prílohy č. 1 Zmluvy.
bodu
emailu na č. l. 33 spisu) pozemok v O. parc. č. 1287/2 o výmere 922 m2, zapísaný na LV č. XXXX (pôvodne na LV č. XXXX) vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa
článku II zmluvy o budúcej zmluve analogicky k uzatvoreniu kúpnej zmluvy do 30 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal
2 OZ ako zmluvu o budúcej zmluve obojstranne kontraktačne zaväzujúcu. Uviedol, že v článku II sa budúci predávajúci zaviazal doručiť výzvu budúcemu kupujúcemu na uzavretie budúcej zmluvy a na tento návrh (výzvu) nadväzovala povinnosť budúceho kupujúceho akceptovať ho (uzavrieť zmluvu) v lehote do 30 dní. Nie teda opačne, ako to urobil žalobca, keď on vyzval žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy výzvou zo dňa
1 OZ, lebo bola uzatvorená písomne, so stanovením lehoty 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu, dojednaním jej podstatných náležitostí (predmet kúpy - pozemok v O. znázornený a vyznačený na katastrálnej mape v prílohe, ktorá bola súčasťou zmluvy, spomína sa aj v texte zmluvy a odkazuje sa na ňu v súvislosti s identifikáciou nehnuteľnosti, pričom táto príloha bola uvedená hneď pod podpisom žalovaného, teda si ju musel všimnúť, keď zmluvu podpisoval a kúpna cena - spôsob jej určenia v článku IV. bol zrozumiteľne vyjadrený, i keď nebola stanovená jej konkrétna výška) a keďže do dohodnutej doby nedošlo k uzavretiu budúcej zmluvy, žalobca sa
2 OZ domáhal svojou žalobou na súde nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím. Žalovaný síce v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve (dňa
vlastného vzoru aj s článkom II, kde je jasne a nemenne určené poradie, v akom má dôjsť k uzatvoreniu budúcej zmluvy. 1.4. Vo vzťahu k návrhom na doplnenie dokazovania, okresný súd zamietol návrh žalobcu na vyžiadanie nahrávok hovorov od matky žalovaného i návrhy na výsluch svedkov, lebo
súdu nemohli ovplyvniť posúdenie jasne a zrozumiteľne sformulovaného znenia článku II zmluvy o budúcej zmluve. Na základe stanovených podmienok nebol žalobca ako budúci kupujúci oprávnený vyzývať žalovaného na predaj špecifikovaného pozemku, lebo toto právo
zmluvy o budúcej zmluve patrilo iba budúcemu predávajúcemu. Okrem toho, v kúpnej zmluve pripojenej k žalobe, ktorá bola doručená pred podaním žaloby žalovanému na podpis zo
1 CSP i nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.
1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby. 2.2. Poukázal na to, že pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností je významný iba ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové a formálne náležitosti, ktoré má mať uzavieraná kúpna zmluva. Zákon tak požaduje, aby sa predmet prevodu ako jedna z podstatných náležitostí budúcej zmluvy dojednal priamo v zmluve. Označenie pozemkov v zmluve o budúcej zmluve iba údajom o katastrálnom území a minimálnej výmere pozemkov nie je však
odvolacieho súdu určitým vymedzením predmetu budúcej zmluvy a tento nedostatok nemožno nahradiť výkladom prejavu vôle. Z toho vyplýva, že ak predmet prevodu ako jedna z podstatných náležitostí budúcej kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby a jej žalobného petitu o nahradenie prejavu vôle, bol odlišný od predmetu prevodu dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve, žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania zmluvného konsenzu strán konania, na žalobou požadovanom predmete prevodu budúcej kúpnej zmluvy. Totožnosť predmetu dohodnutého v stranami konania uzavretej zmluve o budúcej zmluve a v žalobe žalobcom navrhovanej kúpnej zmluve, nebola preukázaná. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, že geometrickým plánom došlo k vytvoreniu odlišného predmetu kúpy, ktorý nebol predmetom dohody zmluvných strán v zmluve o budúcej zmluve uzavretej stranami konania. Preto žalobe nebolo možné vyhovieť. 2.3. Pokiaľ žalobca argumentoval, že bolo jednoznačne preukázané, aká časť pozemku mala byť odpredaná
zmluvy o budúcej zmluve, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil. Uviedol, že žalobca sa mal domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného k prevodu tej časti pozemku, ku ktorej sa zmluvne zaviazal. Označenie pozemku vymedzením jeho plochy v zmluve o budúcej zmluve predstavujúcej časť pozemku parc. č. 1287/2, je určujúcim identifikačným znakom vymedzenia predmetu budúcej zmluvy ako pozemku, ktorý do katastra nehnuteľností nebol doposiaľ zapísaný. Tvar a polohové určenie pozemku, vrátane hranice, vedenej ako pokračovanie hranice susediacich pozemkov (nadväzne na plot oddeľujúci tieto susedné pozemky), boli limitované dohodnutou veľkosťou plochy pozemku o výmere 250 m
odvolacieho súdu však ani táto žalobcova námietka nebola spôsobilá ovplyvniť vyššie uvedené závery, týkajúce sa zmluvného konsenzu a totožnosti dohodnutého predmetu prevodu (ako jednej z podstatných náležitostí budúcej zmluvy). Preto nebol daný dôvod zaoberať sa ďalej odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k formulácii kontraktačnej povinnosti v zmluve o budúcej zmluve. Obdobne nevykonanie dôkazných návrhov žalobcu (výsluchy svedkov, vykonanie dopytu na Slovenské elektrárne, a.s. v súvislosti s priebehom aukcie výberového konania, vyžiadanie si nahrávok hovorov od matky žalovaného) je správne, nakoľko neboli spôsobilé ovplyvniť vyššie uvedené závery týkajúce sa odlišného vymedzenia predmetu prevodu v zmluve o budúcej zmluve a v navrhovanej kúpnej zmluve. Nejednalo sa preto o tzv. opomenuté dôkazy, spôsobilé ovplyvniť záver súdneho rozhodnutia. 2.5. Odvolací súd záverom skonštatoval, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, pričom vyvodil vecne správny záver o zamietnutí žaloby.
1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 2.6. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní,
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
právneho názoru dovolateľa prípustné
f) CSP z dôvodu, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako jednej zo strán sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že žalobcovi bola znemožnená aktívna účasť na konaní, keď súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov, ktorými mali byť preukázané dojednania medzi stranami, a teda skutočná vôľa strán sporu pri uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Prvostupňový súd zamietol tieto návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia len s tým, že by nemohli ovplyvniť znenie článku II zmluvy o budúcej zmluve. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu a uviedol, že sa nejednalo o opomenuté dôkazy. Žalobca je však toho názoru, že vykonanie predmetných dôkazných prostriedkov by preukázalo vôľu zmluvných strán pri uzatváraní čl. II zmluvy o budúcej zmluve, ktorá smerovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy po tom, čo žalovaný ako budúci predávajúci nadobudne vlastnícke právo k vysúťaženému pozemku. Z dôvodu hospodárnosti konania mohol súd svedkom uložiť povinnosť odpovedať na otázky ohľadom vôle zmluvných strán (budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho) písomne v súlade s ust. § 196 ods. 3 CSP. Prvostupňový súd, ako aj odvolací súd však opomenuli, resp. priamo odmietli možnosť výsluchu svedkov, ako aj predloženie záznamov telefonických hovorov matky žalovaného, bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia. Zamietnutie navrhnutých dôkazov bez bližšieho odôvodnenia je procesným pochybením konajúcich súdov. 3.2.
dovolateľa vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu v čase, kedy budúci predávajúci nadobudne k predmetnému pozemku vlastnícke právo, bola daná od začiatku, čím sa ale ani jeden zo súdov nezaoberal. Žalovaný sám nakoniec uskutočnil ponuku, ale za iných podmienok, než boli dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Ani jeden zo súdov sa touto skutočnosťou nezaoberal napriek tomu, že obe strany zhodne potvrdili, že k takejto ponuke zo strany žalovaného došlo. Prvostupňový súd sa nezaoberal skutočnosťou, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy o budúcej kupujúceho (žalobcu) na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale dokonca došlo z jeho strany k navýšeniu kúpnej ceny v rozpore s čl. IV zmluvy o budúcej zmluve. Kúpna cena bola totiž dojednaná spôsobom „počet m2 x výsledná cena v aukcii za m2“, ktorá nepresiahne sumu 30 eur za m2. Ponuka žalovaného však bola v sume 31 eur za m2, pričom žalovaný k tomu uviedol, že sa mu navýšila suma za geodeta a vyčistenie pozemku, s ktorou nepočítal. Geometrický plán, resp. geodeta však zaobstaral sám žalobca na vlastné náklady a na čistení pozemku strany dohodnuté neboli. Žalovaný vyčistenie pozemku uskutočnil bez vedomia žalobcu a kúpnu cenu navýšil v rozpore so zmluvou o budúcej zmluve. Skutočný stav výmery pozemku bol v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve len orientačný, žalovaný nebol jeho vlastníkom, a teda je viac než zrejmé, že zmluva o budúcej zmluve bola spísaná práve v tomto duchu - budúca kúpna zmluva sa uzatvorí
skutočného stavu v čase uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy, a nie
stavu v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. S týmito skutočnosťami sa ani jeden z konajúcich súdov nijakým spôsobom nevysporiadal, a priam ich odignoroval, a tak opäť došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech žalobcu. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku len nesprávne uviedol, že žalobcovi neprislúchalo domáhať sa prevodu pozemku o výmere 271 m
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 6. Dovolateľ namieta existenciu vady zmätočnosti konania
f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
názoru dovolateľa majú ozrejmiť skutočnú vôľu strán sporu pri uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V tejto súvislosti dovolateľ namieta aj nedostatočné odôvodnenie zo strany konajúcich súdov, prečo žalobcom navrhované dôkazy nevykonali. 9.1. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že dovolaním nie je zásadne možné úspešne napadnúť hodnotenie dôkazov. Dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd tak skúmal, či nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov je tým závažným deficitom v dokazovaní, ktoré spôsobilo vadu zmätočnosti v konaní a zároveň či toto opomenutie má vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Dovolací súd po preskúmaní spisu konštatuje, že postup prvostupňového a odvolacieho súdu v procese zisťovania skutkového stavu bol správny. Súdy nižších inštancií prijali záver o neurčitosti predmetu budúcej kúpy. Táto neurčitosť spočívala najmä v konštatovaní nedostatočnosti identifikácie predmetu budúcej kúpy v zmluve o budúcej zmluve a jej odlišné označenie v realizačnej zmluve (v zmluve o budúcej zmluve je výmera pozemku 250m2 a v kúpnej zmluve je výmera pozemku 271 m2). Už samotné označenie pozemkov v zmluve o budúcej zmluve iba údajom o katastrálnom území a minimálnej výmere pozemkov
súdov nie je určitým vymedzením predmetu budúcej zmluvy
Občianskeho zákonníka, pričom poukázali na to, že presná identifikácia budúceho predmetu kúpy je podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve. Vo vzťahu k označeniu predmetu budúcej kúpy v realizačnej zmluve súdy konštatovali, že tento nie je totožný s predmetom budúcej kúpy uvedeným v zmluve o budúcej zmluve, čo do výmery pozemku, ako aj do jeho zamerania geometrickým plánom. Z týchto dôvodov je preto vylúčené, aby sa tento nedostatok (neurčitosť predmetu budúcej kúpy) nahradil výkladom prejavu vôle, nakoľko rozpor je daný už medzi samotnými zmluvami (zmluvou o budúcej zmluve a realizačnou kúpnou zmluvou). Preto súdy nepovažovali za potrebné vykonať dôkazy, ktoré mali
žalobcu ozrejmiť skutočnú vôľu zmluvných strán ohľadom predmetu budúcej kúpy. Dovolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu stotožňuje. Čo sa týka nevykonania žalobcom navrhovaných dôkazov, tak dovolací súd uvádza, že dokazovanie bolo zo strany súdov dostatočné. Ako už uviedli súdy nižšieho stupňa, výklad neurčitej podstatnej náležitosti zmluvy by nemal význam najmä z toho pohľadu, že žalobca žiada o nahradenie vôle žalovaného k predaju predmetu prevodu, ktorý je odlišný od toho, ktorý bol (síce neurčito) zadefinovaný v zmluve o budúcej zmluve (v zmluve o budúcej zmluve je výmera pozemku 250 m2 a v kúpnej zmluve je výmera pozemku 271 m2) a tiež z toho pohľadu, že žalobcovi na základe predmetnej zmluvy o budúcej zmluve ani nevzniklo oprávnenie vyzvať žalovaného na uzavretie realizačnej zmluvy. Toto oprávnenie mal
zmluvy žalovaný ako budúci predávajúci. Na tomto názore nie je čo meniť. 10. V súvislosti s námietkou dovolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadom nevykonania navrhovaných dôkazov dovolací súd uvádza, že
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Ani tu dovolací súd nevzhliadol pochybenie súdov nižších inštancií. Prvostupňový súd odôvodnil nevykonanie dôkazov v bode 16. rozhodnutia: „Súd zamietol návrh žalobcu na vyžiadanie nahrávok týchto hovorov od matky žalovaného i návrhy na výsluch svedkov, lebo nemohli ovplyvniť posúdenie jasne a zrozumiteľne sformulovaného znenia článku II zmluvy o budúcej zmluve. Na základe stanovených podmienok nebol žalobca ako budúci kupujúci oprávnený vyzývať žalovaného na predaj špecifikovaného pozemku, lebo toto právo
zmluvy o budúcej zmluve patrilo iba budúcemu predávajúcemu. V kúpnej zmluve pripojenej k žalobe, ktorá bola doručená pred podaním žaloby žalovanému na podpis zo 6.12.2021 sú zmluvné strany uvedené v opačnom poradí, čo môže pôsobiť mätúco, že práve žalobca G. N. ako predávajúci bol oprávnený vyhotoviť výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy pre žalovaného U. N. nesprávne označeného za kupujúceho, avšak takéto označenie zmluvných strán nezodpovedalo skutočnosti, ani dohode v článku II zmluvy o budúcej zmluve.“ Odvolací súd dôvody, prečo nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: „Obdobne nevykonanie dôkazných návrhov žalobcu (výsluchy svedkov, vykonanie dopytu na Slovenské elektrárne, a.s. v súvislosti s priebehom aukcie výberového konania, vyžiadanie si nahrávok hovorov od matky žalovaného), neboli spôsobilé ovplyvniť vyššie uvedené závery týkajúce sa odlišného vymedzenia predmetu prevodu v zmluve o budúcej zmluve a v navrhovanej kúpnej zmluve. Nejednalo sa preto o tzv. opomenuté dôkazy, spôsobilé ovplyvniť záver súdneho rozhodnutia.“ Postup súdov nemožno považovať za svojvoľný a už vôbec nie zjavne neodôvodnený. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia má náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania
f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľa. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor,
ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. V súdenej veci sú z rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Tiež je potrebné konštatovať, že odvolací súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s odvolacími námietkami dovolateľa. 11. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie namietajúcej vadu zmätočnosti konania
f) CSP je prípustné, ale nedôvodné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie zamietol (§ 448 CSP). 12. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.