Obsah (7)

§ 420§ 11§ 10§ 35§ 421§ 357§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoV/3/2024 Identifikačné číslo spisu: 3003899929 Dátum vydania rozhodnutia: 14.10.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

súdu prvej inštancie mala žalobkyňa úspech v konaní v časti žaloby, ktorou sa domáhala voči žalovanému ochrany proti nekalej súťaži, keď právoplatným výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie zo

1. novembra 2006 č. k. 7Cbs/27/2003-230, bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výroby, predaja a iného uvádzania na trh olejových aromatických lámp, ktoré sú tvorené sklenou fľašou, v ktorej je umiestnená zmes sušených kvetov a iných rastlinných častí, ktoré sú naložené v aromatickom oleji a ktoré sú rovnaké alebo zameniteľné s výrobkami žalobcu vyrábanými v dizajne zapísanom na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č.
2. V tejto úspešnej časti by žalobkyňa mala nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, čo

súdu prvej inštancie predstavuje jednu polovicu. Po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu zostal predmetom konania nárok na náhradu škody, na ktorom žalobkyňa z dôvodu osobného bankrotu netrvala. Konkurzné konanie bolo zrušené pre nedostatok majetku žalobkyne, ktorý by pokryl náklady konkurzu. V tejto časti žaloby, ktorá

súdu prvej inštancie predstavovala druhú polovicu, bola žalobkyňa neúspešná, pretože procesne zavinila zastavenie konania a bola by preto povinná v tejto časti nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovaný mal vo veci úspech v časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby jej žalovaný zaplatil sumu vo výške 15 933,08 eura s príslušenstvom a neúspech vo zvyšnej časti. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že každá zo sporových strán bola úspešná v jednej polovici, preto súd prvej inštancie aplikoval § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie zároveň upustil od aplikácie § 257 CSP. 2. Na základe odvolania žalovanej najvyšší súd ako súd odvolací uznesením z 30. júna 2023 č. k. 4Obo/7/2022-1007 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 2.1.

odvolacieho súdu z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa bola úspešná v časti konania, v ktorom sa domáhala zdržania sa nekalosúťažného konania žalovaným. Vo zvyšnej časti sa žalobkyňa domáhala náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného. Žalobu v tejto časti zobrala žalobkyňa späť so súhlasom žalovaného s poukázaním na osobný bankrot. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán je odzrkadlením čiastočného úspechu každej zo sporových strán. Odvolací súd doplnil, že rozhodnutie o nekalosúťažnom konaní žalovaného považuje za základné rozhodnutie o tom, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, na ktoré by nadväzovalo rozhodnutie o nároku žalobkyne na náhradu škody ako druhotné, sprevádzajúce výrok o nekalosúťažnom konaní. Súd prvej inštancie

odvolacieho súdu správne posúdil náhradu trov konania v zastavenej časti konania a následne neúspech žalobkyne v tejto časti zohľadnil pri posúdení celkovej náhrady trov konania. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil zavinenie späťvzatia časti žaloby a rozhodol tak v rozpore s § 256 ods. 1 CSP bola preto

odvolacieho súdu neopodstatnená. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa vzniku nároku na náhradu trov konania v odvolacom konaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o vydaní predbežného opatrenia. Úprava náhrady trov konania v CSP má výsledkový charakter, určujúcim je konečný výsledok sporu. Návrh žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia sa naviac týkal časti žaloby o vyslovenie nekalosúťažného konania žalovaného, teda časti, v ktorej bola úspešnou stranou sporu žalobkyňa. Na aplikáciu zásady úspechu v konaní

odvolacieho súdu nemohla mať vplyv ani žalovaným tvrdená neprimeraná dĺžka konania, keď prvoradým kritériom bol procesný úspech sporových strán. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán je odrazom reálneho výsledku sporu. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý dovolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prípustnosť dovolania žalovaný odôvodňuje

§ 420písm.

1. f)CSP a § 421 ods. 1 písm. a),
2. b)a
3. c)CSP. 3.1. Odvolací súd sa

dovolateľa nedostatočne vysporiadal s odvolacími dôvodmi. Rozhodnutie odvolacieho súdu je

žalovaného nepreskúmateľné. Súd považoval celé konanie za konanie zložené z dvoch častí, a to z časti návrhu na ochranu proti nekalej súťaži a z časti o náhradu škody vo výške 15 933,08 eura. Celé konanie ale malo

žalovaného tri časti, a to vrátane návrhu na vydanie predbežného opatrenia z

1. februára 2003, na podklade ktorého súd prvej inštancie vydal uznesenie z
2. septembra 2003 sp. zn. 7Cbs/27/03, ktorým súd rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa výroby, predaja a iného uvádzania na trh olejových aromatických lámp, ktoré sú tvorené sklenenou fľašou, v ktorej je umiestnená zmes sušených kvetov a iných rastlinných častí, ktoré sú naložené v aromatickom oleji, proti ktorému podal žalovaný odvolanie. Najvyšší súd uznesením zo
3. decembra 2003 sp. zn. 1Obo/292/03 odvolaniu žalovaného vyhovel a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, pričom o náhrade trov konania nerozhodol. Dovolateľ preto nesúhlasí so záverom súdu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v jednej polovici a s nepriznaním náhrady trov konania žalovanému. Hodnota veci v časti konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a v časti konania o návrhu na ochranu proti nekalej súťaži je

§ 11ods.

1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) neurčitá, pri ktorej vyhláška priznáva tarifnú odmenu za 1 úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. Hodnota veci v časti konania o náhradu škody je

§ 10ods.

2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 15 933,08 eura, pri ktorej vyhláška priznáva tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 320,34 eura. Správnym použitím § 255 CSP nebolo možné

žalovaného dospieť k záveru, že žalovaný nemá voči žalobkyni právo na žiadnu náhradu trov konania. Aj napriek tomu, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti o náhradu škody, súd rozhodol v rozpore s § 256 ods. 1 CSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

žalovaného je podstatná aj tá skutočnosť, že žalobkyňa za dobu viac ako 16 rokov nezdôvodnila výšku žalovanej sumy a nepreukázala uplatnený nárok. 4. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrila. 5. Najvyšší súd ako súd dovolací (

§ 35

CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť. 6. Dovolateľ dôvodnosť svojho dovolania vidí vo vade

§ 420písm.

f) CSP a v nesprávnom právnom posúdení veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. a),

1. b)a
2. c)CSP. K dôvodu prípustnosti dovolania

§ 420písm.

f) CSP 7.

§ 420písm.

f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodované o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, teda proti uzneseniu

§ 357písm.

m) CSP, dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 29. septembra 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2021, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2021 pod č. 91,

ktorého právnej vety je za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí pre účely posudzovania vád zmätočnosti v zmysle § 420 CSP potrebné považovať aj rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol s konečnou platnosťou o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania. Uvedené rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo prijaté práve v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 387/2019, na ktorý žalovaný poukazuje vo svojom dovolaní, avšak najvyšší súd zdôrazňuje, že sa týka (rovnako ako označený nález ústavného súdu) výlučne prípustnosti dovolania

§ 420CSP.

Závery veľkého senátu a rovnako ústavného súdu sa tak nedotýkajú prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 CSP, kde prípustnosť dovolania výslovne vylučuje § 421 ods. 2 CSP (čo konštatoval aj veľký senát najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 1VObdo/2/2021, ods. 61 odôvodnenia). 9. Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru o možnej prípustnosti dovolania

§ 420

CSP aj v prípade, kedy je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania, sa najvyšší súd ďalej zaoberal konkrétnymi dovolacími námietkami žalovaného. Podstata dovolateľovej argumentácie spočívala v nesprávnej a nedostatočne vysvetlenej aplikácii § 255 ods. 2 CSP.

dovolateľa nebol dôvod na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej sporovej strane, keď žalovaný bol vo väčšej časti úspešný. 10. Nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá procesným požiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP (m. m. IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 447/2020, I. ÚS 570/2020). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sporovej strany nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou sporovej strany adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší právo na spravodlivý proces

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. III. ÚS 402/08, IV. ÚS 279/2018). Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je pritom potrebné posudzovať spoločne, pretože tvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa mala procesný úspech v časti žaloby, ktorou sa domáhala voči žalovanému ochrany proti nekalej súťaži, keď právoplatným výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie zo
2. novembra 2006 č. k. 7Cbs/27/2003-230, bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výroby, predaja a iného uvádzania na trh výrobkov zameniteľných s výrobkami žalobkyne vyrábanými v dizajne zapísanom na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č.
3. V časti žaloby o náhradu škody bola žalobkyňa neúspešná, pretože procesne zavinila zastavenie konania. Žalovaný tak bol neúspešný v časti žaloby o ochranu proti nekalej súťaži a úspešný bol v časti žaloby o náhradu škody. Súd prvej inštancie uvedený čiastočný úspech žalobkyne a žalovaného vyhodnotil ako úspech každého v jednej polovici žalobou uplatnených nárokov, preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd následne v reakcii na odvolacie námietky žalovaného v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil pomer úspechu sporových strán, pri ktorom zohľadnil aj neúspech žalobkyne v zastavenej časti konania. Vo vzťahu k úspechu žalovaného v odvolacom konaní v časti rozhodovania o vydaní predbežného opatrenia odvolací súd poukázal na výsledkový charakter inštitútu náhrady trov konania a skutočnosť, že návrh na vydanie predbežného opatrenia sa týkal časti žaloby, v ktorej bola napokon úspešná žalobkyňa.
4. Z uvedeného vysvetlenia dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie,

dovolacieho súdu jednoznačne vyplývajú odpovede na podstatné otázky, ktoré v konaní vznikli, ktoré boli žalovanému poskytnuté adresne a v dostatočnom rozsahu. Obsahom dovolania žalovaného sú pritom námietky v totožnom obsahu a rozsahu už uplatnené v odvolacom konaní, s ktorými sa odvolací súd riadne vysporiadal a žalovaný nešpecifikuje vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu, akým konkrétnym spôsobom malo prísť k naplneniu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP, keď vo svojich dovolacích dôvodoch zotrváva na všeobecnom nesúhlase s rozhodnutím odvolacieho súdu (a súdu prvej inštancie), ktorý ale sám o sebe zmätočnosť rozhodnutia zakladať nemôže.

1. Na podporu správnosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd poukazuje aj na závery ústavného súdu prezentované v náleze z
2. apríla 2021 sp. zn. IV. ÚS 480/2018, kde ústavný súd zdôraznil, že pri viacerých prepojených rozhodnutiach o trovách konania je potrebné postupovať v zhode (konkordácii) a pomerovanie úspechu a neúspechu vo veci nie je možné determinovať len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je potrebné ho posudzovať aj v širších súvislostiach. Osobitosť tu posudzovaného sporu spočíva najmä v tej skutočnosti, že jeden žalobkyňou uplatnený nárok (v ktorom mal procesný úspech žalovaný) vyjadriteľný v peniazoch bol a druhý žalobkyňou uplatnený nárok (v ktorom mala procesný úspech žalobkyňa) vyjadriteľný v peniazoch nebol. Oba uplatnené nároky mali ale rovnaký hmotnoprávny základ spočívajúci v nekalosúťažnom konaní žalovaného, resp. v zásahu do práv k dizajnu. Samotné nekalosúťažné konanie a zásah do práv žalobkyne k dizajnu boli pritom v konaní právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie konštatované. Pri takto ustálených okolnostiach nie je možné

dovolacieho súdu dospieť k záveru, že by sa rozhodnutie odvolacieho súdu vymykalo možnej aplikácii § 255 ods. 2 CSP, prípadne, že by rozhodnutie odvolacieho súdu nemalo za následok spravodlivé usporiadanie veci. Úlohou súdu bolo pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dospieť k spravodlivému usporiadaniu veci a formalistická aplikácia procesných noriem, ktorej sa domáha žalovaný (prostredníctvom vyčíslenia hodnoty úkonov právnej služby pri jednotlivých nárokoch) by k spravodlivému rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania neviedla. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa a žalovaný boli každý procesne úspešný v jednej polovici predstavujúcej jeden žalobou uplatnený nárok, takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je zjavne nelogické, naopak spolu s poskytnutým odôvodnením rozhodnutia je výsledkom rozumnej aplikácie § 255 ods. 2 CSP a spojenia zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a zásady zodpovednosti za zavinenie pri zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP). 14. Dovolateľ namietal aj tú skutočnosť, že v časti návrhu na vydanie predbežného opatrenia bol ako žalovaný úspešný, čo súdy nižšej inštancie nemali pri svojom rozhodnutí zohľadniť. Dovolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením poskytnutým odvolacím súdom, kde odvolací súd zdôraznil výsledkový charakter inštitútu náhrady trov konania a potrebu zohľadniť celkový úspech sporovej strany v rozsahu vymedzenom žalobou. 15. Z uvedených dôvodov

dovolacieho súdu nie je dôvod v preskúmavanej veci konštatovať prípustnosť dovolania

§ 420písm.

f) CSP, keď dovolacie dôvody vymedzené žalovaným sú neopodstatnené. K dôvodu prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 CSP 16.

§ 421ods.

2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a) až n). 17.

§ 357písm.

m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 18. Prípustnosť dovolania

§ 421ods.

1 CSP v tomto prípade výslovne vylučuje § 421 ods. 2 CSP. Dovolací súd zároveň konštatuje, že dovolateľ ani nevymedzil právnu otázku, ktorej nesprávne riešenie v konaní namieta. Všeobecný nesúhlas dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu pre vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s § 432 ods. 2 CSP nepostačuje. Odhliadnuc od tohto nedostatku dovolania žalovaného, dovolaciemu súdu by vzhľadom na § 421 ods. 2 CSP ani nebolo umožnené sa nesprávnym právnym posúdením veci zaoberať. 19. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie prijaté závery konštatuje, že naplnenie dôvodov prípustnosti dovolania

§ 420písm.

f) CSP nezistil a prípustnosť dovolania

§ 421ods.

1 CSP vylučuje § 421 ods. 2 CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalovaného odmietol

§ 447písm.

c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.