Najvyšší súd 2MObdoV/1/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. L. M., bytom: D., X. N., zast. advokátom JUDr. T. S., so sídlom: Ď., X
§ 243aods.
1 O. s. p.) v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods.
§ 242ods.
1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolací súd rozhodol vecne správne, a preto mimoriadne dovolanie podľa § 243i ods.
243b ods. 1, ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p., zamietol. Z ustanovenia § 243i ods.
§ 242ods.
1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane vecného vymedzenia. Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, že dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta. Dovolateľ v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 5 2MObdoV/1/2012 Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Generálny prokurátor nesprávnosť napadnutých rozhodnutí vzhliadol v nesprávnom výklade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP a v tejto súvislosti vyslovil názor, že zákonné oslobodenie správcov konkurznej podstaty podľa citovaného ustanovenia sa vzťahuje tak na správcov ustanovených podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z., ako aj na správcov ustanovených podľa zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný - JUDr. J. T., správca konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti L. - J., spol. s r. o. , bol do funkcie správcu podstaty ustanovený uznesením Krajského súdu v Košiciach z
- februára 2006, č. k. 4K/78/2005-26, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka L. - J., spol. s r. o. (č. l. 30). Z uvedeného je zrejmé, že na vyhlásený konkurz sa vzťahuje režim zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ, Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP, od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu, 3f/. Podľa poznámky pod čiarou k odkazu 3f/, týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6 2MObdoV/1/2012 Zákonné osobné oslobodenie správcu podľa osobitného prepisu bolo do § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP zavedené novelou zákona o súdnych poplatkoch č. 621/2005 Z. z. s účinnosťou od
- januára
- Citované ustanovenie nešpecifikuje, o ktorého konkrétneho správcu ide, ale pre potreby jeho aplikácie v praxi o tom informuje poznámka pod čiarou, ako nenormatívna proklamatívna časť, v danom prípade poznámka 3f/. V zmysle jej znenia ide o správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s dovolateľom, že poznámky pod čiarou nemajú normatívnu povahu, na strane druhej je však nutné uviesť aj to, že tieto poznámky majú povahu proklamatívnu a ich opodstatnenosť spočíva v uľahčení aplikácie právneho predpisu v praxi, pretože namiesto prevzatia iného právneho prepisu je vhodnejšie naň odkázať v poznámke pod čiarou. Pokiaľ by znenie § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP existovalo bez poznámky 3f/, nastala by pri jeho aplikácii situácia, že od platenia súdnych poplatkov by boli osobne oslobodení všetci správcovia podľa osobitného predpisu. Nešlo by teda len o správcov konkurzných podstát, ale aj správcov banky vykonávajúcich výkon nútenej správy banky podľa zákona č. 546/2006 Z. z., hypotekárnych správcov podľa zákona č. 367/2004 Z. z. a ďalších. Nemôže obstáť ani názor generálneho prokurátora spočívajúci v tvrdení, že neuvedenie zákona č. 328/1991 Zb. v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP je zjavne len legislatívno-technickou chybou spôsobenou tým, že v čase novelizácie poplatkového zákona bol už citovaný zákon zrušený a nahradený novým zákonom. Dovolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn 1MObdoV/18/2009 vyslovil právny názor, že aj zrušený právny predpis môže byť uvedený v poznámke pod čiarou ako osobitný predpis, pokiaľ sa podľa zrušeného predpisu vedú súdne konania. Nemožno totiž opomenúť ust. § 206 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov, teda režimom zákona č. 328/1991 Zb.. Tento sa teda naďalej aplikuje až do doby, kým všetky konania vo veciach konkurzov a vyrovnaní vyhlásených alebo povolených pred účinnosťou zákona č. 7/2005 Z. z. nebudú právoplatne skončené. Na túto skutočnosť pamätal aj zákon č. 621/20058 Z. z., ktorý v poznámke po čiarou 3g/ vzťahujúcou sa k § 4 ods. 2 písm. o/ ZoSP zákon č. 328/1991 Zb. výslovne uviedol. Preto pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle v poznámke pod čiarou k § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP zákon č. 328/1991 Z. z. uviesť, mohol tak učiniť. 7 2MObdoV/1/2012 Rovnako sa nemožno stotožniť s námietkou generálneho prokurátora vo vzťahu k § 4 ods. 2 písm. n/ a písm. o/ ZoSP, keď uviedol, že osobitná špecifikácia ZoKR a ZKV v poznámkach po čiarou k uvedeným ustanoveniam (písm. 3f/ a 3g/) je výrazom odlišnej právnej terminológie v ZoKR a ZKV pri úprave vylučovacej žaloby. Skutočnosť, že zákonodarca mal zámer použiť rovnaký mechanizmus úpravy oslobodenia od súdnych poplatkov tak pre správcov konkurzných podstát ustanovených podľa ZoKR, ako aj správcov ustanovených podľa ZKV len vo vzťahu k vylučovaciemu konaniu, vyplýva zo samotnej dôvodovej správy k novele zákona o súdnych poplatkoch č. 621/2005 Z. z., v ktorej sa uvádza: „Vylučovacie konanie je typické tým, že nie správca musí žalovať druhú stranu ale druhá strana musí brániť svoje vlastnícke alebo iné podobné právo k majetku zapísanému do súpisu. Ide o postup, ktorý na jednej strane výrazným spôsobom posilňuje právnu istotu v rozsah konkurznej podstaty a zefektívňuje konkurzné konania, ale na druhej strane núti vlastníka (majiteľa), ktorý majetok skutočne drží, svoju držbu zrazu aktívne brániť súdnou žalobou. Obdobne to platí v prípade popretia prihlásenej pohľadávky. Z toho dôvodu nie je spravodlivé ukladať navrhovateľovi popri tom aj poplatkovú povinnosť. K tomu treba poznamenať ešte toľko, že v konkurze je pomerne častá situácia, kedy sa neskôr ukáže, že v ňom bol len sporný majetok a že vlastne v ňom nie je žiaden majetok. V týchto prípadoch napriek tomu, že by navrhovateľ bol úspešný a súd by mu priznal náhradu trov, nemá reálnu možnosť si náhradu týchto trov vymôcť“. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností je nepochybný zámer zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP len správcov konkurzných podstát ustanovených do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. , z čoho vyplýva, že správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Z. z. od poplatku oslobodený nie je. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2011, č. k. 12Cbi 19/2006-133 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- augusta 2011, č. k. 5 Obo 67/2011-145 nie je dôvodné, a preto mimoriadne dovolanie podľa § 243i ods.
§ 243bods.
1 O. s. p. zamietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 148a ods. 1, ods. 2 O. s. p., podľa ktorého generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky v konaní 8 2MObdoV/1/2012 o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. V dovolacom konaní mal úspech žalobca, preto by mu patrila náhrada trov dovolacieho konania, keďže mu však trovy nevznikli žiadne, dovolací súd mu ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 31. mája 2012 JUDr. Viera Pepelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.