Obsah (12)

§ 43§ 8a§ 14§ 2§ 12§ 13§ 15§ 36§ 40§ 51§ 52§ 22

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Ndob/49/2025 Identifikačné číslo spisu: 6125288644 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších (ďalej aj „CSP“) v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „Najvyšší súd SR“) uvádza, že z písomnosti Okresného súdu Banská Bystrica o postúpení veci (nachádzajúcej sa v súdnom spise na č. l. 68) nevyplýva dôvod, pre ktorý vec postúpil Mestskému súdu Bratislava III, a teda aké okolnosti, existujúce v čase začatia konania, boli rozhodujúcimi pre určenie súdu príslušného na prejednanie veci

CSP, resp. aké procesné normy upravujúce príslušnosť súdu postupujúci súd použil. 3. Mestský súd Bratislava III s postúpením veci nesúhlasil a postupom

§ 43ods.

2 CSP predložil vec Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci z dôvodu, že nie je súdom príslušným na rozhodnutie v danom spore, pretože sa nejedná o obchodnoprávny spor, ale občianskoprávny spor. Uviedol, že dôvodom pre ktorý Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III bola obchodnoprávna povaha sporu. Mestský súd Bratislava III pri nesúhlase s postúpením namietal, že uvedený dôvod postúpenia je nesprávny, respektívne že vec bola postúpená na kauzálne nepríslušný súd. Ďalej poukázal na to, že v danej právnej veci nie je medzi sporovými stranami záväzkový vzťah, ktorý by sa v zmysle § 261 ods. 1 a 2 alebo § 262 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“) mal spravovať režimom Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že by žalobca v konaní uplatňoval obchodnoprávny nárok nevyplýva ani z jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, kde priamo označil, že uplatňovaný nárok nie je obchodnoprávny. Uvedený dôvod postúpenia Mestský súd Bratislava III považuje za nesprávny, nakoľko v danej právnej veci ide o spor vyplývajúci zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov („ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), pričom sa nepochybne jedná o spor vzniknutý v rámci právneho vzťahu založeného na základe ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z., a teda v zmysle ustálenej judikatúry ide o spotrebiteľský spor. Okrem uvedeného poukázal Mestský súd Bratislava III na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/5/2019

ktorého pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy

§ 8azákona č.

182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické osoby aj právnické osoby. Mestský súd Bratislava III s poukazom na uvedené uzavrel, že nie je príslušný na konanie vo veci, keďže predmetom sporu nie je nárok vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu strán sporu a preto je súdom vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu Mestský súd Bratislava IV. 4. Najvyšší súd SR ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III

ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný. 5.

§ 14ods.

1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 307/2016 Z. z.“), odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril, a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci

Civilného sporového poriadku. 6.

§ 14ods.

3 zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote

odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie

Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd

§ 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

7.

§ 12ods.

1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 8.

§ 12ods.

2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 9.

§ 13

CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 10.

§ 15ods.

1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 11.

§ 36ods.

1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 12.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 13.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 14.

§ 2ods.

4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. 15.

§ 2ods.

21 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Okresného súdu Pezinok je mesto Pezinok; jeho územný obvod tvorí územný obvod okresov Pezinok a Senec. 16.

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej aj „vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z.“), Príloha II, časť A ods. 1 písm. g), do súdneho registra „C“ sa zapisuje žaloba a návrh na začatie konania v sporovej veci občianskoprávnej povahy, ak sa nezapisujú do iného súdneho registra, a to najmä návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu alebo obytných miestností a návrh na ich vypratanie, iný občianskoprávny spor týkajúci sa bytu a obytných miestností aj nebytových priestorov.

1. Zo súdneho spisu vyplýva, že ide o majetkový spor, v ktorom si žalobca ako správca bytového domu uplatňuje voči žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti - nebytového priestoru č. XSBA, nachádzajúceho sa na -
2. p. bytového domu W. XX, XX, XX, XX, vchod W. XX, ktorý bytový dom má súpisné číslo XXXX a je evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. Q., celkovo sumu 13 251,76 eura s príslušenstvom. Žalovaná suma pozostáva z nedoplatku za „Teplo na ÚK“ vo výške 1 464,67 eura na základe Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu/nebytového priestoru za rok 2022 zo dňa
3. apríla 2023, ďalej z nedoplatku za „Teplo na ÚK“ vo výške 4 646,21 eura na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za rok 2023 zo dňa
4. mája 2024 a z nedoplatku na zálohových platbách za nebytový priestor za obdobie január až apríl 2025 vo výške 7 140,88 eura na základe Zálohového listu mesačného predpisu zálohových platieb nákladov bytu platného od 1/
5. Žalobca ako správca uzavrel dňa
6. decembra 2009 s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na W. ul. XX, XX, XX a XX v M., Zmluvu o poskytovaní služieb zodpovedajúcich výkonu správy. Povinnosť žalovaného platiť mesačné zálohové predpisy na povinných platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ako aj úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov vyplýva z článku III ods. 9 a z článku IV ods. 2 a 3 Zmluvy o výkone správy, ktorou si zmluvné strany upravili vzájomné práva a povinnosti, pričom tieto pohľadávky sú splatné vždy k
7. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
8. Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na základe Zmluvy o poskytnutí služieb zodpovedajúcich výkonu správy, uzavretej

§ 51Občianskeho zákonníka č.

40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a

ustanovenia § 24 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov medzi žalobcom ako správcom bytového domu na ulici W. XX, XX, XX, XX v M. (súpisné číslo XXXX) a žalovaným ako vlastníkom nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome. Žalobca je právnická osoba, ktorá je oprávnená v rámci svojho predmetu činnosti vykonávať (okrem iného) správu a údržbu bytového domu a žalovaný, rovnako právnická osoba, je vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v uvedenom bytovom dome.

1. V zmluve o výkone správy sú vo všeobecnosti upravené najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi a podobne. Je nesporné, že správca bytového domu (ktorým môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ s príslušným predmetom podnikania alebo činnosti) vykonáva správu a ako dodávateľ poskytuje služby vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorými môžu byť nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby (ako je tomu aj v posudzovanom prípade), ktoré sú povinné po nadobudnutí vlastníctva bytu či nebytového priestoru pristúpiť k zmluve o výkone správy (ak je správa bytového domu a bytov a nebytových priestorov v ňom zabezpečovaná týmto spôsobom).
2. Najvyšší súd SR už v uznesení sp. zn. 8Cdo/172/2019 z
3. augusta 2019 vyslovil (hoc „len“ pre účely ustálenia režimu platenia súdnych poplatkov v príslušnom konaní), že zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, v súvislosti s konaním o ktorej sa uplatní aj režim ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
4. K rovnakému záveru o charaktere zmluvy o výkone správy ako zmluvy spotrebiteľskej, a to aj v prípade, ak túto uzavreli subjekty, ktoré definične nespadajú pod pojmové vymedzenie spotrebiteľa (právnické osoby), dospel aj veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR vo svojom uznesení sp. zn. 1VCdo/5/2019 z
5. apríla 2021, keď vyslovil, že pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy

§ 8azákona č.

182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby. 22. S poukazom na uvedené je nepochybné, že spor, v ktorom si žalobca uplatňuje svoje nároky voči žalovanému na základe zmluvy o výkone správy, hoc aj právnickej osobe ako „nespotrebiteľovi“ (

§ 52ods.

4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti), nemožno označiť za obchodnoprávny spor, na prejednanie a rozhodnutie ktorého by pre obvod Krajského súdu v Bratislave bol

§ 22písm.

a) CSP príslušný Mestský súd Bratislava III. 23. Vzťah medzi stranami sporu sa nespravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale súvisí s výkonom správy bytového domu

zákona č. 182/1993 Z. z. a návrhom uplatnený nárok je preto potrebné zaradiť medzi nároky občianskoprávnej povahy. Navyše, návrh ako v predmetnom spore sa

prílohy II, časť A ods. 1 písm. g) Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. zapisuje do súdneho registra „C“, keďže sa jedná o iný spor občianskoprávnej povahy týkajúci sa bytu a obytných miestností aj nebytových priestorov. 24. Nakoľko sa nejedná o obchodnoprávny spor, ale o spor občianskoprávny, kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III

§ 22písm.

a) CSP v znení účinnom od

1. júna 2023 nie je za týchto okolností daná.
2. Po ustálení povahy predmetného konania ako občianskoprávneho sporu však Najvyšší súd SR vyhodnotil návrh Mestského súdu Bratislava III, aby bol na konanie ako vecne príslušný určený Mestský súd Bratislava IV, ako nesprávny, vzhľadom na to, že Mestský súd Bratislava III pri posudzovaní príslušnosti nevzal v úvahu sídlo žalovaného, ktoré v čase začatia konania až doposiaľ je na adrese Gen. Svobodu 6 v Pezinku, a teda v územnom obvode Okresného súdu Pezinok. V posudzovanom prípade sa tak uplatní príslušnosť súdu

§ 12ods.

1 CSP ako všeobecného súdu právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), proti ktorej žaloba smeruje (§ 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP). 26. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR konštatuje, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný, keďže na prejednanie sporu nie je kauzálne príslušný. Na prejednanie a rozhodnutie predmetného občianskoprávneho sporu proti právnickej osobe so sídlom v obvode Okresného súdu Pezinok, je

§ 12ods.

1, § 13 a § 15 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 21 zákona č. 371/2004 Z. z. príslušný Okresný súd Pezinok.

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.