naopak uznávacie konanie má špecifický nostrifikačný charakter, v ktorom súd na neverejnom zasadnutí skúma iba objektívne skutočnosti, a to z úradnej povinnosti. Nostrifikácia tu spočíva v posúdení, či trestnému rozsudku cudzieho štátu možno priznať účinky na území Slovenskej republiky a v premene cudzieho rozhodnutia na rozhodnutie slovenské, ktoré nahrádza pôvodné rozhodnutie. Na podklade vyššie uvedených skutočností najvyšší súd
4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného C. J. ako nedôvodné zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.