1, ods. 2 O. s. p. potvrdil. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe Občiansky súdny poriadok v ust. § 138 síce nevysvetľuje bliţšie obsah pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však musí ísť o pomery majetkové (a ak je ţiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, ţe ţiadateľ ako poplatník celkom alebo sčasti (v prípade ţiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôţe splniť poplatkovú povinnosť alebo ţe jej splnenie od neho nemoţno spravodlivo ţiadať. Odvolací súd uviedol, ţe ak sa chce ţalobca domáhať ochrany svojho práva, s ktorou bezprostredne súvisí aj zaplatenie súdneho poplatku, ako jedno z kritérií odvolacieho konania, mal by mať finančné prostriedky určené aj na tento účel, alebo si ich zadováţiť. Samotná skutočnosť, ţe ţiadateľ o oslobodenie nemá dostatok finančných prostriedkov ešte neznamená, ţe jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd tieţ poukázal na ďalšie kritérium pre posúdenie oslobodenia od poplatkovej povinnosti v zmysle § 138 O. s. p., ktorým je skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Námietku ţalobcu spočívajúcu v tom, ţe uţ raz dôkaz o svojich majetkových pomeroch súdu predloţil (majúc tým na mysli konanie o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku za návrh na začatie konania), vyhodnotil odvolací súd ako irelevantnú, pretoţe tieto dôkazy slúţili ako podklad pre rozhodovanie o poplatkovej povinnosti za podaný návrh. Odvolací súd nepoprel, ţe účastníkovi, ktorému vznikla poplatková povinnosť, patrí právo poţiadať o oslobodenie od tejto povinnosti, jeho priznanie je však podmienené splnením zákonom predpokladaných 3 2ObdoV/7/2012 podmienok, vrátane dôkazov preukazujúcich dôvodnosť ţiadosti o oslobodenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca k svojej ţiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku (pozn. - za odvolanie), dôkazy preukazujúce dôvodnosť tejto ţiadosti nepredloţil, aţ po podanom odvolaní predloţil čestné vyhlásenia o tom, ţe nevlastní ţiadne majetkové hodnoty, ako sú cenné papiere, dlhopisy, ani hnuteľný či nehnuteľný majetok, nemá ţiadne príjmy z iných zdrojov (nájomné, dary, pracovné záväzky), ďalej ţe na účte v Českej sporiteľni mal k 23. augustu 2010 zostatok 8 428,32 Kč a nesplatený úver 55 910,70 Kč. Ţalobca ďalej predloţil potvrdenie o tom, ţe je zamestnaný a výška jeho priemernej mzdy k 27. augustu 2010 je 21.973,- Kč. Odvolací súd po preskúmaní ţalobcom predloţených listín vyhodnotil jeho ţiadosť tak, ţe v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti za podané odvolanie, teda ani pre ustanovenie advokáta ex offo tak, ako to vyslovil aj súd prvého stupňa. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 13. januára 2012. Proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca (ďalej tieţ ako „dovolateľ“) argumentujúc, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), teda ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, zároveň ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.. Dovolateľ navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol, ţe potvrdil uznesenie prvostupňového súdu napriek tomu, ţe tento nezaslal ţalobcovi výzvu na predloţenie dokladov preukazujúcich jeho nárok na oslobodenie od súdneho poplatku.
názoru ţalobcu, odvolací súd mal toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Skutočnosť, ţe odvolací súd sa v rámci odvolacieho konania listinami predloţenými ţalobcom po podaní odvolania zaoberal, povaţuje ţalobca za irelevantné, pretoţe v danom prípade ide o druhostupňové rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok, v dôsledku ktorej skutočnosti mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom
f/ O. s. p.. Ţalobca súčasne tvrdí, ţe uznesenie odvolacieho súdu neobsahuje úplné a výstiţné odôvodnenie, pretoţe sa v ňom nevysporiadal so všetkými zásadnými námietkami, resp. tvrdeniami ţalobcu prezentovanými v jeho odvolaní (č. l. 867), a teda nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Z tohto dôvodu povaţuje ţalobca uznesenie odvolacieho súdu za arbitrárne a nepreskúmateľné, ktorá 4 2ObdoV/7/2012 skutočnosť je naplnením tzv. inej vady konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
2 písm. b/ O. s. p.. K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný ani vedľajší účastníci na strane ţalovaného nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho
5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odmietnuť.
5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.).
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej 5 2ObdoV/7/2012 pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa nezmenil, naopak potvrdil ho, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Z dôvodu, ţe v predmetnom prípade sa nejedná ani o ďalšie druhy rozhodnutí
239 ods. 2 O. s. p., je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovenia § 239 prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Vady vymenované v písm. a/ aţ g/ § 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania
2 písm. a/ O. s. p., t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade
b/ O. s. p. (spočívajúcej v odňatí moţnosti účastníka konať pred súdom) a zároveň k vade
2 písm. b/ O. s. p.. , teda ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či postupom súdov bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. 6 2ObdoV/7/2012 Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. zakladá okrem iného aj nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z dôvodu absencie jej riadneho odôvodnenia, ktorú v predmetnom prípade namietol aj ţalobca, hoci ju vo svojom dovolaní subsumoval pod dovolací dôvod
2 písm. b/ O. s. p.. Z obsahu spisu vyplýva, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením z
poloţky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ţalobca písomným podaním zo 7. júla 2010 (č. l. 859) poţiadal o oslobodenie od súdneho poplatku a pridelenie právneho zástupcu ex offo. Po tom, ako Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa oslobodenie ţalobcovi nepriznal a advokáta mu neustanovil (č. l. 864), odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne
1, ods. 2 O. s. p. potvrdil (č. l. 890).
1, ods. 2 O. s. p., v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Niet ţiadnych pochybností o tom, ţe odvolací súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením, keď okrem skonštatovania správnosti prvostupňového rozhodnutia sa vyjadril aj k tvrdeniam ţalobcu zakladajúcim
jeho názoru právo na oslobodenie od súdneho poplatku. Naviac, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rešpektuje aj ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré sa v plnej miere uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia, odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom 7 2ObdoV/7/2012 konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Aj napriek vyššie ustanoveným moţnostiam je rozhodnutie odvolacieho súdu náleţite odôvodnené, do svojho odôvodnenia pojal kľúčové argumenty, na základe ktorých rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdil a z tohto dôvodu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Najvyšší súd ako súd odvolací právne relevantným spôsobom vyloţil ust. § 138 O. s. p. a náleţitým spôsobom vyhodnotil aj listinné dôkazy predloţené ţalobcom za účelom preukázania jeho nároku na oslobodenie od súdneho poplatku. Na základe uvedeného je dovolací súd toho názoru, ţe odvolací súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. K vade konania spočívajúcej v porušení zásady dvojinštančnosti konania ţalobca namietol, ţe s listinami, ktoré predloţil na preukázanie svojich tvrdení o dôvodnosti jeho ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, sa zaoberal odvolací súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustné odvolanie, hoci
názoru ţalobcu mal odvolací súd vrátiť vec súdu prvého stupňa. Nestotoţňujúc sa s dôvodnosťou tejto dovolacej námietky, dovolací súd poukazuje na ust. § 211 ods. 1 veta štvrtá O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd rozhodne aj o návrhoch
1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Z uvedeného vyplýva, ţe o ţiadosti ţalobcu na základe dodatočne predloţených čestných vyhlásení a potvrdení o výške príjmu, mohol rozhodnúť priamo odvolací súd bez toho, aby zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po preskúmaní predloţených listín skonštatoval, ţe u ţalobcu neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti za podané odvolanie, teda ani pre ustanovenie advokáta ex offo, čím sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa. Takýto jeho postup bol plne v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, ako aj potrebou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 8 2ObdoV/7/2012 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe v danom prípade dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
p. prípustné a procesné vady uvedené v § 237 O. s. p. zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie ţalobcu
5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/, ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.. Ţalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, 31. mája 2012 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.