1, ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. H. o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 1T/55/2022, zo 7. septembra 2023 bol obvinený A. H. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm.
2 Trestného zákona a § 47 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 437 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.
2 písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
2 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúci na podklade odvolania obvineného, rozhodol uznesením, sp. zn. 1To/119/2023, z 20. februára 2024 tak, že odvolanie obvineného A. H.
Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom ustanoveného obhajcu dovolanie s poukazom na dovolací dôvod
1 písm.
článku 50 odsek 3 Ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že mi okresný súd neustanovil obhajcu hneď po obmedzení mojej osobnej slobody, resp. po vznesení obvinenia pre trestný čin lúpeže, pričom som nebol ani vyšetrovateľom OR PZ Nové Zámky poučený o povinnosti mať obhajcu, buď zvoleného alebo ustanoveného súdom, vzhľadom na hroziaci trest. [...] Trestného činu lúpeže
odsek 1, odsek 2 písmeno
2 Trestného zákona, je potrebné poukázať na to, že trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutnej miere. Ani recidíva trestnej činnosti nemôže byť dôvodom na obmedzenie, resp. odňatie práva páchateľa na primeraný individualizovaný trest. [...] Zároveň poukazujem na výsledky znaleckého dokazovania, vykonaného Z.. E.H. C. a jej výsluch na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Nových Zámkoch dňa 20.04.2023. [...]
môjho názoru, skutok, ktorý sa stal,
objektívnych aj subjektívnych znakov jednoznačne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krádeže
V priebehu dokazovania v prípravnom konaní ako aj na súde neboli produkované také dôkazy, ktoré by ma bez akýchkoľvek pochybností usvedčovali, že som svojím konaní naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu lúpeže, ktorá vyžaduje použitie násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Celé trestné konanie a následne moje odsúdenie je založené len na výpovedi poškodeného. Nepopieram, že som zobral poškodenému peňaženku a s tým úmyslom ho nalákal, aby nastúpil do odstavenej vlakovej súpravy. Následne som mu z vrecka nohavíc zobral peňaženku a keď si to poškodený všimol, tak som utiekol. Žiadne násilie som voči poškodenému nepoužil, nepoužil som zbraň - kaser ako prostriedok útoku voči jeho osobe a ani iné násilie. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mám za to, že žiadny z vykonaných dôkazov bez akejkoľvek pochybnosti moju vinu nepreukazuje.“ Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/119/2023, z 20. februára 2024 došlo k porušeniu zákona v neprospech odsúdeného a aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom podaní, doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 2. júna 2025, obvinený zopakoval, že sa nedopustil trestného činu lúpeže, ale dopustil sa trestného činu krádeže. Poukázal na to, že poškodený vypovedal, že mu obvinený zo vzdialenosti 30 cm od hlavy nastriekal kaser priamo do očí, čo nie je možné, nakoľko sa jednalo o extrémne silný kaser (neuroparalyzér), ktorý by ho okamžite paralyzoval minimálne na polhodinu, a pritom tvrdil, že takto zasiahnutý dokázal za obvineným bežať ďalších 300 metrov, čo
jeho názoru nie je možné. Obvinený skonštatoval, že z tohto dôvodu žiadal okresný súd, aby bol daný znalec v tomto odbore, aby vyhodnotil situáciu, či by bolo možné, aby sa skutok udial tak, ako to poškodený uviedol vo svojich výpovediach. Okresný súd sa
obvineného týmto návrhom nezaoberal. Taktiež poukázal na to, že pri obvinení a pri výpovediach nemal právneho zástupcu, ani tlmočníka napriek tomu, že je maďarskej národnosti a nerozumie dobre po slovensky. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor: „... Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou dovolateľa, že dovolateľovi bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, nakoľko pri zadržanú ani nebol dôvod na povinnú obhajobu a rovnako v každom štádiu konania bol riadne poučený o svojom práve zvoliť si obhajcu. Po vzatí do väzby súd dovolateľovi ustanovil obhajcu a každý procesný úkon bol následne zopakovaný za účasti obhajcu, teda práva dovolateľa boli riadnym spôsobom obhajované. Rovnako v konaní pred súdom dovolateľ mal obhajcu pri každom jednom hlavnom pojednávaní, kde boli všetky dôkazy vykonané pred súdom zákonným spôsobom. Rovnako nie je možné sa stotožniť s argumentáciou dovolateľa, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona, pokiaľ sú splnené podmienky, ustanovuje trest odňatia slobody na doživotie, pričom súd dovolateľovi uložil trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov, t. j. neuložil trest odňatia slobody na doživotie. Dovolateľovi súd neuložil trest odňatia slobody na doživotie práve z dôvodu individualizácie trestu. Preto pri ukladaní trestu súd žiadnym spôsobom neukladal taký trest, ktorý by zákon za prejednaný trestný čin nepripúšťal. Z povahy veci preto uložený trest je správny a zákonný, súd nemôže príslušnú prísnosť zákonodarcu vyslovenú v zákone obchádzať a ukladať trest nižší, ako je to ustanovené v trestnom zákone. Súd v intenciách § 47 ods. 2 Trestného zákona prihliadal na všetky zistené skutočnosti, aj k osobe dovolateľa, za týmto účelom vypočul viacerých znalcov na hlavnom pojednávaní. K dovolacej námietke dovolateľa
1 písm. i) Trestného poriadku je potrebné uviesť, že tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom bola preukázaná vina dovolateľa v zmysle skutkovej vety obžaloby okresnej prokuratúry. Je nevyhnutné poukázať na výsluch jednotlivých svedkov, ako aj poškodeného, ktorí po poučení o následkoch krivej výpovede vypovedali konštantne v každom štádiu konania a nedošlo z ich strany k podstatnej deformácii ich jednotlivých výpovedí. Poškodený rovnako konštantne vypovedal o jednotlivých skutočnostiach, pričom však svoju výpoveď dovolateľ viackrát zmenil a prispôsoboval, čo však nekorešpondovalo ani s obsahom kamerových záznamov. Skutočnosti uvedené v dovolaní dovolateľa boli namietnuté v pôvodnom, ako i v dovolacom konaní, pričom s namietnutými skutočnosťami sa dostatočne vysporiadal ako prvostupňový, tak aj odvolací súd a námietky dovolateľa vyhodnotili ako nedôvodné. [...]“ Prokurátor v závere dovolania navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci dovolanie dovolateľa
c) Trestného poriadku odmietol, keďže v danom prípade
jeho názoru neboli splnené dôvody dovolania
+ + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné podmienky na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa potenciálne ,,širokým“ uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámci konania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. V zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené. Táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku (R 120/2012-I). Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku). V prípade výskytu formálne nesprávne označených dovolacích námietok sa aplikuje tzv. princíp viazanosti dovolacími námietkami (a nie ich konkrétnym formálnym označením tak, aby tieto presne a jasne zodpovedali konkrétnemu dovolaciemu dôvodu, naplnenia ktorého sa domáha obvinený). Priamym ,,pretavením“ dotknutého princípu (R 120/2020) je tomu zodpovedajúca povinnosť dovolacieho súdu spočívajúca v tom, že dovolací súd skúma možnosť zaoberať sa takýmito námietkami z toho pohľadu, či z obsahového (materiálneho) hľadiska napĺňajú niektorý z dôvodov dovolania
1 a nasledujúcich Trestného poriadku. Z obsahu dovolania podaného obvineným je zrejmé, že námietky týkajúce sa použitia osobitnej trestnej sadzby
2 Trestného zákona dovolateľ formálne podradil pod dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku. K tomu najvyšší súd považuje za potrebné z hľadiska správnosti formálno-právnej subsumpcie uviesť, že ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona je hmotnoprávnym ustanovením kogentnej povahy, ktorého nesprávna aplikácia môže vo vzťahu k výroku o treste naplniť atribúty výlučne dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku a ďalej sa nezaoberal naplnením v dovolaní nadbytočne označeným dovolacím dôvodom
1 písm. h) Trestného poriadku. K dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm.
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
Trestného poriadku, ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. K naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu, že obvinený nemal v prípravnom konaní od vznesenia obvinenia
1 písm. c) Trestného poriadku, najvyšší súd uvádza nasledovné. Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinenému bola
1 Trestného poriadku s poukazom na § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ustanovená obhajkyňa opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4Tp/48/2022, z
jeho názoru bol daný dôvod povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti obvinený poukázal na to, že mu už v čase vznesenia obvinenia vzhľadom na jeho odpis z registra trestov hrozilo uloženie trestu odňatia slobody v osobitnej trestnej sadzbe
2 Trestného zákona. V nadväznosti na uvedené sa možno stotožniť s dovolateľom, že pokiaľ už pri vznesení obvinenia bolo zrejmé, že obvinenému hrozí trest odňatia slobody v osobitnej trestnej sadzbe
2 Trestného zákona, je na mieste uvažovať o uplatnení ustanovenia o povinnej obhajobe
1 písm.
dovolacieho súdu k porušeniu práva obvineného obhajovať sa za pomoci obhajcu, keďže všetky tieto dôkazy boli riadne vykonané na hlavnom pojednávaní a obvinený, ako aj jeho obhajkyňa mali možnosť sa vykonania dokazovania zúčastniť, k jednotlivým dôkazom sa vyjadriť a tiež klásť poškodenému a svedkom otázky, pričom z obsahu spisu vyplýva, že túto možnosť aj v priebehu trestného konania využili. Osobitne najvyšší súd uvádza, že pokiaľ ide o namietané výsluchy poškodeného, v prípravnom konaní vykonané
2 Trestného poriadku. Pokiaľ ide o výsluchy obvineného, dovolací súd z obsahu spisu zistil, že obvinený vypovedal v prípravnom konaní celkovo trikrát, pričom pred ustanovením obhajkyne vypovedal pred vyšetrovateľom
názoru dovolacieho súdu pochybil, keď s poukazom na § 258 ods. 4 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchoch obvineného z prípravného konania pred ustanovením obhajcu a tieto následne aj hodnotil, najvyšší súd má za to, že predmetné pochybenie okresného súdu nezakladá v predloženej veci porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Vykonanie, resp. nevykonanie dokazovania prečítaním týchto zápisníc na hlavnom pojednávaní a vyvodzovanie záverov z tvrdení obvineného uvedených počas týchto výsluchov nemohlo
dovolacieho súdu s prihliadnutím na skutkové závery súdov nižších stupňov ohľadne viny obvineného, opreté o iné (súdmi riadne vykonané) dôkazy, ovplyvniť rozsudok súdu prvého stupňa v spojení napadnutým uznesením krajského súdu v časti, kde bolo rozhodnuté o vine obvineného zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin lúpeže
1, ods. 2 písm.
najvyššieho súdu jasne potvrdzuje, že vina obvineného
súdov nižších stupňov vyplýva z vykonaného dokazovania aj bez tohto, aby bolo nutné prihliadnuť na nadbytočne vykonané dokazovanie v rozsahu dotknutých sporných výsluchov obvineného z prípravného konania. Najvyšší súd je názoru, že naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku nemožno konštatovať len na základe pochybenia súdu spočívajúcom vo vykonaní dôkazu získaného v rozpore s právom obvineného na obhajobu, pokiaľ vykonanie tohto dôkazu nebolo pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce. V takomto prípade je s prihliadnutím na intenzitu porušenia práva na obhajobu v konkrétnom trestnom konaní postačujúce, ak najvyšší súd skonštatuje, že k namietanej nezákonnosti došlo, avšak nebol naplnený dovolací dôvod vo význame
1 písm. c) Trestného poriadku. Prelomenie právoplatnosti súdneho rozhodnutia rozsudkom dovolacieho súdu vyžaduje závažnejšie pochybenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov, ako to, ktoré bolo zistené dovolacím súdom v predloženej veci. Vo vzťahu k iným obhajobným právam obvineného, tieto
dovolacieho súdu neboli postupom orgánov činných v trestnom konaní dotknuté a podmienky na spoľahlivé zistenie skutkového stavu boli v prejednávanej veci riadne zabezpečené. Pre úplnosť, najvyšší súd ešte podotýka, že správnosť a úplnosť zisteného skutku na podklade vyššie uvedených dôkazov, označených zo strany konajúcich súdov ako rozhodujúcich (kľúčových) pre napadnuté rozhodnutia, neskúmal. Z konštantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu totižto vyplýva, že za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností
10 a ods. 11 Trestného poriadku, ako ani vlastné hodnotenie dôkazov
12 Trestného poriadku (napríklad 6Tdo/32/2015). Uvedené vyplýva z toho, že Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti. Ak by záver súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (primerane R 7/2011, R 14/2015). Z vyššie uvedených dôvodov sa preto dovolací súd nezaoberal ani námietkou obvineného ohľadne nevykonania navrhovaného znaleckého dokazovania zameraného na skúmanie účinku kasera. Pre účely dovolacieho konania v kontexte namietaného dovolacieho dôvodu je kľúčové, že návrh obvineného nezostal bez odpovede, keď odvolací súd v napadnutom uznesení dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval za potrebné vykonať obvineným navrhované znalecké dokazovanie (str. 9 napadnutého uznesenia odvolacieho súdu). Pozornosti najvyššieho súdu neunikla ani námietka dovolateľa,
ktorej pri vznesení obvinenia a počas výsluchov nemal tlmočníka napriek tomu, že je maďarskej národnosti a nerozumie dobre po slovensky. Dovolací súd vo vzťahu k tejto námietke len v krátkosti konštatuje, že nahliadnutím do predloženého spisu zistil, že dovolateľ túto okolnosť nenamietal v pôvodnom konaní, ako ani v konaní pred odvolacím súdom napriek tomu, že mu musela byť známa už pred rozhodnutím krajského súdu o odvolaní. S poukazom na uvedené nie sú splnené podmienky
4 Trestného poriadku na uplatnenie tejto okolnosti ako dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, a preto sa najvyšší súd touto námietkou dovolateľa podrobnejšie nezaoberal. K dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod.. V zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
jeho názoru produkované také dôkazy, ktoré by ho bez akýchkoľvek pochybností usvedčovali, že svojím konaním naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu lúpeže, - celé trestné konanie a následné odsúdenie je
jeho názoru založené len na výpovedi poškodeného, - obvinený nepoužil zbraň - kaser ako prostriedok útoku voči poškodenému, - poškodený uviedol, že mu obvinený zo vzdialenosti 30 cm od hlavy nastriekal kaser priamo do očí, čo nie je možné, nakoľko sa jednalo o silný kaser a pritom tvrdil, že takto zasiahnutý dokázal bežať ďalších 300 metrov.
dovolacieho súdu je na podklade takto formulovaných námietok vylúčený prieskum správnosti právnej kvalifikácie skutku v dovolacom konaní, keďže najvyšší súd v dovolacom konaní nemôže dopĺňať, resp. „reinterpretovať“ alebo „modifikovať“ hodnotenie dôkazov a skutkový stav zistený súdmi nižších stupňov a na podklade takejto modifikácie skutkového stavu následne opätovne posudzovať správnosť právnej kvalifikácie skutku. Aj napriek tomu, že je zjavné, že konečným zámerom obvineného prostredníctvom uvedených námietok je spochybnenie právnej kvalifikácie zisteného skutku, spôsob, akým sa dovolateľ snaží docieliť prehodnotenie právneho posúdenia skutku (cez iné hodnotenie dôkazov), je v dovolacom konaní neprijateľný, nakoľko dovolací súd môže konštatovať nesprávne právne posúdenie skutku iba na podklade súdmi nižších stupňov prijatých skutkových záverov, ktorých správnosť a úplnosť nemôže v dovolacom konaní skúmať, resp. meniť [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku časť vety za bodkočiarkou]. Je potom logickým následkom, ak najvyšší súd dovolacie námietky - ktoré smerujú primárne k spochybneniu správnosti a úplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov a až sekundárne (následne) k spochybneniu správnosti právneho posúdenia v dovolacom konaní modifikovaného skutku - označí v predmetnej trestnej veci ako stojace zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod. Naviac, takto formulované dovolacie námietky nemožno kvalifikovane podradiť ani pod akýkoľvek iný uplatniteľný dovolací dôvod, nakoľko sa nimi v súvislosti s ich obsahom v podstate nie je možné z právneho hľadiska zaoberať tak, aby bol dovolací prieskum aspoň okrajovo súladný s platnou a účinnou právnou úpravou (výnimkou je procesná situácia, keď je subjektom podávajúcim dovolanie minister spravodlivosti
3 Trestného poriadku). Napokon, čo sa týka námietky dovolateľa ohľadne aplikácie osobitnej trestnej sadzby
2 Trestného zákona, najvyšší súd sa stotožňuje s názorom prokurátora uvedeným vo vyjadrení k dovolaniu a obvineného na jeho vyjadrenie v plnom rozsahu odkazuje. Dovolací súd len v krátkosti uvádza, že uloženie trestu v osobitnej trestnej sadzbe
2 Trestného zákona je po splnení podmienok upravených v tomto ustanovení obligatórne. Len vo výnimočných prípadoch môže súd s prihliadnutím na okolnosti osobitného zreteľa uložiť obvinenému napriek splneniu podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody na základe zásady „trikrát a dosť“ trest pod dvadsaťpäť rokov. V predloženej veci dovolaciemu súdu takéto okolnosti nie sú známe. Najvyšší súd sumarizuje, že s poukazom na všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto uznesenia je zrejmé, že k naplneniu dôvodov dovolania
1 písm.
c) Trestného poriadku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.