Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/103/2024 Identifikačné číslo spisu: 5816200570 Dátum vydania rozhodnutia: 22.10.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 872ods.

1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka), a ak k postaveniu plotu došlo až v roku 1993, ako tvrdil žalovaný 1/, tak k vydržaniu došlo v roku

1. Na základe uvedeného súd konštatoval, že vlastníkmi zemského povrchu v súčasnosti definovaného ako Pozemok CKN parc. č. XXX/X boli žalobkyňa 1/ a O. D.Ť., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, resp. po roku 1998 žalobkyňa 1/ a právni nástupcovia O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, t.j. žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/. Z uvedených dôvodov nebola I.D. W. vlastníčkou ani tejto časti Pozemku EKN parc. Č.. XXXXX/X a žalovaní 1/ a 2/ nemohli od nej v roku 2015 nadobudnúť vlastníctvo. Kúpna zmluva zo dňa 03.06.2015 medzi I. W. a žalovanými 1/ a 2/ je tak absolútne neplatná v celom jej rozsahu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa žalovaní 1/ a 2/ bránili tým, že žalobkyňa 1/ si svoje nehnuteľnosti osvedčovala titulom vydržania pri ROEP-e a neosvedčila si aj Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X, tak súd toto konanie žalobkyne 1/ vyhodnotil ako jej neznalosť o tom, že súčasťou oploteného dvora pri jej rodinnom dome je aj Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X. Zo všetkých okolností prípadu súd vyhodnotil tvrdenia žalobcov, že sa o tom, že nie sú evidenčnými vlastníkmi celého oploteného dvora dozvedeli až v roku 2015 ako dôveryhodné. Na základe takto zisteného stavu, súd konštatoval, že Pozemok CKN parc. č. XXX/X a Pozemok CKN parc. č. XXX/X patria do dedičstva po žalobkyni 1/ a O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX. Právne vec odvodnil článkom 20 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 39, § 123, § 134 ods. 1, 3, § 872 ods. 1, 4, 6 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
2. Krajský súd v Žiline (ďalej „odvolací súd“) rozsudkom z
3. októbra 2023 sp. zn. 9Co/93/2023 rozsudok prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1a/,2/, 3/ a 5/ náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 2.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní sporu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Následne odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, pričom rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Stotožnil sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných uviedol nasledovné: 2.
5. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko jedine určením, že pozemok CKN parc. č. XXX/X a pozemok CKN parc. č. XXX/X, ktorých evidenčne zapísanými vlastníkmi sú v súčasnosti podľa zápisu v katastri nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/ (hoc ako vlastníci parcely EKN parc. č. XXXXX/X o výmere 55 m2), patria do dedičstva po uvedených právnych predchodcoch, umožní vykonanie dedičského konania vo vzťahu k pozemku CKN parc. č. XXX/X a pozemku CKN parc. č. XXX/X a následné nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku CKN parc. č. XXX/X pozemku CKN parc. č. XXX/X Q. prospech žalobcov alebo niektorých z nich. Mal za to, že záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia mali na požadovanom určení uvedenom v žalobnom návrhu naliehavý právny záujem, je vecne správny. Ako nedôvodné označil námietky žalovaných, ktoré spochybňujú naliehavý právny záujem žalobcov tým, že právni nástupcovia pôvodných žalobcov nemali záujem pokračovať v žalobe, a preto sa v konaní po príslušných rozhodnutiach stali žalovanými. Na uvedené posúdenie nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca 1a/ sa pôvodne vyjadril, že nemá záujem na žalobe, nakoľko po smrti pôvodnej žalobkyne 1/, zmenil názor a už nezotrval na predchádzajúcom vyjadrení o nezáujme v pokračovaní v konaní. Akcentoval, že je dôležité si uvedomiť, že každý účastník konania v obdobnej situácii má právo zmeniť názor na to, či chce byť aktívne legitimovaným žalobcom, alebo pasívne legitimovaným žalovaným. V takýchto prípadoch musia žalobcovia operatívne reagovať tak, aby zabezpečili okruh účastníkov, či už na strane žalobcov, alebo žalovaných. Tento procesný postup im nemôže byť kladený na ujmu v súdnom konaní, nakoľko takéto posudzovanie by bolo neprimerane prísne a formálne ak v konaní musia byť všetci možní dedičia poručiteľov, pri ktorých sa žalobcovia domáhajú určenia, že vec (hnuteľná, nehnuteľná) patrí do dedičstva. 2.
6. Odvolacie námietky smerujúce k procesnému postupu súdu, ktorý podľa ich názoru nemal pripustiť zmenu žaloby, označil za nedôvodné. Dôvodil, že predmetom konania od počiatku bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXXX/X o výmere 55 m2 (že nehnuteľnosť patrí do dedičstva), pričom žalobcovia od počiatku uvádzali rovnaké skutkové okolnosti. Skutočnosť, že v priebehu konania žalobcovia zmenili žalobu tak, že sa domáhali určenia, že polovica nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľovi a druhá patrí žalobkyni 1/ a súd prvej inštancie im vyhovel, nemožno posúdiť ako nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým žalovaným boli upreté ich procesné práva. Rovnako tak posledná zmena žaloby z dôvodu úmrtia pôvodnej žalobkyne 1/ a zmene účastníkov sporu tak na strane žalobcov ako aj žalovaných nemožno posúdiť ako nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. Súd pripustením zmeny žaloby tak, že žalobcovia sa v konaní domáhajú toho, aby súd určil, že pozemok zobrazený v GP č. 46193537-25/2016, ktorý vyhotovil G.. U. O. zo dňa 24.02.2016, autorizačne overil dňa 17.03.2016 G.. C. T. pod č.178/2016 (ďalej len „Geometrický plán č. 46193537-25/2016“) ako CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 22 m2 (ďalej len „Pozemok CKN parc. č. XXX/X“), CKN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 33 m2 (ďalej len „Pozemok CKN parc. č. XXX/X“), patrí v 1/2 do dedičstva po poručiteľovi O. D., H.. D., A.. XX.XX.XXXX zomrelom 12.10.1998 a v 1/2 do dedičstva po pôvodnej žalobkyni, postupoval správne, nakoľko umožnil žalobcom realizovať ich procesné práva v súlade so zákonom. Zmena označenia parciel na podklade geometrického plánu, ak sa jedná stále o ten istý priestorovo vymedzený povrch zeme, ako je to v tomto prípade, nie je dôvodom na nevyhovenie zmeny žaloby. Vo svojej podstate ide len o technické zmeny, ktoré sú prípustné. Odvolací súd konštatoval, že za týmto účelom uvedené procesné ustanovenia v CSP sú, aby na podklade nich po príslušných procesných krokoch zo strany žalobcov mohlo byť pokračované v konaní, a vec sa nezamietala z procesných dôvodov. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom súdneho konania je zákonné a spravodlivé vyriešenie veci (usporiadanie/určenie vzťahov). Za nedôvodnú označil aj námietku, ktorou žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie nevychádzal plne zo znaleckého posudku č. 2/2018 zo dňa 28.03.2018 a jeho záverov o dovolenej odchýlke vo výmere pôvodnej parcely. Odvolací súd konštatoval, že posudok v časti právnych záverov nie je pre súd záväzný, pričom súd vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré boli vykonané už v žalobe a od ktorých sa žalobcovia podstatne neodchýlili, len ich doplnili v priebehu konania. Podstatné skutkové tvrdenie, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, bolo to, že právni predchodcovia žalobcov pozemky užívali na základe práva osobného užívania na podklade rozhodnutia vtedajšieho orgánu štátnej moci, ktoré sa neskôr zmenilo na vlastnícke právo, pričom užívanie na podklade tohto rozhodnutia bolo titulom vydržania, resp. ospravedlniteľným omylom pri priplotení pozemku, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie. Skutočnosť, či pôvodná parcela vznikla z KN parc. XXXXX a XXXXX alebo aj parcely č. XXXXX nemala na posúdenie dôvodnosti žaloby vplyv, nakoľko rozhodujúcim bolo rozhodnutie o odovzdaní parcely do osobného užívania právnych predchodcov žalobcov a ospravedlniteľný omyl v priplotení 22 m2 pozemku. 2.
7. Námietka žalovaných, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vydržanie pri parcele CKNč. XXX/X, nakoľko táto nebola v celom rozsahu oplotená (viď ods. 16 odôvodnenia súdu prvej inštancie a bod
8. odvolania žalovaných) bola odvolacím súdom posúdená rovnako ako nedôvodná. Odvolací súd konštatoval, že žalovaní vytrhli skutkové zistenia súdu prvej inštancie z odôvodnenia bez vzťahu k následným zisteniam a záverom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie pri Pozemku CKN parc. č. XXX/X dospel k názoru, že tento vydržali právni predchodcovia žalobcov. K samotnému pozemku CKN parc. č. XXX/X žalobcovia podľa súdu prvej inštancie právny titul nemali, avšak pozemok CKN parc. č. XXX/X je v skutočnosti len parcela zobrazujúca v katastrálnom operáte určitú časť zemského povrchu, pričom v realite je to súčasť funkčného celku, ktorý predstavuje pozemok CKN parc. č. XXX/X, ku ktorému je ako vlastník v katastri nehnuteľností evidovaný zomrelý 4/ a ktorého vlastníkmi boli v minulosti žalobkyňa 1/ a jej manžel O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, t. j. bez ohľadu na rozsah oplotenia užívali celý pozemok. Tu je dôležité si uvedomiť, že v tomto užívaní neboli rušení a spornosť vznikla až v roku
9. Ako právny titul pre vydržanie bola v tomto prípade dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976 v spojení s rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976, kedy bol žalobcom do osobného užívania pridelený pozemok zodpovedajúci parcele č. 16051/2 o výmere 656 m2 v spojení s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych predchodcov žalobcov. Pozemok CKN parc. č. XXX/X má výmeru 22 m2 má značne pretiahnutý tvar (20,86 m x max. 1,22 m) lícujúci dlhšiu hranicu pozemku CKN parc. č. XXX/X. S uvedenými závermi sa odvolací súd stotožnil. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že právni predchodcovia mohli nadobudnúť pochybnosť o ich vlastníctve až v roku 2015, kedy došlo ku geodetickému vytýčeniu Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, a preto bol správny aj záver, že právni predchodcovia žalobcov boli počas celej doby do roku 2015 dobromyseľní držitelia časti zemského povrchu v súčasnosti definovanej ako Pozemok CKN parc. č. XXX/X. V úvahu je potrebné vziať aj to, že v minulosti bežní občania nespochybňovali rozhodnutia štátnych orgánov a prijímali veci tak ako im boli poskytnuté, vrátane osobného užívania pozemkov. Preto bol správny aj záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade išlo o ospravedlniteľný skutkový omyl, keď si právni predchodcovia žalobcov priplotili (užívali) týchto 22 m
10. Rozsah takto uskutočneného priplotenia (užívania) pozemku je potrebné vnímať vo vzťahu rozlohe do užívania pridelenej parcely CKN parc. č. XXXXX/X, t.j. 656 m
11. V percentuálnom vyjadrení na celom funkčnom celku pôvodného pozemku parc. č. 16051/2 (656 m2 + 22 m2 = 678 m2) predstavuje priplotená časť 3%. Ak súd prvej inštancie uzavrel, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaných podľa, ktorých ide nadobudnutie celého predmetu sporu na základe priplotenia, kde absentuje titul nadobudnutia pozemku CKN parc. č. XXX/X, a že nebolo možné zo strany žalobcov postupovať inak, nakoľko vlastníctvo pozemku CKN parc. č. XXX/X nebolo sporné a bola sporná len určitá časť funkčného celku, t.j. tá časť ktorá bola k pozemku CKN parc. č. XXX/X priplotená, tak postupoval správne. Súd prvej inštancie mal za to, že právni predchodcovia žalobcov nerušene užívali od roku 1976 parcelu CKN č. XXX/X vrátane parcely KNC č. XXX/X, hoc nebola celá oplotená, pričom uvedené nespôsobuje vadu v dobromyseľnosti a ospravedlniteľnom omyle, nakoľko v konaní bolo preukázané, že boli nerušení v užívaní až do svojej smrti, resp. do roku
12. Správne potom súd prvej inštancie uzavrel, že časť Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, ktorej zodpovedá pozemok CKN 373/4, vydržala pôvodná žalobkyňa 1/ a O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, v súlade s §

§ 872ods.

1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka. 2.

1. Ďalej ako nedôvodnú označil aj námietku žalovaných smerujúcu proti záveru súdu prvej inštancie, že EKN parc. č. XXXXX/X nemala byť odčlenená od parcely CKN č.XXX/X, ktorú nadobudli právni predchodcovia žalobcov do osobného užívania v roku 1975 a následne do vlastníctva. Záver súdu prvej inštancie, že súčet súčasných pozemkov CKN parc. č. XXX, CKN parc. č. XXX/X a Pozemku CKN parc. č. XXX/X je 656 m2, t. j. presná výmera pôvodného pozemku parc. č. XXXXX/X a tvaru takéhoto funkčného celku zodpovedá aj grafické znázornenie pozemku parc.č. XXXXX/X zakresleného v geometrickom pláne č. 762-006-75 zo dňa 20.12.1975, je vecne správny. Rovnako tak záver, že došlo k chybe v evidencii katastra nehnuteľností, na základe ktorej bola časť zemského povrchu predstavujúca pozemok CKN parc. č. XXX/X naďalej evidovaná v katastri a stala sa súčasťou pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, bol správny. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom skutkovom závere z riadne zisteného stavu, ktorý jednoznačne vyplýva z predložených dôkazov - rozhodnutia o užívaní, ako aj v spise sa nachádzajúcich geometrických plánov. Odvolací súd uviedol, že geometrický plán z roku 1975 nebol zapísaný do katastrálnych máp, čím došlo k prvej a zásadnej chybe, od ktorej sa následne reťazili chyby v podobe technicko-hospodárskeho merania a ROEPU. 2.
2. V súvislosti s námietkou žalovaných, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že vlastníčka I. W. (jej právny predchodcovia) nevykonávali držbu pozemku EKN č. XXXXX/X je nedôvodná. Žalovaní poukázali na výpoveď žalovaného 1/, ktorá mala preukazovať postavenie nového plota až v roku 1993 po rozpadnutí pôvodného plota, čo malo preukazovať skutočnosť, že plot nestál od roku
3. Odvolací súd mal za to, že podstatnou je tá okolnosť, že plot z roku 1993 bol postavený na pôvodnom mieste (opak v konaní preukázaný nebol), pričom sám žalovaný vo výpovedi z októbra 2022 uviedol, že bol v tom (v roku 1993), že pozemok patrí právnym predchodcom žalobcov, a teda táto námietka žalovaných nemôže obstáť, nakoľko vo vtedajšej situácii bol presvedčený, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patrili právnym predchodcom žalobcov, pričom týchto v držbe nikto nerušil. 2.
4. Žalovaní taktiež namietali porušenie svojich ústavných práv na vlastníctvo majetku a na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv. Odvolací súd má za to, že nedošlo k porušeniu práv žalovaných. Odvolací súd uviedol, že žaloba o určenie vlastníckeho práva (že nehnuteľnosť patrí do dedičstva) je bežne sa vyskytujúcou žalobou v súdnom systéme Slovenskej republiky. Jej podanie, alebo vyhoveniu takejto žalobe nemožno považovať za neadekvátny zásah do práva vlastniť majetok. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle materiálnej publicity katastra táto platí, než sa preukáže opak, tak ako v tomto prípade. Rozhodnutie súdu o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva deklaruje už existujúcu situáciu, ktorá bola v konaní preukázaná, a na ktorej určení majú žalobcovia naliehavý právny záujem. Skutočnosť, že žalovaní nie sú v konaní úspešní, nemožno vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, resp. za zásah do ústavných práv. Ak žalovaní aj nesúhlasia s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej tento hodnotí úmysel žalovaných pri nadobudnutí nehnuteľnosti, tak tento záver je nepodstatný pre posúdenie správnosti záverov napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto stojí na iných skutočnostiach. Odvolací súd bol toho názoru, že na konanie v rozpore s dobrými mravmi je potrebné vždy prihliadnuť, ak v konaní takáto skutočnosť vyjde najavo, pričom však táto sama o sebe nemusí byť dôvodom na úspech protistrany. Riešenie uvedenej otázky, za zisteného stavu, nemá význam pre toto konanie, nakoľko aj keby bol tento záver nesprávny, nemá dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 2.
5. Nedôvodná bola podľa názoru odvolacieho súdu aj námietka žalovaných, že záver súdu prvej inštancie o ospravedlniteľnom omyle je v rozpore s predchádzajúcimi skutkovými zisteniami, v ktorých vyhodnotil časť znaleckého posudku č. 2/2018 ako nesprávny, v ktorej sa hovorilo o dovolenej odchýlke pri meraní. Odvolací súd uviedol, že závery súdu prvej inštancie aj v tejto časti boli správne, nakoľko súd prvej inštancie uzavrel, že 22m2 v danom prípade prekračuje dovolenú odchýlku merania. Na druhej strane posúdil 22m2 ako ospravedlniteľný omyl na strane právnych predchodcov žalobcov. Tu ide o dve zásadne rozdielne skutočnosti, a to konanie odbornej spôsobilej osoby (geodeta pri meraní v roku 1975) a konanie bežných ľudí, bez príslušného vzdelania. Na obe kategórie týchto osôb sú kladené zásadne iné požiadavky a nároky, a preto ak súd prvej inštancie uzavrel, že geodet sa nemohol vo výmere v roku 1975 zmýliť o 22m2, ale právni predchodcovia žalobcov ako laické osoby áno, tak uvedenú situáciu posúdil správne. Pre bežných ľudí (najmä v minulom období do roku 1989) je možný ospravedlniteľný omyl tak, ako tento uzavrel súd prvej inštancie a naopak pri geodetoch, ako odborne spôsobilých osobách takýto omyl nie je prípustný. Ak žalovaní následne nesúhlasili s dobromyseľnosťou právnych predchodcov žalobcov tak, tento nesúhlas nie je dôvodný. Vo vzťahu k námietke absencii právneho titulu, odvolací súd uviedol, že tento súd prvej inštancie správne uzavrel v podobe Rozhodnutia o osobnom užívaní pozemkov zo dňa 17.03.1976 č.l. 99 súdneho spisu. Preto ak súd prvej inštancie uzavrel, že právni predchodcovia žalobcov boli dobromyseľní v držbe po zákonom stanovenú dobu a na základe takejto držby vlastnícke právo aj vydržali, tak dospel k správnym skutkovým záverom a tieto aj správne právne posúdil. 2.
6. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z predložených listín bolo preukázané, že právni predchodcovia preukázali dohodou o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976, rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976 ako aj geometrickým plánom č. 762-006-75 svoj právny titul nadobudnutia k súčasným pozemkom: pozemok CKN parc. č. XXX, CKN parc. č. XXX/X a Pozemku CKN parc. č. XXX/X. Zároveň nebolo ani sporné, že k zameraniu Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X a jeho vyznačeniu v teréne geodetickými kolíkmi došlo až v roku
7. Do tejto doby si predošlá vlastníčka I. W. neuplatňovala svoje vlastnícke právo k pozemku EKN parc. č. XXXXX/X. Právni predchodcovia žalobcov boli preto v dobrej viere, že majú oplotené a užívajú to čo im skutočne patrí. Je preto nepochybné, že v prospech právnych predchodcov žalobcov svedčí aj uplynutie vydržacej doby a to bez ohľadu na to, či bol plot medzi pozemkom CKN parc. č. XXX/X a pozemkom CKN parc. č. XXX/X F. v roku 1975 alebo ako nový plot až v roku 1993 na pôvodnom mieste. Z uvedeného potom vyplýva, že právnym predchodcom žalobcov svedčí nadobudnutie vlastníctva Pozemku CKN parc. č. XXX/X vydržaním. Vo vzťahu k vydržaniu parcely CKN č. 373/4 odvolací súd poukázal na ods.
8. tohto odôvodnenia. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené mal za to, že právni predchodcovia žalobcov boli objektívne presvedčení o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudli. K poslednej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s predbežným právnym posúdením, keď povedal, že vydržanie bude posudzovať v nadväznosti na preukázanie titulu k držbe, uviedol, že aj táto je nedôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil ako titul držby Rozhodnutie zo dňa 17.03.1976 v spojení so zmenenou právnou úpravou podľa §

§ 872ods.

1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka, ktorá zmenila právo osobného užívania pozemkov na vlastnícke právo, a teda postupoval v súlade so svojím právnym posúdením. Vzhľadom na uvedené bolo odvolanie žalovaného posúdené ako neopodstatnené. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §262 ods. 1 CSP. 3. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/ (ďalej len „dovolatelia“), prípustnosť ktorého odôvodnili s poukazom na § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP. V súvislosti s namietaným procesným nedostatkom uviedli, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/287/2006). Následne konštatovali, že v otázke predpokladu vydržania vlastníctva nehnuteľnosti Ústavný súd SR prijal zásadné rozhodnutie podľa ktorého, pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, či pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 484/2015 zo 14 novembra 2018). Uviedli, že právnym záverom o nadobudnutí vlastníctva parc. č. XXX/X S. trávny porast vo výmere 22m2 právnymi predchodcami žalobcov vydržaním na základe priplotenia tohto pozemku právnymi predchodcami sa odvolací súd odchýlil od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu a ústavného súdu SR citovanej vyššie. Ďalej uviedli, že spôsob nadobudnutia vlastníctva priplotením pozemku absolútne diskvalifikuje nadobudnutie vlastníctva vydržaním priplotenej časti pozemku. Jednoznačne to možno odvodiť z gramatického významu pojmu priplotenie pozemku. Priplotenie je proces priraďovania ďalších pozemkov k existujúcemu pozemku, čím sa zvyšuje jeho rozloha. Týmto spôsobom môže vlastník rozšíriť svoje pozemkové vlastníctvo len pokiaľ je objektívne presvedčený o tom, že priplocovaná časť pozemku mu objektívne patrí, teda, že túto časť nadobudol v súlade s dobrými mravmi. Teda, že uvedenú časť pozemku od vlastníka nadobudol poctivým spôsobom (kúpil, dostal darom). Právni predchodcovia si priplotili CKN parc.č.XXX/X trvalý trávny porast o výmere 22 m2 k pozemku, ktorý užívali od roku 1976, ktorý im bol pridelený do osobného užívania na výstavbu rodinného domu, bez toho, aby sa presvedčili (geometrickým zameraním), že pozemok možno považovať za súčasť stavebného pozemku. Rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdzujúce úvahu súdu prvej inštancie o nadobudnutí priploteného pozemku CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 22m2 k. ú. Babín, na základe vydržania právnymi predchodcami žalobcov, na základe ospravedlniteľného skutkového omylu je v rozpore s judikatúrou dovolacieho súdu a ústavne konformným výkladom dobromyseľnosti držby judikovaným vo vyššie citovanom náleze Ústavného súdu SR. Dovolatelia žiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 4. K dovolaniu sa vyjadrili žalobcovia a žiadali dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť. Súčasne žiadali náhradu trov dovolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 6. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 8. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
2. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
3. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
4. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm.
5. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku takejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 10. V danej veci žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že je daný dovolací dôvod podľa § 421 ods.1 písm.
6. a)CSP. 11. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP. 12. Dovolací súd sa preto vzhľadom na uvedené najskôr zaoberal tým, či sú splnené predpoklady prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. l CSP. 13. V zmysle § 421 ods. 1 písm.
7. a)CSP, je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 14. Okrem tohto nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou uvedená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sú splnené osobitné podmienky uvedené v jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa. 15. V prípade právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.
8. a)CSP), ide o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od tejto „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací súd k tomuto už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, sp. zn. 3Cdo/235/2016, sp. zn. 4Cdo/95/2017, sp. zn. 6Cdo/123/2017, sp. zn. 7Cdo/140/2017, sp. zn. 9Cdo/315/2020, sp. zn. 9Cdo/2/2021) uviedol, že v dovolaní, ktoré sa opiera o ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
9. a)CSP, dovolateľ by mal:
10. a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
11. b)vysvetliť (a uviesť konkrétne stanoviská, judikáty alebo rozhodnutia najvyššieho súdu), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
12. c)uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí. 16. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, alebo neoznačí rozhodnutia, v ktorých bola konkrétna právna otázka dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku, a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; týmto by uskutočnil prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 3Cdo/6/2017 a sp. zn. 3Cdo/28/2017). 17. V posudzovanej veci dovolatelia zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) uviedli z pohľadu požiadaviek vyplývajúcich z obsahu nimi uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm.
13. a)CSP iba púhy nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu, ku ktorému podľa ich názoru došlo pri právnom posudzovaní veci odvolacím súdom, avšak nekonkretizovali právnu otázku, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie; inak povedané žiadnym spôsobom nenastolili, nevymedzili, neformulovali, nepomenovali právnu otázku, pričom uvedené vymedzenie nebolo možné ani vyabstrahovať z dovolania ako celku (postupujúc podľa § 124 ods. 1 CSP) bez toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana. 18. Dovolatelia síce poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (konkrétne sp. zn. 4Cdo/287/2006, sp. zn. II. ÚS 484/2015) v právnej otázke definície (výkladu) dobromyseľnosti (resp. poctivosti) nadobudnutia veci (vo všeobecnosti), avšak už neformulovali samotnú právnu otázku, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd v danej veci od tejto praxe odkloniť (práve naopak, odvolací súd túto pri svojom rozhodovaní v celom rozsahu zohľadnil). Dovolatelia potom vo svojom dovolaní iba polemizovali s názorom súdov o dobromyselnosti žalobcov, resp. o tom, či v ich prípade išlo o ospravedlniteľný skutkový omyl v prípade púheho „priplotenia“ parc. č. 373/4 vo výmere 22m2, ktorú právni prechodcovia žalobcov takto (spolu s parc. č. 373/1) užívali už od roku 1976. Odvolací súd pritom v tomto smere jasne konštatoval, že „....žalobcovia k samotnému pozemku CKN parc. č. XXX/X síce samostatný právny titul nemali, avšak tento pozemok je v skutočnosti len parcela zobrazujúca v katastrálnom operáte určitú časť zemského povrchu, pričom v realite je to súčasť funkčného celku, ktorý predstavuje pozemok CKN parc. č. XXX/X, ku ktorému je ako vlastník v katastri nehnuteľností evidovaný zomrelý žalobca 4/ a ktorého vlastníkmi boli v minulosti žalobkyňa 1/ a jej manžel O. D., nar. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, t. j. bez ohľadu na rozsah oplotenia užívali celý pozemok, pričom v tomto užívaní neboli rušení a spornosť vznikla až v roku 2015. Ako právny titul pre vydržanie (uchopenie držby) odvolací súd ustálil, že ním bola v tomto prípade dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976 v spojení s rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976, kedy bol žalobcom do osobného užívania pridelený pozemok zodpovedajúci parcele č. XXXXX/X o výmere 656 m2 v spojení s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych predchodcov žalobcov. Pozemok CKN parc. č. XXX/X má totiž výmeru 22 m2, má značne pretiahnutý tvar (20,86 m x max. 1,22
14. m)lícujúci dlhšiu hranicu pozemku CKN parc. č. 373/1. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že právni predchodcovia žalobcov mohli nadobudnúť pochybnosť o ich vlastníctve k parc.č. XXX/X až v roku 2015, kedy došlo ku geodetickému vytýčeniu Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, a preto bol správny aj záver, že právni predchodcovia žalobcov boli počas celej doby do roku 2015 dobromyseľní držitelia časti zemského povrchu v súčasnosti definovanej ako Pozemok CKN parc. č. XXX/X. Odvolací súd zohľadnil aj to, že v minulosti bežní občania nespochybňovali rozhodnutia štátnych orgánov a prijímali veci tak ako im boli poskytnuté, vrátane osobného užívania pozemkov. Preto bol správny aj záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade išlo o ospravedlniteľný skutkový omyl, keď si právni predchodcovia žalobcov priplotili (užívali) týchto 22 m2. Rozsah takto uskutočneného priplotenia (užívania) pozemku bolo potrebné vnímať vo vzťahu rozlohe do užívania pridelenej parcely CKN parc. č. XXXXX/X, t.j. 656 m2. V percentuálnom vyjadrení na celom funkčnom celku pôvodného pozemku parc. č. XXXXX/X (656 m2 + 22 m2 = 678 m2) predstavuje priplotená časť 3%. Ak súd prvej inštancie uzavrel, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaných podľa, ktorých ide nadobudnutie celého predmetu sporu na základe priplotenia, kde absentuje titul nadobudnutia pozemku CKN parc. č. XXX/X, a že nebolo možné zo strany žalobcov postupovať inak, nakoľko vlastníctvo pozemku CKN parc. č. 373/1 nebolo sporné a bola sporná len určitá časť funkčného celku, t.j. tá časť ktorá bola k pozemku CKN parc. č. XXX/X priplotená, tak postupoval správne. Súd prvej inštancie mal za to, že právni predchodcovia žalobcov nerušene užívali od roku 1976 parcelu CKN č. XXX/X vrátane parcely KNC č. XXX/X, hoc nebola celá oplotená, pričom uvedené nespôsobuje vadu v dobromyseľnosti a ospravedlniteľnom omyle, nakoľko v konaní bolo preukázané, že boli nerušení v užívaní až do svojej smrti, resp. do roku 2015. Správne potom súd prvej inštancie uzavrel, že časť Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, ktorej zodpovedá pozemok CKN 373/4, vydržala pôvodná žalobkyňa 1/ a O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, v súlade s §

§ 872ods.

1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka“. 18.

1. Dovolatelia potom vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom odvolacieho súdu žiadnu konkrétnu dovolaciu otázku neformulovali. Odvolací súd pritom nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že v prípade žalobcov bolo titulom uchopenia držby pozemku parc. č. 373/4 jeho púhe „priplotenie“ k pozemku parc. č. 373/1, ale na tom, že „právnym titulom uchopenia jeho držby bola v tomto prípade (hoci v skutkovom omyle) dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976 v spojení s rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976, kedy bol žalobcom do osobného užívania pridelený pozemok zodpovedajúci parcele č. XXXXX/2 o výmere 656 m2 v spojení s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych predchodcov žalobcov, keďže tento pozemnok (parc. č. XXX/X) právni predchodcovia žalobcov (vzhľadom na jeho značne pretiahnutý tvar 20,86 m x max. 1,22 m, lícujúci dlhšiu hranicu pozemku CKN parc. č. XXX/X, a predstavujhúci spolu s pozemkom (parc. č. XXX/X) vlastnícky im patriuacim, jeden funkčný celok), aj reálne nerušene užívali, s tým, že spornosť jeho vlastníctva vznikla až v roku 2015 (až geodetickým vytýčením Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X). Odvolací súd preto uzavrel, že „ právni predchodcovia žalobcov nerušene užívali od roku 1976 parcelu CKN č. XXX/X vrátane parcely KNC č. XXX/X (ako jej funkčnú súčasť), a hoc nebola celá oplotená, uvedené nespôsobovalo vadu v dobromyseľnosti a ospravedlniteľnom omyle, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobcovia boli nerušení v ich užívaní až do roku 2015“.
2. Dovolateľov pritom zaťažovala povinnosť predložiť najvyššiemu súdu relevantnú právnu argumentáciu, ktorej opodstatnenosť, respektíve neopodstatnenosť, v nadväznosti na kľúčové právne závery odvolacieho súdu, má posudzovať v rozhodnutí o dovolaní (porov uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/74/2020). Dovolací súd zdôrazňuje, že sama polemika dovolateľov s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ, aby mohol byť v dovolacom konaní úspešný, (v ponímaní posúdenia ním namietaného právneho posúdenia odvolacím súdom), musí relevantným spôsobom (t. j. spôsobom predpokladaným v § 432 ods. 2 CSP) spochybniť v dovolaní nosnú právnu argumentáciu, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, k čomu v posudzovanej veci nedošlo.
3. Meritórny dovolací prieskum preto nebolo možné uskutočniť, keďže obsah dovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemalo zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania, zvolenej v civilnom sporovom poriadku, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).
4. Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní nárokov vyplývajúcich zo žalobného návrhu, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 a § 432 ods. 2 CSP (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017). Vyššie uvedená dovolacia argumentácia žalovaných 1/ a 2/ tak nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
5. Dovolací súd v tomto ohľade tiež uvádza, že dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk. Dovolanie takisto nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení, urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.
6. V nadväznosti na uvedené nemôže byť v tomto smere postačujúce (keďže dovolací súd je viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu), aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie (príp. len s odkazom všeobecnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vo výklade pojmu „dobromyseľnosť“, „poctivosť“), ale je potrebné, aby dovolateľ vysvetlil prečo z jeho pohľadu zaujal odvolací súd nesprávny právny názor na riešenie konkrétnej právnej otázky, čo tiež v posudzovanom dovolaní absentovalo.
7. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP nebol žalovanými 1/ a 2/ vymedzený spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. Absencia daných náležitostí je dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP.
8. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa zásady úspechu strany v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP), žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
9. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
10. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.