odvolacieho súdu žalovaný podal odvolanie prostredníctvom likvidátora na pošte až dňa 15. júna 2022 (obálka na č. l. 828 súdneho spisu), teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), t. j. oneskorene. 3. Z obsahu spisu
odvolacieho súdu vyplýva, žalovaný si na svoje zastupovanie v spore zvolil právneho zástupcu - advokáta JUDr. Dušana Slaninu, pričom plnomocenstvo zo dňa
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) v znení účinnom do
odvolacieho súdu zrejme inšpirovaný § 52 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak nie je pre likvidáciu správny. Postavenie spoločnosti v konkurze a v likvidácii je odlišné a nie je dôvod úpravu konkurzu preberať per analogiam aj na likvidáciu. Preto má odvolací súd za to, že vstupom žalovaného do likvidácie, plnomocenstvo udelené advokátovi JUDr. Dušanovi Slaninovi nezaniklo, tento bol oprávnený naďalej spoločnosť pred súdom ako jej právny zástupca zastupovať. 5. Novelizácia právnej úpravy likvidácie obchodnej spoločnosti účinná od 1. októbra 2020 priblížila likvidáciu konkurzu. Odvolací súd dal do pozornosti, že sa to prejavuje aj v účinkoch vstupu spoločnosti do likvidácie.
2 Obchodného zákonníka vstupom spoločnosti do likvidácie zanikajú jednostranné právne úkony spoločnosti, pričom jednostranný právny úkon je zákonodarcom poňatý široko a zahŕňa najmä jej príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry. Zákon ustanovuje zánik týchto právnych úkonov. Likvidátor je z titulu svojej funkcie oprávnený zastupovať spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi. Vstupom do likvidácie však nezaniká splnomocnenie udelené na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach, čo výslovne upravuje odsek 4 komentovaného ustanovenia. Táto právna úprava tak výslovne odstránila aj prípadné pochybnosti o ne/zániku plnomocenstiev udelených pred vstupom spoločnosti do likvidácie na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach, ktoré sa pred novelizáciou opierali o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obo/21/2012 zo dňa 29. marca 2012, avšak s ktorým sa neskoršia judikatúra a ani komentáre nestotožnili. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd názoru, že tak
právnej úpravy likvidácie účinnej do
odvolacieho súdu postupoval správne, pokiaľ napadnutý rozsudok doručoval právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Dušanovi Slaninovi, od ktorého doručenia začala plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania.
dovolateľa oba súdy nižších inštancií odopreli dovolateľovi spravodlivosť tým, že neúplne zistili skutkový stav veci, nevykonali potrebné dôkazy, čím nebolo možné preukázať rozhodujúce skutočnosti pre spravodlivé posúdenie veci. Takýto postup je v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom súdy sa
dovolateľa bez akéhokoľvek odôvodnenia odchýlili od judikatúry, čím bolo narušené ústavné právo dovolateľa na spravodlivý proces. 9. Odvolací súd
dovolateľa nesprávne tvrdí, že plnomocenstvo udelené advokátovi JUDr. Dušanovi Slaninovi je stále platné a nebolo likvidátorom zrušené. Likvidátor listom zo dňa
ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu, ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie v systéme opravných prostriedkov nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (1Cdo/113/2012, 4Cdo/280/2013, 7Cdo/92/2012, 3Cdo/539/2014). Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita, nastolené právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Dovolací súd pristupuje k preskúmaniu samotnej dôvodnosti dovolacích dôvodov výlučne za predpokladu, že sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, ktoré je dovolací súd povinný preskúmať prednostne. 14. Dovolací súd s prihliadnutím na dovolateľom označený dovolací dôvod považoval za potrebné prednostne posúdiť, či napadnuté uznesenie odvolacieho súdu možno považovať za rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle dikcie ustanovenia § 420 CSP. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v základnom procesnom predpise možno uzavrieť, že rozhodnutiami odvolacieho súdu, vydanými formou uznesenia, ktorými sa konanie končí, sú nepochybne uznesenie o odmietnutí odvolania (§ 386 CSP), uznesenie o zastavení odvolacieho konania pre späťvzatie odvolania (§ 369 ods. 3 CSP), uznesenie o zastavení odvolacieho konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku, uznesenie o pripustení späťvzatia žaloby a zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a zastavení konania (§ 370 CSP). Možno konštatovať, že rozhodnutiami odvolacieho súdu, ktorými sa konanie končí, sú aj uznesenia, ktorými odvolací súd potvrdil alebo zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým sa konanie končí. Pôjde teda o rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní proti tým uzneseniam
j. o zastavení konania, o odmietnutí podania, o odmietnutí žaloby na obnovu konania, o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (pozri komentár Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016). Najvyšší súd v nadväznosti na uvedené uzatvára, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu predstavuje pre účely tohto dovolacieho konania rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí v zmysle § 420 CSP. 15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 16. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú namietanú vadu zmätočnosti
f) CSP, je potrebné rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci, ktorá znemožnila strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Nesprávnym procesným postupom je ďalej potrebné rozumieť aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. 17. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd zdôrazňuje, že funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo stranám sporu umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
ústavného súdu je arbitrárnosť alebo zjavná neodôvodnenosť súdneho rozhodnutia daná najčastejšie rozporom súvislostí právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (II. ÚS 302/2019). V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-ktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 20. Náležitosti odôvodnení rozhodnutí upravujú tiež procesnoprávne predpisy.
2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 prvá veta CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. 21. Dovolací súd viazaný žalovaným označeným dovolacím dôvodom (§ 440 CSP) s poukazom na uvedené skúmal, či odvolací súd v napadnutom uznesení dal jasné odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky, na podklade ktorých bolo možné z pohľadu práva na spravodlivý proces udržateľne dospieť k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné
a) CSP odmietnuť ako oneskorene podané. Nahliadnutím do napadnutého uznesenia dovolací súd zistil, že odvolací súd svoje procesné rozhodnutie o odmietnutí odvolania žalovaného založil na zisteniach, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného dňa
požiadaviek kladených na kvalitu súdneho rozhodnutia právom na spravodlivý proces. Nič nenasvedčuje namietanej nepreskúmateľnosti, resp. protirečivosti alebo arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia, a preto ho dovolací súd ako celok považuje pre účely dovolacieho konania za udržateľné. 23. Ak bolo úmyslom dovolateľa spochybniť právny záver odvolacieho súdu,
ktorého vstupom obchodnej spoločnosti do likvidácie nedošlo k zániku plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi v sporovom konaní, najvyšší súd na okraj zdôrazňuje, že polemika s rozhodnutím súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu, či nesúhlas s právnym záverom súdu významovo nezodpovedá kritériám uvedeným v § 420 písm. f) CSP, resp. § 431 ods. 1 CSP, keďže vo svojej podstate nesmeruje k spochybneniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska dostatočnosti jeho odôvodnenia alebo jeho preskúmateľnosti, ale k spochybneniu právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie pritom
ustálenej judikatúry nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (porovnaj R 24/2017). Dovolací súd pre úplnosť v tejto súvislosti pripomína, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu z dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nie je s poukazom na § 447 písm. c) CSP prípustné, keďže napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým by sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. 24. Vo vzťahu k námietke dovolateľa,
ktorej odvolací súd nezohľadnil, že plnomocenstvo udelené žalovaným advokátovi JUDr. Dušanovi Slaninovi bolo vypovedané listom zo dňa 31. augusta 2020, najvyšší súd uvádza, že z obsahu spisu nezistil, že by žalovaný alebo jeho právny zástupca výpoveď alebo odvolanie plnomocenstva oznámili súdu prvej inštancie pred doručením rozsudku súdu prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného.
3 CSP odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
1 CSP ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.