Obsah (5)

§ 387§ 200§ 202§ 243h§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Oboer/3/2025 Identifikačné číslo spisu: 7105224145 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Ivica Čelková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 387ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) a v celom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná v zákonnej lehote dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm.

1. f)C.s.p. a § 421 ods. 1 písm.
2. b)C.s.p. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súdny exekútor sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Vyjadrenie oprávneného bolo doručené oneskorene, preto naň dovolací súd v zmysle § 436 ods. 3 C.s.p. neprihliadal. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania (povinná), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C.s.p., preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C.s.p.) a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok povinnej je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné [§ 447 písm.
3. c)C.s.p.]. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné: 5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). 6.

§ 200veta prvá zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7.

§ 202ods.

4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. 8.

§ 243hods.

1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

predpisov účinných do

1. marca
3. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je jednoznačne uznesením vydaným v exekučnom konaní (t. j. v konaní

Exekučného poriadku), keďže odvolací súd ním potvrdil uznesenie exekučného súdu, ktorý rozhodoval o návrhu na zastavenie exekúcie. Právna úprava Exekučného poriadku ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ustanovení § 202 ods. 4 v znení účinnom od

1. apríla 2017, prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní expressis verbis vylúčila.
2. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od
3. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenie z
4. septembra 2019 sp. zn. 5Oboer/25/2018) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z
5. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo
6. júla 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z
7. augusta 2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018 zo
8. novembra
10. Dovolací súd poukazuje na to, že v preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolacie konanie bolo začaté doručením dovolania exekučnému súdu dňa 07.07.2025, teda za účinnosti novej právnej úpravy zavedenej novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z. Ak by sa prípustnosť dovolania posudzovala výlučne len

nej a

okamihu začatia dovolacieho konania, bolo by dovolanie bez ďalšieho neprípustné. Avšak vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu, a teda vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania, ako aj dôvery v správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných prostriedkov, dovolací súd - pri riešení tejto otázky - považoval za správne, aby sa prípustnosť dovolania posudzovala

právnej úpravy platnej v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia (k uvedenému viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6ECdo/15/2017 z

1. septembra 2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 pod č. R 24/2018). Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci exekučného konania vydané tiež za účinnosti novej právnej úpravy dňa 29.04.
2. S poukazom na uvedené bolo preto na predmetné dovolacie konanie potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od
3. apríla 2017, ktorá prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vylúčila.
4. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie povinnej

§ 447písm.

c) C.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

1. Napokon, vo vzťahu k tej okolnosti, že odvolací súd v poučení napadnutého uznesenia (nesprávne) poučil účastníkov exekučného konania o prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, resp. napadnuté uznesenie obsahuje všeobecné poučenie o tom, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.), dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa aj účastník exekučného konania spravoval nesprávnym poučením odvolacieho súdu o prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu, nemá táto okolnosť vplyv na nemožnosť podať dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, ktorého prípustnosť vylúčil Exekučný poriadok ako špeciálny zákon vo vzťahu k C.s.p. Uvedené v konečnom dôsledku znamená, že odmietnutím dovolania povinnej z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti, nedochádza k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, nakoľko dovolací súd rozhodol v súlade so zákonnou zásadou o neprípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní, vyplývajúcou z osobitného predpisu.
2. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., pričom oprávnenému, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v dovolacom konaní

obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, nakoľko jeho vyjadrenie k dovolaniu bolo podané oneskorene. Dovolací súd o nepriznaní nároku na náhradu trov dovolacieho konania oprávnenému rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu (k uvedenému porovnaj R 72/2018). 15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.