Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/94/2024 Identifikačné číslo spisu: 7616207415 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 107

Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva” (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012 sp. zn. 4MCdo/12/2011). Zároveň v zmysle ustanovenia 444 CSP navrhla odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. 4. Žalovaný žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí absentujú vady, ktoré by odôvodňovali naplnenie predpokladov dovolacieho dôvodu pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm.

1. c)CSP. Sama polemika s právnymi názormi odvolacieho súdu alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP. Žalobkyňa podaným dovolaním opakovane poukazuje na jej argumentáciu v odvolaní, a to tak, čo do hodnoty vyporiadaného podielu, ako aj čo do časti, v ktorej súd konanie zastavil a v ktorej súd žalobu zamietol. Z textu dovolania podaného žalobkyňou tak nepochybne plynie záver, že žalobkyňa sa nestotožňuje s meritórnym rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia, nakoľko to neodráža jej vôľu, čo do výsledku sporu. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. 6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
2. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
3. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
4. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
5. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 10. Žalobkyňa prípustnosť dovolania formálne vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
6. c)CSP. 11. Dovolací súd vo vzťahu k označenému dovolaciemu dôvodu zdôrazňuje, že ustanovenie § 432 ods. 2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 ods. 1 CSP zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 11.1. Preto v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm.
7. c)CSP by mal dovolateľ konkretizovať rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých je daná právna otázka rozhodovaná rozdielne. 12. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi. 13. V preskúmavanej veci sa podľa názoru dovolacieho súdu žalobkyňa zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) vyššie uvedenými kritériami pre náležité uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP neriadila, keď zodpovedajúcim spôsobom nevymedzila nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 tohto právneho predpisu. Dovolateľka riadne nenaformulovala a nepomenovala právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod § 421 ods. 1 písm.
8. c)CSP, ani neoznačila rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré danú otázku riešia rozdielne. 13.1. Dovolateľka sa pri definovaní nesprávneho právneho posúdenia veci obmedzila len na všeobecné konštatácie, v ktorých opakovane poukazovala na svoju odvolaciu argumentáciu ohľadom „hodnoty vyporiadaného podielu, nesprávneho vysporiadania sa s otázkou litispendencie a nesprávneho posúdenia nároku uplatneného titulom neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka, ktorý nemohol byť premlčaný, nakoľko sa premlčuje v

§ 107OZ od zániku tohto spoluvlastníctva”.

13.2. Takéto všeobecné, nejednoznačné a generálne odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP vo väzbe na ústavne akceptovateľnú a dostatočne vyčerpávajúcu argumentáciu odvolacieho súdu a jeho preskúmateľné úvahy: (

1. i)k znaleckému stanoveniu primeranej náhrady zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rozhodnej k času zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, (
2. ii)k rozdielu medzi finančnými záväzkami spoluvlastníkov, ktoré nepredstavujú investície do nehnuteľností a priamymi investíciami do nehnuteľností na jej zhodnotenie a s tým súvisiacim premlčaním nároku žalobkyne uplynutím trojročnej premlčacej doby od času splnenia dlhu, (iii) k zastaveniu konania pre prekážku litispendencie, vychádzajúc z nároku za totožné obdobie (zhodná časť splátok) uplatneného v inom konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C/34/2019, nemôže obstáť cez prizmu ustanovenia § 432 ods. 2 CSP bez toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana. Dovolateľka jasne a zrozumiteľne nenastolila právne posúdenie veci, ktoré pokladala za nesprávne, neuviedla, v čom má spočívať táto nesprávnosť a nekonkretizovala, ako by mala byť eventuálna právna otázka správne riešená odvolacím súdom. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade teda neprichádzalo do úvahy. 14. Relevantný je v tomto smere aj judikovaný záver ústavného súdu (II. ÚS 172/03), v zmysle ktorého „ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na to základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane“. Aj z ďalších rozhodnutí ústavného súdu (napr. nálezy sp. zn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) vyplýva požiadavka na náležité posúdenie dovolania vo vzťahu k jeho prípustnosti - „pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu otázku, je potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale druhej strane nesmie ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu právnej otázky“. 14.1. V tomto kontexte aj ústavný súd vyžaduje, aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto aby z dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho, v čom má spočívať táto nesprávnosť; preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky. V náleze I. ÚS 51/2020 ústavný súd výslovne uviedol, že „povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania, a tak napomôcť preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom.“ 15. Na druhej strane platí, že dovolací súd nie je pri posudzovaní prípustnosti dovolania viazaný dovolateľom označeným dôvodom prípustnosti dovolania, resp. že dovolací súd nemôže posudzovanie prípustnosti dovolania podľa § 432 CSP obmedziť len na konkrétne písmeno obsiahnuté v ustanovení § 421 ods. 1 CSP, ktoré označil dovolateľ (sp. zn. 1VObdo/2/2020). Proti nadmernému formalizmu pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov civilného konania sa ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti niekoľkokrát vymedzil (II. ÚS 135/04, III. ÚS 564/2021). 16. Pokiaľ by dovolací súd uvažoval nad prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP v otázke nesprávneho posúdenia premlčania nároku na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva s poukazom na odklon od uznesenia najvyššieho súdu z 27. februára 2012 sp. zn. 4MCdo/12/2011, ako referenčnej judikatúry dovolacieho súdu, zameral by sa na zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľkou označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu (judikátom), ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej praxe a novým prípadom. 16.1. Žalobkyňa si podaním zo 07. februára 2022 označeným ako návrh na pripustenie zmeny žaloby uplatnila nárok voči žalovanému na zaplatenie polovice hodnoty zostatkov úverov k 07. decembru 2009, ktoré uhradila za žalovaného. 16.2. Súd prvej inštancie podčiarkol pri posudzovaní nároku žalobkyne na vrátenie toho, čo uhradila na splatenie spoločného úveru za žalovaného na neho pripadajúci polovičný podiel, že ňou poukázané plnenie nemožno považovať za investície do nehnuteľnosti ako „zhodnotenie bytu“, čoho sa žalobkyňa domáhala, a u ktorého plnenia by premlčacia doba troch rokov plynula od zániku ich podielového spoluvlastníctva. Berúc do úvahy spoločný charakter finančných záväzkov bývalých manželov podľa úverových zmlúv, ktoré finančné prostriedky slúžili na nadobudnutie a udržanie nehnuteľnosti, oba súdy skonštatovali, že išlo o platby, ktorých úhrady sa žalobkyňa mohla domáhať voči žalovanému okamihom úhrady každej splátky (§ 100 OZ). Pretože v konaní bola preukázaná posledná úhrada splátky žalovanou najneskôr dňom 21. decembra 2017, trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku voči žalovanému v súlade s § 100, § 101 OZ uplynula 21. decembra 2020. Žalobkyňa predmetný nárok uplatnila na súde až návrhom na zmenu žaloby zo 07. februára 2022, preto prvoinštančný súd námietku premlčania žalovaného považoval za dôvodnú a žalobu v tejto časti zamietol 16.3. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa netvrdila ani preukazovala, či a v akom rozsahu išlo o investície do spoločnej nehnuteľnosti na ktoré si žalobkyňa nevyžiadala súhlas žalovaného; tento spoločný záväzok oboch manželov existoval bez ohľadu na ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorý spoluvlastnícky režim k nehnuteľnosti vznikol až uplynutí troch rokov od zániku ich BSM (07. septembra 2012), a nemal žiaden vplyv na skôr vzniknutý záväzok bývalých manželov ako spoločných a nerozdielnych dlžníkov. Odvolací súd preto finančné nároky žalobkyne kvalifikoval ako právo na vyporiadanie spoločných záväzkov bývalých manželov. Aproboval záver súdu prvej inštancie, že plnenie poukázané aj na podiel žalovaného ako druhého dlžníka, si žalobkyňa mohla uplatniť voči nemu vždy po splatnosti každej splátky, ktorou uhradila existujúci záväzok oboch bývalých manželov ako spoludlžníkov a súčasne spoluvlastníkov. Vyhodnotenie námietky premlčania vznesenej žalovaným v zmysle § 100 a § 101 OZ považoval za opodstatnené, keďže k premlčaniu nároku žalobkyne došlo uplynutím trojročnej premlčacej doby od času splnenia dlhu, najneskôr 21. decembra 2020. Žalobkyňa si pritom nárok proti žalovanému v konaní uplatnila až 07. februára 2022. 16.4. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu z 27. februára 2012 sp. zn. 4MCdo/12/2011 tvoriaceho tzv. ratio decidendi vyplýva, že „Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia OZ, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 OZ), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3 OZ, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v

§ 107OZ od zániku tohto spoluvlastníctva.“ 16.5.

Vychádzajúc z kontextu skoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pomocou abstrakcie, dovolací súd interpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio). Dovolateľkou označené rozhodnutie pojednáva o vyporiadaní v širšom zmysle, kedy je potrebné z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné; medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 OZ); medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Predmetný judikát však žiadnym spôsobom nevyvracia správnosť právnej kvalifikácie súdov, ktoré nárok žalobkyne na vrátenie toho, čo poukázala na splatenie spoločného úveru za žalovaného na neho pripadajúci polovičný podiel neposudzovali ako investície do nehnuteľnosti na „zhodnotenie bytu“, ale ho kvalifikovali ako právo na vyporiadanie spoločných záväzkov bývalých manželov. Samotná žalobkyňa návrhom na pripustenie zmeny žaloby svoj nárok uplatňovala ako nárok na zaplatenie polovice hodnoty zostatkov úverov k

1. decembru 2009, ktoré uhradila za žalovaného; v konaní netvrdila ani preukazovala, či a v akom rozsahu išlo o investície do spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré si žalobkyňa nevyžiadala súhlas žalovaného; pochopiteľne sa tak jednalo o spoločný záväzok manželov, ktorý existoval bez ohľadu na ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. 16.
2. Pokiaľ dovolateľka bez ďalšieho citovala rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/12/2011, učinila tak bez toho, aby z dovolania bolo zrejmé zadefinovanie väzby označeného rozhodnutia najvyššieho súdu na konkrétne nesprávnosti, ktoré žalobkyňa eventuálne videla v rozhodnutí odvolacieho súdu. Základná téza o nevyhnutnosti analógie v skutkovom stave tvorí predpoklad aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, t. j. iba vtedy dochádza k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ak ide súčasne o analógiu v skutkovom stave, teda o typovo skutkovú podobu. Pri argumentácii akýmkoľvek súdnym rozhodnutím treba vždy text takého rozhodnutia vnímať v kontexte pôvodného konania, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané. Ak sú skutkové okolnosti v posudzovanom prípade odlišné, nemožno závery súdneho rozhodnutia ako precedensu v inej veci bez ďalšieho preberať a v takom prípade ide o nepriliehavý „judikát“.
3. K namietanej nespokojnosti dovolateľky so znaleckým ohodnotením primeranej náhrady zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti k času zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (a nie k právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, príp. ku dňu podania žaloby) dovolací poukazuje na aplikačnú prax, ktorá dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania, a nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a danom čase predať vec na trhu, súd je preto povinný prihliadať aj na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny (Beck-online, Občiansky zákonník I,
4. vydanie, 2019, s. 1091 - 1102: M. Križan). Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať (4Cdo/148/2017). Ve sporu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví je pro určení přiměřené náhrady rozhodující cena nemovitosti v době jejího vypořádání (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2597/2010).
5. Sumarizujúc vyššie uvedené, dovolacím súdom nastolené riešenie právnej otázky smeruje k jednoznačnému postulátu, že základom pre stanovenie primeranej náhrady pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v čase rozhodovania. Hodnota majetku, ktorý sa vyporiadava v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva sa štandardne určuje podľa jeho trhovej hodnoty k obdobiu, v ktorom sa rozhoduje o vyporiadaní - teda k dátumu súdneho rozhodnutia alebo k dátumu, keď sa vykonáva rozdelenie/vydanie veci (rozhodne nie k dátumu podania žaloby).
6. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktorým namietala nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Resp. nakoľko pri riešení dovolateľkou nastolenej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nedošlo k odklonu od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, dovolanie žalobkyne (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
8. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1, 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
10. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.