N a j v y š š í s ú d 2 Tost 9/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci vyţiadanej osoby Š. M. v konaní o návrhu krajského prokurátora v Banskej By

§ 218ods.

1 písm. b/, ods. 3 písm. c/, § 137 ods. 8 Tr. zák. Maďarskej republiky spočívajúci v tom, ţe 2 Tost 9/2009 2 spolu s uţ právoplatne odsúdeným V. O. a ďalšími jeho trinástimi spoločníkmi sa ako člen tejto zločineckej organizácie zúčastňoval v októbri aţ v novembri 2002 na ilegálnom pašovaní ľudí do Rakúska v oblasti Velem a takto ilegálne previezol do Rakúska dňa

1. októbra 2002 3 juhoslovanské osoby, dňa
2. októbra 2002 4 juhoslovanské osoby, dňa
3. novembra 2002 4 juhoslovanské osoby, dňa
4. novembra 2002 4 juhoslovanské osoby, dňa
5. novembra 2002 4 turecké osoby a dňa
6. novembra 2002 8 tureckých osôb. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici na návrh krajského prokurátora v Banskej Bystrici zo
7. mája 2009, sp. zn. 2 Kpt 23/09, uznesením z
8. júna 2009, sp. zn. 2 Ntc 4/09, rozhodol podľa § 21 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, ţe sa vykoná európsky zatýkací rozkaz Mestského súdu Köszeg v Maďarskej republike zo dňa
9. novembra 2006 pod č. Bk.69/2006/
10. Vyţiadaná osoba Š. M., nar. X. vo V. K., trvale bytom N., H., okr. V. K., občan Slovenskej republiky, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica od
11. apríla 2009 o 9.30 hod. sa odovzdá na trestné stíhanie do Maďarskej republiky pre skutky uvedené v európskom zatýkacom rozkaze Mestského súdu Köszeg zo dňa
12. novembra 2006, sp. zn. Bk.69/2006/2 kvalifikované ako trestný čin pašovania ľudí spáchaný obchodným charakterom a ako

§ 218ods.

1 písm. b/, ods. 3 písm. c/, § 137 ods. 8 Tr. zák. Maďarskej republiky, spočívajúci v tom, ţe spolu s uţ právoplatne odsúdeným V. O. a ďalšími jeho trinástimi spoločníkmi sa ako člen tejto zločineckej organizácie zúčastňoval v októbri aţ v novembri 2002 na ilegálnom pašovaní ľudí do Rakúska v oblasti Velem a takto ilegálne previedol do Rakúska dňa 21. októbra 2002 3 juhoslovanské osoby, dňa 29. októbra 2002 4 juhoslovanské osoby, dňa 6. novembra 2002 4 juhoslovanské osoby, dňa 7. novembra 2002 4 juhoslovanské osoby, dňa 11. novembra 2002 4 turecké osoby a dňa 14. novembra 2002 8 tureckých osôb. 2 Tost 9/2009 3 Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu Š. M. do zápisnice o verejnom zasadnutí zahlásil sťaţnosť, ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil. Uviedol v nej, ţe uznesenie krajského súdu povaţuje za nezákonné, pretoţe krajský súd mal vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 403/2004 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EZR) odmietnuť, lebo v konaní nebolo zistené, či k pašovaniu ľudí nedochádzalo aj cez územie Slovenskej republiky. V takomto prípade by potom skutok bol čiastočne spáchaný aj na území Slovenskej republiky a krajský súd v zmysle citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h/ EZR by musel jeho vykonanie odmietnuť. Okrem toho z obsahu predmetného EZR vydaného justičnými orgánmi Maďarskej republiky (bod e/) vyplýva, ţe tento sa vzťahuje na trestný čin pašovania ľudí podľa § 218 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ maďarského Trestného zákonníka, ale v bode 1/ tejto časti EZR je trestný čin, ktorého sa mal dopustiť uţ označený ako trestný čin obchodovania s ľuďmi. Pritom je potrebné zvýrazniť, ţe jednak slovenský Trestný zákon a aj maďarský Trestný zákonník rozlišujú trestné činy obchodovania s ľuďmi (§ 175 B) a pašovania ľudí – prevádzačstvo (§ 218 Trestného zákonníka Maďarskej republiky). Z uvedeného potom vyplýva, ţe maďarské justičné orgány skutok, ktorého sa mal dopustiť raz kvalifikujú ako pašovanie ľudí podľa § 218 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákonníka Maďarskej republiky a raz ako obchodovanie s ľuďmi podľa § 175 B Tr. zákonníka. Posledne uvedenej právnej kvalifikácii však nezodpovedá popis skutku a je uvedená len účelovo, aby podľa § 17 ods. 1 EZR mohol súd rozhodnúť o jeho vzatí do väzby z obligatórnych dôvodov, t. j. bez skúmania, či vôbec dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ - písm. c/ sú dané. Stotoţňovanie trestných činov uvedených v EZR vydaným Mestským súdom v Köszegu z 24. novembra 2006, č. BK.69/2006/2, spôsobuje, ţe EZR trpí vadou, a preto do väzby bol vzatý nezákonne a zároveň, ţe z EZR nie je jasné pre aký trestný čin je ţiadané jeho vydanie do Maďarskej republiky. 2 Tost 9/2009 4 Ţiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a rozhodol, ţe EZR vydaný Mestským súdom Köszeg sa nevykoná a zároveň, aby ho prepustil z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku prvostupňového uznesenia o vykonaní Európskeho zatýkacieho rozkazu, proti ktorému sťaţovateľ mohol podľa sťaţnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby Š. M. nie je dôvodná. Predovšetkým je potrebné uviesť, ţe zákon č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 21 ods. 6 síce pripúšťa moţnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým tento rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, opravný prostriedok (sťaţnosť) prokurátorom a vyţiadanou osobou, avšak len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona o európskom zatýkacom rozkaze vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu justičného orgánu štátu pôvodu sa odmietne, ak

1. a)na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatykači rozkaz sa vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
2. b)bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predloţená informácia, ţe vyţiadaná osoba bola právoplatne odsúdená členským štátom, alebo tretím štátom za rovnaký skutok za predpokladu, ţe uloţený trest vykonala, vykonáva, alebo takýto trest podľa právneho poriadku členského štátu, alebo tretieho štátu v ktorom bol vynesený rozsudok, uţ nie je moţné vykonať, alebo bola pre takýto skutok právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného orgánu členského štátu, alebo tretieho štátu.
3. c)vyţiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, 2 Tost 9/2009 5
4. d)skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatykači rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4 ods. 8 v prípade daní, poplatkov, cieľ, alebo meny nie je moţné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu len preto, ţe slovenský právny poriadok neupravuje rovnaký druh daní, alebo cieľ, alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
5. e)vyţiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
6. f)slovenské orgány rozhodli o tom, ţe pre skutok, pre ktorý bol vydaný zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať, alebo bolo v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu, vykonaniu európskeho zatýkacieho rozkazu však nebráni, ak vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je potrebné uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte pôvodu, predovšetkým z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu, ochrany oprávneného záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho výkonu, alebo ak bolo konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov alebo z dôvodu chýbajúceho podania, alebo chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,
7. g)vykonávajúci justičný orgán zistil, ţe trestné stíhanie alebo výkon trestu vyţiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na trestné stíhanie takéhoto trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
8. h)európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky povaţujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube slovenskej lode alebo slovenského lietadla, vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu je v tomto prípade neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je kvalifikovaný ako trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo
9. i)európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu a právny poriadok Slovenskej republiky neumoţňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky. 2 Tost 9/2009 6 Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, môţe jeho vykonanie podmieniť tým, ţe štát pôvodu poskytne dostatočné záruky, ţe vyţiadaná osoba môţe podľa jeho právneho poriadku a vzhľadom na okolnosti prípadu poţiadať v tomto štáte o obnovu konania, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo rozhodnutie o uloţení trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, nebola vyţiadaná osoba predvolaná osobne alebo inak informovaná o dátume a mieste konania, alebo riadne zastúpená obhajcom. Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona ak štát pôvodu neposkytne dostatočné záruky podľa vyššie citovaného odseku 2 § 14, môţe súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, rozhodnúť, ţe sa tento rozkaz nevykoná. Skutočnosť, ţe vyţiadaná osoba je občanom Slovenskej republiky, nie je dôvodom pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Rovnako sa postupuje aj vo vzťahu k vyţiadanej osobe, na ktorú sa podľa medzinárodného práva vzťahuje rovnaké zaobchádzanie ako na občana Slovenskej republiky (§ 14 ods. 4). Z obsahu predloţeného spisu vyplýva, ţe krajský súd vykonal všetky nevyhnutné procesné úkony potrebné pre vyslovenie záveru o tom, či moţno rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a správne konštatoval, ţe v posudzovanom prípade nie je daná ţiadna z okolností predpokladaných v citovanom ustanovení § 14 zákona č. 403/2004 Z.z. ktorá by bránila rozhodnutiu o tom, ţe sa tento európsky zatýkací rozkaz vykoná. Ako uţ bolo skôr uvedené, vyţiadaná osoba môţe rozhodnutie krajského súdu o vykonaní EZR napadnúť sťaţnosťou len pre niektorý z dôvodov odmietnutia jeho vykonania, ktoré sú taxatívne uvedené v citovanom ustanovení § 14 zákona o EZR. Za takúto námietku je moţné povaţovať tvrdenie Š. M. v tom zmysle, ţe prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní sa nezaoberal aj otázkou, či k pašovaniu ľudí nedochádzalo aj cez územie Slovenskej republiky, pretoţe v takomto prípade, by skutok, ktorý je Š. M. kladený za vinu (pre ktorý je vyţiadanou osobou), by bol spáchaný čiastočne aj na území Slovenskej republiky, čo zodpovedná potom dôvodu moţného odmietnutia vykonania EZR podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona o EZR. 2 Tost 9/2009 7 Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu dospel však k záveru, ţe uvedená námietka vyţiadanej osoby nie je namieste. Aj jej formulácia v písomne vypracovanej sťaţnosti má len podobu hypotetickej moţnosti a nemá ţiadne opodstatnenie vo vykonaných dôkazoch (a dokonca nenasvedčujú tomu ani ţiadne odôvodnené indície) obsiahnutých v predloţenom spise. Napokon odporuje tomu aj samotná formulácia skutku, pre ktorý je Š. M. maďarskými justičnými orgánmi vyţiadaný. Skutok, ktorý je teda obsahom EZR bol jednoznačne páchaný len na území Maďarskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku toho dospel preto k záveru, ţe výrok uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. júna 2009, sp. zn. 2 Ntc 4/2009, je zákonný a správny a bol urobený na základe skutkového stavu, ktorý krajský súd v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. správne povaţoval za nevyhnutný pre jeho rozhodnutie. Z uvedeného preto logicky vyplýva, ţe sťaţnosť Š. M., ktorú podal proti uvedenému uzneseniu krajského súdu nemôţe byť namieste, je nedôvodná. Na tom nemôţe nič zmeniť ani námietka vyţiadaného, ţe po právnej stránke je jeho konanie v EZR nejednoznačne kvalifikované, t. j. raz ako trestný čin pašovania ľudí spáchaný obchodným charakterom a ako

§ 218ods.

1 písm. b/ ods. 2 písm. c/, § 137 ods. 8 Tr. zákonníka Maďarskej republiky a na druhej strane ako obchodovanie s ľuďmi (§ 175 B Tr. zákonníka Maďarskej republiky). To by znamenalo, ţe EZR vydaný justičnými orgánmi Maďarskej republiky by vlastne jasne nedefinoval pre aký trestný čin je Š. M. vyţiadaný na trestné stíhanie do Maďarskej republiky. Ani s touto námietkou však nie je moţné súhlasiť. Z EZR vydaného Mestským súdom v Köszegu z 24. novembra 2006, č. BK.69/2006/2, je totiţ zrejmé, ţe v ňom obsiahnutý skutok je jednoznačne definovaný ako trestný čin pašovania ľudí spáchaný obchodným charakterom a ako

§ 218ods.

1 písm. b/, ods. 2 písm. c/, § 137 ods. 8 Tr. zákonníka Maďarskej republiky. S touto právnou kvalifikáciou nie je v ţiadnom rozpore, ako sa domnieva sťaţovateľ, ani v časti e/ bod 1 EZR vyznačenie trestného činu ako obchodovanie s ľuďmi. V tejto časti 2 Tost 9/2009 8 EZR sa vyznačujú totiţ trestné činy, za ktoré je moţné uloţiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej tri roky. Ich katalóg bol zostavený na základe vzájomnej dohody členských štátov Európskej únie. Predstavuje teda určitý kompromis a zohľadňuje aj rozdiely v hmotnoprávnych predpisoch členských krajín. V tomto prípade v katalógu teda nejde o výpočet trestných činov či kvalifikácie konaní, ale o kriminologické označenie vystihujúcu „podstatu“ trestného konania, za ktoré je osoba trestne zodpovedná. Právna kvalifikácie konania Š. M. je podľa maďarského Trestného zákonníka uvedená v časti e/ EZR a nemôţe byť v ţiadnom rozpore s jeho vyjadrením – označením v časti e/1 EZR, ktoré slúţi na to, či za predmetný trestný čin (v časti e/) je v štáte pôvodu moţno uloţiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej tri roky (ako v tomto prípade). Z uvedeného dôvodu preto nemohlo ísť o účelové vyznačenie tohto trestného činu maďarskou stranou v katalógu EZR v časti e/1 ako obchodovanie s ľuďmi len preto, aby Š. M. bol vzatý obligatórne do väzby . Aj keď Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto konaní nemôţe preskúmavať dôvody väzby ako ich vo svojej sťaţnosti namietal Š. M., pretoţe o jeho väzbe bolo uţ právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. apríla 2009, sp. zn. 2 Ntc 4/2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009, sp. zn. 3 Tost 7/2009, najvyšší súd uţ len nad rámec veci iba dodáva, ţe krajský súd aj ohľadne väzby vyţiadanej osoby postupoval správne, pokiaľ Š. M. vzal do väzby podľa § 17 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o EZR t.j., z obligatórnych dôvodov pretoţe, tento je v Maďarskej republike trestne stíhaný pre katalógový Trestný čin uvedený doţadujúcou sa stranou v časti e/1 európskeho zatýkacieho rozkazu. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťaţnosti vyţiadanej osoby podľa § 21 ods. 7 zákona o EZR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 30. júna 2009 2 Tost 9/2009 9 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková