Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/8/2023 Identifikačné číslo spisu: 1109222552 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP je podľa žalobcu vyriešená v rozsudku najvyššieho súdu z 18. decembra 2007 sp. zn. 4Cdo/274/2006, nielen vo výroku, ale i v rozsiahlom odôvodnení rozsudku, ktorý je v súdnom spise sp. zn. 7C/177/2009 pripojený k žalobe, ktorý odvolací súd a súd prvej inštancie ignorujú už 13 rokov, znevažujú ho a prekrúcajú v jeho neprospech. 11. Vo vyjadrení k dovolaniu sa žalovaná plne stotožnila s dôvodmi rozhodnutia odvolacieho súdu a je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie, výsledkom ktorého bol dostatočne a správne zistený skutkový stav odôvodňujúci zamietnutie žaloby. Odvolací súd riadne, zrozumiteľne a postačujúco vysvetlil dôvody, pre ktoré sa so závermi súdu prvej inštancie plne stotožnil a zodpovedal všetky pre vec podstatné otázky uvádzané žalobcom v odvolaní. V konaní nebol preukázaný vznik škody, ktorej náhradu žalobca v konaní požadoval a ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím súdu a vznikom škody podľa tvrdení žalobcu. Nedôvodná je i námietka žalobcu o rozpore v odôvodneniach rozhodnutí nižších súdov, keďže obidva súdy poukázali na právo žalobcu domáhať sa vrátenia kúpnej ceny, ktorú zaplatil predávajúcim pri kúpe predmetných nehnuteľností ako bezdôvodného obohatenia od právnych predchodcov žalobcu, od ktorých mal nehnuteľnosť nadobudnúť. Poukázal aj na to, že žalobca v dovolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ako mu malo byť postupom súdu upreté jeho právo na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Podľa žalovanej v dovolaní úplne absentuje vymedzenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a súčasne od ktorej už ustáleného riešenia sa odvolací súd podľa žalobcu odklonil, resp. ktorá by ešte dovolacím súdom nebola v jeho rozhodovacej praxi riešená a odvolací súd ju vyriešil nesprávne. Žalovaná na základe uvedeného navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť ako neprípustné, prípadne zamietnuť ako nedôvodné. 12. K vyjadreniu žalovanej dovolateľ uviedol, že zásadne nesúhlasí s účelovými konštrukciami a tvrdeniami žalovanej smerujúcim predovšetkým k jeho dovolacím dôvodom. Vyjadrenie žalovanej je podľa neho neobjektívne a chce sa svojim postojom za každú cenu zbaviť zodpovednosti za nezákonné rozhodnutia žilinských súdov. 13. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa podľa § 429 ods. 2 písm.
2. b)CSP, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou, CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 14. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 15. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
3. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
4. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
5. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
6. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
7. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
8. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm.
9. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku tejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 18. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm.
10. f)CSP, sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm.
11. f)CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 19. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm.
12. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k nimi tvrdeným vadám zmätočnosti, a to nesprávnym vyhodnotením dokazovania, a s ním súvisiacim nesprávne zisteným skutkovým stavom a tiež nesprávnym právnym posúdením veci. 20. Dovolací súd k prevažujúcej argumentácii dovolateľa o nedostatkoch pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu súdom prvej inštancie (nevykonanie dokazovania oboznámením s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 33C/35/2008 a nevyhodnotenie predložených listín) uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci nižšími súdmi. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Podľa ustanovenia § 442 CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených nižšími súdmi, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 21. Žalobca konkrétne namietal nevykonanie dokazovania spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 33C/35/2008, na zistenie toho, ako sa s predmetnými nehnuteľnosťami nakladalo po tom, čo bolo zrušené nezákonné rozhodnutie, od ktorého si odvodzuje uplatnený nárok na náhradu škody. Ak dovolateľ namieta, že odvolací súd nevykonal potrebné dokazovanie, žiadúce je uviesť, že podstatou dovolacieho prieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu veci dovolacím súdom, ale kontrola postupu súdov nižších inštancií pri jeho zisťovaní a hodnotení. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (napr. zákaz tzv. deformácie dôkazu a opomenutia dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), je otázkou procesnoprávnou, ktorá môže byť prezentovaná dovolaciemu súdu v dovolaní ako prípustný a dovolený

§ 420písm.

1. f)CSP. V posudzovanom spore však dovolací súd pri hodnotení listinných dôkazov takúto vadu nezistil. 22. V danej veci súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovenia § 204 veta za bodkočiarkou CSP a vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to aj listinami, ktorých nevykonanie namietal dovolateľ. Skutkové zistenia z týchto listín súd podrobne popísal v odôvodnení rozhodnutia, najmi v bodoch 27. až 51. Osobitne v bode 47. odôvodnenia zhrnul obsah rozhodnutia Okresného súdu Žilina z 24. júna 2010 sp. zn. 33C/35/2008, ktorým bola žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zamietnutá z dôvodu, že žalobca pre nedostatok dobrej viery nadobudnúť vlastníctvo k ním nemohol. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (v bode 19.) presvedčivo vysvetlil, aký význam mali zistenia z rozhodnutia Okresného súdu Žilina z 24. júna 2010 sp. zn. 33C/35/2008 pre rozhodnutie v danej veci a konštatoval, že záver o tom, že žalobca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, vyplynul práve z tohto dôkazu. Dovolací súd preskúmaním spisu vo veci nezistil vadu zmätočnosti spočívajúcu v nevykonaní navrhovaného dôkazu a nesprávnom hodnotení dôkazov, ktorá by mohla mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, a ktorú by bolo možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, a preto dovolanie v tejto časti nepovažoval za dôvodné. 23. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí aj právo na spravodlivý proces. Za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením tohto práva strany sporu na jednej strane a nesplnením povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o dôvodoch rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov. 24. Z obsahu dovolania v danej veci vyplýva, že dovolateľ namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Poukazoval najmä na to, že súd v ňom neuviedol, čo mal za spoľahlivo preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako hodnotil vykonané dôkazy, a len veľmi stroho sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, okrem odkazu, aby si vymáhal bezdôvodného obohatenia od bývalých manželov Ď., a doplnil, že tohto sa môže domáhať od svojich právnych predchodcov. 25. V danej veci podľa dovolacieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu má všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 393 CSP). Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V odôvodnení zdôraznil, že dokazovaním bolo súdom prvej inštancie zistené, že po zrušení nezákonného rozhodnutia dovolacím súdom, bolo dané konanie zastavené, teda nebolo vydané meritórne rozhodnutie o návrhu na určenie vlastníckeho práva. Ďalej uviedol, že ,,žalobca, ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol naopak v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 33C/35/2008 neúspešný, pričom súd v tomto konaní konštatoval, že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľností, nakoľko pri ich nadobúdaní nebol dobromyseľným. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že nakoľko sa žalobca nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol byť ani pozbavený vlastníckeho práva namietaným nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo zrušené. Zrušenie rozhodnutia krajského súdu najvyšším súdom otázku vlastníckeho práva žalobcu neriešilo. NS SR sa v svojom rozhodnutí vyjadril iba k vlastníckemu právu vydražiteľa, pričom uviedol, že pri ďalších nadobúdateľoch je potrebné skúmať ich dobromyseľnosť, Žalobca nestratil vlastnícke právo na základe a v príčinnej súvislosti so zrušenými rozhodnutiami, ale v príčinnej súvislosti s ďalším právnym úkonom - prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu a aj v dôsledku jeho nedobromyseľnosti. Preto mu ani v príčinnej súvislosti so zrušenými rozhodnutiami nemohla vzniknúť škoda v požadovanej výške skutočnej škody ako trhovej hodnoty nehnuteľností“. 26. Súd prvej inštancie a odvolací súd vo veci vychádzali z toho, že predmetom konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, bolo určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorého sa domáhali žalobcovia N.. Ľ. Ď. a Q. Ď. proti žalobcovi. Ak žalobca za situácie, keď pred zrušením nezákonného rozhodnutia dovolacím súdom bolo prevedené vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, mal za to, že on je ich vlastníkom a inicioval súdne konanie o určenie svojho vlastníckeho práva k ním, a tejto žalobe nebolo vyhovené s odôvodnením, že vlastnícke právo nemohol nadobudnúť, pretože nebol dobromyseľný, nie je namieste jeho námietka, že odvolací súd neprihliadol na závery zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu z 18. decembra 2007 sp. zn. 4Cdo/274/2006. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd uviedol, že je treba skúmať dobromyseľnosť nadobúdatelia vlastníckeho práva pri prevode vlastníckeho práva vydražiteľom k vydraženej nehnuteľnosti na tretie osoby po tom, čo bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu o udelení príklepu, čo bolo konajúcimi súdmi zohľadnené. 27. Na dovolacie argumenty žalobcu k dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.
3. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa jeho predstáv, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Žalobca neopodstatnene namieta, že mu odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho voľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. I. ÚS 50/04, sp. zn. I. ÚS 98/97, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. II. ÚS 251/03). Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia o veci nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05). 28. Dovolací súd následne posudzoval, či môže napadané rozhodnutie preskúmavať na základe druhého dovolacieho dôvodu uplatneného žalobcom, a to pre nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ustanovenia § 421 CSP. 29. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
4. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
5. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
6. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 30. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 31. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP. 32. Okrem tohto nevyhnutným predpokladom pre to, aby dovolací súd mohol otázku prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP zodpovedať kladne je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd riešil, a na ktorej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou uvedená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sú splnené osobitné podmienky uvedené v jednotlivých prípadoch, v ktorých ustanovenie § 421 CSP dovolanie pripúšťa. 33. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, keďže jeho hranice nie sú určené. V takomto prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach; ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade nevymedzenia právnej otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd, a v súvislosti s tým „suplovať” aktivitu dovolateľa; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382). Pokiaľ v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania. 34. Dovolateľ v dovolaní výslovne odkázal na ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
7. a)CSP, z ktorého vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania, následne však poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu zo 16. apríla 2009 sp. zn. 5Cdo/205/2008, z neho len na záver o účele odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a konštatoval, že nemal šťastie na slobodný a nezávislý súd. 35. Za

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP dovolateľ považoval to, že základnou právnou otázkou vo nezákonné pozbavenie jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, konštatované rozsudkom najvyššieho súdu z 18. decembra 2007 sp. zn. 4Cdo/274/2006 a ďalej všeobecne poukázal na nesprávnosti, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní pred súdom prvom inštancie a odvolacím súdom, nevymedzil však žiadnu konkrétnu právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 36. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 51/2020, III. ÚS 387/2021) v prípade posudzovania prípustnosti dovolania je dovolací súd viazaný vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. V dovolaní podanom vo veci dovolateľ vyjadril predovšetkým svoj nesúhlas s právnym posúdením odvolacieho súdu a zopakoval argumentáciu z odvolacieho konania. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia a kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu sporu, však významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v ustanoveniach § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP (3Cdo/28/2017, 4Cd0/95/2017, 7Cd0/140/2017, 8Cd0/50/2017, 8Cd0/78/2017, 9Cd0/216/2021, 9cd0/198/2022). 37. Pokiaľ by dovolateľ za základnú právnu otázku súvisiacu s danou vecou považoval otázku nezákonného pozbavenia jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, tak treba zopakovať, že v osobitnom konaní Okresný súd Žilina pod sp. zn. 33C/35/2008 rozhodoval v súlade zo závermi rozsudku najvyššieho súdu z 18. decembra 2007 sp. zn. 4Cdo/274/2006, podľa ktorého dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, pokiaľ svoje vlastnícke práva nadobudol v dobrej viere. Odvolací súd túto otázku v danej veci osobitne neposudzoval, vychádzal z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Žiline z 21. júna 2010 sp. zn. 33C/35/2008 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 20. apríla 2011 sp. zn. 10Co/316/2010, a táto otázka nebola tou, od ktorej záviselo jeho rozhodnutie o nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. 38. Najvyšší súd po preskúmaní veci preto dovolanie žalobcu v časti namietajúcej existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP odmietol podľa § 447 písm.
3. c)CSP, a vo zvyšku, t. j. v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci, dovolanie odmietol podľa § 447 písm.
4. f)CSP. 39. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 40. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.