Obsah (6)

§ 14§ 13§ 43§ 3§ 261§ 6

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Ndc/5/2025 Identifikačné číslo spisu: 6123363353 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 14ods.

3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní. 8. Podľa § 12 ods. 1 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 9.

§ 13

CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

1. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
2. Podľa § 22 písm. a) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave.
3. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
4. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 14.

§ 43ods.

1 a 2 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená (§ 43 ods. 1 CSP). Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané (§ 43 ods. 2 CSP). 15.

§ 3ods. 2 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obch

Z“), podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. 16.

§ 261ods. 2 Obch

Z sa touto časťou zákona spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. 17.

§ 261ods. 3 písm. a) Obch

Z je na účely odseku 2 subjektom verejného práva štátny orgán. 18.

§ 6písm.

1. e)a
2. f)zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre
3. e)podporu malého podnikania a stredného podnikania vrátane podpory potravinárskych produktov, ktoré nie sú zaradené do prílohy I Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podpory spracovania dreva a biotechnológií,
4. f)stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia vrátane podpory potravinárskeho podnikateľského prostredia, ktorého produkty nie sú zaradené do prílohy I Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podnikateľského prostredia v oblasti spracovania dreva a biotechnológií. 19. Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že na výzvu upomínacieho súdu žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní, preto upomínací súd postupoval

§ 14ods.

3 zákona o upomínacom konaní tak, že vec postúpil Mestskému súdu Bratislava IV ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP a upovedomil o tom sporové strany (č. l. 43 a 44 spisu).

1. Ako už bolo vyššie uvedené rozhodujúcou otázkou pre účely konštatovania príslušnosti súdu je, či sa jedná o obchodnoprávny spor, alebo nie. Pri zodpovedaní predmetnej otázky, teda obchodného charakteru záväzkového vzťahu, je podľa najvyššieho súdu potrebné vychádzať z povahy subjektov a z povahy záväzkových vzťahov.
2. V danom prípade je žalobkyňou Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bez akýchkoľvek pochybností spadá pod pojem subjekt verejného práva a spĺňa požiadavky ustanovenia § 261 ods. 2, 3 ObchZ. Žalovaná spoločnosť je podnikateľom

§ 3ods. 2 písm. a) Obch

Z. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že podmienky kladené na subjekty záväzkového vzťahu v rámci ustanovenia § 261 ods. 2 ObZ sú v danom spore splnené. 22. Pri posudzovaní povahy (charakteru) záväzkového vzťahu najvyšší súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha vrátenia poskytnutej dotácie titulom odstúpenia od zmluvy o poskytnutí dotácie uzavretej medzi stranami sporu v rámci Schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID - 19 - dotácie na fixné náklady a podľa § 51 OZ, § 8 ods. 2 a § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 290/2016 Z. z.“). 22.1. Predmetné dotácie boli poskytované podľa § 3 písm.

1. a)bod 2 zákona č. 290/2016 Z. z. na kompenzáciu ekonomickej straty podľa záväzných podmienok Schémy minimálnej pomoci na podporu malého a stredného podnikania v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 DM - 11/2020 a vyhlásenej výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu z 29. decembra 2020. Ich účelom bola náprava vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu, pričom má svoj právny základ na úrovni práva Európskej únie v čl. 107 a čl. 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. Danou pomocou bol tak sledovaný záujem štátu na riadnom fungovaní hospodárstva. Podľa najvyššieho súdu poskytovanie dotácie štátom v prospech jednotlivých subjektov určených zákonom (napr. zákon o poskytovaní dotácií), ako tomu bolo v tomto prípade, spadá pod pojem zabezpečovanie verejných potrieb podľa § 261 ods. 2 ObchZ (viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 31. októbra 2023 sp. zn. 2Ndob/11/2023). Riadne fungovanie hospodárstva má nepochybne pozitívny vplyv na verejné potreby. 23. Zhrnúc vyššie uvedené najvyšší súd môže len konštatovať, že v konaní uplatnená pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou ako subjektom verejného práva, týka sa zabezpečovania verejných potrieb a žalovanou ako podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 2 ObchZ. Povaha predmetného záväzkového vzťahu je tak nepochybne obchodnoprávna. 24. Najvyšší súd považuje za potrebné poznamenať, že obchodnoprávny spor nie je bližšie procesnými normami definovaný, avšak práve procesné normy slúžia realizácii hmotného práva, ktoré je súdom v konaní nachádzané, a ktorému má byť poskytnutá ochrana. Preto by bolo neúčelné, ak by spory vyvolané z obchodného záväzkového vzťahu neprejednávali a nerozhodovali súdy kauzálne príslušné v obchodnoprávnych sporoch vymedzené v § 22 CSP. Z procesnoprávneho hľadiska sa tak v tomto prípade jedná o obchodnoprávny spor, v ktorom sa koná a rozhoduje o uplatnenom práve vzniknutom v rámci obchodného záväzkového vzťahu. 25. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný, keďže na prejednanie sporu vzhľadom na povahu sporu ako obchodnoprávneho a adresu sídla žalovanej je kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III, a to v zmysle § 12 ods. 1 CSP v spojení s § 15 ods. 1 CSP a § 22 písm.
2. a)CSP, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (rovnako rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Ndc/5/2024). 26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.