názoru súdu nemôže byť v súlade so zmyslom a účelom § 95 ods. 3 a 4 ZKR, naopak týmto odporuje, pretože z pohľadávky, ktorá by bola v konkurznom konaní uspokojovaná rovnako ako podriadená pohľadávka, bola týmito úkonmi vytvorená pohľadávka, ktorá by mala byť v rámci konkurzu uspokojovaná v inom poradí než stanovuje § 95 ods. 3 ZKR. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalobkyňa nemohla byť pri nadobudnutí pohľadávky ňou uskutočneným modelom dobromyseľná, keď sama bola v minulosti veriteľom pohľadávky, sama ju v minulosti prevádzala na osoby spriaznené s úpadcom a sama bola následne v zmysle ňou vykonaných sporných úkonov aj v pozícii dlžníka respektíve opäť veriteľa popretej pohľadávky, teda pri zachovaní určitej odbornej starostlivosti musela mať vedomosť o tom, že takáto pohľadávka by bola pri absencii ňou vykonaných úkonov uspokojovaná v konkurze rovnako ako podriadená pohľadávka. Model (sled úkonov) použitý žalobkyňou by v postate znamenal neúčinnosť aplikácie § 95 ods. 3 ZKR, respektíve následne aj § 95 ods. 4 ZKR, kedy by bolo možné v podstate každú spriaznenú pohľadávku „pretvoriť“ sériou úkonov na pohľadávku, ktorá by bola uspokojovaná v inom poradí, než by mala byť v zmysle § 95 ods. 3 ZKR. Uviedol, že nemohol dospieť k pozitívnemu záveru o tom, že je takýto spôsob nadobudnutia respektíve vytvorenia pohľadávky žiaduci, naopak výsledok dosiahnutý sledom úkonov je v rozpore s účelom a zmyslom § 95 ods. 3 ZKR a § 95 ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie považoval za správny záver žalovanej 1/, že právne úkony predchádzajúce vystaveniu zmenky sú neplatné, a to z dôvodu, že účelom (vytvorením akoby nespriaznenej pohľadávky) priamo odporujú zákonu, t. j. zmyslu a účelu vyššie uvedených ustanovení ZKR, a tiež sa priečia dobrým mravom, keďže vo výsledku by uvedeným modelom (sled úkonov) bolo dosiahnuté iné poradie uspokojenia popretej pohľadávky, čo by v konečnom dôsledku smerovalo k ukráteniu pohľadávok iných konkurzných veriteľov. Nemôže byť preto
jeho názoru platná ani zmenka na tieto úkony nadväzujúca, a preto sú všetky uvedené úkony
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) absolútne neplatnými právnymi úkonmi. V tejto súvislosti považoval za potrebné prihliadnuť aj na absenciu zmysluplnej ekonomickej kauzy; v danom prípade žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do vzťahu, v rámci ktorého mala pristúpiť k splneniu peňažného záväzku vo výške 188 487,36 eura za osobu, ktorá bola aj
jej vyjadrenia platobne neschopná, kde predmetným modelom nadobudnutia prihlásenej pohľadávky žalobkyňa
jej vyjadrenia nezískala, ani akékoľvek zvýhodnenie, či prírastok na majetku, preto tvrdenia o investičných zámeroch žalobkyne, bližšie nešpecifikovaných, do úpadkovej spoločnosti sa súdu javili ako pochybné a nedávajúce žiaden racionálny ekonomický zmysel.
1 písm. a) CSP namietala odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke neplatnosti zmenky z dôvodu obchádzania zákona. Za nesprávny považovala právny názor súdu prvej inštancie o neplatnosti vlastnej platobnej zmenky vystavenej úpadcom zo dňa 18. januára 2018
3 ZKR. Uviedla, že v konaní poukazovala na to, že zákon č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový, prisudzuje vlastnej platobnej zmenke ako cennému papieru, tzv. abstraktné účinky a kauzálne námietky je možné uplatniť len pri konaní vedome na škodu zmenkového dlžníka, avšak súdy túto právnu stránku veci ignorovali. Žalobkyňa vyslovila názor, že z neplatnosti akýchkoľvek úkonov týkajúcich sa súvisiacej kauzy nemožno
práva vyvodiť neplatnosť vlastnej platobnej zmenky, pokiaľ spĺňa všetky formálne náležitosti cenného papiera. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný pod č. R 16/2023, z ktorého vyplýva, že: „Emisia zmenky ako cenného papiera je právny úkon viazaný na splnenie kumulatívne stanovených podmienok, a to platnosť zmenky - cenného papiera s náležitosťami stanovenými Zákonom zmenkovým a šekovým a odovzdanie zmenky prvému majiteľovi (tu žalobcovi). Pokiaľ sú uvedené zákonné podmienky kumulatívne splnené, nie je možné konštatovať neplatnosť právneho úkonu vystavenia zmenky pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže pri emisii cenných papierov
osobitnej úpravy v Zákone o cenných papieroch vo väzbe na Zákon zmenkový a šekový sa uvedená skutočnosť skúmať nemôže, čo vyplýva z abstraktnosti emisie cenných papierov. II. Samotný právny úkon vystavenia zmenky nemôže byť neplatný pre obchádzanie zákona v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.“
názoru žalobkyne preto nemôže byť zmenka neplatná pre obchádzanie ZKR, pretože ani zákon o cenných papieroch a ani zákon č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový, neumožňuje posudzovanie vlastnej platobnej zmenky z pohľadu jej prípadnej neplatnosti pre údajné obchádzanie § 95 ods. 3 ZKR. Napadnutý ako aj prvostupňový rozsudok z uvedeného dôvodu považovala za nezákonný pre rozpor s ustálenou judikatúrou dovolacieho súdu. 7. V rámci dôvodu
1 písm. b) CSP žalobkyňa vymedzila právnu otázku: „Je pre posúdenie spriaznenosti prihlásenej pohľadávky
3 Zákona (ZKR, pozn. najvyššieho súdu) rozhodujúce aj obdobie pred vznikom prihlásenej pohľadávky? Ak je odpoveď kladná, potom do akej miery sú iné pohľadávky, ktoré predchádzali prihlásenej pohľadávke, relevantné pre aplikáciu § 95 ods. 3 Zákona (ZKR, pozn. najvyššieho súdu)? Poukázala na to, že súd
názoru konajúcich súdov bolo potrebné prihliadnuť aj na históriu pohľadávky. Žalobkyňa má však za to, že historické vzťahy sú pre posúdenie prihlasovanej pohľadávky
3 ZKR irelevantné a právne bezvýznamné. Relevantné sú
nej tie skutočnosti, ktoré nastali momentom vzniku prihlásenej pohľadávky až do momentu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, a teda v prejednávanom prípade skutočnosti, ktoré nastali medzi
Právne posúdenie § 95 ods. 3 ZKR súdmi nižšieho stupňa preto žalobkyňa považuje za nesprávne, arbitrárne a extenzívne bez opory v ZKR. Konštatovala, že právna otázka aplikácie daného ustanovenia týkajúca sa relevantného obdobia pre posúdenie prihlásenie pohľadávky nebola dovolacím súdom riešená a je kľúčová pre právne posúdenie veci. 8. Ďalej žalobkyňa namietala, že súdy od nej účelovo a arbitrárne požadovali, aby preukázala splnenie neexistujúcej povinnosti, konkrétne preukázanie ekonomickej kauzy pri abstraktnom právnom úkone, pri vystavení vlastnej platobnej zmenky a v otázke údajného obchádzania § 95 ods. 3 ZKR obrátili na ňu dôkazné bremeno vyžadujúc, aby presvedčivo vysvetlila a preukázala, že jej zámerom nebolo ZKR obchádzať, čím ju nezákonne zaťažili negatívnym dôkazným bremenom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
f) CSP. Žalobkyňa poukázala na to, že súdy nižšieho stupňa neprijali vysvetlenia žalobkyne o jej plánovaných investičných zámeroch súvisiacich s prevádzkou úpadcu, iba ich a priori a en bloc bezdôvodne a arbitrárne v celosti odmietli a prevzali fabulácie a nepodložené tvrdenia žalovaných bez toho, aby predložili dôkaz preukazujúci takéto obvinenia. 9. Napokon žalobkyňa namietla porušenie práva na spravodlivý proces
f) CSP aj pre nevysporiadanie sa s jej argumentáciou týkajúcou sa absencie podmienok pre konštatovanie neplatnosti právneho úkonu pre obchádzanie zákona, a to vedomosť žalobkyne o tom, že predmetným modelom bude obchádzať ZKR, aktívne správanie žalobkyne s priamym úmyslom vyhýbať sa aplikácii ZKR a vopred premyslený cieľ žalobkyne obchádzať ZKR, ktorý prevažuje nad inými jej cieľmi. Postup súdov považovala za arbitrárny, keďže neposudzovali právne úkony z hľadiska subjektov, ktoré mali konať v zhode; z hľadiska úrovní právnych nárokov a z časového hľadiska. Nakoľko sa súdy nižšieho stupňa náležite nezaoberali kľúčovou argumentáciou žalobkyne, považuje ich rozhodnutia za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa obchádzania § 95 ods. 3 ZKR. 10. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa považuje za zákonné a správne.
nej nedošlo pre účely aplikácie § 95 ods. 3 ZKR právnymi úkonmi k pretrhnutiu pretrvávajúcej línie spriaznenosti, ale došlo len k zmene kvality právneho dôvodu existencie pohľadávky. Účelom úkonov bolo obísť spôsob uspokojovania pôvodných pohľadávok popísaných v notárskej zápisnici
3 ZKR, teda uspokojovania pohľadávok spriaznenej osoby. Z popísaného vzniku a postupovania pohľadávok, ktoré predchádzali vzniku popretej pohľadávky je zrejmé, že na uspokojenie každej takejto pohľadávky sa vzťahuje ustanovenie § 95 ods. 3 ZKR. Preto súdy nižších stupňov na zistený skutkový stav správne aplikovali právnu úpravu, v súlade s účelom § 95 ods. 3 ZKR. Žalovaná 1/ odmietla argumentáciu žalobkyne týkajúcej sa abstraktnosti zmenky s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/27/2021, nakoľko žalobkyňa opomenula zohľadniť odlišný stav veci v tunajšom konaní od konania, v ktorom bolo predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu vydané. Žalovaná 1/ má za to, že právne úkony, ktorými sa snaží žalobkyňa navodiť dojem vzniku „nových pohľadávok“, aby sa vyhla aplikácii § 95 ods. 3 ZKR, zjavne obchádzajú zákon, a preto sú v zmysle § 39 OZ neplatnými právnymi úkonmi, ktorým nemožno úspešne odporovať, a preto postupovala s maximálnou obozretnosťou a odbornou starostlivosťou, keď prihlášku žalobkyne v súlade s § 32 ods. 1 ZKR preskúmala v spojitosti s predchádzajúcimi okolnosťami vzniku zmenky, a následne v kontexte § 95 ods. 3 ZKR túto poprela. 11. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie žalobkyne odmietnuť alebo zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa opomína odlišný stav veci v tunajšom konaní na rozdiel od konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie R 16/2023. Mala za to, že ak úkony predchádzajúce vystaveniu zmenky pre obchádzanie zákona sú protiprávne, a preto sú neplatné, nemôže spôsobovať právne účinky ani úhrada vykonaná platobnou zmenkou, a to v kontexte konkurzného konania úpadcu.
jej názoru odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom súdu prvej inštancie nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, a teda odvolací súd nekonal zmätočným spôsobom majúcim za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Poukázala tiež na to, že nárok uplatnený prihláškou žalobkyňa neuplatňovala výlučne zmenkou, ale aj ostatnými prílohami a tvrdeniami, ktorými preukazovala dôvod, prečo bola zmenka vystavená, na základe čoho bolo relevantné skúmanie kauzálnych vzťahov súvisiacich s vystavením spornej zmenky, preto
jej názoru súdy nižšieho stupňa pri posúdení veci postupovali správne a aj v súlade s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1MObdoV/9/
1 písm. a) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 14.
1 CSP, dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 15.
f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16.
1 a 2 CSP, dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 17.
3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 18.
1 CSP, ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší. 19. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi prípustnosti dovolania
CSP najvyšší súd uvádza, že pre úspešnosť dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia právnej otázky
1 písm. a),
CSP je zamerané výlučne na riešenie právnych otázok, ktoré sú významné pre rozhodnutie konkrétneho sporu, čo znamená, že nesmie ísť o otázky skutkové, hypotetické, prípadne akademické, prípadne súdom riešené len ako otázky naviac, t. j. bez ktorých vyriešenia by súd vo veci mohol rozhodnúť, pretože rozhodnutie založil na vyriešení inej, či iných rozhodujúcich právnych otázok. 20. Žalobkyňa v intenciách dovolacieho dôvodu
1 písm. a) CSP namietala, nesprávne právne posúdenie ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR na prihlásenú pohľadávku pre pohľadávky predchádzajúce jej vzniku súdmi nižšej inštancie, považujúc za rozhodovacou praxou dovolacieho súdu nevyriešenú otázku, či je: „pre posúdenie spriaznenosti prihlásenej pohľadávky
3 ZKR rozhodujúce aj obdobie pred vznikom prihlásenej pohľadávky?“ Považovala za nesprávnu aplikáciu citovaného ustanovenia súdmi, keď bez relevantnej opory v ZKR považovali zmenkový nárok za zaťažený vzťahmi a skutočnosťami predchádzajúcimi jeho vzniku, pričom z obsahu jej námietky vyplýva, že nesprávnosť spočíva v otázke posudzovania rozhodného obdobia pre skúmanie spriaznenosti na účely vyhodnotenia pohľadávky prihlásenej žalobkyňou v konkurze
3 ZKR. Najvyšší súd v súvislosti s touto dovolacou námietkou poukazuje na to, že v prejednávanom prípade súdy nevyslovili záver, že žalobkyňa si prihlásila spriaznenú pohľadávku, kedy by pristúpili k aplikácii § 95 ods. 3 ZKR. Naopak, právnymi úkonmi predchádzajúcimi zmenke mal byť navodený taký stav, na ktorý by dané ustanovenie nedopadalo. Z uvedeného je zrejmé, že súdy nižšej inštancie nepristúpili k právnemu posúdeniu, ktoré namieta žalobkyňa, a preto od vyriešenia príslušnej otázky ich rozhodnutia nezáviseli, v dôsledku čoho je dovolanie je v tejto časti neprípustné. 21. Ďalšia námietka smerovala k záveru súdov nižšej inštancie ohľadne neplatnosti zmenky z dôvodu obchádzania zákona, ktorým sa
žalobkyne odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Súd prvej inštancie vyslovil záver o neplatnosti vlastnej platobnej zmenky, keďže právne úkonov, ktoré jej vystaveniu predchádzali, sú neplatné pre rozpor so zákonom, s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Žalobkyňa správne poukázala na to, že z neplatnosti akýchkoľvek úkonov týkajúcich sa súvisiacej kauzy nemožno vyvodiť neplatnosť vlastnej platobnej zmenky, pokiaľ spĺňa všetky formálne náležitosti cenného papiera. Takýto záver možno vyvodiť aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (R 16/2023), hoci nie z publikovanej právnej vety. Najvyšší súd v tomto svojom skoršom rozhodnutí (R 16/2023) dospel k záveru, že: „zmenku (ako takú, nie jej emisiu) je možné posúdiť ako neplatnú len pre jej rozpor s predpismi zmenkového práva. Z toho vyplýva, že pripustiť by bolo možné skúmanie a záver o absolútnej neplatnosti zmenky len pre jej rozpor s § 37 OZ (neurčitosť, nezrozumiteľnosť úkonu) v spojení s čl. I § 75 a 76 ZZŠ, teda v prípade nedodržania esenciálnych náležitostí právneho úkonu.“ V tomto prípade však žalované v konkurznom konaní nenamietali voči prihlásenej zmenkovej pohľadávke neplatnosťou zmenky pre jej rozpor s predpismi zmenkového práva. Žalovaná 1/ založila svoj popierací prejav na absolútnej neplatnosti právnych úkonov
3 ZKR. Tým právnym úkonom malo byť síce
žalovanej 1/ aj vystavenie zmenky (tu je pre ďalšie konanie relevantná publikovaná právna veta R 16/2023, na ktorú aj žalobkyňa poukázala), ale súdy nižšieho stupňa dospeli k záveru o neplatnosti len právnych úkonov predchádzajúcich vystaveniu zmenky a k záveru o neplatnosti zmenky. Tento záver však nie je založený na rozpore s predpismi zmenkového práva, ale na neplatnosti právnych úkonov, ktoré predchádzali vystaveniu zmenky. Ide tak o okolnosti, ktoré majú pôvod v mimozmenkových vzťahoch, ale so zmenkou súvisiacich. Tvrdenia žalovanej 1/ o ich existencii tak možno v rovine zmenkového práva označiť za kauzálne námietky. K tomuto najvyšší súd poukazuje na názory doktríny. „Ani absolútna neplatnosť dôvodu kauzálnej pohľadávky nerobí zaisťovaciu zmenku neplatnou (Kovařík, Z. Směnka jako zajištení.
f) CSP považovala za neprijateľné, aby súdy obrátili dôkazné bremeno na ňu a vyžadovali, aby presvedčivo vysvetlila a preukázala, že jej zámerom nebolo ZKR obchádzať. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že v prejednávanom prípade ide o incidenčné konanie, ktoré je osobitným druhom sporového konania, ktorého účelom je rozhodnúť, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená [sp. zn. 3Obdo/70/2016 (R 63/2017)]. Je tak na správcovi, aby uviedol skutočnosti, na ktorých zakladá danosť popieracích dôvodov. V tomto prípade žalovaná 1/ ako správca úpadcu v popieracom prejave uviedla skutočnosti, z ktorých vyvodzuje absolútnu neplatnosť právnych úkonov
3 ZKR alebo preto, že sa priečia dobrým mravom (č. l. 44). Tieto skutočnosti si súd prvej inštancie, na základe vyhodnotenia príslušných dôkazov osvojil a dospel k záveru o obchádzaní zákona (najmä odsek 50.,
OZ tak bola pre súd prvej inštancie podstatná, a teda popierací prejav žalovanej 1/ obstál. Žalovaná 1/ tak z existencie skutočností, ktoré zodpovedali skutkovým znakom právnej normy obsiahnutej v § 39 OZ úspešne vyvodila z titulu svojej funkcie priaznivé dôsledky (II. ÚS 38/2015). Najvyšší súd má za to, že súdy nižšieho stupňa, ako z vyššie uvedeného vyplýva, nezaťažili žalobkyňu tým, aby preukazovala, že z jej strany k obchádzaniu zákona nedošlo. To však nebránilo žalobkyni, aby svojou činnosťou v konaní poprela alebo spochybnila príslušné skutkové alebo právne závery. Najvyšší súd tak v tejto časti konštatuje, že nedošlo zo strany súdov nižšieho stupňa k obráteniu dôkazného bremena na žalobkyňu, preto dovolanie je v tejto časti neprípustné. Najvyšší súd dopĺňa, že je potrebné rozlišovať medzi otázkou, kto znáša (koho ťaží) dôkazné bremeno a otázkou, kto zo strán sporu svoje dôkazné bremeno neuniesol. Výslovne čo sa týka preukazovania tvrdení žalovaných a unesení ich dôkazného bremena, z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam a tieto hodnotil tak, čomu nemožno pripísať atribút arbitrárnosti [II. ÚS 279/2021, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012, III. ÚS 104/2022 a najmä I. US 275/2019 (45/2019)]. Námietku v tomto smere žalobkyňa ani neformuluje a neuvádza konkrétne okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné napadnutému rozsudku pripísať atribút arbitrárnosti. Ak by najvyšší súd vyhľadával konkrétne nedostatky, ktoré by zakladali arbitrárnosť napadnutého rozsudku, dotváral by tak námietku žalobkyne na úkor žalovanej, čím by postupoval v rozpore s CSP. 24. Dovolacia námietka žalobkyne v rámci dovolacieho dôvodu
f) CSP smerovala aj vo vzťahu k posudzovaniu ekonomického zmyslu nadobudnutia prihlásenej pohľadávky, keď jej vysvetlenia súvisiace s touto otázkou (o plánovaných investičných zámeroch žalobkyne) súdy neprijali a odmietli ich. Zároveň
nej súdy arbitrárne požadovali, aby preukázala splnenie neexistujúcej povinnosti, konkrétne preukázanie ekonomickej kauzy pri vystavení vlastnej platobnej zmenky. Najvyšší súd k tomu uvádza, že nie je právom strany sporu, teda ani žalobkyne, aby sa súd s jej názormi stotožnil (IV. ÚS 22/04). Naviac do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Neprijatie a odmietnutie vysvetlení žalobkyne tak nemalo za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces, a preto je dovolanie v tejto časti neprípustné. 25. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie navyše vyplýva, že súd záver o absencii zmysluplnej ekonomickej kauzy vyhodnotil aj s prihliadnutím na tvrdenia samotnej žalobkyne. Najvyšší súd však zdôrazňuje, že hoci súd prvej inštancie dospel k predmetnému záveru, nie je zrejmé, ako tento vyhodnotil v súvislosti s preskúmavaním popretej pohľadávky, a ktorý by tak odôvodňoval dôvodnosť popretia, teda aké následky spôsobuje absencia ekonomickej kauzy na právne úkony alebo zmenku ako takú. Až toto vyhodnotenie by
najvyššieho súdu mohlo byť vo veci relevantné, avšak v odôvodnení rozhodnutí súdov nižšieho stupňa chýba. Preto námietka týkajúca sa požiadavky súdov na preukázanie ekonomickej kauzy vystavenia zmenky nie je relevantná. 26. Napokon pokiaľ ide o dovolaciu námietku nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorá konkrétne spočíva v nevysporiadaní sa s argumentáciou žalobkyne, ktorá sa týkala predpokladov pre prijatie záveru o obchádzaní zákona v tejto veci, ktoré
nej neboli naplnené (tieto sú uvedené v odseku
1 CSP aj z tohto dôvodu. V prípade ostatných námietok prípustnosť a dôvodnosť nezistil, a preto by inak vo vzťahu k nim pristúpil k odmietnutiu dovolania pre neprípustnosť
c) CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.