Obsah (10)

§ 22§ 41§ 419§ 420§ 447§ 161§ 35§ 40§ 43§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/52/2024 Identifikačné číslo spisu: 6123469049 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 22písm.

e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Argumentoval povahou sporu, obchodnoprávny spor, ako aj sídlom žalovanej v obvode Krajského súdu v Prešove. 2. Okresný súd Prešov v danom spore vedenom pod sp. zn. 40Cb/4/2024 predložil spis Krajskému súdu v Prešove z dôvodu nesúhlasu s postúpením sporu (č. l. 114). Argumentoval tým, že ide o obchodnoprávnu vec, v ktorej je daná príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica

§ 22písm.

1. b)CSP, pričom zrejme z dôvodu kauzálnej a primárne miestnej príslušnosti bola vec postúpená Okresnému súdu Prešov, keďže žalovaná má adresu sídla v Poprade spadajúcom do obvodu Krajského súdu v Prešove. Okresný súd Banská Bystrica však nebol oprávnený vec postúpiť, keďže je sám kauzálne príslušným a zároveň žalovaná nevzniesla námietku miestnej nepríslušnosti pri svojom prvom úkone, pričom nejde o vec týkajúcu sa výlučnej miestnej príslušnosti. Okresný súd Prešov tak vyhodnotil, že ide o spor o miestnu príslušnosť, nie kauzálnu, preto vec predložil na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením Krajskému súdu v Prešove. 3. Krajský súd v Prešove svojím uznesením z 13. júna 2024 č. k. 22Ncb/2/2024-119 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci je dôvodný. Argumentoval tým, že spor sa týka miestnej príslušnosti, ktorá však nebola nikým namietaná, napriek čomu Okresný súd Banská Bystrica pristúpil k postúpeniu sporu Okresnému súdu Prešov. 4. Proti napadnutému uzneseniu podala žalovaná dovolanie (č. l. 140 až 145), ktorým sa domáha jeho zmeny Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) tak, že na prejednanie sporu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 40Cb/4/2024 je miestne príslušný Okresný súd Prešov, a to spolu s priznaním trov dovolacieho konania v jej prospech. Odôvodňuje ho odkazom na § 420 písm.
2. f)CSP a konkrétne namieta, že Okresný súd Banská Bystrica ju neupovedomil o postúpení veci na Okresný súd Prešov a naopak; Okresný súd Prešov neupozornil strany sporu o predložení spisu na rozhodnutie o príslušnosti na Krajský súd v Prešove; Krajský súd v Prešove rozhodol, že nesúhlas Okresného súd Prešov je dôvodný, pričom na konanie

§ 41

CSP neboli splnené podmienky, keďže Okresný súd Prešov konal ako miestne príslušný súd; žalovaná nemohla pri svojom prvom procesnom úkone, ktorý jej patril, vznieť námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica, keďže na vyjadrenie k žalobe ho vyzval až Okresný súd Prešov. Krajský súd Prešov tak znemožnil žalovanej konať pred nezávislým a nestranným súdom v zmysle čl. 1 a § 13 a nasl. CSP.

1. Žalovaná súčasne navrhla odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia z dôvodu podania dovolania. Má za to, že neodloženie vykonateľnosti spôsobí začatie konania vo veci samej Okresným súdom Banská Bystrica ako súdom nepríslušným.
2. K dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa tak, že ho považuje za neprípustné

§ 419

CSP, ako aj

§ 420

CSP, a preto navrhuje jeho odmietnutie

§ 447písm.

1. c)CSP. Odôvodňuje to tým, že v tomto prípade absentuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj podanie odvolania proti nemu a zároveň, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, ako ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná nepreukázala nesprávny procesný postup Krajského súdu v Prešove v intenciách § 420 písm.
2. f)CSP. 7. Okrem opakujúcej sa argumentácie z dovolania žalovaná ako reakciu na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že jej podanie z 15. augusta 2024 (ide o podanie označené ako dovolanie na č. l. 140 až 145, pozn. súdu) sa má posudzovať

obsahu ako námietka miestnej príslušnosti. Jej zámerom bolo dosiahnuť preskúmanie postupu Krajského súdu v Prešove pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti pri postúpení sporu nadriadeným súdom, resp. rozhodnúť o tom, ktorý súd je miestne príslušný na prejednanie sporu. Žalovaná má za to, že nadriadený súd má preskúmať postup Krajského súdu v Prešove pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti pri postúpení sporu. 8.

§ 161ods.

1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9.

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 10.

§ 35CSP, o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

11.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 12. Najvyšší súd v prvom rade pristúpil

§ 161ods.

1 CSP v spojení s § 40 CSP k skúmaniu svojej funkčnej príslušnosti

§ 35

CSP v spojení § 419 CSP rozhodovať o dovolaniach proti rozhodnutiach odvolacieho súdu. 13. V posudzovanej veci dovolanie žalovanej smeruje proti napadnutému uzneseniu, ktorým krajský súd, na základe nesúhlasu Okresného súdu Prešov s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci je dôvodný. Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané

§ 43ods.

2 CSP krajským súdom ako súdom nadriadeným, a nie krajským súdom ako súdom odvolacím (§ 34 CSP). Ide teda o rozhodnutie vydané mimo rámca inštančného postupu.

1. Nadriadenosť súdu je potrebné vnímať v organizačnom a nie inštančnom zmysle; vyjadruje totiž postavenie súdu v organizačných vzťahoch, a nie v procesných vzťahoch. Preto nemožno uvažovať o odvolacom alebo dovolacom súde ako o nadriadených súdoch, ale iba o krajskom alebo najvyššom súde ako článkoch súdnej sústavy [nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zo
2. januára 2004 sp. zn. III. ÚS 164/03]. Nadriadený súd v okamihu rozhodnutia o príslušnosti súdu nemá žiadne právomoci v spore tvoriacom predmet konania, pokiaľ ide o meritórne rozhodovanie. Svojím rozhodnutím však zasahuje do procesných vzťahov týkajúcich sa sporu tvoriaceho predmet konania, a to ovplyvnením súdnej príslušnosti a nepriamo aj základného práva strany sporu na zákonného sudcu. Subjektom daných vzťahov nie sú len strany sporu, ale aj súdy, medzi ktorými vznikol spor o príslušnosť (m. m. III. ÚS 46/2012).
3. Keďže najvyšší súd nie je funkčne príslušný na rozhodovanie o dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu nadriadeného, nie sú na jeho strane splnené procesné podmienky. Z obsahu podania žalovanej označenom ako dovolanie vyplýva, že ním sleduje preskúmanie napadnutého uznesenia odôvodňujúc to výslovne vadou

§ 420písm.

f) CSP, čo vyplýva aj z jej následnej reakcie k vyjadreniu žalobkyne. Toto je charakteristické pre opravné prostriedky ako právne inštitúty (pozri FICOVÁ, S. a kol. Občianske právo procesné. Základne konanie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2007. s. 298). V tomto prípade dokonca smeruje priamo voči výroku napadnutého uznesenia, ktorého zmeny sa domáha, čo je možné v prípade odvolacieho (§ 388 CSP), ako aj dovolacieho konania (§ 449 ods. 3 CSP). Zákon však proti rozhodnutiu nadriadeného súdu nepripúšťa žiadny opravný prostriedok. Preto aj keby podanie žalovanej nemalo právnu povahu dovolania, nie je funkčne príslušný žiaden súd, ktorý by bol oprávnený a zároveň povinný o ňom rozhodnúť (5Cdo/243/2010; v ňom vyjadrený názor o neprípustnosti dovolania proti rozhodnutiu nariadeného súdu rešpektovaný ústavným súdom napr. v II. ÚS 541/2012, I. ÚS 600/2012, III. ÚS 260/2012, I. ÚS 261/2016) a ktorému by najvyšší súd mohol spor postúpiť spor. Ide tak o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd rozhodol

§ 161ods.

2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP tak, ako to vyplýva z prvého výroku tohto rozhodnutia, a to bez toho, aby sa zaoberal prípustnosťou a dôvodnosťou dovolania žalovanej. 16. Najvyšší súd v postavení dovolacieho súdu už rozhodol rovnako (zastavil dovolacie konanie) tam, kde strana sporu podala dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu nadriadenému

§ 43ods.

2 CSP (4Obdo/17/2018, 1Obdo/33/2018, 3Obdo/60/2019 a 3Obdo/1/2024). Tejto svojej rozhodovacej praxe sa najvyšší súd pridržiava, keďže nezistil dôvod sa od nej odkloniť. Rovnako postupoval aj v konaní začatom na podklade dovolania podaného proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý ním rozhodol o námietke zaujatosti, a to taktiež v postavení nadriadeného súdu ako to upravoval v § 16 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (6Cdo/164/2012, 3Cdo/94/2013, 7Cdo/117/2013, 6Cdo/146/2014 a 6Cdo/97/2014).

1. Najvyšší súd sa vyjadruje aj k návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia. V tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, preto by neboli splnené podmienky pre odloženie jeho vykonateľnosti. Vzhľadom však na to, že dovolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, najvyšší súd by nepristúpil ani k odloženiu právoplatnosti napadnutého uznesenia v zmysle § 444 ods. 2 CSP. Preto aj keby žalovaná svojím návrhom sledovala odloženie právoplatnosti, o tomto návrhu osobitne v priebehu dovolacieho konania nerozhodol, na čo nebol ani povinný (m. m. IV. ÚS 578/2022 a II. ÚS 483/2022).
2. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd

§ 453ods.

1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Procesné zavinenie na zastavení dovolacieho konania najvyšší súd pričítal žalovanej, keďže napáda také rozhodnutie, o ktorom nie je funkčne príslušný rozhodnúť žiaden súd.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.