1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného L. W. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 2T/1/2024, z 20. januára 2025 rozhodol:
1 písm. d) Trestného poriadku zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 2T/1/2024, z 20. januára 2025 Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku,
a) Trestného poriadku obžalovaného L. W. nar. X. Y. XXXX vo P., trvale bytom W. I. č. XXX, okr. T. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/3 Gv 8/23/1000-9, z 9. januára 2024,
ktorej sa mal dopustiť zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona tak, že: dňa 12.10.2021 v čase o 10:37 h počas výkonu služby na hraničnom prechode Vyšné Nemecké, pracovisku osobná doprava - dovoz, pri vykonávaní colnej kontroly v pruhu D2 osobného motorového vozidla zn. Citroën C8, ev. č. Ukrajiny: H., ktorého vodičom bol občan Maďarska Y. P. (voči ktorému sa vedie osobitné trestné konanie, a o vine ktorého nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté), od ktorého za bezproblémové vybavenie a vykonanie colnej kontroly a za bezproblémový prechod štátnej hranice prijal úplatok vo forme bankovky nezistenej nominálnej hodnoty, ktorá bola vložená v cestovnom pase menovaného vodiča č. X., ktorý predložil k colnej kontrole. preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 2T/1/2024, z 20. januára 2025 bol obžalovaný L. W. uznaný za vinného zo spáchania zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že: dňa 12.10.2021 v čase o 10:37 hod. ako colný kontrolór Colného úradu Michalovce, pobočka colného úradu Vyšné Nemecké, osobné číslo: XXXX, počas výkonu služby na hraničnom prechode Vyšné Nemecké, pracovisku osobná doprava - dovoz, pri vykonávaní colnej kontroly v pruhu D2 osobného motorového vozidla zn. Citroën C8, ev. č. Ukrajiny: H., ktorého vodičom bol občan Maďarska Y. P. (voči ktorému sa vedie osobitné trestné konanie, a o vine ktorého nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté), od ktorého za bezproblémové vybavenie a vykonanie colnej kontroly a za bezproblémový prechod štátnej hranice prijal bankovku nezistenej nominálnej hodnoty, ktorá bola vložená v cestovnom pase menovaného vodiča č. X., ktorý predložil k colnej kontrole. Za to bol obžalovanému L. W.
2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 2.000 (dvetisíc) eur s tým, že
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Zároveň mu súd
1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti výkonu funkcie v ozbrojených zboroch, štátnej službe alebo službe vo verejnom záujme na 3 (tri) roky. Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne: „Súd vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a zhodnotením dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že obžalovaný sa konania dopustil tak, ako bol z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je z protiprávneho konania jednoznačne usvedčovaný obrazovo-zvukovým záznamom v podobe záznamov zo samotnej služobnej miestnosti colných kontrolórov na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, ako aj z vonkajších kamier snímajúcich priestory samotného hraničného priechodu a odbavovacieho priestoru. Skutkový dej zachytený na obrazovo-zvukovom zázname korešponduje so zabezpečenými listinnými dôkazmi a zodpovedá skutku uvedenému vo výrokovej časti rozsudku. Zabezpečené obrazovo-zvukové záznamy sú získané zákonne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním informácie. Ide o zákonne získaný dôkaz, ktorý bol zabezpečený za splnenia tak formálnych ako aj materiálnych podmienok vyžadovaných osobitným zákonom. Súhlas sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, a to č. k. Ntt/130/2021-667-V-KSBB, zo 16.08.2021, spĺňa materiálne, ako aj formálne podmienky v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním, pričom je aj náležite odôvodnený a bol vydaný v súlade so zákonom s uvedenými skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi ich použitie. Uvedené záznamy je preto možné použiť aj v danom konaní obvineného, nakoľko boli vydané
zákona o ochrane pred odpočúvaním. Zákonnosť použitia záznamov získaných v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním v ďalšom konaní potvrdzuje aj stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR zo
súdu jednoznačne vyplýva, že na listine, na ktorú poukazuje obhajoba, je omylom uvedený nesprávny dátum 12.10.2021 a táto listina bola vyhotovená až po skutku uvedenom v obžalobe a ITP bola zákonne vykonávané až do 24.11.2024, čo bolo aj Krajskému súdu Banská Bystrica riadne oznámené 25.11.2021, aj keď s nesprávnym označeným dátumom (11.10.2021) vyhotovenia listiny.“ Záverom svojho odôvodnenia sa Špecializovaný trestný súd konkrétne vyjadril k úvahám ohľadom ukladania trestov. Proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu podal obžalovaný L. W. odvolanie, ktoré odôvodnil v podstate nasledovne: „Napadnutý Rozsudok je
nášho názoru nezákonný, arbitrárny a v rozpore so zásadou in dubio pro reo. Trváme na nezákonnosti obrazovo-zvukového záznamu vyhotoveného na základe rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. Ntt/130/2021-667-V-KSBB, zo 16.08.2021. Prvým podstatným dôvodom, ktorý spôsobil nezákonnosť obrazovo-zvukového záznamu je skutočnosť, že tento nebol súčasťou vyšetrovacieho spisu v celosti od vznesenia obvinenia. Obhajoba predmetnú skutočnosť opakovane namietala v návrhu na odmietnutie obžaloby, vo vyjadrení k obžalobe a na hlavnom pojednávaní. Máme zato, že takýmto postupom došlo k porušeniu práva na obhajobu, ktoré nie je možné zhojiť dodatočne (poskytnutím celého obrazovo-zvukového záznamu obhajobe až v súdnej časti trestného konania). Druhým podstatným dôvodom ich nezákonnosti je
nášho názoru rozpor s ustanovením § 4a ods. 1 Zákona o ochrane pred odpočúvaním. Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov
tohto zákona je vecne príslušný krajský súd; to neplatí, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Teda ITP sa aplikovali na základe rozhodnutia nepríslušného súdu, nakoľko zákonným súdom v tomto prípade, a teda príslušným na rozhodnutie o ich použití bol práve Špecializovaný trestný súd. Tretím podstatným dôvodom nezákonnosti obrazovo-zvukového záznamu je fakt, že z utajovanej prílohy, konkrétne zo žiadosti o ukončenie ITP z 11.10.2021 vyplýva, že dôvod vyhotovenia obrazovo-zvukových záznamov pominul. Ak bola táto žiadosť spísaná 11.10.2021 je zrejmé, že počas spísania žiadosti neexistoval dôvod na ich používanie. Od momentu vyhotovenia tejto žiadosti je
nášho názoru vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov pri tomto skutku v rozpore s ustanovením § 114 ods. 5 Trestného poriadku. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dôvodom žiadosti o ukončenie ITP z 11.10.2021, bola skutočnosť, že už neboli splnené zákonné podmienky pre ich ďalšie využívanie. Skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa mal stať 12.10.2021. V zmysle zákona - Trestného poriadku, malo byť vyhotovovanie ukončené 11.10.2021, a preto je obrazovo-zvukový záznam, ktorý zachytáva priebeh skutku v celom rozsahu nezákonný. Súd sa s uvedeným vysporiadal na str. 6 napadnutého Rozsudku: ´Z uvedeného
súdu jednoznačne vyplýva, že na listine, na ktorú poukazuje obhajoba, je omylom uvedený nesprávny dátum...´ Poukazujúc na nezákonné získanie záznamov ITP o skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu a uplatňujúc doktrínu plodov otráveného stromu, nie je možné ich nezákonnosť ospravedlniť omylom uvedeným nesprávnym dátumom, ale je nevyhnutné pripustiť záver, že celé trestné stíhanie proti obžalovanému je nezákonné! Pripustením a vykonaním takéhoto dôkazu v konaní dochádza aj k rozporu s ustanovením § 119 ods. 3 Trestného poriadku.
nášho názoru nebolo preukázané s určitosťou, že obvinený mal prijať úplatok. Svedok F. L. vo svojom výsluchu zo 07.06.2023 uviedol, že žiadne peniaze nikomu nedával a iné veci tiež nie, nikomu nič nedal. Ďalej využil svoje právo
2 Trestného poriadku a odmietol vypovedať. Obžalovaný taktiež tvrdil, že nikdy od nikoho nič nezobral. Predmetné skutočnosti súd nevzal vôbec do úvahy pri hodnotení skutkového stavu. Súd pri svojom rozhodovaní uprednostnil domnienky, špekulácie, ako aj nezákonný dôkaz bez toho, aby vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý bol v tomto konaní preukázaný, t. j. obžalovaný žiaden úplatok nevzal od nikoho. Obžaloba sa uspokojila len s prečítaním výpovede údajného poskytovateľa úplatku. Nevypočutie tak dôležitého svedka na hlavnom pojednávaní považujeme za závažný nedostatok konania. Obžaloba sa ani nepokúsila zobjektivizovať výpoveďou svedka skutkový stav a súd bez ďalšieho nesprávne uznal vinu. Zároveň súd opomenul zohľadniť skutočnosť, že ITP boli na pracovisku obžalovaného dlhší čas, cca 2 mesiace počas tohto obdobia pracoval obžalovaný na tomto pracovisku viackrát, avšak nikdy sa nedopustil žiadneho korupčného alebo obdobného konania. To taktiež podporuje, že v tomto prípade ide o zle vyhodnotenú situáciu zo strany súdu a orgánov činných v trestnom konaní. Počas celého konania nebol vyprodukovaný jediný priamy alebo nepriamy zákonný dôkaz, ktorý by preukazoval spáchanie skutku. Celá obžaloba, ako aj napadnutý rozsudok sú založené výlučne na jedinom dôkaze - obrazovo-zvukovom zázname, ktorý je však nezákonný. Na tomto obrazovo-zvukovom zázname, ktorý trvá 00:34 sekúnd nie je viditeľné, či v cestovnom doklade bola uložená bankovka v akej hodnote alebo iný predmet, či obžalovaný vôbec niečo vyberal priamo z cestovného dokladu. ´Charakteristický šuchotavý zvuk´, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, nestačí na preukázanie prijatia bankovky a už vôbec nie na vyslovenie viny obžalovaného. Šuchotavý zvuk vydávajú aj strany cestovného dokladu pri ich prevracaní. Mohlo ísť len o obyčajný papierik alebo iný podobný predmet. V tomto prípade ide len o domnienky obžaloby na ktorých základe rozhodol,
nášho názoru nezákonne, súd. To, že nie je možné vôbec identifikovať predmet ´úplatku´ vytvára veľké pochybnosti o spáchaní skutku, a preto je nevyhnutné v tomto prípade použitie zásady ´in dubio pre reo´.“ Obžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky oslobodil obžalovaného L. W. spod obžaloby alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného L. W. je dôvodné.
3 Trestného poriadku „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti“.
3 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. „Ak sa informačno-technický prostriedok použil v rozpore s týmto zákonom, záznam získaný pri takom použití alebo akýkoľvek iný výsledok nezákonného použitia informačno-technického prostriedku nijaký štátny orgán ani iný orgán verejnej moci nesmie použiť ako dôkaz, ani uznať za dôkaz okrem trestného alebo disciplinárneho konania proti osobe, ktorá záznam nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie. Nezákonne získaný záznam alebo iný výsledok sa musí zničiť v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie povolenia do 24 hodín od protiprávneho použitia informačno-technického prostriedku.“ Špecializovaný trestný súd rozhodol o uznaní obžalovaného L. W. za vinného v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami z nasledujúcich dôvodov. Obžalovaný v odvolaní tvrdí, že obrazovo-zvukový záznam je nezákonný a zároveň uvádza, že z jeho obsahu nie je možné identifikovať predmet „úplatku“, a preto je nevyhnutné rozhodnúť za použitia zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Obžalovaný L. W. popieral a stále popiera spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu a v odvolaní namietol nezákonnosť použitia ITP, a tak nepoužiteľnosť informácií získaných z obrazovo-zvukového záznamu, pretože: 1) tento záznam nebol súčasťou vyšetrovacieho spisu v celosti od vznesenia obvinenia, 2) ITP sa aplikovali na základe rozhodnutia nepríslušného súdu, 3) obrazovo-zvukový záznam, ktorý zachytáva priebeh skutku z 12. októbra 2021 bol vyhotovený v čase, keď ITP už nemal byť aktívny. K bodu 1) - Záznam nebol súčasťou vyšetrovacieho spisu v celosti od vznesenia obvinenia - najvyšší súd uvádza: Vzhľadom na kontradiktórnosť trestného konania a povinnosť orgánov činných v trestnom konaní, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ako aj pre uplatnenie práva na obhajobu obvineného, je potrebné zabezpečiť všetky (kompletné) zabezpečené záznamy z ITP získaných
Obžalovaný argumentuje tak, ako keby táto časť spisu (obrazovo-zvukový záznam) bola pred ním a jeho obhajcom doposiaľ nedostupná, čo ale nie je pravda. Preštudovaním spisu najvyšší súd zistil, že obhajca na prvom hlavnom pojednávaní konanom 1. októbra 2024 vyhlásil, že v spise nie je celý záznam z odpočúvania, ktorý prokurátor navrhoval prehrať, a preto súd postupom
3 Trestného poriadku uložil prokurátorovi zabezpečiť celý záznam (viď. č. l. 119). Následne bol záznam z ITP generálnou prokuratúrou predložený, o čom prvostupňový súd obžalovaného riadne oboznámil (č. l. 127 a 128). Na hlavnom pojednávaní konanom
, ktorého „Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov
tohto zákona je vecne príslušný krajský súd; to neplatí, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu“. O súhlase na použitie ITP teda rozhodol vecne príslušný sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici. Okrem toho najvyšší súd preskúmaním utajovanej prílohy zistil, že vydaný súhlas na použitie ITP zodpovedá požiadavkám legality, legitimity i proporcionality. Preto odvolacie argumenty obžalovaného v tejto časti nebolo možné akceptovať. Nad rámec nevyhnutného najvyšší súd k bodu 2) ešte poznamenáva, že zákonnosť a procesná použiteľnosť informácií získaných použitím ITP sa odvodzuje od zákonného rozhodnutia príslušného orgánu (v tomto prípade predsedu senátu) o použití ITP. Vzhľadom na to, že tento skutok bol v rámci nasadeného informačno-technického prostriedku zaznamenaný náhodne ako vedľajší výsledok, rozhodoval o použití týchto ITP sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný orgán
1 zákona o ochrane pred odpočúvaním, pretože v tom čase a pre daný účel nešlo o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.
2 alinea druhá zákona o ochrane pred odpočúvaním informácie získané použitím informačno-technického prostriedku, ktoré sa nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedeného v žiadosti, sa môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou možno použiť informačno-technický prostriedok.
7 Trestného poriadku v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.
R 22/2020 Ustanovenie § 115 ods. 7 Trestného poriadku vyžaduje na použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v inej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, ako jedinú podmienku iba to, aby aj v tejto inej trestnej veci bolo vedené trestné konanie pre niektorý z trestných činov predpokladaných v § 115 ods. 1 Trestného poriadku (tzv. vecná súvislosť), t. j. pre niektorý z trestných činov (príp. viaceré), ktoré zákonodarca určil ako tie, ktoré odôvodňujú taký závažný zásah do práv dotknutých osôb, akým odpočúvanie nepochybne je (princíp proporcionality). Slovo „súčasne“ použité v ustanovení § 115 ods. 7 Trestného poriadku sa viaže výlučne k Trestným poriadkom „požadovanej“ právnej kvalifikácii a nie k okamihu získania či použitia záznamu telekomunikačnej prevádzky, čo znamená, že taká kvalifikácia konania, aká sa vyžaduje pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
1 Trestného poriadku, sa súčasne (zároveň) požaduje aj v inej trestnej veci, v ktorej taký príkaz vydaný nebol a v ktorej odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nebol vykonávaný, avšak v ktorej sa legálnym spôsobom, pri dodržaní zákonom stanoveného postupu, získané informácie majú použiť. Totožne treba vykladať aj obsahovo zhodné ustanovenia § 113 ods. 9, § 114 ods. 7 a § 118 ods. 7 Trestného poriadku upravujúce použitie záznamov zo sledovania, obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov a záznamov z porovnávania údajov v informačných systémoch v iných veciach, než v ktorých boli získané. Rovnaké kritéria, ako v predchádzajúcich právnych vetách, sa uplatnia aj vtedy, ak sa majú v trestnom konaní použiť ako dôkaz informácie získané použitím informačno-technického prostriedku
zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších zmien a doplnkov. Aj v tomto prípade je použitie takto legálne získaných informácií ako dôkazov v trestnom konaní podmienené iba tým, že toto konanie je vedené pre taký trestný čin, v konaní o ktorom Trestný poriadok použitie takých informačno-technických prostriedkov, ktorými boli informácie
zákona o ochrane pred odpočúvaním získané, pripúšťa; to platí aj v situácii, keď sa informácie získané použitím informačno-technického prostriedku
zákona o ochrane pred odpočúvaním nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedené v žiadosti (§ 7 ods. 2 veta druhá zákona o ochrane pred odpočúvaním). Z vyššie uvedeného vyplýva, že obrazovo-zvukový záznam z
súdu jednoznačne vyplýva, že na listine, na ktorú poukazuje obhajoba, je omylom uvedený nesprávny dátum 12.10.2021 a táto listina bola vyhotovená až po skutku uvedenom v obžalobe a ITP bola zákonne vykonávané až do dňa 24.11.2024, čo bolo aj Krajskému súdu v Banskej Bystrici riadne oznámené dňa 25.11.2021, aj keď s nesprávnym označením dátumom (11.10.2021) vyhotovenia listiny.“ Vyššie uvedený záver Špecializovaného trestného súdu je zmätočný, nesprávny a nezodpovedá realite. Najvyšší súd zistil, že na č. l. 15 utajovanej prílohy sa nachádza listina Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, Odbor inšpekcie FR SR Banská Bystrica, č. 87/2021/SIVK-14/V, z
odseku 1 orgán štátu je povinný informovať zákonného sudcu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o súhlase
zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním. V prípade, ak zistí, že tieto dôvody už pominuli, je povinný okamžite skončiť ich používanie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, bez akýchkoľvek možných špekulatívnych úvah, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, Odbor inšpekcie FR SR Banská Bystrica dňom 11.10.2021 okamžite skončilo používanie ITP (v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z.) a o tom informovalo zákonného sudcu (v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z.). Okamžité skončenie používania ITP z hľadiska de iure znamená, že všetko čo bolo zistené po okamihu formálneho a právneho skončenia používania ITP
1 zákona č. 166/2003 Z. z., síce ešte nedemontovaným, hoci stále de facto funkčným zariadením ITP je pre účely trestného konania nepoužiteľné, pretože informácie - dôkazy takto získané nespĺňajú podmienku legality (neboli získané v súlade so zákonom). V predmetnej veci bol usvedčujúci obrazovo-zvukový záznam získaný 12.10.2021, a teda až po tom ako bolo použitie ITP už de iure, v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. skončené, v dôsledku čoho je tento dôkazný prostriedok pre účely trestného konania, na preukazovanie viny obžalovaného nepoužiteľný. Odvolacia námietka obžalovaného v tejto časti je správna a opodstatnená. Špecializovaný trestný súd uznal obžalovaného L. W. za vinného v podstate len na základe jediného usvedčujúceho dôkazu, a to obrazovo-zvukového záznamu získaného v rozpore so zákonom (viď. vyššie), ktorý dôkaz nemohol a nemal byť na hlavnom pojednávaní vykonaný a na ktorý nemohol súd v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z. a § 119 ods. 3 Trestného poriadku prihliadať. Žiadne iné zákonným spôsobom získané a relevantné dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného prokurátor súdu nepredložil, a tak neostalo najvyššiemu súdu iné len menovaného spod obžaloby oslobodiť. Riadiac sa uvedeným rozhodol najvyšší súd tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.