Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/65/2024 Identifikačné číslo spisu: 2318206619 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Renáta Gavalcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 565Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovia vo výroku II.

navrhovaného rozsudku výslovne žiadali, aby súd rozhodol a určil, že právny úkon žalovaného 1/, a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. N. je neplatný, preto bol súd povinný posúdiť predchádzajúce právne úkony, a to vyhlásenie predčasnej splatnosti predmetného úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, a to aj bez návrhu spotrebiteľov z úradnej povinnosti, pretože sa jedná o absolútne neplatné právne úkony, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti. Súdny dvor opakovane rozhodol, že na účely určenia, či zmluvná podmienka o predčasnej splatnosti hypotekárneho úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, je relevantná najmä otázka, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (pozri v tomto zmysle rozsudok z

1. januára 2017, Banco Primus, C-421/14). Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd pri posudzovaní prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na základe tejto podmienky všetky dlžné sumy, čo znamená, že tento súd zohľadní najmä závažnosť nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy. Dovolatelia namietajú, že vylúčením účinnosť predčasného zosplatnenia úveru a s tým spojené jednorazové plnenie dňom
3. 2015 (vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru) a zároveň si dohodnutím nového splátkového kalendára s konečnou splatnosťou
5. 2033 veriteľ ani nemal oprávnenie
7. 2017 vyhlásiť úver za predčasne splatný. Súdy sa výlučne formálne rozhodovali a obmedzili len na kritiku žalobcov spotrebiteľov 1/ a 2/. 3.
8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že prevzal právne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a stotožnil sa s ním, pričom ignoroval rozhodovaciu prax, čo má za následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to neaplikovaním príslušných právnych noriem spotrebiteľského práva a najmä Zákona o ochrane spotrebiteľa a smernice Rady 93/13/EHS z
9. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa dovolateľov je postup dodávateľa veriteľa banky v rozpore so zákonom s poukazom na ust. § 53 ods.

§ 565Občianskeho zákonníka.

Dovolatelia poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-598/21 a uviedli, že oba nižšie súdy boli povinné k neprijateľným podmienkam resp. nekalým podmienkam, resp. nekalým klauzulám v spotrebiteľských zmluvách prejednávaných v tomto spore posúdiť z úradnej povinnosti, preto sú neakceptovateľné až absurdné názory oboch nižších súdov o špekulatívnosti, nesledujúcej ochranu spotrebiteľa ako je uvedené v bode 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. 3.3. Súd ignoroval zákonom mu uloženú povinnosť zaoberať sa tvrdeniami žalobcov, že majú obavu zo straty obydlia, keď žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľnosti v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe, pričom neexistovala vôľa ani dohoda záložného veriteľa a žalobcov predať svoje obydlie na dobrovoľnej dražbe, navyše to nevyplýva ani z predložených zmlúv. Je nesporné, že súd si vymyslel názor o ľahostajnom prístupe k oboznámeniu sa s obsahom zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali, pričom ľahostajnosť sa prejavila na strane súdov. Z rozhodnutia Súdneho dvora C-34/13 vyplýva, že síce výkon zábezpeky, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy o pôžičke, nie je predmetom úpravy práva Únie a v dôsledku toho sa v súlade s princípom procesnej autonómie uplatní vnútroštátna právna úprava, tá však musí zodpovedať požiadavkám zásady efektivity a zásady ekvivalencie. Z pohľadu zásady efektivity vo vzťahu k smernici 93/13 to znamená, že vnútroštátna procesná úprava nesmie prakticky znemožniť alebo nadmeme sťažiť výkon práva na riadnu ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré uvedená smernica priznáva spotrebiteľom, pričom splnenie tejto podmienky má posúdiť ex offo vnútroštátny súd. V čase rozhodovania všeobecných súdov už bol teda Súdnym dvorom poskytnutý výklad práva Európskej únie k možnosti vykonania tzv. dobrovoľných dražieb, ktoré Súdny dvor z možnosti ich použitia na spotrebiteľov nevylúčil pod podmienkou, že spotrebiteľom bude garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a že súd má posúdiť (overiť) efektivitu ochranných opatrení, pričom sa konkrétne spomína inštitút neodkladného opatrenia. 3.4. Súd nesprávne právne posúdil Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú mal povinnosť určiť vo výroku rozsudku za neprijateľnú podmienku, pretože táto podmienka bola predformulovaná v spotrebiteľskej úverovej zmluve bez poučenia a možnosti ju odmietnuť, pričom spôsobuje i nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom na generálnu klauzulu § 53 Občianskeho zákonníka. Napádané rozsudky nie sú presvedčivé pretože nie je určité ani zrozumiteľné, prečo oba súdy neaplikovali na prejednávanú vec ustanovenia § 53 ods. 2, 3 a 4, § 54 a následne, ktoré spadajú na prejednávanú vec. Nezodpovedanou zostala skutková otázka týkajúca sa namietanej výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom dražby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie je jasné ani odôvodnené ako dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými procesnými normami a nie je možné podľa odvolacieho súdu konštatovať porušenie procesných práv žalobcov. 3.5. Žalobcovia navrhujú, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia si uplatňujú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/. Dovolatelia taktiež žiadajú dovolací súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože ide o ich vlastnícke právo a právo na ochranu obydlia garantované Ústavou SR, aby do právoplatného skončenia konania o dovolaní odložil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku krajského súdu. 4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolatelia neuvádzajú jediný konkrétny dôvod či argument, z ktorého by bolo možné vyvodiť nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, či porušenie práva dovolateľov. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že rozhodnutia okresného a krajského súdu v tomto prípade tvoria jeden celok a je potrebné na ne aj takto nahliadať. Dovolatelia si nesplnili svoju procesnú povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť, keď len stručne bez akéhokoľvek odôvodnenia, teda pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, tvrdili, že zo strany súdu im bolo zabránené uplatňovať ich procesné práva. Žalobcovia neuviedli v celom svojom dovolaní ani jediné tvrdenie, ktoré by čo i len náznakom preukazovalo, že by súd akýmkoľvek spôsobom zamedzil dovolateľom uplatňovať ich práva. Aj vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v 1/ toho názoru, že z procesného hľadiska nie je možné dovolaniu vyhovieť a ani sa kvalifikovane vyjadriť k tvrdeniam dovolateľov. V dovolaní žalobcov sa nikde neuvádza jasné vymedzenie rozhodnej právnej otázky a taktiež ani v čom by mal spočívať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, či za predpokladu ak ešte nebola riešená, ako by táto otázka mala byť posúdená. Z dovolania vyplýva, že dovolatelia pravdepodobne považujú za podstatnú otázku určenie či Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dovolatelia túto otázku nevymedzili presne, nepoukázali na akékoľvek rozhodnutie Najvyššieho súdu, v ktorom by sa takáto otázka rozhodovala inak, ani nepredložili relevantné právne posúdenie ako by sa daná otázka mala posúdiť. Dovolatelia odkazujú výlučne na ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov. Dovolatelia taktiež len odkazujú na nejaké rozhodnutie, v ktorom mal súd posúdiť takúto dohodu ako neplatnú, no neuvádzajú o aké rozhodnutie sa jedná, v akej veci, a ktorý súd ho vydal. Takúto argumentáciu teda nemožno považovať za splnenie si povinnosti tvrdenia. Žalovaný 1/ navrhuje dovolanie v celom rozsahu odmietnuť a žalovanému 1/ priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu. Ak dovolací súd dovolanie žalobcov neodmietne, navrhuje dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a žalovanému 1/ priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd" alebo ako „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP), a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným podľa § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je dôvodné. 6. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolatelia namietajú pochybenie odvolacieho súdu pri odôvodnení rozsudku, ktorý je nedostatočne odôvodnený, teda zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm.

1. f)CSP a porušenie ich práva na spravodlivý proces. 7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak
2. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
3. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
4. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
5. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
6. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
7. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Podľa § 420 písm.
8. f)CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 12. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné. 13. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu". 14. Podľa názoru dovolacieho súdu faktom je, že odvolací súd síce nie je povinný dať v písomnom vyhotovení rozhodnutia odpoveď na úplne všetky sporné otázky, avšak je povinný vysporiadať sa dostatočne presvedčivo aspoň s tou najzásadnejšou argumentáciou, k čomu však nedošlo. Naďalej teda platí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa základné zákonné kritéria na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. 15. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia dôvodne namietali, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí neposkytol odpoveď na rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s procesnou obranou žalobcov 1/ a 2/, ktoré žalobcovia namietali v podanom odvolaní. Odvolací súd sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s neaplikovaním príslušných právnych noriem spotrebiteľského práva a najmä Zákona o ochrane spotrebiteľa a smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa odvolací súd len všeobecne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. 16. Dovolatelia počas odvolacieho konania poukazovali na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora a namietali, že oba nižšie súdy boli povinné k neprijateľným podmienkam resp. nekalým podmienkam, resp. nekalým klauzulám v spotrebiteľských zmluvách prejednávaných v tomto spore posúdiť z úradnej povinnosti. Odvolací súd na odvolaciu námietku žalobcov, ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora, žiadnym spôsobom nereagoval a nezaoberal sa uvedeným. 17. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora (C-421/14) dovolatelia namietali, že súd pri posudzovaní prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na základe tejto podmienky všetky dlžné sumy, čo znamená, že tento súd zohľadní najmä závažnosť nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či nejakým spôsobom zohľadnil vyššie uvedené okolnosti. 18. Rovnako dovolatelia namietali postup dodávateľa veriteľa banky, že je v rozpore so zákonom s poukazom na ust. § 53 ods.

§ 565Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovia vo výroku II.

navrhovaného rozsudku výslovne žiadali, aby súd rozhodol a určil, že právny úkon žalovaného 1/, a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 063/3018/13Su je neplatný, preto bol súd povinný posúdiť predchádzajúce právne úkony, a to vyhlásenie predčasnej splatnosti predmetného úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného práva. K uvedenému odvolací súd neuviedol relevantné stanovisko, nakoľko danému sa mal podľa dovolateľov venovať z úradnej povinnosti. 18.

1. Teda je zrejmé, že dovolatelia opakovane počas konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom namietali, že právne úkony pôvodného veriteľa, a to výzvy vyzývajúce na zaplatenie omeškanej splátky, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré musia byť urobené nielen podľa formulácií uvedených v zmluvách, ale i v súlade so zákonom a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom tieto úkony mal súd prvej inštancie posúdiť, ako aj ich platnosť, mal vykonať dokazovanie k týmto úkonom, nakoľko v dôsledku uvedených právnych úkonov sa dovolatelia podľa svojho tvrdenia ocitli v stave právnej neistoty.
2. Odvolací súd nebral do úvahy ani námietku, že vylúčením účinnosti predčasného zosplatnenia úveru a s tým spojené jednorazové plnenie dňom
4. 2015 (vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru) a zároveň si dohodnutím nového splátkového kalendára s konečnou splatnosťou
6. 2033 veriteľ ani nemal oprávnenie
8. 2017 vyhlásiť úver za predčasne splatný.
9. Vo svojom rozhodnutí sa odvolací súd riadne nevyjadril ani k namietanej výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom dražby.
10. Odvolací súd opomenul námietku dovolateľov, že má zákonom uloženú povinnosť zaoberať sa tvrdeniami spotrebiteľov, že majú obavu zo straty obydlia, keď žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľnosti v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe, pričom neexistovala dohoda záložného veriteľa a žalobcov predať svoje obydlie na dobrovoľnej dražbe. 21.
11. Dovolací súd uvádza, že počas konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom dovolatelia namietali, že žalovaný 1/ neskúmal bonitu žalobcu, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti v zmysle § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa.
12. Taktiež dovolatelia dôvodne namietali, že napadnutý rozsudok nie je presvedčivý, pretože odvolací súd sa nezaoberal aplikáciou ustanovení § 53 ods. 2, 3 a 4, § 54 a nasl. na prejednávanú vec, nakoľko na to poukazovali vo svojom odvolaní. Spotrebiteľské právo obsahuje právne normy, ktoré sú súdy povinné aplikovať v každom, a to i v prejednávanom prípade z úradnej povinnosti, pričom odvolací súd zanedbal svoju povinnosť.
13. S poukazom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie a ani následne odvolací súd riadne nevysporiadali s námietkami žalobcov, a to: a/ súd bol povinný neprijateľné podmienky resp. nekalé podmienky, resp. nekalé klauzuly v spotrebiteľských zmluvách prejednávaných v tomto spore posúdiť z úradnej povinnosti; b/ prečo žalovaný 1/ neskúmal bonitu žalobcu; c/ zaoberať sa tvrdeniami žalobcov, že majú obavu zo straty obydlia; d/ spotrebiteľom mala byť garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a že súd mal posúdiť (overiť) efektivitu ochranných opatrení; e/ potreba vykonať dokazovanie a následne posúdiť platnosť právnych úkonov, a to vyhlásenia predčasnej splatnosti predmetného úveru a oznámenia o začatí výkonu záložného práva (§ 53 ods.

§ 565

Občianskeho zákonníka); f/ preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi; g/ prečo súd neaplikoval na prejednávanú vec ustanovenia § 53 ods. 2, 3 a 4, § 54 a nasl.; h/ nezodpovedaná skutková otázka týkajúca sa namietanej výšky pohľadávky. 24. Pre nedodržanie základných zásad súdneho konania rozsudok odvolacieho súdu sa vyznačuje závažnými nedostatkami, pričom sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s posúdením právnych noriem a judikatúrou spotrebiteľského práva. 25. Na margo dovolací súd poznamenáva, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. 25.1. Odôvodnenie odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na relevantné námietky dovolateľov. Iba také súdne rozhodnutie možno považovať za súladné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak tieto vlastnosti rozhodnutie nemá a neposkytuje odpoveď na vyššie uvedené otázky, je konanie odvolacieho súdu zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.

1. f)CSP, keďže svojím nesprávnym postupom znemožnil súd strane realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 26. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uvádza, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd a súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom nezaoberali argumentáciou dovolateľov, ktorá si vyžadovala špecifické odpovede, a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. 27. V preskúmavanej veci teda dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti vykazuje znaky namietaného nesprávneho procesného postupu vyplývajúceho z § 420 písm.
2. f)CSP. 28. V korelácii uvedeného, najvyšší súd nepovažuje za potrebné sa bližšie zaoberať ďalšími námietkami dovolateľa, vrátane námietok nesprávneho právneho posúdenie podľa § 421 CSP pre jeho predčasnosť, práve vzhľadom na vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň pripomína, že ak dovolací súd (obdobne to platí i pre súd odvolací) zruší rozsudok odvolacieho súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, odvolací súd nesmie odôvodnenie svojho nového rozsudku koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušeného rozsudku. Zrušený rozsudok v čase opätovného rozhodovania už právne neexistuje (obdobne pozri nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 754/2016). Opomenúť nemožno ani to, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa tým stáva neobhájiteľné, čomu je potrebné sa v ďalšom konaní vyvarovať. 29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Vzhľadom na uvedené, dovolací súd už v súčasnom štádiu konania z dôvodu nadbytočnosti nerozhodoval o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 CSP. V súlade s § 449 ods. 1 CSP dovolací súd zrušil i súvisiace uznesenia ohľadom výšky trov konania. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci (sp. zn. 4Obdo/7/2018, 3Obo/9/2017). 30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.