← Slovensko

odvolanie obžalovaného

N a j v y š š í s ú d 5 To 10/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obţalovanému Ing. F. M. pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do

  1. januára 2006 prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
  2. júna 2012 v Bratislave odvolanie obţalovaného Ing. F. M. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
  3. mája 2011 sp. zn. PK - 2 T 33/2008 a rozhodol t a k t o: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obţalovaného Ing. F. M. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
  4. mája 2011 sp. zn. PK - 2 T 33/2008 bol obţalovaný Ing. F. M. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
  5. januára 2006 na tom skutkovom základe, ţe - v dobe od
  7. 1999 do
  9. 1999, ako konateľ obchodnej spoločnosti D., spol. s r. o., v jej sídle v B. a v pobočkách tejto obchodnej spoločnosti na rôznych miestach v Slovenskej republike, i prostredníctvom splnomocnených osôb, uzatváral v zastúpení dlţníka obchodnej spoločnosti D., spol. s r. o. zmluvy o pôţičke s vystavením vlastných zmeniek tejto spoločnosti na dlţnú sumu, ktoré mali zabezpečovať splnenie záväzku vrátiť poţičané peňaţné prostriedky spolu so sľubovaným zhodnotením, a to tak, ţe peňaţné prostriedky vylákal od fyzických osôb zneuţívajúc pritom ich dôveru, nedostatok skúseností a dôverčivosť, keď ich ekonomické správanie ovplyvnil, 2 5 To 10/2011 v mnohých printových a elektronických médiách dlhodobo a v často opakujúcich sa frekvenciách, prezentovanou reklamou, vytvárajúcou dojem o spoločnosti D., spol. s. r. o. ako dynamickej a prosperujúcej spoločnosti, a súčasne sľubujúcou zhodnotenie poţičaných peňazí aţ vo výške 20 % - 31 %, v závislosti od dĺţky poskytnutia pôţičky, a to s trojnásobnou garanciou, hoci na základe interných ekonomických informácií a nízkych hospodárskych výsledkov spoločnosti vedel, ţe sľubované záväzky nebude moţné splatiť z jej podnikateľských aktivít, čím na škodu 1367 fyzických osôb získal na základe 1512 zmlúv o pôţičke peňaţné prostriedky vo výške 237 739 896,- slovenských korún, v prepočte 7 891 518,82 euro, ktoré boli pouţité na vyplácanie predchádzajúcich vkladateľov a krytie vlastných nákladov spoločností v skupine D., - v dobe od
  11. 2000 do
  13. 2002, ako predseda predstavenstva B. a súčasne generálny riaditeľ a predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti D., a. s., v sídle v B. a v pobočkách obchodnej spoločnosti D., a. s. na rôznych miestach v Slovenskej republike, prostredníctvom splnomocnených osôb, uzatváral v zastúpení druţstva, po prechádzajúcom prijatí fyzickej osoby za člena B. a prijatí ďalšieho členského vkladu, predstavujúceho istinu, zmluvy o budúcej darovacej zmluve, zmluvy o prevode cestovného šeku, dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu s vystavením cestovného šeku, dodatky k zmluve o prevode cestovného šeku a k zmluve o budúcej darovacej zmluve, následne darovacie zmluvy, dodatky k darovacej zmluve a potvrdenia o prevzatí cestovného šeku, predmetom ktorých bol sľúbený výnos a vrátenie ďalšieho členského vkladu, a to tak, ţe peňaţné prostriedky vylákal od fyzických osôb zneuţívajúc pritom ich dôveru, nedostatok skúseností a dôverčivosť, keď ich ekonomické správanie ovplyvnil, v mnohých printových a elektronických médiách dlhodobo a v často opakujúcich sa frekvenciách, prezentovanou reklamou, vytvárajúcou dojem o spoločnosti D., a.s. ako dynamickej a prosperujúcej spoločnosti, a súčasne sľubujúcou zhodnotenie poţičaných peňazí aţ vo výške 15 % - 31 %, v závislosti od dĺţky dohodnutého času poskytnutia peňaţných prostriedkov, a to so štvornásobnou garanciou a rizikovým stupňom nula, hoci na základe interných ekonomických informácií a nízkych hospodárskych výsledkov vedel, ţe sľubované záväzky nebude moţné splatiť z podnikateľských aktivít spoločností skupiny D., čím na škodu 23 834 fyzických osôb získal na základe 28 617 zmlúv peňaţné prostriedky vo výške 3 729 415 732,- slovenských korún, v prepočte 123 793 923,26 euro, ktoré boli pouţité na vyplácanie predchádzajúcich vkladateľov a krytie vlastných nákladov spoločností v skupine D. 3 5 To 10/2011 Za to bol obţalovanému Ing. F. M. uloţený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do
  14. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ a § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do
  15. januára 2006 zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obţalovaný Ing. F. M. Namietal napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Pokiaľ ide o výrok o vine, uviedol, ţe sa nijakej, tobôţ ţalovanej, trestnej činnosti nedopustil, nikdy sa nijako neobohatil a nikomu nespôsobil škodu, osobitne nie takého rozsahu, ţe by to zakladalo príslušnosť Špecializovaného trestného súdu v Pezinku alebo trestné stíhanie pred akýmkoľvek súdom vôbec. Obţalovaný je toho názoru, ţe u neho bolo porušené základné ľudské právo byť slobodný a neodňateľný svojmu zákonnému sudcovi, ţe bol nedôvodne zbavený privátneho majetku, slobodného ţivota a moţnosti voľného podnikania na základe princípov rovnakého zaobchádzania ako člena kolektívneho štatutárneho orgánu, čím bol porušený antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. v jeho ustanovení § 2a ods. 2 a z dôvodu § 9a citovaného antidiskriminačného zákona aj práva zamestnancov, akcionárov obchodných spoločníkov a spoluvlastníkov obchodnej firmy D. a. s., ktorí iba zo šikanóznych dôvodov prišli o majetok, ktorý spoluvlastnili. Výrok napadnutého rozsudku o treste za údajne existujúci nesplnený majetkový záväzok spoločnosti D. a. s. povaţuje obţalovaný za zločin proti ľudskosti podľa článku 7 ods. 1 písm. h/ a g/ Rímskeho štatútu (oznámenie MZV SR č. 333/2002 Z. z. o prijatí Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu). Postup voči nemu v predmetnej veci povaţuje obţalovaný za flagrantné, bezmála temer deväťročné trvanie porušovania základných ľudských práv orgánmi nášho štátu a upieranie ich akceptácie podľa článku 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s ohľadom na článok 16 ods. 1 a článok 17 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky. V podrobnostiach obţalovaný v odvolaní opísal postupný rozvoj spoločnosti D., spol. s. r. o., ktorá v roku 1994 mala základné imanie 3.068.000,- Sk, čo umoţnilo úspešne prevádzkovať predaj a servis osobných a úţitkových automobilov a strojov, takţe 4 5 To 10/2011 uţ koncom roku 1999 čisté obchodné imanie spoločnosti presahovalo 4 miliardy slovenských korún a k
  16. decembru 1999 majetok spoločnosti v zostatkovej účtovnej hodnote predstavoval 13.440.952.000,- Sk, čo sa prejavilo v tom, ţe sa postupne vytvorilo 21 viacej špecializovaných samostatných firiem, ako právnických osôb, ktoré úspešne prevádzkovali leasingovú sieť autosalónov a servisných centier a vytvoril sa úspešný zásielkový leasingový veľkoobchod s nábytkom aj elektronikou D. – K., ako aj ďalšie podnikateľské subjekty i v oblasti sociálnej pomoci ako bola Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých, spol. s. r. o. Ich podnikateľské aj charitatívne aktivity si povšimli aj v zahraničí, a preto rozpracovali viac ako dve desiatky podnikateľských projektov pre podnikanie v rôznych oblastiach sveta, okrem iných predprípravu ťaţby vysokoenergetického uhlia, s jeho odpredajom do Číny, vrátane moţnosti zásobovania ţeleziarní v Indii, ktoré v rámci deblokácie pripadli na privatizáciu Slovensku, ale napriek ich upozorneniam Ministerstva financií SR sa tieto projekty vytratili nevedno kam. Obţalovaný uviedol, ţe preto sa pôvodná firma D., spol. s. r. o pretransformovala k
  17. januáru 2000 na akciovú spoločnosť D. a. s., v ktorej sa stal členom kolektívneho štatutárneho orgánu, jej predstavenstva a voľbou aj jej predsedom. Táto nová firma, ktorá mala svoj kapitál a na základe vlastnej výskumnej činnosti pripravené podnikateľské zámery a iniciovala zaloţenie občianskeho zdruţenia „Naša vlna privatizácie“, ktorej samostatným správcom bola ich firma D. – V., s. r. o., sa dôvodne prihlásila do verejnej súťaţe vyhlásenej vládou - Ministerstvom financií Slovenskej republiky - na sprivatizovanie časti štátneho 10 % podielu v S., š. p., čo v trhovej hodnote dosahovalo asi 16 miliárd slovenských korún. Na to si okrem svojich finančných rezerv obstarali v zahraničí zostávajúce záväzné prísľuby zahraničných úverových veriteľov a zostatok po prepočtoch hodlali riešiť navýšením základného imania ich druţstiev a emitovaním akcií pre ich akcionárov ako garancie za nimi poskytnuté peňaţné investičné prostriedky určené na tento účel. Vzhľadom na to, ţe ponuky ich spoločnosti boli najatraktívnejšie, dostali sa do pozornosti neprajníkov, vrátane ekonomickej mafie a do konfliktu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra slovenskej republiky, ktorí chceli uprednostniť v privatizácii svojho záujemcu E., Rakúsko. Preto ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti D. podal v januári 2002 ţalobu na preverenie nezákonného postupu ministerstva financií pre nedôvodné vylúčenie ich spoločnosti z privatizačného procesu štátneho podielu v S., š. p. a tieţ o zaplatenie odškodnenia vo výške 7.992.578.000,- Sk za zmarenie moţnosti získať v privatizácii 10 % podiel tejto sporiteľne, no 5 5 To 10/2011 napriek zrušeniu pôvodných rozhodnutí ministerstva financií voči ich spoločnosti, dodnes ich nikto neinformoval, aký je súčasný právny stav v týchto veciach. Ďalej obţalovaný uvádzal, ţe neopodstatnene bol nariadený konkurz voči spoločnostiam, ktorých bol predstaviteľom, ale v ktorých vţdy konal ako člen kolektívneho štatutárneho orgánu, pričom konkurz bol umelo vyvolaný za pomoci polície a bola podnecovaná bezuzdná mediálna kampaň s bezdôvodným priradením ich firmy medzi tzv. „nebankovky“ zaoberajúce sa tzv. „pyramídovými hrami“, hoci to nikdy nebola pravda, keďţe napriek vykonanému dokazovaniu na Špeciálnom trestnom súde v Pezinku nebolo preukázané odcudzenie ţiadnych peňazí z vkladov ich členov pre seba alebo komukoľvek na vyplatenie neoprávneného majetkového prospechu. Napriek rôznym diskriminujúcim represiám, ako boli prepadové daňové kontroly a kontroly zo Sociálnej poisťovne, nič sa proti nim nepodarilo nájsť, pričom riadne odvedené dane a odvody dosahovali viac ako tri miliardy slovenských korún. Obţalovaný tvrdil, ţe mu hrozilo zavraţdenie zo strany jeho odporcov a iba tým, ţe sa ukryl na rok v cirkevných zariadeniach alebo v zahraničí, sa mu podarilo ubrániť a ďalšími ekonomickými opatreniami zachrániť aj časť vybraných prostriedkov od ich vkladateľov, a preto nastúpila voči nemu trestnoprávna diskriminácia tým, ţe bezdôvodne uţ
  18. marca 2002 začal vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ SR v Banskej Bystrici vo veci trestné stíhanie a vzniesol mu aj obvinenie, ale toto bolo prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
  19. apríla 2002 v celom rozsahu ako nezákonné a neopodstatnené zrušené. Boli pritom bezdôvodne zablokované ich účty v peňaţných ústavoch a aj časť písomností o ich podnikateľskej činnosti bola nelegálne získaná operatívnou cestou, bez ohľadu na to, ţe nebol vyuţitý mimoriadny opravný prostriedok o zrušení uznesenia o jeho nezákonnom trestnom stíhaní. V tej súvislosti obţalovaný namietal, ţe ten istý vyšetrovateľ dňa
  20. septembra 2002, v čase keď voči nemu a jeho manţelke nebolo vedené ţiadne trestné stíhanie, teda v rozpore s článkom 21 ods. 1, 2 Ústavy SR, ako aj článkom 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, so skupinou policajtov ich prepadol v rodinnom dome v L., s cieľom získať dôvernú podnikateľskú dokumentáciu firmy D., a. s., a tak isto postupoval aj voči ich firme D., a. s. v B., s jediným cieľom totálne zlikvidovať činnosť tejto ich právnickej osoby ako moţného konkurenta v privatizácii S., a. s. a S. p., a. s. a takto mu rozkradnúť 6 5 To 10/2011 všetok majetok, ktorý nadobudli statočnou druţstevnou prácou za desať rokov podnikania v tuzemsku aj v zahraničí. Pokiaľ bol neskôr dňa
  21. apríla 2003, bez začatia trestného stíhania, znovu obvinený z trestného činu podvodu a aj z trestného činu nedovoleného podnikania, bolo to opäť v nadväznosti na rozpútanú cielenú nenávistnú mediálnu kampaň, hoci o ţiadnu nedovolenú bankovú činnosť u neho nemohlo ísť, ale išlo o štandardné inkasné úkony štatutárov ich firiem podľa Obchodného zákonníka a platných stanov ich spoločností. Uviedol, ţe na jar roku 2002 rozvinuli vlastné iniciatívy na podporu vzniku a činnosti občianskych zdruţení, pre ktoré zakúpili hodnotné nehnuteľnosti, ako aj pohľadávku na päť miliárd slovenských korún, ktorú
  22. mája 2002 prakticky bezodplatne previedli na takéto občianske „Zdruţenie poškodených občanov“ ako garančnú zmenku. Zároveň obţalovaný argumentoval tým, ţe k spôsobeniu majetkovej škody nedošlo, ani nemohlo dôjsť, keďţe sa vklady ich druţstevníkov alebo akcionárov ich akciovej spoločnosti stali uţ v okamţiku ich vloţenia na účet spoločnosti iba jej majetkom a legálnou súčasťou ich obchodného majetku v ich kapitálovej akciovej spoločnosti, ktorej štatutárnym orgánom je predstavenstvo a na jeho členov sa z hľadiska náhrady škody vzťahuje solidárna zodpovednosť aj osobitné zákonné liberalizačné ustanovenie podľa § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka. Napriek tomu, ţe znalecký posudok Ú. v Ţ. povaţuje obţalovaný za nekompetentný, i tak znalci podľa neho potvrdili, ţe nezistili ani jediný prípad, ţe by sa bol na úkor kohokoľvek obohatil, čo i len o jednu korunu, alebo ţe by bol umoţnil komukoľvek, aby sa tak nedôvodne obohatil on. Keďţe k nijakej škode ani nedošlo, neexistuje ani následok v príčinnej súvislosti s jeho konaním, uţ tobôţ nie protiprávnym. Preto si podľa neho prokurátor v obţalobe vytvoril iný skutok neţ pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie orgánmi polície. Z obţaloby sa nedozvedel, prečo je práve sudca Špecializovaného trestného súdu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR jeho zákonným sudcom, preto z tohto dôvodu aj namietal tento súd ako nezákonný. Napriek tomu tento súd konal a prijatím obţaloby a určením termínu hlavného pojednávania boli aj zo strany súdu porušené jeho základné ľudské práva. V doplnku svojho odvolania zo dňa
  23. mája 2012 obţalovaný nad rámec pôvodných dôvodov odvolania dodal, ţe bol prinútený obstarať si nový kontrolný znalecký posudok, lebo na pôvodné tri, ktoré predloţil súdu sa neprihliadlo a znalecký posudok vypracovaný vo veci Ú. v Ţ., okrem toho, ţe boli vypočutí iní znalci, 7 5 To 10/2011 neţ boli predvolaní a na jeho vypracovaní sa podieľali aj osoby, ktoré neboli zapísané do zoznamu znalcov, povaţuje za nesprávny, vykonštruovaný a plný nezmyslov, pretoţe ústav pouţil zlú metodiku výpočtu ekonomickej efektívnosti podniku a tieţ neprihliadol na posudok znaleckej organizácie Z. nachádzajúci sa vo zväzku č. 58 spisového materiálu a znalecký posudok č. 1/2002 zo zväzku č. 59, ktorého existencia je potvrdená aj vo zväzku č. 65, o vyčíslení škody spôsobenej nepripustením D. do privatizácie. Spracovanie nového znaleckého posudku si však vyţaduje čas najmenej troch mesiacov a zálohované finančné preddavky a nemal moţnosť si dať posudok vypracovať skôr, lebo nemá k dispozícii dostatočné mnoţstvo peňazí a aţ teraz sa mu podarilo poţičať si finančné prostriedky na jeho spracovanie. Preto ţiadal o odročenie verejného zasadnutia na uvedený účel vypracovania nového posudku a vykonanie tohto dôkazu. Ďalej obţalovaný uviedol, ţe trvá na vypočutí viacerých svedkov, ktorých navrhoval vypočuť na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, napr. bývalú ministerku financií B. S., svedkyňu G. C. – V., prof. K., ale prvostupňový súd ich odmietol vypočuť. Poukázal v tej súvislosti na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v inej veci, ţe nie je správny postup, ak sa uprednostní zásada rýchlosti a hospodárnosti konania pred zásadou spravodlivého súdneho procesu. Na základe toho obţalovaný navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. a/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a pokiaľ by sám nemienil rozhodnúť vo veci na základe nového znaleckého posudku, aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie a súčasne navrhol nariadiť, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zloţení senátu, alternatívne navrhol, aby ju prejednal a rozhodol iný súd toho istého druhu a stupňa v jeho obvode. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por., keď nezistil dôvod na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, ţe odvolanie obţalovaného Ing. F. M. nie je dôvodné. 8 5 To 10/2011 V postupe prvostupňového súdu neboli zistené ţiadne chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť výroku rozsudku o vine obţalovaného. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu ţalovaného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo v súlade s Trestným poriadkom. Špecializovaný trestný súd v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a je z neho zrejmé aj ako sa vyrovnal s obhajobou obţalovaného a z priebehu konania na hlavnom pojednávaní, ale aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, prečo prvostupňový súd nevyhovel ďalším návrhom na doplnenie dokazovania. Najprv však odvolací súd povaţuje za potrebné zaujať stanovisko k formálno- procesným odvolacím námietkam obţalovaného. V prvom rade treba odmietnuť námietku obţalovaného, ţe vo veci konal nepríslušný súd a ţe mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu. Obţaloba bola v predmetnej veci podaná v novembri 2008 na Špeciálny súd v Pezinku pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (účinného do
  24. januára 2006) a pôsobnosť tohto súdu v danej veci bola zaloţená na základe vtedy platného ustanovenia § 14 ods. 2 písm. d/ Tr. por. (účinného do
  25. januára 2006) podľa ktorého do pôsobnosti Špeciálneho súdu, okrem iného patrili aj trestné činy podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisíc násobku malej škody podľa Trestného zákona. Do štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z. z.) patrí aj trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zák., ktorý bol v predchádzajúcom Trestnom zákone účinnom do
  26. januára 2006 označený paragrafom 250 Tr. zák. Neskôr po zriadení Špecializovaného trestného súdu zákonom č. 291/2009 Z. z. účinným od
  27. júla 2009 na základe týmto zákonom schválenej novely Trestného poriadku (zák. č. 301/2005) v jeho ustanovení § 14 bola pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu na pokračovanie konania v danej trestnej veci zaloţená ustanovením § 14 písm. j/ Tr. por. 9 5 To 10/2011 a prechodným ustanovením § 567f ods. 1 Tr. por. schváleným zákonom č. 291/2009 Z. z., podľa ktorého vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný na konanie Špecializovaný trestný súd, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ustanovenie § 14 písm. j/ Tr. por. bolo totoţné s ustanovením § 14 ods. 2 písm. d/ Tr. por. pred uvedenou novelou a zhodné so súčasným znením § 14 písm. k/ Tr. por. v jeho znení na základe zákona č. 262/2011 Z. z. Podľa obţaloby bolo zrejmé, ţe rozsah spôsobenej škody výrazne prevyšuje aj túto zákonom stanovenú minimálnu hranicu, ktorá bola určujúcim kritériom pre stanovenie pôsobnosti Špeciálneho súdu, neskôr Špecializovaného trestného súdu. Argumentácia obţalovaného v tomto smere vychádzala z toho, ţe on ţiadnu škodu nespôsobil a nijako sa neobohatil ani on ani nikto iný. Dôvodné podozrenie na základe obvinenia a podanej obţaloby zo spáchania skutku, ktorý vykazoval zákonné znaky takého trestného činu, na ktorý sa vzťahovala pôsobnosť Špeciálneho súdu a neskôr Špecializovaného trestného súdu, ktorú tento súd pri predbeţnom prerokovaní obţaloby nevylúčil tým, ţe by uţ vtedy bolo nepochybné, ţe nejde o taký rozsah škody pri ţalovanom trestnom čine podvodu, ktorá by zakladala pôsobnosť tohto súdu bolo určujúce pre zaloţenie jeho pôsobnosti. Napokon v rámci konania pred súdom sa to dokazovaním aj definitívne potvrdilo. Tvrdenie obţalovaného, ţe mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu a ţe z toho dôvodu boli porušené jeho základné ľudské práva, je preto neopodstatnené. Nemoţno akceptovať odvolacie námietky obţalovaného, ţe zrušením pôvodného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia z
  28. marca 2002 uznesením prokurátorky krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo
  29. apríla 2002 došlo k definitívnemu uzavretiu predmetnej trestnej veci a ţe je nedôvodne trestne stíhaný. Došlo k tomu v rámci výkonu prokurátorského dozoru z dôvodov, ţe dovtedajšie dokazovanie nepreukazovalo subjektívnu stránku trestného činu podvodu a ţe nebol preukázaný zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu podvodu spočívajúci v spôsobení škody na cudzom majetku. Nedošlo ale k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania pre predmetný ţalovaný skutok, čo nebránilo v tom, aby sa v trestnom konaní neprešetrovali okolnosti podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, eventuálne i iného trestného činu v spoločnostiach 10 5 To 10/2011 D., s. r. o., D. a. s. a B. a po získaní dostatočných podkladov začať vo veci trestné stíhanie. Rovnako neobstojí námietka obţalovaného, ţe bola v rodinnom dome v L., patriacom jeho manţelke, vykonaná nezákonná domová prehliadka a nezákonná prehliadka kancelárií v spoločnosti D., a. s. Domová prehliadka v rodinnom dome vo vlastníctve manţelky obţalovaného L. M. i prehliadka iných priestorov v spoločnosti D., a. s., ale i v ďalších spoločnostiach sa vykonávala v začatom trestnom stíhaní, ku ktorému došlo uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ SR v Banskej Bystrici uznesením zo
  30. júla 2002 sp. zn. ČVS: KÚV – 15/OVEK-2002 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do
  31. januára 2006 na základe skutku, ţe od
  33. 2000 do
  35. 2002 bliţšie nezistené osoby B. v B. bez povolenia príslušného bankového orgánu na vykonávanie bankovej činnosti zhromaţďovali finančné prostriedky od občanov, ktoré vylákali s prísľubom vrátenia s výnosom vo výške 15 % aţ 31 % vo forme daru, čo bolo vzhľadom na výsledky hospodárenia B. a D., a. s. a jej tzv. dcérskych spoločností nereálne, pričom vybrali od občanov 5.929.709.171,- Sk a uzavreli 44 393 zmlúv o vrátení členského vkladu a darovacích zmlúv, ale po
  36. februári 2002 prestali vyplácať vklady a dary a nevyplatili vklady vo výške 3.275.859.528,- Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie a po preskúmaní v spisovom materiáli vo zväzku 64 zadokumentovaných podkladov k týmto prehliadkam i úkonom vydania vecí, nezistil, ţe by boli vykonané v rozpore s vtedy platnými ustanoveniami § 78 a § 82 aţ § 83a Tr. por. účinného do
  37. januára 2006 týkajúcich sa vydania veci dôleţitej pre trestné konanie, domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov. Ďalej je treba uviesť, ţe vzhľadom na to, ţe najvyšší súd nezisťuje ţiadne pochybnosti čo sa týka kompetentnosti, komplexnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti znaleckého posudku Ú. v Ţ. a nemá pochybnosti o jeho záveroch, nevidí ani dôvod na doplnenie dokazovania ďalším znaleckým posudkom, ako to navrhol v odvolaní obţalovaný Ing. F. M. 11 5 To 10/2011 Spôsob konania obţalovaného a rozsah spôsobeného následku bol doterajším dokazovaním dostatočne preukázaný. Pokiaľ ide o ďalšie posudky, na ktoré poukazoval obţalovaný v odvolaní a ktoré si obstaral na ocenenie spoločnosti D., s. r. o. pri jej transformácii do akciovej spoločnosti a na ohodnotenie straty, ktorú mal utrpieť v dôsledku vylúčenia z privatizácie S., š. p., tieto obsahujú nereálne údaje o aktívach spoločnosti i fiktívne predstavy o ujme, ktorá mala byť obţalovanému spôsobená vylúčením z privatizácie. Podľa názoru najvyššieho súdu, vzhľadom na iné vykonané dôkazy, dokonca i vyjadrenia peňaţných ústavov, ktoré odmietli poskytnúť úver spoločnostiam v skupine D., lebo obţalovaný nadhodnocoval výšku majetku spoločností, obsah obţalovaným uvádzaných znaleckých posudkov nemôţe zvrátiť záver , ţe spoločnosti v skupine D. boli ako celok stratové a nemali z čoho vrátiť poţičané alebo ako členský vklad do druţstva B. vloţené finančné prostriedky. Čo sa týka vykonaného dokazovania, treba konštatovať, ţe prvostupňový súd vykonal dôkazy vo veci v súlade s Trestným poriadkom. Týka sa to aj znaleckého posudku, ktorý v písomnej podobe podal Ú. Ţ. v Ţ., ktorý ako vyplýva z dokladu z Ministerstva spravodlivosti SR obsiahnutom v spise, bol v čase pribratia zapísaný v zozname znaleckých ústavov a za neho boli na hlavnom pojednávaní vypočutí ako znalci osoby podieľajúce sa na vypracovaní znaleckého posudku. Išlo o Ing. I. S., PhD., Ing. A. Č., Ing. J. R., CSc. a Ing. E. R. Na vypracovaní posudku sa podieľali, vzhľadom na jeho rozsah, i ďalšie osoby, ale vyššie menované boli uţ v písomnom znaleckom posudku určené riaditeľom Ú. v Ţ. prof. Ing. G. K., CSc., ţe môţu k nemu podať vysvetlenie. Tieto osoby boli ako znalci na hlavnom pojednávaní veľmi podrobne vypočuté a obţalovaný mal dostatok moţnosti klásť im otázky a ţiadať vysvetlenia. Znalecký posudok povaţuje najvyšší súd za veľmi presvedčivý, komplexne spracovaný, nevyvolávajúci pochybnosti o jeho záveroch a poskytujúci dostatočný obraz o činnosti v skutkovej vete rozsudku dotknutých spoločností a i ďalších, ktorých činnosť súvisela s akciovou spoločnosťou D., predovšetkým personálnym prepojením s osobou obţalovaného Ing. F. M. a tým, ţe finančné prostriedky, ktoré trestným konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, prostredníctvom pôţičiek alebo inou formou sa dostávali do týchto spoločností, ktoré z nich prevádzkovali svoju činnosť. Aj výsluchy svedkov na hlavnom pojednávaní boli vykonávané v súlade s Trestným poriadkom a neobstojí odvolacia námietka obţalovaného, ţe boli porušené jeho obhajovacie 12 5 To 10/2011 práva pri vykonávaní dôkazov. Výsluchy svedkov aj sám obţalovaný vykonával, resp. jeho obhajca, mohol im klásť otázky alebo namietať kladenie otázok druhou stranou – prokurátorom. Ako vyplýva z obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní pri vykonávaní svedeckých a listinných dôkazov i výsluchoch znalcov, bol obţalovaný veľmi aktívny a nijako sa mu neobmedzovali jeho práva. Predkladal aj návrhy na doplnenie dokazovania, ktorým sčasti bolo vyhovené. Nie je teda pravdou, ţe by v tom ohľade boli porušované jeho práva dané Trestným poriadkom a základné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ niektoré návrhy na doplnenie dokazovania prvostupňový súd zamietol, odôvodnil to a s jeho odôvodnením sa najvyšší súd stotoţňuje. Výsluch svedkyne B. S., bývalej ministerky financií, nebol potrebný. Je totiţ evidentné, ţe ţiadne reálne peniaze na základe predstavy obţalovaného ako by podľa neho malo byť rozhodnuté o ţalobe voči štátu za vylúčenie z privatizácie, obţalovaný v spoločnostiach D., s. r. o. alebo akciovej spoločnosti v čase spáchania skutku nemal. To bola skutočnosť, ktorej si bol obţalovaný vedomý, a preto keď napriek tomu, a napriek preukázanej skutočnosti, ţe si musel byť vedomý aj nepriaznivého stavu hospodárenia jednotlivých spoločností, ktoré boli celkovo v strate, pretrvávajúcej do skončenia skutku, vyberal pôţičky pre D., s. r. o. a členské vklady do B., to len umocňuje záver súdu o jeho uzrozumení s tým, ţe občanom, voči ktorým sa zaviazal na konkrétne plnenie vrátenia reálnych peňazí v konkrétne určenom čase a dohodnutým spôsobom, nebude môcť v zmysle dohody peniaze vrátiť a spôsobí im škodu ich uvádzaním do omylu. Preto ďalšie dokazovanie vzťahujúce sa k otázke, prečo sa obţalovaný nemohol zúčastniť privatizácie S., š. p. a akú stratu tým utrpel, pre ustálenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie nebolo potrebné. Znalecký posudok Ú. Ţ. v Ţ. a výsluch znalcov na hlavnom pojednávaní k efektívnosti hospodárenia spoločností v skupine D. bol dostatočne presvedčivý a vôbec sa nejavil potrebným výsluch svedkyne prof. K., ktorá je autorkou publikácií o výpočte efektívnosti hospodárenia podniku. Nie je pravdou, ţe prvostupňový súd odmietal vykonať dôkaz výsluchom svedkyne G. C. -V. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe sa viackrát pokúšal zistiť pobyt tejto svedkyne, čo sa nepodarilo a upustil od jej výsluchu. Išlo o svedkyňu, ktorá podala návrh na konkurz. Obţalovaný popieral pravosť jej pohľadávky. Z obsahu dokazovania je však zrejmé, ţe v konečnom dôsledku na základe návrhu iného veriteľa, 13 5 To 10/2011 ktorým bola banka, bolo vydané rozhodnutie o konkurze. Vzhľadom na ďalšie dôkazy, medzi nimi i výpovede správkyň konkurzných podstát, sa výsluch tejto svedkyne ukázal ako nepotrebný. Na základe existujúcich účtovných a iných dokladov dotýkajúcich sa činnosti firmy obţalovaného, na to nadväzujúcich svedeckých výpovedí, predovšetkým tých osôb, ktoré prvostupňový súd sám vypočul a na ktoré poukazuje v odôvodnení svojho rozsudku i listinných dôkazov v spojitosti s písomným znaleckým posudkom Ú. Ţ. v Ţ. a podrobným výsluchom znalcov poverených spracovávateľov posudku za ústav na hlavnom pojednávaní i doplňujúcimi vysvetleniami v rámci kladenia otázok týmto znalcom bolo moţné spoľahlivo ustáliť ten skutkový stav, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ním stotoţňuje, pričom námietky obţalovaného obsiahnuté v odvolaní ku skutkovým zisteniam neakceptuje a povaţuje ich za neopodstatnené. Podľa obsahu prvostupňovým súdom vykonaných dôkazov sa odvolací súd presvedčil o tom, ţe na základe nich Špecializovaný trestný súd správne zistený skutkový stav aj správne posúdil ako pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
  38. januára 2006, ktorého sa dopustil obţalovaný Ing. F. M. ako konateľ spoločnosti D., spol. s r. o. i ako predseda predstavenstva B. (B.-D.-V.) druţstva a súčasne generálny riaditeľ a predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti D., a. s. v B.. Jedným zo zakladajúcich členov druţstva B. v novembri 1999 bola spoločnosť s ručením obmedzeným D., ktorá ku koncu roka 1999 bola pretransformovaná na akciovú spoločnosť D.. Aj v ďalšej spoluzakladajúcej spoločnosti B. A. s. r. o. Z. bol konateľom obţalovaný Ing. F. M.. Okrem toho, tak ako konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, i v ďalších desiatich spoločnostiach pôsobil obţalovaný Ing. F. M. ako konateľ alebo predseda predstavenstva. Činnosť týchto spoločností spolu súvisela a ako sa odvolací súd presvedčil z obsahu najmä listinných dôkazov, svedeckých výpovedí a znaleckého posudku o vzájomných finančných transakciách medzi nimi, uľahčovalo to obţalovanému spáchanie trestnej činnosti. Skutok je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania rozdelený na dve obdobia a to od
  39. januára 1999 do
  40. decembra 1999 a potom od
  41. januára 2000 do
  42. februára 2002, v ktorých dvomi odlišnými spôsobmi obţalovaný získaval finančné prostriedky od občanov, najprv ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzením D. formou 14 5 To 10/2011 pôţičiek s prísľubom ich vrátenia so zhodnotením od 20 % do 31% podľa dĺţky poskytnutia pôţičky a potom ako predseda predstavenstva B. a zároveň aj akciovej spoločnosti D. v B. formou prijímania členských vkladov od občanov do B. s prísľubom vrátenia „ďalšieho členského vkladu“ so zhodnotením od 15 % do 31 % v závislosti od doby, po uplynutí ktorej sa mal tento „ďalší členský vklad“ vrátiť. Tzv. „ďalší členský vklad“ podľa dokazovania predstavoval sumu, ktorú fyzické osoby vkladali do B. na určitú dobu po odpočítaní sumy 100,- Sk ako základného členského vkladu. Výnos v dohodnutých percentách bol sľubovaný formou zmluvy o budúcej darovacej zmluve, teda ako sľubovaný dar a zmluvy o prevode cestovného šeku. Spôsob, ako sa na základe reklamy, ktorá bola falošná, lebo ţiadne trojnásobné, či štvornásobné záruky krytia návratnosti finančných prostriedkov v spoločnostiach riadených obţalovaným neexistovali, podarilo vylákať od dôverčivých občanov také mnoţstvo finančných prostriedkov, bol preukázaný dôkazmi dotýkajúcimi sa nákladov vynaloţených na reklamu v masovokomunikačných prostriedkoch i jej samotným obsahom a vypočutím tej časti svedkov, ktorí poţičali D. s. r. o. alebo vloţili do B. najväčšie finančné čiastky. Z ich výsluchov bolo zrejmé, ţe ich predovšetkým zlákal vysoký zisk a o činnosti D. s. r. o. alebo B. nemali predstavu ani sa o to nezaujímali. Napokon uţ v prihláške za člena B. sa fakticky vzdávali svojich práv, keď splnomocňovali zakladajúceho člena B. akciovú spoločnosť D. v B. na zastupovanie na všetkých členských schôdzach a preberanie všetkých zásielok, pozvánok a oznámení o členskej schôdzi druţstva. Náklady na reklamu len spoločnosti D., a. s. za obdobie rokov 2000 aţ do februára 2002 boli vyčíslené sumou 168 821 033,- Sk a B. za to isté obdobie v sume 72 111 438,- Sk. V podstate ich nespochybňoval ani obţalovaný, len rozdiel v jeho ponímaní týchto poloţiek je v tom, ţe si ich oceňuje trhovou hodnotou predplateného reklamného času akoby „výnos“, lebo mohol byť predajný. V skutočnosti tieto vynaloţené prostriedky nemohli priniesť zisk, lebo reklama bola zameraná na to, aby fyzické osoby vkladali finančné prostriedky ako členské príspevky do B. Počet osôb, ktorým nebola vrátená ani základná istina poţičanej sumy pre D., s. r. o., či ako členského vkladu do druţstva B. bol zistený presne na základe dokumentácie zaistenej v zainteresovaných spoločnostiach a znaleckého posudku a nevyvoláva pochybnosti, keď znalci mali k dispozícii aj rodné čísla poškodených osôb. Výšku škody ako v prvej časti skutku tak i v druhej časti v sumách uvedených vo výroku 15 5 To 10/2011 napadnutého rozsudku preto povaţuje aj odvolací súd za nepochybne zistenú. Stotoţňuje sa aj s postupom prvostupňového súdu, ţe skutok v prvej časti bol ustálený od
  43. januára 1999, hoci bolo zrejmé, ţe zmluvy o pôţičkách začal obţalovaný uzatvárať uţ skôr, na jar v roku 1998 a dokazovanie v súvislosti s nákupom produktu „zmenkový obchod“, o ktorom vypovedal svedok M. a na ktorom sa mala podieľať i svedkyňa J. z D., s.r.o., na ktorú sa menovaný svedok ako prvú obrátil a ona ho priviedla k obţalovanému, naznačuje, ţe obţalovaný ako konateľ spoločnosti D., s. r. o. nechal vyplatiť tomuto svedkovi mimoriadne vysokú sumu peňazí za produkt, ktorý v podstate bol akoby návodom na tzv. „pyramídovú hru“, predstavujúcu získavanie rastúceho počtu ďalších a ďalších finančných prostriedkov s prísľubom lákavých výnosov, pričom predchádzajúce vklady a výnosy sa majú hradiť z nasledujúcich vkladov, no nezodpovedaná zostávala otázka, z čoho sa vyplatia existujúce nároky vkladateľov keď si ich v dohodnutom sľubovanom čase uplatnia, ale nebudú pribúdať ďalšie vklady. V tej súvislosti prvostupňový súd správne vychádzal z dokazovania zameraného na zistenie solventnosti spoločností zainteresovaných na predmetnom skutku. Bez pochybností bola vyvrátená obhajoba obţalovaného, ţe spoločnosti v skupine D. a. s. boli prosperujúce a všetky záväzky by boli uhradené nebyť toho, ţe sa voči jeho akciovej spoločnosti začala masívna negatívna kampaň ako o krachujúcej spoločnosti a diskriminujúce trestné stíhanie so zablokovaním účtov, ktoré mu v tom zabránili. Listinnými dôkazmi týkajúcimi sa hospodárenia spoločností v skupine D., zo zaistenej dokumentácie v elektronickej podobe, ktorú mali znalci k dispozícii a samotným znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, ţe spoločnosť v beţnom účtovnom období uţ k
  44. decembru 1998 vykazovala stratu 14 710 000,- Sk, pritom neustále uţ od marca 1998 prebiehalo prijímanie pôţičiek od občanov pre D., s. r. o. a uţ v marci 1999 vznikla pre túto spoločnosť povinnosť splácať prvé záväzky vyplácaním istiny i výnosu. Keďţe uţ ku koncu roka 1998 spoločnosti v tejto skupine D. vykazovali stratu a z dokazovania vyplýva, ţe o hospodárení jednotlivých spoločností bol obţalovaný veľmi dobre informovaný, potom správne prvostupňový súd ustálil, ţe najneskôr ku dňu
  45. januára 1999 uţ obţalovaný vedel, ţe sľubovaný záväzok vrátenia peňazí v dohodnutom čase, čo aj len v istine, nieto ešte so sľubovaným výnosom, nebude môcť splniť a ustálil začiatok skutku vykazujúceho tak aj znaky subjektívnej stránky ţalovaného trestného činu na začiatok roka
  46. Napriek tomu, ţe aj v nasledujúcom období uvedené spoločnosti vykazovali stratu, 16 5 To 10/2011 obţalovaný pokračoval v masívnej reklamnej kampani zameranej na získavanie finančných prostriedkov a po pretransformovaní D., s. r. o. na akciovú spoločnosť k
  47. decembru 1999 a zaloţení druţstva B. koncom roku 1999 na základe tejto falošnej reklamy vzbudzujúcej dojem o spoločnosti D., a. s. ako o dynamickej a prosperujúcej uţ inou formou ako členské vklady do druţstva získaval ďalšie finančné prostriedky. Na základe dokumentácie týkajúcej sa hospodárenia jednotlivých spoločností v skupine D., ako aj výsluchom svedkov členov predstavenstiev akciových spoločností, či konateľov tých spoločností s ručením obmedzeným, ktorí kooperovali s akciovou spoločnosťou D. a predovšetkým závermi znaleckého posudku bolo preukázané, ţe prostriedky, ktoré boli získané od občanov, boli pouţívané na splácanie starších záväzkov firiem D., s. r. o., D., a. s., ako aj na prevádzkovú činnosť spoločností personálne prepojených s osobou obţalovaného Ing. F. M., predovšetkým tých, ktoré vymenoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto ďalšie tzv. dcérske spoločnosti svojou prevádzkou sotva dosahovali také výnosy, aby mohli kryť prevádzkové náklady a boli v podstate stratové a nebyť prelievania finančných prostriedkov z B., kde sa zhromaţďovali členské vklady od občanov do akciovej spoločnosti D. a z nej pre ďalšie spoločnosti v skupine D., nemohli by tieto existovať. Aj z listinných dôkazov týkajúcich sa činnosti B. vyplýva, ţe fakticky ţiadnu podnikateľskú činnosť, ktorá by prinášala zisk, toto druţstvo nevyvíjalo a finančné prostriedky získané od občanov boli formou pôţičky predisponované akciovej spoločnosti D. a B. faktúrovalo D. a. s. pravidelne mesačne úroky za poskytnuté finančné prostriedky. Obţalovaný sa snaţil preukazovať variabilitu svojich podnikateľských aktivít, ţe jeho zámery boli reálne a poukazoval v tej súvislosti aj v odvolaní na činnosť tzv. dcérskych spoločností, cez ktoré sa vyvíjali niektoré podnikateľské aktivity v zahraničí. K tomu treba uviesť, ţe ako v prípravnom konaní tak i na hlavnom pojednávaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie k týmto podnikateľským zámerom obţalovaného s cieľom zistenia subjektívnej stránky ţalovaného trestného činu a bolo zistené, ţe podnikateľské zámery obţalovaného, či uţ to boli jeho plány na podnikanie v Číne, Mongolsku a inde v Ázii, prípadne v Rumunsku, Nemecku alebo Spojených štátoch amerických, boli buď nerealizovateľné a napokon z rôznych obţalovaným uvádzaných dôvodov sám od nich upustil ešte pred ich začatím, alebo ako tie v Nemecku, či v USA, neprinášali a ani nemohli prinášať ţelaný efekt, rozhodne nie taký, aby z nich mohol byť v jednotlivých rokoch splatený záväzok 17 5 To 10/2011 voči fyzickým osobám, ktorý uţ dosahoval miliardové sumy. V súvislosti s týmito zámermi boli len vynaloţené zbytočné náklady. Správne prvostupňový súd poukázal aj na listinné dôkazy vo zväzkoch 50 a 51 trestného spisu a to správy od peňaţných ústavov, konkrétne vymenovaných bánk, ktoré odmietali poskytovať úvery spoločnostiam D., spol. s. r. o., D. a. s. a ďalším s nimi prepojeným a v súlade so zákonom ich vyhodnotil ako dôkazy usvedčujúce obţalovaného, ktoré vyvracajú obhajobu obţalovaného, ţe išlo o zámer bánk zlikvidovať jeho prosperujúcu firmu. Z týchto dôkazov je zrejmé, ţe dôvodom boli práve rizikové podnikateľské zámery s nedostatočným ručením za poţadovaný úver, alebo ţe ţiadateľ nepredloţil všetky potrebné podklady, najmä stav zaloţených pohľadávok alebo ţe priamo zistili pozitívne skresľovanie ukazovateľov finančného hospodárenia, ktoré bolo výsledkom výrazného precenenia hodnoty majetku spoločnosti s ručením obmedzeným D. pri jej transformácii na akciovú spoločnosť D., i z dôvodu prelievania finančných zdrojov v rámci skupiny D.. Z tohto dokazovania je zrejmé, ţe uţ koncom roku 1997 finančný ústav zamietol ţiadosť D., spoločnosti s ručením obmedzeným, na poskytnutie úveru, pričom išlo o ţiadosť o úver nie na nejaké nerealistické zámery v podnikaní v zahraničí, ale o ţiadosť o úver na rozšírenie o ďalšie štyri prevádzky v K. s podobným zameraním činnosti aké v iných mestách vykonával. Z podkladov o tento úver je zrejmé, ţe aj ručenie za tento úver si obţalovaný predstavoval tak, ţe celé riziko by znášal finančný ústav, od ktorého úver ţiadal, keďţe v prípade neplnenia záväzku splácania úveru sa mal finančný ústav uspokojiť zo zdrojov získaných z úveru na zriadenie týchto štyroch prevádzok, predovšetkým nakúpených zásob tovaru. Rovnako správne vyhodnotil prvostupňový súd i tie dôkazy, ktoré vznikli uţ po zatvorení pobočiek D. a. s. zameraných na vyberanie členských vkladov od občanov do B. po
  48. februári 2002 a to predovšetkým tých, ktoré preukazovali spôsob, akým sa chcela spoločnosť D., a. s. vyrovnať so záväzkami voči občanom a aké kroky v tomto smere podnikal obţalovaný. Rozhodne v rozpore s pôvodným sľubovaným záväzkom v dohodnutom termíne a dohodnutej sume vrátiť poţičané peniaze D. s. r. o., či vloţené peniaze ako členský vklad do druţstva B., bola snaha a úkony D. a. s., ktorá mala splácať vzniknuté záväzky aj B., smerujúce k rozloţeniu splácania záväzku formou poistenia v P. D., a. s. a sčasti jeho splácania v mesačných splátkach počas niekoľkých rokov. To potvrdzuje inými dôkazmi zistenú finančnú situáciu v dotknutých spoločnostiach, ţe neboli spôsobilé sľubovaný záväzok dodrţať, lebo nemali disponibilné finančné zdroje. 18 5 To 10/2011 To, ţe si bol uvedenej skutočnosti obţalovaný Ing. F. M. veľmi dobre vedomý, dokresľujú i predchádzajúce aktivity obţalovaného ešte pred dokonaním skutku preukázané listinnými dôkazmi, smerujúce uţ koncom roku 2001 a začiatkom roku 2002 k vybaveniu úveru v niektorej americkej banke v dolároch v sume po prepočte na koruny rovnajúcej sa v miliardách tej čiastke, ktorá bola za predchádzajúce obdobie spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku vybratá od občanov, za čo v uzatvorenej zmluve časovo ohraničenej do konca februára 2002 obţalovaný v zmluve pre dotyčnú osobu, ktorá mala úver vybaviť, sľuboval lukratívny výnos. Ani argumentácia obţalovaného, ţe ním predloţený dôkaz na hlavnom pojednávaní, ktorý bol aj vykonaný, a to analýza pasív a aktív spoločností v skupine D. k
  49. augustu 2002 svedčí o prosperujúcich spoločnostiach s aktívami vo výške viac ako 8 miliárd 663 miliónov korún, nijako neobstojí pri jeho obhajobe, ţe spoločnosť D. a. s., resp. spolu s ďalšími tzv. dcérskymi spoločnosťami mali z čoho záväzky splatiť, lebo boli v aktívach vysoko plusové. Táto argumentácia je zavádzajúca. Záväzky bolo treba plniť priebeţne a nevyplatená istina v zmysle zmlúv o pôţičke predstavovala vyše 237 miliónov Sk a v zmysle dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu z B. k
  50. februáru 2002 predstavovala vyše 3 miliardy 628 miliónov Sk, spolu bezmála štyri miliardy korún. Obţalovaný ale v aktívach zahrňoval aj poloţku obsiahnutú v ţalobe voči štátu v sume 7 miliárd 992 miliónov 575 tisíc korún, za nepripustenie do privatizácie 10 % podielu S. š. p., ktorá mu nikdy nebola prisúdená reálnym právoplatným rozsudkom. Ide len o fiktívne aktívum v predstave obţalovaného, podobne ako trhové ocenenie predplateného reklamného času v médiách v sume 280 miliónov Sk. Len na týchto dvoch poloţkách uvedená analýza svedčí o nereálnosti rozdielu aktív a pasív ako prevaţujúcich aktív vo výške vyše 8,6 miliárd korún. I ďalšie úkony obţalovaného po dokončení ţalovaného skutku z apríla 2002 smerujúce k odkúpeniu pohľadávky, ktorá mala predstavovať sumu 5 miliárd korún za zmenku vystavenú zmenečným dlţníkom S., š. p. svedčia o tom, ţe obţalovaný sa snaţil vyvolať zdanie solventnosti spoločnosti D., a. s. Obhajoval sa totiţ tým, ţe aj z tejto pohľadávky mali byť uspokojené nároky poškodených vkladateľov. Je evidentné z obsahu spisového materiálu, ţe D., a. s. za túto pohľadávku nič nezaplatila. Cena za ňu mala byť uhrádzaná v budúcnosti podľa stavu či sa nejaká čiastka z tejto pohľadávky vôbec vymôţe a podľa výšky vymoţenej čiastky. Ani opodstatnenosť takej 19 5 To 10/2011 pohľadávky nebola súdmi priznaná. Navyše treba dodať, ţe všetky kroky obţalovaného po dokončení skutku, po
  51. februári 2002, nie sú relevantné z pohľadu existencie podvodného úmyslu obţalovaného uţ v čase vyberania finančných prostriedkov od občanov, keď inými dôkazmi vzťahujúcimi sa na čas skutku bolo preukázané, ţe obţalovaný vedel, ţe v dohodnutom termíne a výške nemôţe všetky záväzky splniť a bol uzrozumený so spôsobením škody pre tých, od ktorých peniaze boli vybraté a v dohodnutom termíne a výške dohodnutým spôsobom neboli splatené. Ak by obţalovaný podľa skutočnosti predostrel občanom, ţe takto má byť zabezpečené ich právo na vrátenie pôţičiek a vkladov, je evidentné, ţe sotva by občania poskytovali pôţičky pre D., s. r. o. alebo vkladali členské príspevky do B.. Právna kvalifikácia zisteného skutku ako trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v jeho znení účinnom do
  52. decembra 2005 je preto správna, zodpovedajúca zákonu. Všetky zákonné znaky tohto trestného činu boli naplnené. Najvyšší súd povaţuje za neopodstatnenú odvolaciu námietku obţalovaného a vyvrátenú jeho obhajobu, ţe nebola naplnená subjektívna stránka ţalovaného trestného činu podvodu, lebo on konal len s čistým úmyslom všetky získané finančné prostriedky vrátiť. Od roku 1999, keď obţalovaný vyberal pôţičky od občanov s vedomím, ţe ním riadené spoločnosti sú v strate, bola podnikateľská činnosť v spoločnostiach, v ktorých bol obţalovaný konateľom alebo predsedom predstavenstva zaloţená na princípe tzv. „pyramídovej hry“, resp. podobala sa i tzv. Ponziho schéme, keď časť od občanov získaných prostriedkov bola investovaná na prevádzkovú činnosť v predmete podnikania vzájomne kooperujúcich podnikateľských subjektov skupiny D., ktoré však neprinášali zisk. V danom prípade tieto spoločnosti v skupine D. mohli existovať len pokiaľ vţdy ďalšie fyzické osoby vkladali svoje finančné prostriedky, najprv ako pôţičky do D., s. r. o., neskôr ako členské vklady do B., odkiaľ sa prelievali buď priamo alebo prostredníctvom akciovej spoločnosti D. do ďalších tzv. dcérskych spoločností v skupine D. personálne a majetkovo prepojených na osobu obţalovaného Ing. F. M. Ak niektorým subjektom, fyzickým osobám, obţalovaný peniaze vrátil, bolo to moţné len v dôsledku toho, ţe od väčšieho počtu ďalších peniaze vybral. Bolo však nemoţné, na základe výsledkov hospodárenia firiem, aby obţalovaný k stanovenému obdobiu určenému v zmluvách s veriteľmi, splnil svoj záväzok a s navýšením úroku peniaze v zmluvne dohodnutom termíne 20 5 To 10/2011 vyplatil. Nemohol tak podľa výsledkov dokazovania urobiť ani len pokiaľ išlo o istinu a nieto ešte tak vysoký úrok. Skutočnosť, ţe poškodené osoby uverili obţalovanému, napriek značne nevierohodnému sľubovaniu vysokého výnosu, nemôţe zbaviť obţalovaného jeho viny. Pokiaľ sa v priebehu trestného konania snaţil preniesť zodpovednosť na poškodených, ţe tí sa vlastne stali akcionármi a sami išli do podnikateľského rizika, tieto námietky obţalovaného sú neadekvátne. Svojou reklamnou činnosťou vytváral falošný dojem o veľmi priaznivých hospodárskych výsledkoch spoločnosti. V rozpore so skutočnosťou predstieral veľmi priaznivé moţnosti návratnosti poţičaných alebo do B. vloţených peňazí. Uvedením do omylu týchto poškodených osôb im celkovo spôsobil škodu mnohonásobne prekračujúcu hranicu škody veľkého rozsahu. Obţalovaný ako konateľ a predseda predstavenstva dotknutých spoločností sa nemôţe zbaviť zodpovednosti ani jej presunom na iných členov predstavenstiev jednotlivých spoločností s argumentáciou kolektívneho rozhodovania v týchto orgánoch spoločností. Realizovala sa jeho predstava, ako sa má v ním riadených spoločnostiach postupovať. V tomto smere mal prvostupňový súd dostatok dôkazov svedčiacich o tom, ţe aj keď sa konali zasadnutia kolektívnych orgánov spoločností, kde sa preberali podnikateľské aktivity spoločnosti, v konečnom dôsledku vţdy rozhodoval obţalovaný. Bol to on, kto ako štatutárny orgán podpisoval zmluvy o pôţičkách, dokumenty týkajúce sa členstva a členských vkladov do B. a z jeho poverenia uţ konkrétne úkony pri výbere peňazí sa vykonávali v pobočkách na základe poverenia obţalovaného. Vina obţalovaného na ţalovanom trestnom čine bola teda podľa zistenia najvyššieho súdu jednoznačne preukázaná. Je naplnená subjektívna stránka ţalovaného trestného činu podvodu. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov, o ktoré sa opieral prvostupňový súd i najvyšší súd konštatuje, ţe bol obţalovanému dokázaný eventuálny úmysel tohto ţalovaného trestného činu. Aj ostatné znaky jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty boli preukázané. Obţaloba bola podaná len pre trestný čin podvodu. Najvyšší súd sa však stotoţňuje i so závermi prvostupňového súdu na str. 75 a 76 odôvodnenia rozsudku, ţe právne úkony spojené s vyberaním členských vkladov do B. boli simulované a zastierali faktickú bankovú činnosť a taký postup bol zjavne v rozpore s tými ustanoveniami zákona o bankách, podľa ktorých bez bankového povolenia nemôţe nikto prijímať vklady 21 5 To 10/2011 ani poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu. Tento nepovolený spôsob konania obţalovaného, tvoriaci zároveň aj objektívnu stránku trestného činu podvodu, moţno v danom prípade povaţovať za fakticky konzumovaný ţalovaným trestným činom. Odôvodnenie Špecializovaného trestného súdu prečo pri kvalifikácii skutku pouţil ustanovenia predchádzajúceho Trestného zákona účinného v čase, keď sa skutok stal, je priliehavé, zodpovedajúce zákonu a najvyšší súd sa s ním stotoţňuje. Za trestný čin, z ktorého bol obţalovaný uznaný za vinného, mu bol uloţený trest síce v rámci trestnej sadzby podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania činu, ktorý bol pre obţalovaného priaznivejší, pričom trestná sadzba trestu odňatia slobody bola v rozmedzí od päť do dvanásť rokov, no trest presne v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby nie celkom zohľadňuje extrémne veľký rozsah trestnej činnosti, jej páchanie po dlhšiu dobu, enormne vysoký počet poškodených osôb (v prvej fáze 1367 a v druhej fáze od
  53. januára 2000 do dokonania skutku 23 834 osôb). Spôsobený následok v slovenských korunách celkove vo vyše 3,7 miliardovej sume mimoriadne veľakrát presahuje znak škody veľkého rozsahu. Z tohto pohľadu sa uloţený trest presne v polovici trestnej sadzby javí skôr miernym. Maximálne prihliada na priaznivé hodnotenia osoby obţalovaného, na jeho rodinné pomery a moţnosti jeho nápravy, ktoré sú priaznivé. Najvyšší súd nevidí dôvod na jeho zmiernenie prostredníctvom ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  54. januára 2006 o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody, pre dlhšiu dobu od spáchania skutku, pretoţe pri tak skutkovo rozsiahlej trestnej činnosti, vzhľadom na veľký počet poškodených osôb, ale náročnej na dokazovanie i z pohľadu preukazovania činnosti všetkých súvisiacich firiem spojených s činnosťou tých spoločností, ktoré sú uvedené v skutku, nemoţno konštatovať, ţe by predsúdne konanie i konanie na súde prvého stupňa neprebiehalo plynulo a ţe by v ňom boli neodôvodnené prieťahy zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Vzhľadom na neexistenciu odvolania prokurátora v neprospech obţalovaného, nemoţno nič meniť na výroku napadnutého rozsudku o treste a spôsobe jeho výkonu. 22 5 To 10/2011 Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  55. júna 2012 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: G. Véghová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.