1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“), so súhlasom žalobcu a DIVIDEND a. s. k prevzatiu dlhu z SB INMART a. s. žalovanou SBAJ INMART a. s. (od
ObZ dospel k záveru, že takéto predpoklady nie sú splnené.
Z o rozdelení zisku spoločnosti, avšak toto rozhodnutie je neúplné a vo vzťahu k jeho adresátom (akcionárom, členom orgánov spoločnosti, k zamestnancom i voči tretím osobám) je neurčitým, pretože v zápisnici z tohto rokovania VZ nie je uvedené, aký zisk, t. j. v akej sume a za aké obdobie bude rozdelený, či bude rozdelený celý zisk, alebo len jeho časť a ak, tak aká jeho časť, kto sa bude podieľať na tomto zisku a s poukazom na § 178 ObZ nie je zrejmé ani to, či pred rozhodnutím o sume deleného zisku boli
Z zohľadnené straty z minulých období a v akej sume. Tieto neúplnosti rozhodnutia VZ (ďalej tiež len „rozhodnutie VZ SB INMART“) nie sú „dopovedané“ ani v prílohe zápisnice z VZ. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že aj keď v konaní neskúmal otázku platnosti rozhodnutia VZ SB INMART, ale vychádzal len z jeho účinného znenia, jeho neúplnosť nebola a ani nemohla byť dôvodom na postup
Z v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. na podanie návrhu na určenie jeho neplatnosti, pretože rozhodnutie VZ SB INMART bolo prijaté v rámci jeho zákonnej kompetencie a nebolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami obchodnej spoločnosti a táto neúplnosť mohla byť odstránená na ďalšom riadnom či mimoriadnom zasadnutí SB INMART. Za irelevantnú preto považoval námietku žalobcu, že žalovaná sa už v tomto štádiu nemôže dovolávať neplatnosti rozhodnutia VZ SB INMART z dôvodu zmeškania lehoty
Z a týmto titulom tak spochybniť právny základ ním žalovaného nároku.
1 aj 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) potvrdil a v časti o náhrade trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a skonštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové relevantné námietky, s ktorými by sa už (pred ním) nevysporiadal súd prvej inštancie. K odvolacej námietke týkajúcej sa reálnej možnosti vyplatenia dividend uviedol, že sám žalobca potvrdil záver súdu prvej inštancie o nedostatku disponibilných finančných prostriedkov SB INMART na vyplatenie dividend a už vôbec sa takéto neexistujúce právo na dividendu nemohlo transformovať na zmluvu o pôžičke, ktorá okrem iného vyžaduje ako obligatórnu náležitosť reálne odovzdanie finančných prostriedkov. Dôvodnou nebola
odvolacieho súdu ani odvolacia námietka, že súd prvej inštancie v rámci predbežného názoru neuviedol konkrétne právne posúdenie, resp. relevantný predmet spornosti skutkových tvrdení, keď konštatoval, že primárne bude posudzovať otázku dôvodnosti vzniku nároku žalobcu na vyplatenie dividend od SB INMART
ustanovení ObZ a v prípade ustálenia dôvodnosti vzniku tohto nároku bude
OZ posudzovať možnosť pretransformovania tohto nároku na pôžičku, ani odvolacia námietka o nemožnosti vyhlásenia rozhodnutia VZ SB INMART o rozdelení zisku za neplatné v zmysle § 131 ObZ z dôvodu jeho neúplnosti a neurčitosti. Odvolací súd potvrdil, že súd prvej inštancie neskúmal platnosť uznesenia VZ SB INMART, ale to, či toto môže slúžiť ako podklad pre určenie výšky dividend, neskúmal teda, či boli splnené podmienky na to, aby mohlo byť prijaté uznesenie o výplate dividend, ale skúmal, či takéto uznesenie je určité a teda vykonateľné, t. j. či na jeho podklade môže dôjsť k vyplateniu dividend u jednotlivých akcionárov SB INMART za dané obdobie, čo jednoznačne nebolo možné, keďže bolo bez špecifikácie konkrétnej sumy zisku za konkrétny rok. K odvolacej námietke žalobcu, že obchodné spoločnosti nedržia finančné prostriedky (o ktorých rozhodli, že budú rozdelené ako zisk) na svojich účtoch a táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na vznik existencie pohľadávky akcionárov na výplatu dividend, odvolací súd uviedol, že tieto neexistujúce finančné prostriedky mali byť sumou pôžičky, a preto súd prvej inštancie správne konštatoval neplatnosť týchto fiktívnych zmlúv o pôžičke, keď pre ich vznik ako reálneho kontraktu je obligatórna náležitosť potrebné odovzdanie predmetu pôžičky, k čomu nikdy nedošlo. Odvolací súd tiež doplnil, že zmluvy o pôžičke sú neplatné nielen pre ich neurčitosť, ale aj pre obchádzanie zákona. Ak by si žalobca nechal vyplatiť tieto pôžičky, nepodliehalo by to aplikácii ustanovení §§ 178 a 179 ObZ. Tieto zmluvy sú teda neplatné pre obchádzanie kogentných ustanovení zákona, lebo pokiaľ by si ich nechal žalobca vyplatiť ako dividendy, tieto by museli byť vyplatené až po splnení príslušných zákonných podmienok. Odvolací súd tiež prisvedčil tomu záveru súdu prvej inštancie, že zisk by musel byť znížený o stratu z minulých období, a teda pokiaľ by bol vyplatený ako pôžička, bolo by to v rozpore s ustanovením § 179 ods. 3 písm. a) ObZ, pričom argument žalobcu neobstojí, nakoľko
vtedy platných ustanovení ObZ emisné ážio sa „zohľadňovalo“ pre účely testu
Z (?).
f) CSP videl dovolateľ v tom, že odvolací súd potvrdil závery súdu prvej inštancie, že jeho pohľadávka voči SB INMART nevznikla, či neexistuje, čo je ale v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Súdy tak použili celkom zjavne nesprávny právny názor, ku kľúčovej skutočnosti nevykonali dokazovanie a súčasne nesprávne a nepochopiteľne posúdili skutkový stav a vyhodnotili dôkazy. Uvedené platí nielen pre súd prvej inštancie, ale aj pre odvolací súd, ktorý sa absolútne s podrobne a konkrétne položenými odvolacími námietkami nijako nevysporiadal. 10. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje dovolateľ tiež za nepreskúmateľné, keďže spojil (poukazujúc na závery súdu prvej inštancie) s prípadnými čisto formálnymi nedostatkami zápisnice (VZ SB INMART) rovnaké právne následky, ako by malo ísť o neplatné (neexistentné) rozhodnutie, čo považuje za prekročenie právomoci súdu. Odvolací súd tak nazeral na uznesenia VZ SB INMART ako na právne úkony, čo je neudržateľné pre právnu prax.
názoru dovolateľa sa na VZ SB INMART riadne a jasne určil a rozdelil zisk a bolo jasne a riadne prijaté uznesenie o rozdelení zisku medzi akcionárov v celej sume zisku po zdanení s tým, že ten sa použije na výplatu dividendy pre akcionárov spoločnosti. Prijaté rozhodnutia SB INMART neboli nikdy na to oprávnenými osobami a v zákonom stanovenej lehote napadnuté. To
názoru žalobcu absolútne stačilo a stačí na to, aby vznikla momentom rozdelenia pohľadávka akcionárov na výplatu dividend
Z. Názor nižších súdov (odvolacieho súdu aj súdu prvej inštancie), že pokiaľ v rozhodnutí nie je vyslovene uvedený pomer, v akom sa rozdelí zisk medzi akcionárov, že tam nie je uvedený spôsob výplaty, či čas výplaty, by mal mať za následok nevzniknutie pohľadávky, nemá absolútne žiadnu oporu v práve. V tomto smere preto považuje názor nižších súdov tiež za zmätočný, pretože buď spoločnosť rozhodla o zisku a vznikla pohľadávka, alebo nerozhodla o zisku a nevznikla pohľadávka.
názoru dovolateľa nemôže platiť, že spoločnosť síce rozhodla o zisku (a delení), ale pohľadávka nevznikla preto, že je rozhodnutie vo vzťahu k adresátom neurčité. 11. Dovolateľ v dovolaní namietal, že napriek jeho podrobnej právnej analýze vzniku nároku akcionára obsiahnutej v odvolaní, odvolací súd neuviedol žiadnu právnu normu pre svoje rozhodnutie, preto je jeho rozhodnutie (právne posúdenie) nepreskúmateľné v otázkach: i)
akej právnej normy je následkom nedodržania postupu
Z nevzniknutie nároku akcionára na zisk (dividenda)
Z, ii)
akej právnej normy možno uznesenia VZ, ich existenciu/platnosť čo do vzniku nároku akcionára na zisk spochybňovať v súdnom konaní mimo rámca ustanovení § 183 v spojení s § 131 ObZ, iii)
akej právnej normy je následkom absencie náležitosti VZ (pomer rozdelenia pre jednotlivých akcionárov) nevzniknutie nároku akcionára
Z, iv)
akej právnej normy sú náležitosťami rozhodnutia VZ tie, ktorých absenciu súd vytýka a v)
akej právnej normy vyslovil súd názor o tom, že môže skúmať mimo rámca § 183 v spojení s § 131 ObZ „určitosť a vykonateľnosť“ uznesení VZ, ak je zákon jasný pokiaľ ide o moment vzniku nároku akcionára
Z ? Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré sa nevysporiadalo aj s týmito otázkami, vykazuje
dovolateľa všetky znaky arbitrárnosti (nepreskúmateľnosti) a dovolateľ ho preto považuje za nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 12. Aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom pri riešení otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a na ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu celkom nepochybne záviselo,
dovolateľa tkvelo v tom, na čo
neho odvolací súd neposkytol uspokojivú odpoveď. Právnu otázku, ktorú majú na mysli § 421 ods. 1 písm.
f) CSP iba v úplne výnimočných prípadoch.
žalovanej nie je daná prípustnosť dovolania ani
CSP, nakoľko odvolací súd sa nijako neodklonil od judikatúry dovolacieho súdu, ani sa nejaví, že by nejaká relevantná otázka bola v judikatúre rozhodovaná rozdielne, prípadne zatiaľ rozhodnutá nebola. Navyše žalobca sám ani neformuloval žiadny predpoklad prípustnosti dovolania v zmysle § 421 CSP, ani konkrétnu relevantnú právnu otázku. Dovolanie žalobcu sa opiera o skutkové námietky, ktoré dovolací súd neposudzuje a dopĺňa, že predmetom sporu nie je otázka platnosti rozhodnutia VZ SB INMART v zmysle § 131 ObZ, ale jeho neurčitosť, resp. neúplnosť. Rozhodnutie VZ SB INMART neobsahuje rozhodnutie o rozdelení zisku, navyše je neúplné a nezrozumiteľné a na jeho základe nie je možné založiť nárok na výplatu dividend. Navyše nárok žalobcu neobstojí ani z ďalšieho podstatného dôvodu, a to pre obchádzanie zákona, keď bola snaha bez aplikácie testov
Z „rekvalifikáciou“ nelegálne vyviesť zo spoločnosti SB INMART žalovanú sumu. Predpoklady prípustnosti dovolania
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, (len) ak to zákon pripúšťa. Platné procesné právo pozná dva dovolacie dôvody, ktorými sú tzv. zmätočnosť (
CSP) a nesprávne právne posúdenie veci (
CSP) a okrem toho celý rad dôvodov prípustnosti dovolania podávaného z jedného alebo druhého dovolacieho dôvodu, vtelených do jednotlivých písmen § 420, resp. § 421 ods. 1 CSP a reprezentujúcich do úvahy prichádzajúce skutkové podstaty či už zmätočnosti alebo nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Pokiaľ žalobca v prejednávanej veci vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania súčasne z ustanovenia § 420 písm.
CSP a § 421 CSP je prípustná, a ktorým bol prekonaný skorší opačný názor veľkého senátu, uvedený v jeho uznesení z
označených ustanovení nemožno vyvodiť ani rozumným teleologickým výkladom, resp. nijakým ústavne konformným výkladom. Prakticky rovnako vyriešilo tú istú právnu otázku aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd“) z 25. apríla 2018 sp. zn. Plz. ÚS 1/2018 a senát 6C najvyššieho súdu, nevidiaci dôvod na odchýlenie sa od takýchto záverov, pristúpil preto k skúmaniu prípustnosti dovolania v prejednávanej veci najprv z pohľadu existencie prvého z ním uplatnených dôvodov (keďže v zmysle záverov z uznesenia veľkého senátu sp. zn. 1VCdo/1/2018 až prípadné konštatovanie neexistencie prvého zo súbežne uplatnených dovolacích dôvodov vedie k potrebe zaoberania sa i následnou otázkou, či dovolanie nie je prípustným z dôvodu druhého). 17.
CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. Žalobca vadu zmätočnosti
ustanovenia § 420 písm. f) CSP videl najmä v arbitrárnosti (nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu; porušenie práva na spravodlivý proces okrem toho videl i v neprihliadnutí nižšími súdmi na ním vznesené námietky, týkajúce sa právneho posúdenia veci. Oboje
dovolateľa spôsobilo zaťaženie konania vadou
ustanovenia, o ktorom je tu reč, je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú I. nesprávny procesný postup súdu, II. následok postupu pod I. v podobe znemožnenia strane sporu realizácie jej patriacich procesných práv či prinajmenšom niektorého z nich a III. miera (intenzita) zásahu, pri ktorej už je namieste konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces. Platí pritom, že i Ústavou garantované základné práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie sú zásadne „výsledkové“, čo znamená, že parametru spravodlivosti musí zodpovedať proces ako celok. Či bude u konkrétneho konania súdu opodstatneným práve takéto nazeranie naň alebo presný opak, závisí v konkrétnej veci predovšetkým od významu porušeného (strane upretého) práva a možnosti zhojenia nesprávneho (právo upierajúceho) postupu v ďalšom konaní.
f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Hoci CSP na rozdiel od skoršej úpravy už s konceptom inej vady konania nepracuje a po nadobudnutí účinnosti súboru zákonov reprezentujúcich rekodifikáciu slovenského civilného procesu už spomínanú skoršiu nejednotnosť vystriedala iná a síce spor o to, či a do akej miery sú závery zo stanoviska R 2/2016 použiteľnými aj v režime novej procesnej úpravy, v aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu niet sporu o tom, že tie najzávažnejšie pochybenia alebo opomenutia v argumentácii na podporu zvoleného spôsobu rozhodnutia súdu (spadajúce skôr pod druhú vetu stanoviska) treba aj po 1. júli 2016 považovať za nesprávny procesný postup súdu na ujmu procesného práva strany sporu na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie a súvisiaceho práva účinne brojiť proti takému rozhodnutiu za pomoci opravných prostriedkov, ktorého dôsledkom je spravidla bez ďalšieho tiež porušenie práva na spravodlivý proces. 22.
názoru najvyššieho súdu práve o takýto prípad šlo aj v prejednávanej veci (vyznačujúcej sa inak tým špecifikom, že sa tu nedostatky odôvodnenia mali týkať nedostatočného vysvetlenia nižšími súdmi nedržania sa nimi striktne právnej úpravy ObZ o rozdeľovaní zisku akciovej spoločnosti, ktoré už má povahu právneho posúdenia veci a šlo tu tak - navzdory stálej platnosti záveru dovolacieho súdu o tom, že právo na spravodlivý proces sa neodníma právnym posúdením - o prípad istého prelínania sa oboch dovolaním uplatnených dovolacích dôvodov). 23. Z pohľadu existencie dovolaním vytýkanej zmätočnostnej vady významným bolo, že už súd prvej inštancie považoval za prvoradé preskúmať, či v danom prípade vôbec došlo k vzniku prvotného obchodnoprávneho záväzkového vzťahu medzi žalobcom a DIVIDEND a. s. ako akcionármi a SB INMART a. s., obsahom ktorého by bol záväzok SB INMART a. s. vyplatiť žalobcovi a DIVIDEND a. s. dividendy ako podiel na zisku. Dovolací súd považuje za podstatné zdôrazniť, že spoločnosť môže rozhodnúť o rozdelení zisku medzi akcionárov len za splnenia podmienok
ustanovení § 179 ods. 3 - 5 ObZ, musí teda pri rozhodovaní o rozdelení zisku medzi akcionárov dodržať zákonné pravidlá pre rozdelenie zisku. 24.
Z spoločnosť je vždy povinná z čistého zisku najprv doplniť rezervný fond sumou určenou percentom z čistého zisku až do výšky určenej stanovami, minimálne v súlade s § 217 ObZ. Ak spoločnosť
zákona alebo stanov vytvára ďalšie fondy, ktoré
zákona alebo stanov nemôže rozdeliť na plnenie v prospech akcionárov (napr. osobitný rezervný fond
1), je povinná aj tieto fondy doplniť v rozsahu určenom stanovami. Spoločnosť ďalej nesmie rozdeliť zisk, pokiaľ nie je pokrytá strata spoločnosti z predchádzajúcich období. Spoločnosť naopak môže na rozdelenie zisku použiť dosiaľ nerozdelený zisk z predchádzajúcich období, ako aj iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je obmedzené (predpísané) zákonom. 25.
Z spoločnosť nemôže rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, pokiaľ by v dôsledku takéhoto rozdelenia kleslo vlastné imanie spoločnosti na nižšiu hodnotu, ako je hodnota základného imania spolu s rezervným fondom
, prípadne ďalšími fondami vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie akcionárom (napr. osobitný fond vytváraný
1). Hodnota základného imania sa na účely toho výpočtu znižuje o hodnotu nesplateného základného imania, pokiaľ táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe vyhotovenej
osobitného zákona. 26.
Z spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti, príspevkov do kapitálových fondov spoločnosti a preddavky na dividendu.
Z o rozdelení zisku spoločnosti, avšak toto rozhodnutie je neúplné a neurčité (v zápisnici nie je uvedené aký zisk, t. j. v akej sume a za aké obdobie), nie je ani zrejmé, či pred rozhodnutím o sume deleného zisku boli
Z zohľadnené straty z minulých období a v akej sume, pričom zároveň toto rozhodnutie nebolo prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami obchodnej spoločnosti, tak ako to predpokladá ust. § 131 ods. 1 ObZ (body
vtedy platných ustanovení ObZ emisné ážio sa zohľadňovalo (?) na účely testu
Z (bod 76. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Tento právny záver ale z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia súdu prvej inštancie nevyplýva (žalovanou predložená správa Accace k.s. uvádza opak, emisné ážio sa nepovažuje za súčasť fondov vytvorených zo zisku a z tohto dôvodu sa nemohlo zohľadniť na účely splnenia testu čistých prebytkov
Z - str. 16 rozsudku súdu prvej inštancie). 31. Z pohľadu udržateľnosti rozhodnutia rozsudkami oboch nižších súdov kľúčový záver o zákonnom rozhodnutí VZ SB INMART o rozdelení zisku, vo vzťahu k splneniu pravidiel rozdelenia zisku SB INMART
ust. § 178 ods. 3 až 5 ObZ, ako podmienok pre prijatie rozhodnutia spoločnosti o rozdelení zisku, následnom vzniku práva akcionárov na dividendu a jej výplatu, ako aj právnych následkov porušenia pravidiel o rozdelení zisku, tak nielenže nemožno považovať za odôvodnený dostatočne, ale so zreteľom na uvedené vyššie sa tento javí i rozporným so závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. 32. Chýbajúca objektívne uspokojivá odpoveď ktoréhokoľvek z nižších súdov na otázku, či boli splnené pravidlá rozdeľovania zisku SB INMART
Z v čase prijatia uznesenia jej valného zhromaždenia o rozdelení zisku dňa 24. mája 2012, t. j. či čistý zisk SB INMART určený na rozdelenie bolo alebo nebolo potrebné znížiť spôsobom predpokladaným ustanovením § 179 ods. 3 písm. a) ObZ, resp. či vlastné zdroje spoločnosti umožňovali rozdelenie zisku, mala svoj logický následok v podobe nedostatku odpovede na ďalšiu otázku, či VZ SB INMART s ohľadom na uvedené mohlo rozhodnúť (a rozhodlo) o rozdelení zisku a či následne akcionárom vzniklo právo na podiel na zisku (dividendu). Bez odpovedí na tieto otázky (aj s ohľadom na neurčitosť a neúplnosť prijatého rozhodnutia VZ SB INMART) ale nemohol obstáť ani záver súdu prvej inštancie, akceptovaný tiež odvolacím súdom,
ktorého VZ SB INMART rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti a toto rozhodnutie nebolo v rozpore so zákonom, žalobcovi ale platne nevznikol majetkový nárok na vyplatenie dividend pre absenciu rozhodnutia VZ SB INMART o konkrétnom jemu pripadajúcom podiele (dividende). Podobne za opísaného stavu vecí za prinajmenšom predčasné bolo treba považovať tiež závery nižších súdov o obchádzaní zákona zmluvami o pôžičke, predstavujúcimi základ nároku uplatňovaného žalobou, pretože o obchádzanie by mohlo ísť len vtedy, ak by sa dojednaniami o pôžičkách sledoval cieľ inak nedovolený, čiže nedostatok vzniku nároku akcionárov na výplatu dividend z akéhokoľvek právne obhájiteľného dôvodu a pokus zodpovedajúce finančné prostriedky z majetkového substrátu spoločnosti získať iným spôsobom, nie ale situácia, v ktorej by nárok na výplatu dividendy vznikol a tomuto zodpovedajúca majetková hodnota bola ponechaná k dispozícii spoločnosti z iného právom dovoleného dôvodu, napríklad aj ako pôžička (u ktorej by takto trvanie na reálnom odovzdaní peňazí a vplyv prípadného opaku na platnosť dojednania mohol byť značne diskutabilným). Dovolaciemu súdu preto neostávalo iné, než dospieť k záveru, že žalobca namietal nepreskúmateľnosť (arbitrárnosť) rozsudku odvolacieho súdu dôvodne. 33. Dovolanie za takejto situácie bolo nielen procesne prípustné [§ 420 písm. f) CSP], ale tiež dôvodné (§ 431 CSP), lebo v ňom bolo opodstatnene namietnuté, že súd (odvolací) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nakoľko to bol práve odvolací súd, ktorý sa mal pokúsiť o zacelenie vyššie opísanej medzery v argumentácii súdu prvej inštancie, ale tak neurobil). 34. Vzhľadom na konštatovanie existencie prvého dovolacieho dôvodu (
CSP) aj dôvodu prípustnosti dovolania [
písmena f) rovnakého ustanovenia] dovolací súd už nepristupoval k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom [
1 písm.
povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd preto v súlade s týmito ustanoveniami zrušil iba rozsudok odvolacieho súdu (majúc za to, že náprava zrušením len jeho je v tomto prípade aj v záujme obnovenia stavu rešpektovania procesných práv strán sporu postačujúca a s prihliadnutím k úprave z ustanovenia § 390 CSP a okolnostiam prípadu v prejednávanej veci najviac v súlade so zásadami urobenými súčasťou čl. 17 Základných princípov CsP) a to len vo veci samej (nakoľko v dôsledku kasačného výroku napadnutého rozsudku, viažúceho sa k trovám konania na súde prvej inštancie, tu inak závislého výroku
a) CSP nebolo a každé neskoršie rozhodnutie zrušením rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej stratilo svoj podklad) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.