Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4ObdoK/3/2024 Identifikačné číslo spisu: 3120205004 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Ivica Čelková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 166gods.

2 písm. a),

1. c)ZKR súd prvej inštancie vyhodnotil správne a odvolací súd sa s jeho skutkovým a právnym záverom stotožnil. Takýto rozsudok je podľa žalovaného nepresvedčivý, nepreskúmateľný a nepredvídateľný, nespĺňa zákonné náležitosti, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a práva na riadne a dôkladné odôvodnenie rozhodnutia a predstavuje tiež porušenie princípu právnej istoty. Na základe uvedených argumentov žalovaný navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj ním potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania. 24. Žalobca sa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného plne stotožnil so závermi vo veci konajúcich súdov, ktorých rozhodnutia považoval za dostatočne odôvodnené. Uviedol, že je presvedčený o preukázaní dôvodu nepoctivého zámeru žalovaného, pričom zdôraznil, že odvolací súd v ods. 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uviedol, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie neboli žiadne pochybnosti o tom, že správanie dlžníka pri prevode jeho nehnuteľného majetku nebolo jediným a výlučným dôvodom na zrušenie jeho oddlženia. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalovaného považoval žalobca za neprípustné a nedôvodné navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol, prípadne ako nedôvodné zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (resp. advokátskou kanceláriou) v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich odsekoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP). 26. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu (viď. sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v jednotlivých ustanoveniach CSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana. 27. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.
2. a)až
3. f)predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). 28. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm.
4. a)až
5. c)citovaného ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
6. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo aj § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017). V tu posudzovanej veci žalovaný v dovolaní argumentuje prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm.
7. f)CSP. 29. Podľa § 420 písm.
8. f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní. 30. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
9. f)CSP možno zahrnúť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Podľa § 420 písm.
10. f)CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle judikatúry ústavného súdu však iný pojem ako procesný postup, a to „právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj procesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu. Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo porušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
11. f)CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021). 31. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm.
12. f)CSP, dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol nepreskúmateľnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia a jeho protichodnosť, tvrdiac, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa tvrdenia dovolateľa je nedostatočne odôvodnené. 32. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 33. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
13. f)CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec (viď napr. II. ÚS 419/2021). 34. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje zrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces. 35. Po preskúmaní obidvoch vo veci vydaných rozhodnutí dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvej inštancie, spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí. 36. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bola žaloba o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, ktorej súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 40Odi/5/2020-149 zo 7. septembra 2021 v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia, poukazom na ustanovenia § 166g ods. 2 písm. a),
14. c)a
15. h)ZKR prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer a dôvody zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. a),
16. c)a
17. h)ZKR boli naplnené. 37. Odvolací súd skonštatoval, že prvoinštančný súd nesprávne posudzoval pri zákonnom dôvode zrušenia oddlženia podľa § § 166g ods. 2 písm.
18. h)ZKR dĺžku doby správania sa dlžníka (žalovaného) z hľadiska ním vykonaných majetkových právnych úkonov, čo však nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a následne uviedol naplnenie zákonných

§ 166gods.

2 písm. a), c) ZKR. 38. Žalovaný osobitne namietol postup odvolacieho súdu tvrdiac, že jeho rozhodnutie je v ods. 11 a 13 protichodné a odvolací súd len stroho odkázal na odôvodnenie prvoinštančného súdu. S uvedeným tvrdením dovolací súd nesúhlasí. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené v ods. 11 a 13 si neodporuje. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom prvoinštančného súdu týkajúceho sa existencie

§ 166gods.

2 písm.

1. a)a
2. c)ZKR, pričom naplnenie týchto dôvodov ako aj vecnú správnosť žalovaný v odvolaní nespochybnil. V zmysle § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd vo svojom odôvodnení môže obmedziť len na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie. 39. Z obsahu spisu vyplýva, že na odvolanie žalovaného, ktoré smerovalo len voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu vo vzťahu k zákonnému dôvodu pre zrušeniu oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm.
3. h)ZKR, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho záverom o tom, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer a konaniu dlžníka sledovaného oddlžením nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Odvolací súd v ods. 9 až 11 venujúc sa predmetu odvolacieho konania, poukázal na okolnosti týkajúce sa zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm.
4. h)ZKR, a to hlavne vo vzťahu k namietanému premlčaniu nárokov uplatnených z právneho úkonu - darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol nehnuteľný majetok. Odvolací súd zdôraznil, že pokiaľ konkurzný súd pri skúmaní majetkového stavu dlžníka limitoval rozhodný majetkový stav dobou troch rokov pred vyhlásením konkurzu, potom nie je dôvod, aby následné skúmanie majetkových úkonov presahovalo túto dobu. Ani prípadná nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v dĺžke doby, za ktorú hodnotil správanie sa dlžníka (žalovaného) z hľadiska dlžníkom vykonaných majetkových právnych úkonov, však nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a z obsahu rozhodnutia mal odvolací súd bez pochybností preukázané, že správanie sa dlžníka pri prevode jeho nehnuteľného majetku (darovaním v roku 2004) nebolo jediným a výlučným dôvodom na zrušenie oddlženia žalovaného. 40. Odvolací súd v ods. 13 napadnutého rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru o naplnení dôvodov zrušenia oddlženia aj podľa § 166g ods. 2 písm. a),
5. c)ZKR, ktoré vzhliadol v neuvedení časti svojho majetku v zozname majetku, a to ani na dopyt správcu (konkrétne judikovanú a exekučne vymáhanú pohľadávku voči O.. I.) a v neuvedení podstatnej informácie (konkrétne neuvedenie podrobností o vykonávanej exekúcii pohľadávky voči povinnému O.. I., ktorá bola exekučne vymožiteľná a pravidelne uspokojovaná z majetku tohto povinného). Existenciu

§ 166gods.

2 písm. a),

1. c)ZKR súd prvej inštancie vyhodnotil správne a odvolací súd sa s jeho skutkovým a právnym záverom v celom rozsahu stotožnil. Naplnenie týchto dôvodov a vecnú správnosť rozsudku z uvedených dôvodov žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil. 41. S poukazom na vyššie konštatované zdôvodnenia rozsudkov oboch konajúcich súdov, dospel dovolací súd k záveru, že tieto spĺňajú zákonnú požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP (uplatňované aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP). Dovolací súd je toho názoru, že súdy svoje rozhodnutie náležite, dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnili. Pokiaľ dovolateľ dôvodil protichodnosťou niektorých odsekov odôvodnenia odvolacím súdom (konkrétne ods. 11 a 13), je potrebné poznamenať, že vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm.
2. h)ZKR odvolací súd sa v ods. 11 vyjadril k dĺžke rozhodnej doby pre hodnotenie správania sa dlžníka v jeho majetkových úkonoch na účely skúmania nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm.
3. h)ZKR a v ods. 13 skonštatoval naplnenie

§ 166gods.

2 písm.

1. a)a
2. c)ZKR. Na zrušenie oddlženia postačuje naplnenie aj len jedného dôvodu uvádzaného v § 166g ods. 2 ZKR. Dovolací súd k dĺžke rozhodnej doby pre posúdenie správania sa dlžníka, dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 4ObdoK/2/2023. 42. Žalovaný v dovolaní namietal aj rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k nesprávnemu rozhodnutiu o zrušení oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm.
3. a)a
4. c)ZKR, ktoré žalovaný v odvolaní nespochybnil a žiadnym spôsobom nenamietal a námietky vzniesol až v dovolaní. Vzhľadom na to, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, novoty v dovolacom konaní prípustné nie sú. Istota a stabilita nastolená právoplatným rozhodnutím je v právnom štáte narušiteľná len mimoriadne a výnimočne. Výnimkou je uplatnenie skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie nie je možné považovať za ďalšie odvolanie (k tomu viď ust. § 366 CSP). Vychádzajúc z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku dovolací súd konštatuje, že tzv. novoty nie sú v zásade v dovolacom konaní prípustné, pretože dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt (obdobne k tomu 2Obdo/97/2020, 2Obdo/3/2021). Uvedená úprava vyplýva zo zásady, že istota a stabilita, nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Výnimkou je uplatnenie skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. 43. S poukazom na ustanovenie § 435 CSP, podľa ktorého v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania žalovaný túto námietku neuplatnil, a teda nemôže byť predmetom skúmania prvýkrát až v dovolacom konaní. S poukazom na § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, dovolací súd konštatuje, že rovnako je tomu tak aj v prípade námietky dovolateľa spočívajúcej v tvrdení, že zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm.
5. a)a
6. c)ZKR súd zle posúdil. 44. Záverom dovolací súd pre úplnosť dodáva, že dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery (než k akým dospeli súdy nižších inštancií), rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní súd nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). 45. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm.
7. f)CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces tak, ako to má na mysli citované ustanovenie Civilného sporového poriadku, nedošlo. V preskúmavanej veci tak nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
8. f)CSP, z dôvodu ktorého dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm.
9. c)CSP odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. 46. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.