Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ObdoV/6/2024 Identifikačné číslo spisu: 6021200408 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 420 písm. f) CSP 22.

§ 420písm.

1. f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 23. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu sú: zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. 24. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ustanovenie § 420 písm.
2. f)CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Teda, intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). 25. Vadu v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP dovolateľka videla v nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý výrokom II. napadnutého rozhodnutia potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania sp. zn. 41Cbi/1/2021 pre prekážku skôr začatého konania sp. zn. 34Cbi/22/2005 (prekážka litispendencie), čím malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, a to až v miere úplného odmietnutia spravodlivosti, keďže výsledkom napadnutého rozhodnutia je právoplatné zastavenie konania sp. zn. 41Cbi/1/2021 bez meritórneho prejednania a rozhodnutia veci. Za ďalšiu vadu v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP dovolateľka považovala to, že odvolací súd sa neodôvodnene odklonil od vlastného skoršieho zrušujúceho rozhodnutia sp. zn. 4Obo/1/2022 z 24. novembra 2022, čím mal porušiť judikatórnu zásadu procesne „čistého“ postupu a práva na súdnu ochranu ako práva výsledkového a napadnuté rozhodnutie považovala za prekvapivé a arbitrárne (svojvoľné). 26. Procesné podmienky v Civilnom sporovom konaní predstavujú procesné predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako aj na strane strán sporu), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Upravené sú vo viacerých ustanoveniach Civilného sporového poriadku a obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej, pričom súd je obligatórne povinný ich skúmať počas celého konania (§ 161 ods. 1 CSP). Teória procesného práva medzi podmienky konania zaraďuje jednak procesné podmienky na strane účastníkov (strán) sporu, ktorými sú procesná subjektivita strán, spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a jednak procesné podmienky na strane súdu ako právomoc, príslušnosť, neexistencia prekážky začatého konania (tzv. litispendencia), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (tzv. rei iudicatae), návrh na začatie konania alebo uznesenie súdu o začatí konania. 27. Prekážka skôr začatého konania (tzv. litispendencia) je upravená v ustanovení § 159 CSP, podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. Inými slovami, o prekážku litispendencie ide vtedy, ak o tej istej veci súčasne prebiehajú konania na tom istom súde, resp. viacerých súdoch. Totožnosť veci je daná totožnosťou subjektov (strán sporu) a totožnosťou predmetu konania, vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov (strán sporu) v obidvoch konaniach nebola spochybnená, je nesporná. Predmet konania je vymedzený petitom (výrokom) žaloby a základ je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit žaloby odôvodnený. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku (v danom prípade ide o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadkyne) z rovnakého skutkového základu alebo skutkového deja. Prekážka skôr začatého konania je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to zastavením konania. 28. Po preskúmaní veci sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľky o neexistencii prekážky litispendencie v posudzovanom prípade a nesprávnom procesnom postupe súdov nižšej inštancie, ktorý vyústil do právoplatného zastavenia konania sp. zn. 41Cbi/1/2021. Podľa názoru dovolacieho súdu prebiehal procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia (najmä odseky 56 až 66) pomerne podrobne vysvetlil, v čom spočíva prekážka litispendencie v zmysle § 159 CSP, keď poukázal na to, že v skoršom konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005 sa žalobkyňa domáha vylúčenia tých istých nehnuteľností voči tomu istému správcovi konkurznej podstaty úpadkyne ako v predmetnom neskoršom spore sp. zn. 41Cbi/1/2021, pričom nie je sporné, že v spore sp. zn. 34Cbi/22/2005 sa žalobkyňa (okrem predmetných sporných nehnuteľností) domáha naviac aj vylúčenia dvoch hnuteľných vecí - žeriavov a ďalšej nehnuteľnosti - parcely parc. č. XXXX/.XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2. Dovolací súd súhlasí s názorom súdov nižšej inštancie, že v obidvoch sporoch ide o totožnosť strán sporu (čo nie je ani sporné) a totožnosť jeho predmetu, keďže v neskoršom začatom spore sp. zn. 41Cbi/1/2021 sa žalobkyňa ako vylučovateľka domáha vylúčenia tých istých nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty tej istej úpadkyne ako v skoršie začatom spore sp. zn. 34Cbi/22/2005. Vylúčenia vecí sa žalobkyňa domáha osobitným druhom procesnej, určovacej žaloby (nejedná sa o žalobu na plnenie), ktorou je vylučovacia (excízna, excindačná) žaloba, upravená v ustanovení § 19 ods. 2 ZKV ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 137 CSP ako lex generalis, upravujúcemu druhy procesných žalôb v Civilnom sporovom poriadku. Žalobkyňa ako vylučovateľka tvrdí, že predmetné sporné nehnuteľnosti sú v súpise majetku konkurznej podstaty úpadkyne zapísané neoprávnene, nakoľko jej k nim svedčí vlastnícke právo, ktoré nadobudla právnym úkonom vkladu (vyhlásenie o prevzatí záväzku k novému vkladu a vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti z 9. júla 1997) a zároveň tvrdí, že záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach v prospech oddeleného veriteľa (zriadené Záložnou zmluvou z 15. marca 1996 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s.) zaniklo pred dňom vyhlásenia konkurzu, nakoľko zanikli aj pohľadávky, ktoré boli zabezpečené týmto záložným právom. Vo všeobecnosti platí, že v incidenčnom spore o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi ako vylučovateľovi (tretej osobe), ktorý musí preukázať, že jemu svedčí tzv. lepšie, resp. silnejšie (hmotné) právo k veciam zapísaným v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu a že veci boli preto správcom zapísané v súpise neoprávnene. Právnym dôvodom vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty je najčastejšie vlastnícke právo vylučovateľa, ale môže ním byť aj iné právo, ako napr. spoluvlastnícke právo, právo držby veci a podobne. Odvolací súd správne konštatoval, že výrokom súdneho rozhodnutia o vylučovacej žalobe sa priamo nerieši vlastnícke právo (resp. iné právo) k veci (touto otázkou sa súd zaoberá v odôvodnení svojho rozhodnutia len ako predbežnou otázkou), pričom ale práve toto hmotné právo k veci zapísanej v súpise majetku konkurznej podstaty predstavuje tzv. lepšie, resp. silnejšie právo vylučovateľa k veci zapísanej v súpise majetku a je relevantným (kľúčovým) dôvodom pre vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Výsledkom incidenčného sporu o vylučovacej žalobe je vždy len výrok súdu buď o vylúčení veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu (súd vylučovacej žalobe vyhovie) alebo výrok súdu o zamietnutí vylučovacej žaloby (súd vylučovacej žalobe nevyhovie). Výsledkom incidenčného sporu o vylučovacej žalobe nemôže byť výrok o odporovateľnosti právneho úkonu - v danom prípade vkladu nehnuteľností z 9. júla 1997 (na základe tvrdenia a poznámky správcu v súpise), keďže právne relevantným vo vzťahu k rozhodnutiu o vylučovacej žalobe sú len dôvody vylučovateľky, uvedené vo vylučovacej žalobe. Z obsahu spisového materiálu ani nevyplýva, že by správca konkurznej podstaty úpadkyne podal na súde v zákonom stanovenej lehote odporovaciu žalobu, ktorá predstavuje iný (osobitný) druh žaloby, než je vylučovacia žaloba. 29. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu aj v tom, že súpis majetku konkurznej podstaty úpadcu je listina, ktorú bol povinný správca vyhotoviť v lehote do 30 dní od vyhlásenia konkurzu a bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Následne bol správca povinný v súpise vykonať každú zmenu týkajúcu sa majetku úpadkyne (súpis môže byť doplnený o ďalší majetok alebo naopak znížený o majetok z neho vylúčený, ale môžu byť v ňom doplňované aj iné údaje týkajúce sa majetku úpadkyne), pričom aj každú zmenu súpisu majetku bol správca povinný zverejniť v OV. Aj podľa názoru dovolacieho súdu sa v prípade úpadkyne jedná o jeden súpis majetku konkurznej podstaty, bez ohľadu na to, že v konkurznom konaní úpadkyne bolo ustanovených niekoľko správcov konkurznej podstaty (JUDr. Milan Chovanec, Ing. Štefan Paľo, JUDr. Ján Čipka), ktorí dopĺňali súpis o ďalší nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok úpadkyne, ako aj o ďalšie údaje (poznámky), týkajúce sa tohto majetku. Tvrdenie dovolateľky o existencii viacerých súpisov majetku konkurznej podstaty úpadkyne, vo väzbe na to, ktorý správca majetok do neho majetok zapísal, z akých dôvodov a s uvedením akých poznámok, je nesprávne. Dovolací súd tiež upriamuje pozornosť na to, že súpis majetku konkurznej podstaty úpadkyne treba považovať za platný titul, pretože doteraz nebol žiadnym právne relevantným spôsobom spochybnený, resp. napadnutý. Dovolateľka v dovolaní v podstate uviedla tie isté námietky, ktorými sa zaoberali už súdy oboch nižších inštancií a v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa s nimi aj dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadali. Podľa názoru dovolacieho súdu, rozhodnutie odvolacieho súdu (a jeho odôvodnenie) nie je ani prekvapivé, ani arbitrárne (svojvoľné) a ani nedostatočne zdôvodnené. Odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalobkyne uviedol podrobne svoju argumentáciu v súlade so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Dovolací súd preto považuje za správny postup odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania pre existenciu prekážky litispendencie (§ 159 CSP), ktorú pre predmetný spor sp. zn. 41Cbi/1/2021 predstavuje skôr začatý spor sp. zn. 34Cbi/22/2005. V obidvoch sporoch je daná totožnosť sporových strán, ako aj totožnosť predmetu konania, ktorým je vylučovacia žaloba podľa § 19 ZKV. Touto žalobou sa žalobkyňa ako vylučovateľka domáha proti tomu istému správcovi konkurznej podstaty ako žalovanému vylúčenia totožných nehnuteľností v spore sp. zn. 41Cbi/1/2021 (neskoršie začatom na základe žaloby z 27. septembra 2021), ako v skoršie začatom spore sp. zn. 34Cbi/21/2005 (na základe vylučovacej žaloby z 18. februára 2005) z totožného súpisu majetku konkurznej podstaty úpadkyne, pričom lepším hmotným právom vylučujúcim sporné nehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadkyne je vylučovateľkou tvrdené vlastnícke právo k predmetným sporným nehnuteľnostiam. Aj podľa názoru dovolacieho súdu tak bola splnená procesná podmienka pre zastavenie predmetného konania vedeného pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 pre prekážku litispendencie vo väzbe na skôr začaté konanie sp. zn. 34Cbi/22/2005. Procesný postup odvolacieho súdu, výsledkom ktorého je právoplatné zastavenie konania pre prekážku litispendencie, preto nemožno považovať za nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý by predstavoval závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu, resp. vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP a ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. 30. Rozhodnutie odvolacieho súdu nepovažuje dovolací súd ani za prekvapivé a arbitrárne. Podľa tvrdenia dovolateľky odvolací súd sa mal neodôvodnene odkloniť od vlastného skoršieho zrušujúceho rozhodnutia, čím mal porušiť zásadu procesne „čistého“ postupu a práva na súdnu ochranu ako práva výsledkového. Dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd sa k tejto námietke žalobkyne vyjadril v odseku 66 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (neopomenul ju), v ktorom uviedol, že v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí nevyslovil záväzný právny názor, ale súdu prvej inštancie len uložil vyhodnotiť a posúdiť, či rozdiely v skutkových okolnostiach (v tom čase známe odvolaciemu súdu, keďže samotný odvolací súd dôvodil, že na základe obsahu spisu nemôže plnohodnotne overiť všetky relevantné informácie) majú alebo nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o zastavení neskôr začatého konania a v konečnom dôsledku sa vysporiadať s predmetom obidvoch dotknutých konaní vo vzťahu k posúdeniu existencie prekážky skôr začatého konania, čo súd prvej inštancie v rámci opätovného konania a rozhodovania aj vykonal. Len pre úplnosť dovolací súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo jednohlasne prijaté v senáte, pričom námietky dovolateľky vo vzťahu k tretej členke senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej (ktorá ako členka odvolacieho senátu rozhodovala v inej odvolacej veci sp. zn. 2Obo/3/2023 o odvolaní voči rozhodnutiu vo veci sp. zn. 34Cbi/22/2005), sú bez právnej relevancie vo vzťahu k predmetnému napadnutému odvolaciemu rozhodnutiu sp. zn. 4Obo/4/2023. K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 421 ods. 1 písm.
6. a)CSP 31.

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 32. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP. Namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v právnej otázke prekážky skôr začatého konania (prekážky litispendencie) s odôvodnením, ktoré uviedla v odsekoch 19 až 39 dovolania. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že v posudzovanom prípade nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, čo expressis verbis vyplýva z odseku 2 citovaného ustanovenia, podľa ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.
3. a)až
4. n)CSP. Keďže v danom prípade odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania, teda o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.
5. a)CSP, dovolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné. Napriek konštatovaniu neprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
6. a)CSP sa dovolací súd čiastočne zaoberal aj argumentáciou dovolateľky a jej námietkami vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu prekážky litispendencie vo väzbe na predmet konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005 a sp. zn. 41Cbi/1/2021, keďže vo vzťahu k uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm.
7. f)CSP a podľa § 421 ods. 1 písm.
8. a)CSP sa argumentácia dovolateľky z obsahového hľadiska čiastočne prelína a opakuje. 33. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná prípustnosť dovolania žalobkyne

§ 420písm.

1. f)CSP a ani podľa § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm.
3. c)CSP. 34. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo proti žalobkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 35. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.