žalobcu pri oddlžení nemala poctivý zámer a nikdy nemala snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, od počiatku nemala v úmysle vrátiť požičané peniaze a dobrovoľne nevrátila žalobcovi ani jedno euro. Jediné úhrady žalobcovej pohľadávky boli vykonané v rámci exekučných zrážok. Žalobca poukázal na životopis žalovanej, v ktorom uviedla, že si neuváženým spôsobom kúpila nejaké zariadenia na splátky, následne si požičiavala ďalšie peniaze a dostala sa do kolotoča dlhov. Z toho
žalobcu vyplýva, že žalovaná mala minimálne nepriamy úmysel, vedela, že nebude vedieť svoje záväzky plniť a že sa takto neoprávnene obohatí na úkor veriteľov. Zo správania žalovanej pred podaním návrhu na oddlženie
žalobcu vyplýva, že žalovaná sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh na oddlženie. Ako ďalšiu možnosť preukazujúcu nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení žalobca uviedol, že v zozname majetku, ktorý tvoril prílohu jej návrhu na vyhlásenie konkurzu nepriznala žalovaná majetok v nie nepatrnej hodnote, a to pohľadávku na opakované vyplácanie dôchodku. Ak by sa v konkurze uspokojovali prihlásené pohľadávky z tohto zamlčaného majetku, mohla byť v dohľadnej dobe uspokojená podstatná časť dlhov žalovanej, keďže
súpisu pohľadávok bolo do konkurzu prihlásených päť pohľadávok v celkovej výške 10.568,73 eura. Žalovaná ďalej v zozname veriteľov úmyselne uviedla nesprávnu adresu žalobcu, a to z dôvodu, aby sa žalobca o vyhlásení konkurzu nedozvedel, z čoho je zrejmý úmysel žalovanej neuspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalobca tiež v žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaná od
žalobcu dedičkou svojho otca. 3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v konaní uvádzal v zásade štyri skutočnosti, ktoré majú preukazovať nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná v zozname majetku, ktorý podávala spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, nepriznala existenciu pohľadávky na opakované vyplácanie invalidného dôchodku, teda že túto zamlčala, súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými dôkazmi uviedol, že žalovaná poberanie invalidného dôchodku nezamlčala, nakoľko ho uviedla vo svojom životopise a v priebehu konkurzu jeho poberanie oznámila správcovi, ako vyplýva z daného úradného záznamu. Ak by teda žalovaná
názoru súdu aj mala povinnosť pohľadávku titulom invalidného dôchodku v zozname majetku uviesť, keďže na dopyt jej existenciu správcovi oznámila, nemožno hovoriť o nepoctivom zámere
2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“). Súd na rozdiel od žalobcu zastáva názor, že informácia o poberaní invalidného dôchodku sa v zozname majetku dlžníka neuvádza, keďže budúce príjmy dlžníka sa v zozname majetku vôbec neuvádzajú. V zozname majetku sa uvádza majetok dlžníka v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu, k tomuto záveru možno dôjsť aj s poukazom na skutočnosť, že konkurzu
štvrtej časti ZKR podlieha v zásade iba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu (§ 167h ods. 1 ZKR). Majetok, ktorý dlžník nadobudol po vyhlásení konkurzu podlieha konkurzu iba v prípade, že išlo o majetok, ktorý nadobudol dlžník v dôsledku splnenia povinnosti správcom po vyhlásení konkurzu v prípadoch
j. v prípade dohodnutej výhrady vlastníctva a finančného lízingu.
názoru okresného súdu žalovaná ani nemala povinnosť v zozname majetku právo na výplatu invalidného dôchodku uviesť s tým, že ak by aj žalovaná túto povinnosť mala, dodatočne si ju aj splnila.
názoru súdu, keďže budúci majetok dlžníka konkurzu nepodlieha, nie je správny názor žalobcu, že pohľadávky prihlásené do konkurzu mohli byť (čiastočne) uspokojené z invalidného dôchodku. 4. K ďalšiemu dôvodu, ktorý mal svedčiť o nepoctivom zámere žalovanej, a to nesprávne uvedenie adresy žalobcu v zozname veriteľov súd prvej inštancie uviedol, že uvedenie nesprávnej adresy veriteľa - fyzickej osoby v zozname veriteľov spravidla bude mať za následok neinformovanie veriteľa o vyhlásení konkurzu zo strany správcu s tým, že ak by si takýto veriteľ v dôsledku toho svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil, bolo by možné prezumovať nepoctivý zámer dlžníka. Žalobca si však svoju pohľadávku do konkurzu prihlásil, preto negatívny dôsledok nesprávne uvedenej adresy v zozname veriteľov nenastal.
súdu opísaný skutkový stav preto nemožno podradiť pod definíciu nepoctivého zámeru
2 písm. b) ZKR. Z uvedeného dôvodu potom nebolo potrebné skúmať, či išlo o úmysel žalovanej alebo chybu v písaní. 5. Ďalším dôvodom pre zrušenie oddlženia bola
žalobcu skutočnosť, že žalovaná sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
súdu prvej inštancie žalobca neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by o úmyselnom uvedení sa žalovanej do stavu platobnej neschopnosti svedčili. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že by žalovaná účelovo prestala plniť svoje záväzky za účelom vytvorenia stavu svojej platobnej neschopnosti, poukazoval iba na skutočnosť, že žalovaná dobrovoľne neuhradila ani jedno euro zo svojho záväzku voči žalobcovi, mala čakať na začatie exekučného konania a následne podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd uviedol, že žalovaná je dlhodobo poberateľkou invalidného dôchodku, živnostenské oprávnenie od roku 2015 nevykonávala a
životopisu bolo posledné zamestnanie žalovanej v mesiacoch február až apríl 2015 na pozícii operátorky výroby.
zoznamu veriteľov má žalovaná osemnásť veriteľov, do konkurzu si svoje pohľadávky prihlásili traja, v sume spolu presahujúcej 10.000 eur. Žalovaná návrh na vyhlásenie konkurzu podala v auguste 2018 a
názoru okresného súdu je vylúčené, aby v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke so žalobcom počítala s neskorším oddlžením, keďže právna úprava vstúpila do účinnosti až
názoru okresného súdu podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu riešiť prostriedkami trestného práva. 6.
žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej pri oddlžení svedčí, že žalovaná mu ako veriteľovi neponúkla na uspokojenie nevymáhateľného dlhu aspoň polovicu majetku, ktorý zdedila, resp. ako neopomenuteľný dedič by zdedila po svojom otcovi. K úmrtiu otca žalovanej došlo v priebehu konania. Žalobca po tom, čo zistil, že otec žalovanej zanechal závet a žalovaná sa nedovolala jeho relatívnej neplatnosti, dovolal sa relatívnej neplatnosti závetu sám, tvrdiac, že je závetom dotknutý, v dôsledku čoho sa
neho žalovaná stala dedičkou svojho otca.
názoru súdu prvej inštancie však žalobca vychádza z nesprávneho výkladu § 166g ods. 1 ZKR a to, že na poskytnutie plnenia z prípadného daru či dedenia oddlženého dlžníka majú veritelia nevymáhateľných pohľadávok právny nárok.
názoru súdu je poskytnutie plnenia z daru či dedenia dlžníkom po oddlžení postavené na dobrovoľnej báze a dlžník dobrovoľne poskytnutím plnenia veriteľom preukazuje v súlade s § 166g ods. 1 ZKR svoj poctivý zámer v oddlžení. A v prípade, že sa veriteľovi podarí preukázať nepoctivý zámer dlžníka, nastupuje dôkazná povinnosť dlžníka, ktorú si splní aj poukázaním na niektorú zo skutočností uvedených v § 166g ods. 1 ZKR. Neposkytnutie plnenia veriteľom nevymáhateľných pohľadávok z neskoršieho daru alebo dedenia nie je uvedené v § 166g ods. 2 ZKR a teda neprezumuje nepoctivý zámer dlžníka pri oddlžení /na rozdiel napríklad od neposkytnutia súčinnosti správcovi v konkurze, ktoré môže svedčiť o poctivom i nepoctivom zámere dlžníka pri oddlžení (§ 166g ods. 1, § 166 ods. 2 písm. d) ZKR)/. Skutočnosť, že žalovaná, ak by aj nadobudla majetok dedením, tento dobrovoľne neponúkla na úhradu nevymáhateľných dlhov, teda nepreukazuje jej nepoctivý zámer.
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach na tieto dôvody odkázal. Predovšetkým sa súd prvej inštancie s dôvodmi, pre ktoré žiadal žalobca zrušiť oddlženie žalovanej, vysporiadal v odsekoch 20 až 24 napadnutého rozhodnutia, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil a na tieto dôvody odkázal. 10. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd doplnil, že ak aj žalovaná neuviedla existenciu pohľadávky - vyplácanie invalidného dôchodku v zozname majetku, v životopise poberanie invalidného dôchodku nezamlčala, keď v časti sociálne postavenie dlžníka uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku a jeho poberanie oznámila aj správcovi. Ak teda žalovaná oznámila uvedenú skutočnosť v životopise a aj správcovi, stotožnil sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nemožno hovoriť o nepoctivom zámere
2 písm. a) ZKR. Tu správne uviedol súd prvej inštancie, že
ustanovenia § 167h ods. 1 ZKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. 11. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná úmyselne uviedla nesprávnu adresu jeho ako veriteľa správcovi v zozname veriteľov z dôvodu, aby sa o vyhlásení konkurzu veriteľ ani nedozvedel, odvolací súd konštatoval, že je pravdou, že adresa, ktorá je uvedená v zozname veriteľov nie je správnou adresou žalobcu, čo by mohol byť dôvod zrušenia oddlženia v zmysle § 166g ods. 2 písm.
jeho názoru aj keby sa uvedené konanie posudzovalo izolovane, tak je potrebné toto konanie podradiť pod ustanovenie § 166g ods. 2 písm.
názoru odvolacieho súdu v žiadnom prípade vyvodiť záver žalobcu, že by žalovaná mala minimálne nepriamy úmysel - teda, že vedela, že pokiaľ sa takto správa nebude vedieť svoje záväzky plniť. V súčasnej dobe žalovaná nevykonáva ani živnostenské oprávnenie,
životopisu dlžníka bolo jej posledné zamestnanie od 2/2015 - 4/2015 ako operátorka výroby. Z uvedeného je zrejmé, že od tohto obdobia žalovaná nie je zamestnaná, je výlučne poberateľkou invalidného dôchodku. Teda už v čase podania návrhu na oddlženie (rok 2018) žalovaná tri roky predtým (rok 2015) nebola zamestnaná. Ak teda pohľadávka žalobcu vznikla v roku 2013, návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný v roku 2018, nemožno v žiadnom prípade
názoru odvolacieho súdu hovoriť o úmyselnom uvedení sa do stavu platobnej neschopnosti so zámerom podať návrh na konkurz.
vyjadrenia žalobcu sa tento relatívnej neplatnosti dovolal a to podaním zo dňa 11. apríla 2022, ktoré priložil do súdneho spisu (č. l. 139), keď sa relatívnej neplatnosti predmetného závetu dovolával v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ako osoba dotknutá týmto závetom a to v časti, v ktorej sa dlžníkovi nedostala polovica zákonného podielu dlžníka na dedičstve. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal jednak na ustanovenie § 166f ods. 1 ZKR
ktorého sa môže veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením domáhať zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak súd príde k záveru, že dlžník nesledoval pri oddlžovacom konaní poctivý zámer, rozhodne o zrušení oddlženia. K úmrtiu otca žalovanej došlo až dva roky po zrušení konkurzu, a preto nemožno v danom prípade hovoriť o tom, že by žalovaná pri oddlžení nemala poctivý zámer, a preto neobstojí ani tento dôvod na zrušenie oddlženia. 14. A tiež odvolací súd poukázal na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka
ktorého je relatívna neplatnosť právneho úkonu založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy (tí ktorí sami neplatnosť zmluvy spôsobili) a tiež tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto úkonu vo svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté (opomenuté). Pokiaľ sa neplatnosti dovolá tretia osoba dotknutá úkonom, svoj prejav adresuje ostatným účastníkom právneho úkonu. Právne účinky dovolania nastanú okamihom, keď prejav oprávneného dôjde druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom právneho úkonu; v takom prípade sa nevyžaduje výrok súdu o neplatnosti právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/187/2006, zverejnenom v ZSP 1/2008,
ktorého sa osoba dotknutá napadnutým právnym úkonom musí dovolať relatívnej neplatnosti vadného právneho úkonu voči všetkým účastníkom a teda právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú doručením prejavu vôle všetkým subjektom (účastníkom) neplatného právneho úkonu. V danom prípade však žalobca nepreukázal, že doručil svoje dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu všetkým účastníkom dedičského konania, teda najmä žalovanej, pretože súdu predložil len podacie lístky a dôkazy o doručení zásielok pre Y. C., Y. Q. a G. W., avšak nepreukázal, že by predmetné dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu zo dňa 11. apríla 2022 doručil aj žalovanej. To, že jej meno uviedol na predmetnom liste neznamená, že jej tento list bol aj doručený, o čom žalobca ani žiaden dôkaz nepredložil. 15. V neposlednom rade dal odvolací súd za pravdu súdu prvej inštancie, že vzhľadom na zdravotný stav je možnosť žalovanej zamestnať sa výrazne sťažená. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie
1 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (v ďalej texte aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého odvodzuje od § 420 písm.
dovolateľa vykonával dokazovanie k nespornej skutočnosti a to bez toho, aby žalobca mal možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je dostatočne zrejmé, či odvolací súd zopakoval dokazovanie pred súdom prvej inštancie alebo nie. Ak odvolací súd dokazovanie nezopakoval sám, tak
názoru žalobcu nemohol dospieť k odlišnému skutkovému zisteniu s poukazom na § 383 CSP, v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Dovolateľ nemal možnosť sa vyjadriť k novému skutkovému zisteniu odvolacieho súdu o nedoručení dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovanej aj v dôsledku toho, že odvolací súd nenariadil pojednávanie
1 CSP a napriek tomu dospel k rozdielnemu skutkovému zisteniu ako súd prvej inštancie. Dovolateľ má za to, že týmto nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu právna na spravodlivý proces. 18. Vykonávanie dokazovania oboznámením podacích lístkov je
dovolateľa v tomto štádiu sporu nadbytočné. Závery odvolacieho súdu o doručovaní právneho úkonu dovolania sa relatívnej neplatnosti žalovanej vychádzajú
neho z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd
dovolateľa musel zistiť, že voči žalovanej ako strane sporu sa ako žalobca dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak, že v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci podania podaného dňa
dovolateľa odvolací súd teda vôbec nemal skúmať existenciu podacieho lístku alebo iného dôkazu vo vzťahu k tomu, či dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu došlo do dispozičnej sféry žalovanej, keďže do jej dispozičnej sféry nepochybne došiel prostredníctvom činnosti súdu. V zmysle § 186 CSP sa táto skutočnosť nemala vôbec preukazovať. 20. Odvolací súd
dovolateľa nesprávne právne posúdil aj právnu otázku, či na základe zisteného skutkového stavu žalovaná mala alebo nemala poctivý zámer pri oddlžení.
dovolateľa odvolací súd správne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 166f a § 166g ZKR, ale tieto nesprávne interpretoval, a teda zo skutkových zistení mal vyvodiť správny právny záver, že v tomto prípade žalovaná mala nepoctivý zámer pri oddlžení. Z ustanovenia § 166g ods. 1
dovolateľa logicky vyplýva, že dlžník nemá poctivý zámer, pokiaľ po podaní návrhu je z jeho správania zrejmé, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Účelom tohto ustanovenia bolo zdôrazniť, že oddlžením dlhy nezanikajú, ale stávajú sa nevymáhateľné a dlžník na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že mal poctivý zámer, tak musí aj po podaní návrhu vynaložiť úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností.
dovolateľa je nesprávnym právnym posúdením ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutie plnenia z dedičstva je na dobrovoľnej báze a dlžník nie je povinný plniť svoje dlhy po podaní návrhu. Dovolateľ zdôrazňuje, že dlhy oddlžením nezanikajú. Pokiaľ si po oddlžení dlžník svoje dlhy neplní napriek tomu, že mohol svoje dlhy riešiť v rámci svojich schopností a možností, tak takýto dlžník nemá poctivý zámer a je to dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. S poukazom na uvedené
dovolateľa nedáva zmysel ani právne posúdenie, že by dlžník mal preukazovať svoj poctivý zámer až vtedy, keď veriteľ preukáže, že dlžník poctivý zámer nemá. Ustanovenie § 166g je potrebné vykladať ako jeden celok, ktorým zákonodarca stanovil iba príkladmo skutočnosti, na ktoré má súd prihliadať. Správnym výkladom nie je možné dospieť k inému záveru, že zákonodarca tým, že stanoví v odseku 1 tohto ustanovenia, a teda nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, tak potom dlžník poctivý zámer nemá. Súd však nezisťuje skutočnosti uvedené v § 166g ods. 1 ZKR iba po podaní návrhu, ale ako to vyplýva aj z odseku 2 tohto ustanovenia, súd skúma poctivý zámer dlžníka logicky aj zo skutočností pred podaním návrhu.
názoru dovolateľa ustanovenie § 166 ods. 1 ZKR časovo neobmedzuje hodnotenie konania dlžníka tak, že by mal dlžník ponúknuť zdroj z dedenia na uspokojenie nevymáhateľného dlhu iba do zrušenia konkurzu. Takýto právny záver odvolacieho súdu je nesprávny. Zákonodarca časovo ohraničil iba možnosť veriteľa podať návrh na zrušenie oddlženia, ale neohraničil časový úsek, počas ktorého by mal dať dlžník najavo navonok svojim konaním, že mal poctivý zámer pri oddlžení. Poctivý zámer dlžníka môže byť
dovolateľa preukázaný aj konaním napríklad 5 rokov po podaní návrhu. 23. Dovolateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaná účinne nepoprela tvrdenie žalobcu, že pracovala, ale túto skutočnosť nikde nepriznala, čo vyplýva aj z jej zdravotnej dokumentácie. To, že dlžník má v súlade s § 166 ods. 1 ZKR poctivý zámer, ak sa zamestnal, nemožno vykladať izolovane, ale vo svetle prvej vety tohto ustanovenia, ktorá stanovuje, že dlžník má poctivý zámer, ak po podaní návrhu vynaložil úprimnú snahu svoje dlhy riešiť, v medziach svojich schopností a možností. Pokiaľ teda bolo preukázané, že žalovaná sa zamestnala, ale toto svoje zamestnanie zatajovala, neplatila z neho odvody a dane, ani čiastočne neuspokojila svojich veriteľov z tohto príjmu a z dôvodu vedeného konkurzného konania a exekučných konaní svoje príjmy aj voči štátu zamlčala, tak z týchto skutočností jednoznačne vyplýva práve nepoctivý zámer dlžníka. Z toho, že žalovaná bola zamestnaná aj vyplýva, že mala možnosť sa zamestnať napriek jej psychickým problémom. 24.
dovolateľa o nepoctivom zámere žalovanej svedčí aj to, že uviedla v zozname veriteľov nesprávnu adresu žalobcu, aby sa o vyhlásení konkurzu nedozvedel. To, že sa zámer žalovanej nepodaril, nemá vplyv na to, že žalovaná svoj zámer už prejavila. Aj keby sa uvedené konanie posudzovalo izolovane, tak je potrebné ho podradiť pod ustanovenie § 166g ods. 2 písm. c) ZKR. 25. Súd prvej inštancie
dovolateľa taktiež dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaná sa nepriviedla do platobnej neschopnosti úmyselne. Pokiaľ si žalovaná iba požičiavala peniaze a tieto dlhé roky vôbec nesplácala, dovolateľovi nevrátila ani len jedno euro z požičaných peňazí, tak takéto konanie jednoznačne svedčí o tom, že sa žalovaná úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti. Dovolateľ sa nestotožňuje s právnym posúdeným súdu prvej inštancie, že sa žalovaná nemohla úmyselne priviesť do platobnej neschopnosti, pretože právna úprava oddlženia vstúpila do účinnosti až 1. marca 2017 a žalovaná si peniaze od žalobcu požičala v roku 2013. Poctivý a nepoctivý zámer dlžníka je
dovolateľa možné skúmať aj na základe skutočností, ktoré nastali pred
dovolateľa pokiaľ sa všetky uvedené skutočnosti spoja do jedného celku, jednoznačne z nich vyplýva, že súdy mali právne posúdiť skutkový stav tak, že žalovaná nemala poctivý zámer pri oddlžení. Dovolateľ preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 41CoKR/1/2023-200, zo dňa
CSP, alebo na právne posúdenie
CSP, kumulácia oboch je neprípustná a dovolanie by malo byť odmietnuté v zmysle § 447 písm. f) CSP. 28.
žalovanej pred odvolacím súdom nedošlo k dokazovaniu spornej skutočnosti, že žalovanej bolo zo strany žalobcu doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu jej otca, odvolací súd iba konštatoval, že z predložených dôkazov a vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobca žalovanej doručil svoje dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Žalovaná uvádza, že v posudzovanom prípade je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z týchto dôvodov
žalovanej nemôže byť naplnený dôvod prípustnosti dovolania
f) CSP, nakoľko za vadu zmätočnosti nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia
predstáv dovolateľa. 29. Žalovaná konštatuje, že dovolanie je skrytým odvolaním, keďže v ňom žalobca uvádza obdobné skutočnosti ako v podanom odvolaní, pričom sa žiadnym spôsobom nezameral na položenie právnej otázky, ktorá mala byť odvolacím súdom vyriešená, prípadne od akej ustálenej judikatúry sa odvolací súd odklonil alebo bola rozhodnutá dovolacím súdom rozdielne. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu
1 CSP len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje posúdiť, či skutočne ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovaná poukazuje, že otázka relevantná
1 CSP musí mať zreteľné charakteristické znaky, predovšetkým musí ísť o právnu otázku, o otázku ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť dovolania. 30. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 438/2017). 35. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú:
CSP, je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 41.
1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 42.
1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
názoru odvolacieho súdu hodnotené odlišne, ako sa stalo v konaní pred súdom prvej inštancie (napr. II. ÚS 506/2013). Pokiaľ odvolací súd založil odôvodnenie svojho rozhodnutia aj na ním vykonanom dokazovaní, ktoré ale nevykonal procesne predpísaným spôsobom - na pojednávaní, prípadne aj mimo pojednávania so zachovaním práva strán sporu byť prítomnými na takto vykonanom dokazovaní (§ 188 ods. 1 CSP), znemožnil tým strane vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý proces (m. m. uznesenie najvyššieho súdu z
odvolacieho súdu vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil
ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil a v podrobnostiach na ne odkázal (bod 32 napádaného rozhodnutia).
neho žalovaná stala dedičkou svojho otca (bod 23 prvoinštančného rozsudku).
dovolacieho súdu zrejmý záver, že postup odvolacieho súdu bol v rozpore s ust. § 383, § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a rovnako tak s vyššie citovanou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (body
1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 54. O tom, či je daná prípustnosť dovolania
CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 55. Dovolací súd uvádza, že v prípade dovolania podaného pre nesprávne právne posúdenie veci môže byť jeho prípustnosť založená na viacerých dôvodoch, t. j. na odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na neexistencii rozhodovacej praxe, resp. na rozdielnosti tejto praxe, keďže dovolací súd nie je viazaný konkrétne označeným dôvodom prípustnosti dovolania
1 CSP. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorej právne posúdenie považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý konkrétny prípad prípustnosti dovolania (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Prípustnosť podaného dovolania teda dovolací súd posudzuje vždy autonómne
jeho obsahu, keďže povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 432 CSP nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného dovolania (I. ÚS 51/2020). 56. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania
1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017). Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje, alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 123/2020, zo dňa 15. apríla 2020,
ktorého už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne, alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“.
dovolateľa dôvodné predpokladať, že súdy z ustanovení ZKR vyvodzujú právny záver, že relevantné konanie dlžníka preukazujúce jeho nepoctivý zámer musí byť rámcované obdobím od
ustanovenia § 420 písm.
3 CSP o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie alebo odvolací súd v konečnom rozhodnutí.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.