a) CSP odmieta. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
výroku rozhodnutia. Vysvetlil, z akého dôvodu posúdil výšku škody analogicky
vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. (ďalej aj „vyhláška č. 24/2003 Z. z."), ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj „zákon č. 543/2002 Z. z."), i keď škoda výrubom lesného porastu vznikla žalobcom ako fyzickým osobám a prečo posúdil zodpovednosť žalovanej 1/
ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ") z akých skutočností vyvodil zodpovednosť žalovaného 2/ a podriadil ju pod § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z."). 1.2. O trovách konania súd rozhodol
2 CSP (správne malo byť § 255 ods. 2 CSP, pozn.).
1, 2 CSP v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil. 2.
žiadosti obce vyrúbať a za stromy povolené vyrúbať označili aj tie, ktoré rástli na pozemku žalobcov. T. súdom ustanovený znalec Mgr. J., PhD. pre účely tohto súdneho konania vypočítal spoločenskú hodnotu drevín odstránených na príkaz obce N. z dôvodu kalamity na 3.385,76 eura a spoločenskú hodnotu ostatných drevín vypílených bez povolenia a súhlasu žalobcov na ich pozemku na 4.979,07 eura. Aj keď išlo o znalca z odboru ochrana životného prostredia, ochrana prírody a krajiny posudok bol
jeho názoru použiteľný aj pre určenie výšky škody v danej veci. 2.4. K odvolacej námietke poukazujúcej na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 39-60/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 71/2017 uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa neprieči uvedenému stanovisku, keď nerozhodoval o nároku štátu či obce
1 zákona č. 543/2002 Z. z. a s pojmom spoločenská hodnota dreviny sa zaoberal len vo vzťahu k zdôvodneniu výšky náhrady škody priznanej fyzickým osobám
Občianskeho zákonníka a zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej uviedol, že žalobcovia počas konania „jednoznačne za predmet sporu označili škodu spočívajúcu v tom, že v dôsledku konania žalovanej 1/ prostredníctvom starostu a pracovníčky Spoločnej úradovne boli ich nehnuteľnosti ochudobnené o lesný porast, ktorý bol pre nich významný z hľadiska estetickej, ekologickej a zdravotnej funkcie a fotografiami ... preukázali, že vypílením stromov, niektorých v malej výške nad zemou, iných s ponechaným vysokým pňom, ich žalovaní poškodili nielen tým, že stratili drevnú hmotu, ktorú by mohli oni získať vypílením tých istých stromov, ale aj pocit pohody pri pobyte v tejto nehnuteľnosti, keď porasty skrášľujúce ich nehnuteľnosť boli neestetickým spôsobom odstránené ... Odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/7/2020 vyslovil názor, že ak žalobcovia požadujú odškodnenie za ujmu spôsobenú výrubom drevín spočívajúcu v strate estetickej a ekologickej funkcie svojej nehnuteľnosti, je možné vyčísliť takto vzniknutú škodu analogicky použitím § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka
predpisov upravujúcich vyčíslenie náhrady za spoločenskú hodnotu drevín, zákona č. 543/2002 Z. z. a v čase odstránenia porastov účinnej vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Na zmenu takto vysloveného názoru odvolacieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie dôvody nevznikli". Pokiaľ žalovaní poukazovali na rozsudok dovolacieho súdu z 24. februára 2011 sp. zn. 3Cdo/313/2009, v ktorom bol vyslovený názor, že neexistovala priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, keď bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok vznik škody na majetku žalobkyne bolo vyrúbanie stromu a nezákonné rozhodnutie pôsobilo na vznik škody iba sprostredkovane, odvolací súd uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí a „[z]a podstatnú príčinu vzniku škody na majetku žalobcov považuje ... naďalej nesprávny úradný postup Spoločnej úradovne pri označení stromov určených na výrub, čo zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. v rozsahu 4.979,07 eura a príčinou vzniku škody vo výške 3.385,76 eura bolo konanie obce Látky ako právnickej osoby, ktorá postupovala pri príkaze na výrub dvoch stromov na pozemku žalobcu v rozpore s povinnosťou každého chrániť prírodu". V tomto ohľade poukázal aj na dovolacie rozhodnutie 5Cdo/113/
vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a nebolo namieste určovať výšku škody
vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, pretože zisťovanie spoločenskej hodnoty zničených drevín, ktorá predstavuje najmä ich biologickú, ekologickú či kultúrnu hodnotu má iný význam ako zisťovanie a určenie rozsahu škody
Občianskeho zákonníka". Odvolací súd poznajúc uvedené závery dovolacieho súdu „vyslovil názor, že výška škody musí byť určená znalcom z príslušného odboru
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 228/2018 Z. z. v závislosti od toho, ako žalobcovia upresnia predmet konania; pokiaľ si žalobcovia budú nárokovať majetkovú škodu z titulu straty estetickej funkcie nehnuteľnosti, ktorú pociťujú ako akúsi nemajetkovú ujmu a stotožňujú ju s hodnotou rovnajúcou sa spoločenskej hodnote drevín, môže výšku škody za analogického použitia v čase výrubu stromov účinnej vyhlášky č. 24/2003 Z. z. vypočítať znalec z odboru ochrana prírody a krajiny, ak však výšku škody určujú žalobcovia poklesom ceny nehnuteľnosti, k výške škody by sa mal vyjadriť znalec z odboru oceňovanie nehnuteľnosti. Žalobcovia sa ... jednoznačne vyjadrili, že škodu nevyčíslili ako rozdiel v cene nehnuteľnosti s porastom a bez porastu, ale si nárokujú majetkovú škodu v širšom zmysle aj za stratu estetickej funkcie nehnuteľnosti analogicky určiteľnú
vyhlášky č. 24/2003 Z. z.". V ďalšom poukázal na rozhodnutie českého najvyššieho súdu (25Cdo/2466/2014), v ktorom bol vyslovený záver, že
Občianskeho zákonníka [účinného do 31. decembra 2013 (pred jeho rekodifikáciou)] „prináleží vlastníkovi vyrúbaných porastov náhrada škody (majetkovej ujmy) vo výške zodpovedajúcej cene vyťaženej drevnej hmoty a nie je možné ju navýšiť o čiastky odvodzované od tzv. ekologickej ujmy v zmysle § 10 zákona č. 17/1992 Sb. o životnom prostredí. Dôvodom je, že nárok na náhradu ekologickej ujmy
zvláštneho predpisu nepatrí vlastníkovi dreviny, ale štátu v rámci verejnoprávnej ochrany prírody, keďže v prípade tzv. ekologickej ujmy nejde o majetkovú stránku nepriaznivého vplyvu pôsobiaceho na životné prostredie, ale o porušenie ekosystému a jeho jednotlivých zložiek; ekologická ujma teda hodnotovo predstavuje inú ujmu než je škoda na majetku vlastníka jednotlivých ekologických zložiek. Ekologická ujma je koncipovaná primárne ako imateriálna strata, ktorá môže vzniknúť nielen z protiprávneho konania. Zodpovednosť za takúto stratu môže byť uplatňovaná aj voči vlastníkovi veci samej, čo súkromnoprávna úprava neumožňuje. Ústavnú udržateľnosť tohto názoru posúdil Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2259/2016 z
právnej teórie a judikatúry najvyšších súdnych autorít považuje aj iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu, poprípade k vyváženiu dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu, je možné
názoru odvolacieho súdu určiť výšku škody, ktorá žalobcom vznikla nelegálnym výrubom drevín na ich pozemku s použitím analógie
1 Občianskeho zákonníka
predpisov, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie a to zákona č. 543/2002 Z. z. a vyhlášky č. 24/2003 Z. z., pretože ak by mali byť veci uvedené do pôvodného stavu, takéto náklady by museli žalobcovia vynaložiť, aby ich nehnuteľnosti získali pôvodný vzhľad a funkciu, čo však vzhľadom na potrebnú dĺžku dorastu stromov do veľkosti vyrúbaných stromov za krátky čas nie je možné dosiahnuť. Odvolací súd sa domnieva, že práve poškodenie nehnuteľnosti žalovanými (subjektmi, za ktorých nesú zodpovednosť žalovaní) viedla žalobcov k odpredaju rekreačnej chaty v chránenej krajinnej oblasti a z tohto dôvodu pri rozhodovaní o nároku žalobcov nebola zohľadnená len reparačná funkcia náhrady škody, ale bolo treba aplikovať právo tak, aby smerovalo k spravodlivému výsledku. Ak by sa nelegálneho výrubu dopustili žalobcovia ako vlastníci porastu, orgán ochrany prírody by im uložil povinnosť zaplatiť štátu rovnakú sumu rovnajúcu sa spoločenskej hodnote vyrúbaných drevín. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedá, aby im bola škoda uhradená v rovnakej výške". 2.
f) CSP žalovaná 1/ namietala nedostatok dôvodov, arbitrárnosť a nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Uviedla, že odvolací súd vo svojich dôvodoch poukázal na rozhodnutia českého najvyššieho súdu, ktoré paradoxne podporovali jej argumentáciu a jeho rozhodnutie vo vzťahu k problematike výšky žalobcami uplatnenej náhrady škody je tiež v rozpore s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa. 3.2. V súvislosti s dovolaním
1 písm.
jej názoru neboli. V tejto súvislosti žalovaná 1/ poukázala na stanovisko najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 39-60/2017 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 71/2017), 4MCdo/5/2012 a české rozhodnutia 25Cdo/2466/2014 a 25Cdo/533/2022. 4. Proti rozsudku odvolacieho súdu, jeho výroku II., podal dovolanie aj žalovaný 2/, a to explicitne
a) CSP z dôvodu, že nižšie súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Nižšie súdy „porušili povinnosť viazanosti konajúceho súdu inými rozhodnutiami bez náležitého zdôvodnenia odklonu od rozhodnutia súdu vyššieho stupňa, a to od zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 39-60/2017 zo dňa 29.11.2017 a rozhodli tak vo veci, ktorá nespadá do právomoci súdov". V ďalšom texte dovolania poukazoval na to, že „[u]platňovanie si nároku zodpovedajúcemu spoločenskej hodnote drevín ... nespadá do pôsobnosti súdov, ale patrí do pôsobnosti orgánu ochrany prírody ... Výška škody vyčíslená zo spoločenskej hodnoty drevín nie je škodou na majetku akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, nakoľko nepredstavuje úbytok na majetku takejto osoby, v tomto prípade žalobcov, ale predstavuje spoločenskú hodnotu dreviny, ktorá vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, pričom štát dbá na to, aby tieto hodnoty boli zachované. ... Prijatím záveru oboch konajúcich súdov, že ktokoľvek si môže uplatňovať nárok na náhradu škody spočívajúcej v spoločenskej hodnote drevín (či iných chránených objektov), ktoré sa nachádzajú v jeho vlastníctve, resp. na pozemku v jeho vlastníctve by došlo k viacerým následkom, ktoré by spôsobili značnú právnu neistotu, ako aj dvojité sankcionovanie ... osoby, ktorá sa dopustí protiprávneho konania". Priznanie ekologickej škody je
jeho názoru v rozpore s Občianskym zákonníkom, v zmysle ktorého sa poškodenému uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súdy nevzali do úvahy zmysel a účel zákona č. 543/2002 Z.z. vrátane vyhlášky č. 24/2003 Z.z.. V tomto ohľade poukázal na s dovolateľkou 1/ zhodné súdne rozhodnutia. Navrhol obe rozhodnutia nižších súdov zrušiť.
a) CSP
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. 9.
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii ( § 161 ods. 1 CSP). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9, resp. § 10 ods. 1 CSP). 9.2. V okolnostiach posudzovanej veci odvolací súd priznal žalobcom náhradu škody v hmotnoprávnom základe
Občianskeho zákonníka (§ 420 a § 442) a použijúc analógiu na základe ustanovenia § 853 ods. 1 OZ (hoci nesprávne, viď nižšie, pozn.) vztiahol na súkromnoprávny inštitút náhrady škody
Občianskeho zákonníka verejnoprávne inštrumentárium ekologickej škody v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. a vyhlášky č. 24/2003 Z.z. V uvedenom konštrukte zvolenom odvolacím súdom, hoci nesprávnom, nemožno celkom zreteľne hovoriť o nedostatku právomoci, keďže základ právnej úpravy i jeho premosťovanie (§ 420, § 424 a § 853 ods. 1 OZ) má súkromnoprávnu povahu. 9.3. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovaného 2/
a) CSP odmietol. 10. Jadrom dovolacích výhrad oboch žalovaných (v prípade žalovaného 2/ aj s použitím interpretačného pravidla uvedeného v § 124 ods. 1 CSP, pozn.) bola nesprávna aplikácia ekologickej škody (ktorá nie je skutočnou škodou
OZ) na v okolnostiach danej veci zistený skutkový stav súdmi (právne posúdenie veci). 11.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11.2. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
CSP je dovolací súd (tiež) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. 12. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Občianskeho zákonníka a celkom jednoznačne dospel k záveru, „že vzhľadom na predmet konania - náhrada škody, na stanovenie majetkovej škody (jej výšky) sa nemôže vyjadriť (podať znalecký posudok) znalec z odboru ochrana životného prostredia, odvetvie ochrana prírody a krajiny, ktorý s ohľadom na vyhlášku č. 24/2003 Z.z., vykonávajúcu zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny môže určiť celkovú výšku spoločenskej hodnoty zničených drevín, ktorá predstavuje najmä ich biologickú, ekologickú či kultúrnu hodnotu. Má preto tak iný význam ako zisťovanie a určenie rozsahu škody
Občianskeho zákonníka. Skutkové zistenia vyvodené z takéhoto dôkazu nemohli byť preto podkladom pre posúdenie prejednávanej veci. Pokiaľ súd prvého stupňa založil svoje právne závery na týchto zisteniach, bolo konanie pred ním postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci". Na uvedených právnych záveroch najvyšší súd zotrváva aj naďalej a dodáva, že vyčíslenie spoločenskej škody (zákon č. 543/2002 Z.z. v spojení s vtedy platnou vyhláškou č. 24/2003 Z.z.) vyjadruje najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu drevín, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií a nepredstavuje tak reálnu škodu (ako majetkovú ujmu) ktorá vznikla konkrétnemu vlastníkovi poškodenej veci a o ktorú išlo aj v danej veci. Skutočnú škodu v reáliách súkromnoprávneho posúdenia nie je teda možné navýšiť o čiastky odvodzované od tzv. spoločenskej škody, ktorá (
zákona č. 543/2002 Z.z. ako spoločenskú hodnotu drevín (iura novit curia). Napr. v trestnom konaní si žalobcovia na rovnakom skutkovom základe uplatnili náhradu škody vo výške zodpovedajúcej hodnote drevnej hmoty v sume 337,27 eura, resp. (ii) o jeho (iba) domnienke o dôvodoch odpredaja chaty žalobcami, na základe ktorej by mala platiť reciprocita dôsledkov nelegálneho výrubu, ak by sa ho prípadne dopustili žalobcovia (bod
1 CSP je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (okrem výroku I.) zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.