Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/14/2024 Identifikačné číslo spisu: 6120380049 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka ohľadom predčasnej (resp. mimoriadnej) splatnosti úveru.

1. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k dovolaniu.
2. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3C príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP), a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že rozhodujúcou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu je otázka, namietaného nesprávneho právneho posúdenia (§ 421 ods. 1 CSP) posúdenia výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách; teda otázka, či môže byť takouto výzvou aj výzva o mimoriadnej (predčasnej) splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z pohľadu záporného (negatívneho) vyriešenia tejto zásadnej otázky sú ďalšie otázky v dovolaní (o doručovaní výzvy, či skúmaní vecnej aktívnej legitimácie vo vzťahu k súdom pripustenej zmene účastníka na strane žalobcu) pre vec nepodstatnými, lebo nemajú spôsobilosť privodiť pre dovolateľku priaznivé rozhodnutie vo veci samej. Inak povedané, aj keby dovolateľkou uplatnené nesprávne právne posúdenie veci v časti doručovania výzvy, pripustenia zmeny žalobcu v spore a iné bolo dôvodné, neviedlo by to k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby, lebo tu pre zamietnutie žaloby obstojí záver súdu o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie ohľadom absencie príslušnej osobitnej (samostatnej, kvalifikovanej) výzvy.
3. Dovolací súd uvádza, že dovolateľka dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP v dovolaní nevymedzila (obsahovo nevysvetlila), preto dovolací súd nemal možnosť ho vecne prerokovať a v tejto časti bolo potrebné dovolanie odmietnuť v zmysle § 447 písm. c) CSP. Prípadne dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (porovnaj R 54/2012 a R 24/2017).
4. Uznesením Veľkého senátu občianskeho právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
5. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025 boli zjednotené právne názory senátov dovolacieho súdu na predmetnú právnu otázku, [či ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky osobitnú (samostatnú) výzvu banky pre postúpenie alebo takou výzvou môže

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka] tak, že: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ 7.1. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského právneho vzťahu predpokladá výzvu banky. Pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt sa predpokladá osobitná/výlučná/ samostatná výzva banky klientovi (v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách), že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Touto výzvou nemôže

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka (resp. oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatený). 7.

1. Takýto výklad je podľa veľkého senátu najvyššieho súdu súladný s princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v § 54 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade pochybnosti platí priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa. Možno k nemu dospieť gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým výkladom ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky, (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým platne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu“ spotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka žiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení, a preto pred samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. 7.
2. Dovolací súd dáva do pozornosti dovolateľke rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. augusta 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2024 a jeho právu vetu: „Súd nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie viazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu (§ 80 ods. 2 CSP).“
4. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že dovolanie ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP nie je vymedzené správne, lebo tu nešlo o prípad odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ani o prípad, kedy ešte nedošlo k vyriešeniu právnej otázky dovolacím súdom, a preto ho dovolací súd v tejto časti odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP. Na tomto závere nič nemení ani to, že k zjednoteniu relevantného právneho názoru veľkým senátom došlo až po podaní dovolania.
5. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalobkyňa (§ 256 ods. 1 CSP), žalovanému žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R 72/2018).
6. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.