1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného F. A. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava II (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 23. augusta 2022, sp. zn. 1T/13/2020, uznal obvineného F. A. za vinného v bode 1/ až 6/ z pokračovacieho prečinu podvodu
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky
1 Tr. zák. a v bode 7/ až 12/ z pokračovacieho prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák., v bode 12/ v štádiu pokusu
1 Tr. zák., v bode 7/ až 11/ v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky
1 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za skutky v bode 1/ až 6/ súd obvinenému uložil
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Za skutky v bode 7/ až 12/ súd obvinenému uložil
2 Tr. zák. s použitím § 37 písm.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti X. S., a.s., IČO: XX XXX XXX, W. XX, W., škodu vo výške 3.931,33 eur.
2 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť X. S., a.s. IČO: XX XXX XXX, W. XX, W., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „krajský súd“) rozsudkom z 25. septembra 2024, sp. zn. 1To/6/2023, rozhodol tak, že postupom
1 písm. d) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a
3 Tr. por. uznal obvineného za vinného v bodoch 1/ až 12/ z pokračovacieho prečinu podvodu
1 Tr. zák., v bode 12/ v štádiu pokusu
1 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024, v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky
1 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024, na skutkovom základe tam uvedenom. Za to súd obvinenému uložil
1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej obchodnej spoločnosti X. S., a.s. IČO: XX XXX XXX, so sídlom W. XX, W., vo výške 3.931,33 eur.
2 Tr. por. súd poškodenú obchodnú spoločnosť X., a.s. IČO: XX XXX XXX, so sídlom W., W., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Dňa
1 písm.
ustanovenia § 386 ods. 2 Tr. por. rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušil a
ustanovenia § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť. Obvinený podané dovolanie následne doplnil písomným podaním z
1 Tr. zák., keďže nešlo o overené kópie verejnej listiny, v dôsledku čoho považoval uložený trest za neprimerane prísny. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej tiež „prokurátor“) podaním z 5. septembra 2025 konštatujúc, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa neboli založené na nezákonných dôkazoch a súdy náležite reagovali aj na všetky relevantné obhajobné tvrdenia týkajúce sa rekognícií. Prokurátor uviedol, že pri vykonaní dokazovania čítaním zápisníc o rekogníciach na okresnom súde nevzniesla obhajoba žiadne výhrady proti ich obsahu. V súvislosti s rekogníciami namietala obhajoba v rámci záverečných rečí iba to, že došlo k ich realizovaniu
fotiek a nie in natura, pričom tento postup nebol odôvodnený, ako aj to, že opoznávajúca osoba neopísala opoznávanú osobu pred samotnou rekogníciou v rámci tej istej zápisnice. S týmito námietkami sa vo veci konajúci súd vysporiadal náležitým spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia. V rámci odvolacieho konania mal obvinený namietať aj to, že pri rekogníciach nemala byť prítomná nezúčastnená osoba. Zo zápisníc o rekogníciach však vyplýva, že pri každej zo štyroch v danej veci realizovaných rekognícii bola prítomná aj nezúčastnená osoba presne tak, ako to predpokladá § 126 ods. 3 Tr. por. Zrejme aj pre zjavnú neopodstatnenosť danej parciálnej časti námietky, ktorá komplexne smerovala proti viacerým atribútom rekognície, sa krajský súd zaoberal predovšetkým skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné reagovať a ktoré nevyplývali zo samotného vyšetrovacieho spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného F. A.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. Vo vzťahu k dovolacej argumentácii obvineného o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov v dôsledku nevysporiadania sa s jeho argumentáciou ohľadom neprítomnosti nezúčastnených osôb na rekogníciach, subsumovateľnej pod obvineným uplatnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por., najvyšší súd pripomína, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo obvineného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Konajúci súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obvineným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obvineným. Rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktoré z hľadiska obsahu ich odôvodnenia tvoria jednotu, uvedené kritéria spĺňajú. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Taktiež uviedol, akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obvineného a ako sa vysporiadal s jeho obhajobou, aj čo sa týka namietanej nezákonnosti vykonaných rekognícií. Krajský súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku po konštatovaní potreby zrušenia rozsudku okresného súdu (z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie konania obvineného ako dvoch pokračovacích prečinov podvodu v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky) poukázal na nesprávnosť odvolacej argumentácie obvineného vrátane argumentácie o nepoužiteľnosti vykonaných rekognícií ako podkladu pre vyslovenie záveru o jeho vine, pričom sa s každou pre rozhodnutie relevantnou otázkou vysporiadal. Najvyšší súd považuje za podstatné zdôrazniť, že tak okresný, ako i krajský súd, sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí dostatočne presvedčivo a argumentačne správne vysporiadali s obhajobnou argumentáciou obvineného, preto jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Tr. por., a síce „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom“, nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie [§ 272 ods. 3 Tr. por., § 2 ods. 10 Tr. por., § 2 ods. 11 Tr. por.], a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ [§ 240 ods. 3 veta druhá Tr. por.], alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie [§ 240 ods. 4 veta tretia Tr. por.]. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por., nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom - môže naplniť dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. Nevykonanie (svojvoľné), pre spravodlivé rozhodnutie dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom
3 Tr. por. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom
1 písm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Čo sa týka uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., tak pod tento je z dovolacích námietok obvineného podraditeľná námietka o nezákonnosti vykonania rekognícií z dôvodu neprítomnosti nezúčastnených osôb. K uvedenej námietke najvyšší súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že rekognícia je svojou povahou neopakovateľným procesným úkonom, preto pre hodnovernosť vykonania tohto dôkazu je nevyhnutné zabezpečiť všetky zákonné podmienky jej vykonania. Čo sa týka postupu vykonania rekognície, z ustanovenia § 126 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že poznávajúca osoba musí najskôr poznávanú osobu alebo vec, ktorej totožnosť má byť zistená, popísať. Až potom sa poznávajúcej osobe má poznávaná osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu. K rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu (§ 126 ods. 3 Tr. por.). V predmetnej veci zo spisového materiálu vyplýva, že rekognície prebehli v súlade s § 126 ods. 1 a ods. 3 Tr. por., keď svedkovia počas ich výsluchov obvineného opísali a následne (v prípade svedka P. M. a Y. F. na tretí deň od ich výsluchu) obvineného za prítomnosti nezúčastnenej osoby označili z fotografií viacerých osôb podobného zovňajšku. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že výsluch osoby, ktorá má poskytnúť opis opoznávanej osoby alebo veci, nemusí byť nevyhnutne uskutočnený pri tom istom úkone, ako aj jej samotné opoznávanie medzi ďalšími osobami alebo vecami. Skutočnosť, že nezúčastnená osoba nebola prítomná pri opise obvineného počas výsluchov svedkov, ale až na samotnom opoznávaní (pri rekognícii v užšom slova zmysle), nemá vplyv na zákonnosť vykonania rekognícií a nepredstavuje rozpor s § 126 ods. 3 Tr. por. Najvyšší súd preto uzatvára, že touto dovolacou námietkou nebol naplnený dôvod dovolania
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. V argumentačnej zhode s vyššie citovaným stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu dôvodí v tejto veci rozhodujúci senát najvyššieho súdu, že uvedené závery možno prijať i o ostatných zložkách skutkovej podstaty trestného činu, keďže všetky (ako určitá imateriálna normatívna kategória) sú len kvalifikačnou reflexiou skutkového deja v normatívnom jazyku, a preto nie je možné v dovolacom konaní skúmať, pod zásterkou namietania nesprávne kvalifikovanej subjektívnej/objektívnej stránky trestného činu, v konečnom dôsledku nesprávnosť súdmi nižších stupňov zisteného a ustáleného skutku. Dovolací súd má za to, že skutok ustálený krajským súdom v pôvodnom konaní vzhľadom na naplnenie všetkých znakov objektívnej a subjektívnej stránky bol v bodoch 1/ až 12/ správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu pokračovacieho prečinu podvodu
1 Tr. zák., v bode 12/ v štádiu pokusu
1 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024, v bode 1/ až 11/ v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky
1 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024, pretože obvinený F. A. sa na škodu poškodenej obchodnej spoločnosti X., a. s. obohatil tým, že uviedol do omylu poškodenú obchodnú spoločnosť a jednotlivých kuriérov doručujúcich zásielky o tom, že je splnomocneným zástupcom spoločností objednávajúcich si predmetné zmluvné plnenie od poškodenej obchodnej spoločnosti (v bode 12/ v štádiu pokusu
1 Tr. zák. s objednávkami realizovanými na fyzickú osobu), čím spôsobil na cudzom majetku malú škodu a v bodoch 1/ až 11/ použil verejné listiny - falšované plnomocenstvá s úradne overenými podpismi splnomocniteľov ako pravé. V tejto súvislosti pozornosti najvyššiemu súdu neušla skutočnosť, že krajský súd zrejme omylom opomenul do právnej kvalifikácie skutku vo výrokovej časti rozsudku uviesť vymedzenie skutkov napĺňajúcich skutkovú podstatu prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky
1 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024 len v bodoch 1/ až 11/, táto pisárska chyba však nemala vplyv na správnosť rozhodnutia krajského súdu. Pokiaľ obvinený namietal neprimeranosť uloženého trestu, dovolací súd uvádza, že posudzovanie primeranosti či neprimeranosti trestu nespadá pod žiadny dovolací dôvod
1 Tr. por., pričom uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov bol uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe
1 Tr. zák., ktorá je nula až tri roky, ako trestného činu najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa trestných činov. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g) Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie obvineného F. A. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.