Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/32/2024 Identifikačné číslo spisu: 4122205344 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 257

CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o

, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Dôvody uvádzané žalobkyňou, a to majetkové, zárobkové a sociálne pomery žalobkyne, ktorá bola na podanie žaloby odkázaná v rámci neodkladného opatrenia, pretože sa rozhodla brániť proti násilnému konaniu a tiež minimálne príjmy a finančná závislosť od žalovaného, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali odklon od zásady úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP) pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Niet sporu o tom, že žalobkyňa sa zmenenou žalobou domáhala obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného na obdobie 5 rokov, dôvodiac fyzickým a psychickým násilím, resp. jeho hrozby, ktoré však nepreukázala, pričom žalovaný nebol uznaný vinným ani z konfliktu, na základe ktorého bol nútene vykázaný zo spoločného obydlia. Čo sa týkalo nariadeného neodkladného opatrenia, v tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku. V tomto konaní prevláda požiadavka rýchlosti pred zisťovaním spoľahlivých tvrdených rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že postačuje, ak podmienky dôvodu nároku sa javia aspoň pravdepodobnými. Keďže ani súdy v rámci neodkladného opatrenia nemali za preukázané skutkové zistenia, tak uložili žalobkyni povinnosť na podanie žaloby vo veci samej, a to žalobu na trvalé vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností. Uvedené žalobkyňa naplnila, avšak dôkazné bremeno neuniesla a naviac, zmenila súdom uložený petit na obmedzenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, preto podľa názoru odvolacieho súdu ani odkaz na neodkladné opatrenie a povinnosť podať žalobu neobstojí. Bolo len na žalobkyni, rozhodnúť sa, či a v akom rozsahu žalobu podá, čím ju odôvodní a akým spôsobom unesie dôkazné bremeno.

§ 257

CSP má pritom slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pokiaľ v prejednávanej veci žalovaný od začiatku konania namietal nepreukázanie násilia, bolo by práve takéto rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k úspešnému žalovanému nespravodlivé. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou, ktorá poukazovala na svoje majetkové a zárobkové pomery, nie je možné samé o sebe hodnotiť za dôvodné, pričom bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že súdny poplatok za podanie žaloby zaplatila, oslobodenie od súdnych poplatkov nežiadala a sama v konaní preukázala, že zo žalovaným uzatvorila zmier, v rámci ktorého jej uhradil výživné na manželku. Vzhľadom na priebeh konania a v ňom preukázané skutkové zistenia, samotná skutočnosť, že žalobkyňa má nízky príjem, nestačí na to, aby bolo v danej veci aplikované výnimočné

§ 257CSP.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú nielen včas, ale aj riadne s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2011). Odvolací súd mal preto za to, že súd prvej inštancie aj v časti nároku na náhradu trov konania rozhodol vecne správne, keď žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobkyni, nevzhliadnuc pritom dôvody hodné osobitného zreteľa. 3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, jeho prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm.

1. f)CSP. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3.1. Odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie procesných práv v miere zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces. Bez náležitého odôvodnenia dospel k záverom, ktoré sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi, čím konanie zaťažil vadou zmätočnosti. Vzhľadom na vykonané a navrhnuté dôkazy (výsluch svedkov P. K., F. L., V. K., listinné dôkazy - lekárske správy a fotografie) sú nelogické, tendenčné závery súdov, že domáce násilie žalovaného k žalobkyni nebolo preukázané. A išlo len o subjektívnu a ničím nepodloženú obavu žalobkyne. V rozpore s obsahom spisu je záver odvolacieho súdu, že návrh na vypočutie svedkyne V. K. bol podaný oneskorene (až na druhom pojednávaní), a preto nemohlo byť jeho vykonanie pripustené, podľa žalobkyne bol podaný už na prvom pojednávaní 22. novembra 2022. Súdom vyčítala svojvoľné a nelogické vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Za svojvoľný záver považovala názor, že ňou navrhnuté dôkazy na vykonanie nič nepreukážu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP nebol naplnený, odôvodnenie rozsudkov obsahuje jasné vysvetlenie dôvodov prečo bola žaloba zamietnutá, navrhol dovolanie odmietnuť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť. 6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd. 8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci ktorého by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk. 9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho; namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup. 10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu. 11. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). 12. V dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio) dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie dispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie a zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a akým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných vadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva. 13. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.1. Dovolací dôvod nemožno vymedziť s odkazom na podania uskutočnené pred súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom (§ 433 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Nesprávne právne posúdenie veci nie je úspešným vymedzením dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP (R 24/2017). Iným (zmeneným) skutkovým stavom v zásade nie je možné úspešne odôvodniť nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 CSP. V dovolacom konaní nemožno preskúmavať hodnotenie dôkazov súdmi (R 42/1993). Nevykonanie navrhnutých dôkazov súdom nie je postupom zakladajúcim vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP (R 37/1993, R125/1999, R 6/2000). 14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm.
6. f)CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia ale nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade. 15.

§ 420písm.

1. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. 15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. 15.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 16. Dovolateľka prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP a porušenie práva na spravodlivý proces oprela o tvrdenie, že súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, kedy dospeli k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie domáceho násilia žalovaného voči žalobkyni. V ďalšom namietala, že súdy nedôvodne zamietli jej návrh na vykonanie výsluchu svedkyne a listinných dôkazov, ktorý návrh podala včas (na prvom pojednávaní). 17. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k žalobkyňou namietanej procesnej vade; túto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil. 18. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi pravidelne pripomína, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). 19. V tejto súvislosti je súdna prax najvyššieho súdu jednotná v názore, podľa ktorého nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP (porovnaj sp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017, 9CdoPr/8/2023). Súlad tohto právneho názoru s ústavou posudzoval Ústavný súd SR, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020). 20. Podľa ústavného súdu možno ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR kvalifikovať nevykonanie takého navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť (III. ÚS 332/09). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. 21. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. 22. Z uvedeného vyplýva, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. 22.1. V zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť tromi dôvodmi; i). ak tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania,
5. ii)ak dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, t. j. nedisponuje vypovedacou potenciou, alebo iii) ak tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (nadbytočnosť dôkazu). Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Vada v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz) v takom prípade založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia, ale tiež jeho protiústavnosť (porov. 4Cdo/100/2018, 7Cdo/205/2019, 5Cdo/151/2019). 23. Žalobkyňa v tejto súvislosti nepresne namietala, že dôvodom zamietnutia jej návrhu na vykonane dôkazov bola oneskorenosť. Súdy zjavne konštatovali, že návrh na výsluch vnučky sporových strán V. a vykonanie listinných dôkazov, bol zamietnutý z dôvodu nadbytočnosti. Uvedenú nadbytočnosť súdy jasne a zrozumiteľne vysvetlili (viď bod 1.4., 2.1., 2.2. vyššie). Preto inak správne konštatovanie žalobkyne, že uvedený návrh podala na prvom pojednávaní súdu, nie je pre uplatnenie a naplnenie vady zmätočnosti podstatné. 24. Berúc do úvahy vyššie uvedené kritériá, v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by súdy zamietnutím a nevykonaním navrhnutých dôkazov založili procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
6. f)CSP. Súdy oboch inštancií považovali za postačujúce dovtedy vykonané dokazovanie a na jeho základe v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Keď podľa názorov súdov navrhované dôkazy už nemali potenciu zvrátiť doterajšie skutkové závery súdov a privodiť odlišné právne posúdenie veci. Po zohľadnení kritérií pre kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) dovolací súd konštatuje, že v danom prípade explicitné vysporiadanie sa s návrhom na vykonanie dôkazov naplnilo požiadavku presvedčivosti odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia. 25. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. 25.1. Dovolací súd takúto vadu v procese dokazovania nezistil. V danom prípade bolo aj bez vykonania výsluchu vnučky sporových strán a lekárskych správ ustálené, či zo strany žalovaného voči žalobkyni dochádzalo k domácemu násiliu. Dovolací súd však žalobkyni pripomína, že táto skutočnosť [(ne)existencia domáceho násilia] nebola z hľadiska posudzovania dôvodnosti ňou uplatneného nároku jedinou relevantnou. Ďalšou podstatnou okolnosťou zakladajúcou neopodstatnenosť zmenenej žaloby malo byť podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobkyňou požadované a právnou úpravou neumožňujúce 5 ročné úplné obmedzenie užívania nehnuteľností žalovaným, čo dovolaním nebolo dotknuté ani spochybnené. 26. Zohľadniac vyššie uvedené, dovolací súd v rámci kontroly postupu súdu prvej inštancie pri procese zisťovania skutkového stavu nevzhliadol žiadne vady (porov. I. ÚS 6/2018). V tejto súvislosti súčasne nemal možnosť preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože mu neprislúcha vykonávať dokazovanie; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). 27. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
7. f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10., 9Cdo/248/2021). 28. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným nástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti. Žalobkyňa v dovolaní namietala aj to, že súdy svojvoľne (arbitrárne) neprihliadli na vykonané dôkazy preukazujúce domáce násilie voči jej osobe. K tomu poukázala na svedecké výpovede jej dcéry a syna (P.). 29. Z obsahu napadnutých súdnych rozhodnutí možno identifikovať celkom konkrétne dôvody a spôsoby vyhodnotenia dotknutých svedeckých výpovedí, a to ako jednotlivo, tak i vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi a skutočnosťami (porovnaj najmä body 42., 45., 47. rozhodnutia súdu prvej inštancie a body 24., 27., 33. rozhodnutia odvolacieho súdu). Vzhľadom na uvedené zdôvodnenia súdov sa dovolateľke nepodarilo preukázať, že odôvodnenia súdnych rozhodnutí trpia arbitrárnosťou (svojvôľou) pri hodnotení uvádzaných dôkazov, alebo že by išlo o prípady opomenutých dôkazov. 30. Dovolací súd pripomína, že ak žalobkyňa mienila polemizovať s právnymi závermi súdov oboch inštancií, z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
8. f)CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm.
9. f)CSP nezakladá (III. ÚS 225/2020). Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.
10. f)CSP sa dovolací súd nemal možnosť zaoberať otázkou správneho právneho posúdenia veci. 31. Nedostatočne zistený skutkový stav veci, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm.
11. f)CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2018, 3Cdo/94/2018, 6Cdo/69/2020, 9Cdo/209/2020). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súdu uvádza, že vadu konania v zmysle § 420 písm.
12. f)CSP nezistil, preto je dovolanie žalobkyne procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm.
13. c)CSP. 33. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu, keď nezistil osobitné dôvody pre ich nepriznanie. 34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.