2 písm. f), ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. M. o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8T/5/2018, z 10. novembra 2021 bol obvinený A. M. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže
2 písm. f), ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm.
1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa tiež
3 Trestného zákona zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/42/2017, zo
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 3 Trestného zákona uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, pričom ho súd
2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na 4 (štyri) roky a
2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil protitoxikomanické ochranné liečenie ústavnou formou.
1 Trestného poriadku obžalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným. O odvolaní obvineného voči rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 1To/21/2022, z 29. júna 2022 tak, že
zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom ustanovenej obhajkyne dovolanie s poukazom na dovolací dôvod
1 písm. d) Trestného poriadku [hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky] a
1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť]. Obvinený v dovolaní uviedol v podstate nasledovné: „Obvinený opakovane poukazoval na skutočnosť, že nebol vopred informovaný o zmene právnej kvalifikácie o ktorej sa dozvedel až na pojednávaní konanom 10.11.2021, na ktorom súd vyniesol rozsudok. Dňa 21.07.2021 súd pojednával vo veci bez prítomnosti obžalovaného. Z obsahu príslušného súdneho spisu je zrejmé, že 31.05.2021 Okresný súd Bratislava I. poštovou zásielkou „Doručenka Doporučene DO VLASTNYCH RUK“ č.: O. doručoval obvinenému A. M. - uznesenie a predvolanie na hlavné pojednávanie na 21.07.
názoru dovolateľa popísaným postupom súdu prišlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces, ktorý mohol mať vplyv na výsledok trestného konania, najmä porušením Listiny základných práv a slobôd a základných práv garantových Ústavou Slovenskej republiky.“ Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a prikázal Mestskému súdu Bratislava I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V samostatných podaniach obvinený A.R. M. v súvislosti s podaným dovolaním v podstate uviedol, že nedostal právo na obhajobu (č. l. 321 súdneho spisu) a žiada o zmenu právnej kvalifikácie a preskúmanie uloženého neúmerného trestu odňatia slobody
Trestného zákona účinného od
Inými slovami, aj keby súd prvého stupňa použil na doručovanie zásielok typ poštovej obálky do vlastných rúk s opakovaným doručením, nič by sa v tomto prípade nezmenilo, nakoľko poštový doručovateľ po tom, čo by už pri prvom pokuse o doručenie zásielky zistil, že adresát je neznámy, celkom logicky by nevykonával žiadny opakovaný (nový) pokus o doručenie zásielky, keďže takéhoto neznámeho adresáta by ani nemohol vhodným spôsobom upovedomiť, že mu zásielku príde doručiť v iný deň a hodinu, ako to predpokladá ustanovenie § 66 odsek 3 Trestného poriadku (v praxi sa to štandardne deje tak, že poštový doručovateľ zanechá v domovej listovej schránke písomnú výzvu s upozornením, že príde úradnú zásielku opakovane doručiť v termíne uvedenom na výzve). Vzhľadom na uvedené by poštový doručovateľ aj v prípade uplatnenia služby do vlastných rúk s opakovaným doručovaním postupoval rovnako, ako v posudzovanom prípade, to znamená, že po zistení, že adresát je neznámy, by zásielku ako nedoručiteľnú z tohto dôvodu ihneď vrátil odosielateľovi (v tomto prípade súdu prvého stupňa), a teda zákonná fikcia doručenia by nastala taktiež v súlade s ustanovením § 66 odsek 4 Trestného poriadku, ako tomu bolo v posudzovanom prípade, a nie v súlade s ustanovením § 66 odsek 3 Trestného poriadku. Vyššie uvedený postup poštového doručovateľa je prokuratúre známy z praxe a má oporu v konkrétnych ustanoveniach poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s. (platných aj v čase doručovania úradných zásielok súdom prvého stupňa v máji roku 2021) [...]. Z [...] ustanovení poštových podmienok poštového doručovateľa (Slovenskej pošty, a. s.) je teda zrejmé, že v prípade, ak je adresát neznámy, poštový doručovateľ nevykonáva žiadne opakované doručovanie zásielky a takú zásielku ihneď vráti odosielateľovi. Zákonná fikcia doručenia tu nastáva
ustanovenia § 66 odsek 4 Trestného poriadku, teda dňom, keď zásielka bola vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. O tejto kategórii zákonnej fikcie doručenia bol odsúdený taktiež výslovne poučený v zápisniciach o jeho výsluchu v procesnom postavení obvineného. Napokon odsúdeným citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Tost 41/2011, z 15.12.2011 rieši odlišnú procesnú situáciu [...] Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti má prokuratúra za to, že obvinený A. M. bol riadne a včas predvolaný na hlavné pojednávanie na 21.07.2021, z čoho vyplýva, že boli splnené zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a taktiež riadne a včas bol súdom prvého stupňa upozornený o možnosti prísnejšieho posudzovania skutku. Tu je potrebné navyše uviesť, že toto upozornenie bolo obsiahnuté v odôvodnení uznesenia o postúpení veci senátu z 24.05.2021, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, a preto také uznesenie nebol súd prvého stupňa ani povinný doručovať odsúdenému do vlastných rúk a contrario
b) Trestného poriadku (
zákona by postačovalo teda aj jednoduché doručovanie takej písomnosti
Trestného poriadku), než ako je tomu v prípade predvolania obvineného na hlavné pojednávanie, ktoré je
a) Trestného poriadku potrebné doručovať do vlastných rúk. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych okolností prejednávaného prípadu možno konštatovať, že už zo samotného obsahu podaného dovolania v spojení s dovolaním napadnutými súdnymi rozhodnutiami je zrejmé, že nie sú splnené odsúdeným uvádzané dôvody dovolania, a to aj bez nutnosti meritórneho preskúmania predmetnej veci.“ Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného A. M.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa potenciálne ,,širokým“ uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámci konania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. K namietanej neprítomnosti obvineného na hlavnom pojednávaní.
1 písm. d) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uvedený dovolací dôvod v kontexte trestnej veci obvineného nachádza svoj odraz v tom, že súd je povinný zabezpečiť obvinenému dodržanie všetkých jeho práv, ktoré mu ako obvinenému priznáva Trestný poriadok so zvláštnym dôrazom na právo obvineného na prejednanie jeho trestnej veci v jeho prítomnosti, teda v kontexte ústavných práv a práv zabezpečených medzinárodnými dohovormi, predovšetkým Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na jednej strane pritom stojí právo, no nie povinnosť obvineného zúčastniť sa prejednania jeho veci pred súdom, pokryté príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku o práve obvineného odmietnuť sa zúčastniť hlavného pojednávania či verejného zasadnutia o odvolaní, resp. právo obvineného výslovne požiadať súd, aby sa hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. V úzkej korelácii s uvedeným je naopak povinnosť obvineného rešpektovať zákonom stanovené pravidlá nevyhnutné pre vykonanie zákonného a spravodlivého súdneho konania za súčasného rešpektovania zásady rýchlosti a hospodárnosti trestného konania v úmysle zákonodarcu vyhnúť sa zbytočným prieťahom pri vykonávaní úkonov trestného konania, vrátane konania pred súdom. Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada vyjadrená v § 2 ods. 7 Trestného poriadku, a síce právo každého, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Trestný poriadok tak priamo nadväzuje na článok 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Naviac, právo obvineného na prejednanie veci pred súdom v jeho prítomnosti takisto vyplýva aj z článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorého dikciu je potrebné okrem iného vykladať aj tak, že každý, o právach a povinnostiach ktorého má byť v rámci konania pred súdom rozhodované, má mať v rámci práva na súdnu ochranu možnosť osobne sa na takom konaní zúčastniť; musí mu byť pritom reálne umožnená účasť na konaní, právo vyjadriť sa pred súdom k tomu, čo mu je kladené za vinu a k dôkazom, na ktorých je založená obžaloba. Z tejto zásady sú výnimky prípustné len za splnenia zákonom predpísaných tak formálnych ako aj materiálnych podmienok, ktoré minimalizujú negatívny dopad na spravodlivý proces vyvolaný neprítomnosťou obvineného (porovnaj najmä § 252 ods. 2 Trestného poriadku). Súdy musia zároveň zabezpečiť včasné a riadne doručenie predvolania spolu s termínom hlavného pojednávania obvinenému, pričom musia dôsledne zvážiť hodnovernosť ospravedlnenia neprítomnosti obvineného na hlavnom pojednávaní, resp. v odôvodnených prípadoch hlavné pojednávanie odročiť. Zároveň musia obvineného v zmysle predchádzajúceho odseku poučiť o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, a tak umožniť v plnom rozsahu realizovať jeho právo na spravodlivý súdny proces. Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. d) Trestného poriadku namieta, že nebola splnená jedna z formálnych podmienok vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti
2 písm. a) Trestného poriadku, a to konkrétne, že nebol na hlavné pojednávanie vykonané 21. júla 2021 v jeho neprítomnosti riadne a včas predvolaný (porovnaj č. l. 170 a nasl. súdneho spisu). Za účelom overenia tvrdení obvineného najvyšší súd nahliadol do predloženého spisového materiálu a zistil nasledovné. Z vyšetrovacích spisov vyplýva, že obvinený bol v prípravnom konaní v oboch neskôr spojených trestných veciach (ČVS: ORP-738/2-VYS-B1-2017 a ČVS: ORP-904/2-VYS-B1-2017) poučený o tom, že je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu budú doručovať písomnosti, ako aj spôsob doručovania. Rovnako bol poučený o tom, že pokiaľ túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť oznámiť bez meškania orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu. Obvinený bol taktiež poučený o obligatórnom doručovaní niektorých písomností do vlastných rúk vrátane poučenia o možnosti uplatnenia tzv. fikcie doručenia pri písomnostiach adresovaných do vlastných rúk
4 Trestného poriadku (porovnaj č. l. 9 - 11 vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-738/2-VYS-B1-2017 a č. l. 6 - 7 vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-904/2-VYS-B1-2017). V reakcii na poučenie obvinený uviedol, že poučeniu porozumel a v oboch neskôr spojených trestných veciach uviedol adresu na doručovanie E. H. XX/D, R. a spôsob doručovania poštou (č. l. 11 vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-738/2-VYS-B1-2017 a č. l. 7 vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-904/2-VYS-B1-2017). Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by obvinený od začiatku trestného konania až do začiatku hlavného pojednávania v súlade s poučením oznámil orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu akúkoľvek zmenu adresy alebo spôsobu doručovania. Po nahliadnutí do spisu najvyšší súd konštatuje, že súd prvého stupňa doručoval predvolanie na hlavné pojednávanie určené na 21. júla 2021 obvinenému do vlastných rúk poštou na ním v prípravnom konaní uvedenú adresu E. H. XX/D, R.. Pokus o doručenie predvolania obvinenému do vlastných rúk bol neúspešný a obvinený sa o predvolaní v skutočnosti nedozvedel, keďže zásielka s predvolaním sa súdu prvého stupňa 3. júna 2021 vrátila s tým, že adresát je neznámy. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 21. júla 2021 vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného na základe uznesenia
2 Trestného poriadku s poukazom na to, že obžalovaný A. M. bol riadne predvolaný na hlavné pojednávanie v súlade s § 66 ods. 4 Trestného poriadku, pričom o možnosti vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti bol poučený (porovnaj č. l. 170 a nasl. súdneho spisu).
7 Trestného poriadku účinného do 31. júla 2021 obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd obvineného poučí.
1 písm. a) Trestného poriadku do vlastných rúk sa doručuje obvinenému obžaloba a predvolanie.
4 Trestného poriadku písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
2 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. júla 2021 v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom:
1 písm. a) Trestného poriadku doručuje do vlastných rúk, pričom pre zohľadnenie tzv. fikcie doručenia predvolania
4 Trestného poriadku napriek reálnemu nedoručeniu zásielky s predvolaním do dispozičnej sféry obvineného musia byť v čase doručovania kumulatívne splnené nasledovné procesné podmienky: - obvinený bol poučený o doručovaní a následkoch s tým spojenými zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu (§ 34 ods. 7 Trestného poriadku účinného do 31. júla 2021), - obvinený v priebehu trestného konania uviedol adresu a spôsob doručovania pre účely doručovania písomností v tomto trestnom konaní, - zásielka sa z ním uvedenej adresy vrátila súdu s tým, že adresát je neznámy, - nejde o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu. S poukazom na vyššie zhrnuté okolnosti prejednávanej veci najvyšší súd konštatuje, že všetky v predchádzajúcom odseku uvedené podmienky pre zohľadnenie tzv. fikcie doručenia predvolania obvinenému
4 Trestného poriadku a
7 Trestného poriadku účinného do
4 Trestného poriadku. Správnosť postupu súdu prvého stupňa nespochybňuje ani námietka dovolateľa,
ktorej súd pri doručovaní predvolania použil nesprávny typ obálky, ktorý neumožňoval opakované doručovanie predvolania v zmysle § 66 ods. 3 Trestného poriadku. Najvyšší súd k tejto námietke uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi podmienkami uplatnenia fikcie doručenia
3 Trestného poriadku a podmienkami uplatnenia fikcie doručenia
4 Trestného poriadku. Fikcia doručenia zásielky adresovanej obvinenému do vlastných rúk
4 Trestného poriadku na rozdiel od fikcie doručenia
3 Trestného poriadku nastáva aj bez realizácie tzv. opakovaného doručovania zásielky zo strany doručovateľa. Pre účely praxe možno preto konštatovať, že pre nastúpenie účinkov doručenia zásielky adresovanej obvinenému do vlastných rúk na základe fikcie doručenia
4 Trestného poriadku postačuje, ak je zvolený typ obálky - doručenie do vlastných rúk, a to bez ohľadu na to, či súd prostredníctvom voľby typu obálky požiada alebo nepožiada doručujúci orgán o opakované doručovanie zásielky v súlade s § 66 ods. 3 Trestného poriadku. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov uzatvára, že dôvod dovolania
1 písm. d) Trestného poriadku nemožno na podklade dovolateľových námietok považovať za naplnený, keďže dovolací súd nezistil, že by v predloženej veci nebola 21. júla 2021 splnená namietaná podmienka vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného A. M.
2 písm. a) Trestného poriadku. K údajnému porušeniu ustanovenia § 284 ods. 2 Trestného poriadku. V zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené. Táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku (R 120/2012-I). Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku). V prípade výskytu formálne nesprávne označených dovolacích námietok sa aplikuje tzv. princíp viazanosti dovolacími námietkami (a nie ich konkrétnym formálnym označením tak, aby tieto presne a jasne zodpovedali konkrétnemu dovolaciemu dôvodu, naplnenia ktorého sa domáha obvinený). Priamym ,,pretavením“ dotknutého princípu (R 120/2020) je tomu zodpovedajúca povinnosť dovolacieho súdu spočívajúca v tom, že dovolací súd skúma možnosť zaoberať sa takýmito námietkami z toho pohľadu, či z obsahového (materiálneho) hľadiska napĺňajú niektorý z dôvodov dovolania
1 a nasl. Trestného poriadku. Najvyšší súd preto dovolanie obvineného z časti posúdil v súlade s § 385 ods. 1 Trestného poriadku
jeho obsahu a nad rámec dovolateľom výslovne označených dovolacích dôvodov skúmal aj naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku zodpovedajúcemu dovolateľovej námietke porušenia ustanovenia § 284 ods. 2 Trestného poriadku súdom prvého stupňa v jeho neprospech.
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. Súčasťou obhajobných práv je aj právo obvineného na informácie o obvinení. V dôsledku uplatňovania tohto práva v trestnom konaní má obvinený najmä právo na to, aby bol v priebehu trestného konania informovaný, aký skutok sa mu kladie za vinu a tiež aká právna kvalifikácia skutku mu v prípade preukázania viny hrozí. Právo obvineného na informácie o obvinení sa týka aj práva na informácie ohľadne zmeny právnej kvalifikácie skutku v priebehu trestného konania, o čom musí byť v prípravnom konaní informovaný zo strany orgánov činných v trestnom konaní (porovnaj § 206 ods. 6 Trestného poriadku), resp. v súdnom konaní zo strany súdu (§ 284 ods. 2 Trestného poriadku). Nesplnením si informačnej povinnosti zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu dochádza k podstatnému obmedzeniu až znemožneniu riadneho vykonávania ďalších obhajobných práv, a teda k porušeniu práva na obhajobu, ktoré môže, ale aj nemusí s prihliadnutím na intenzitu porušenia odôvodniť naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že v súdnom konaní dodržanie práva obvineného na informácie o obvinení garantuje ustanovenie § 284 ods. 2 Trestného poriadku,
ktorého uznať obžalovaného za vinného z trestného činu
prísnejšieho ustanovenia zákona, ako
ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o päť pracovných dní. Zamerajúc sa na námietky dovolateľa možno konštatovať, že z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že spolu s predvolaním obvineného na hlavné pojednávanie bolo obvinenému rovnakou zásielkou doručené uplatnením fikcie doručenia
4 Trestného poriadku aj uznesenie samosudcu o postúpení veci senátu, súčasťou ktorého bolo aj poučenie obvineného v zmysle § 284 ods. 2 Trestného poriadku o možnosti, že skutok sa bude posudzovať ako pokračovací zločin krádeže
2 písm. f), ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm.
1 Trestného zákona (porovnaj č. l. 142 a 146 súdneho spisu) . Ak teda obvinený v dovolaní namieta, že súdom prvého stupňa nebol v súlade s § 284 ods. 2 Trestného poriadku upozornený na možnosť posudzovania skutku
prísnejšieho ustanovenia, ako
ktorého skutok posudzovala obžaloba, skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené, predmetné tvrdenie obvineného nezodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim z predloženého spisu. Súd prvého stupňa si riadne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 284 ods. 2 Trestného poriadku, pričom za reálne neoboznámenie sa s obsahom zásielky nesie zodpovednosť výlučne obvinený. Nad rámec uvedeného najvyšší súd poznamenáva, že z obsahu spisu, ako aj obsahu dovolania vyplýva, že obvinený a jeho obhajca sa o možnosti posudzovania skutkov
prísnejších ustanovení Trestného zákona dozvedeli aj reálne a osobne, a to konkrétne na hlavnom pojednávaní konanom
1 písm. c) Trestného poriadku. K použitiu priaznivejšieho Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod..
1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V reakcii na námietky dovolateľa týkajúce sa označeného dovolacieho dôvodu s poukazom na namietanú nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 1 Trestného zákona najvyšší súd uvádza, že priaznivejšia novela Trestného zákona, na ktorú sa obvinený v dovolaní odvoláva, nadobudla účinnosť až po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa (6. augusta 2024), pričom platí, že priaznivejšia právna úprava sa v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona uplatňuje len vtedy, ak nadobudne účinnosť pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia o vine a treste. K tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 17/2007 ale aj rozhodnutie ESĽP vo veci Case of Scoppola v Italy (No 2) 10249/03 zo 17.9.2009, v ktorom ESĽP vyslovil, že článok 7 ods. 1 Dohovoru zaručuje nielen zásadu zákazu retroaktivity prísnejších trestných zákonov, ale implicitne aj zásadu retroaktivity miernejšieho trestného zákona. Táto zásada je zakotvená v pravidle, že ak existujú rozdiely medzi trestným zákonom platným v čase spáchania trestného činu a následnými trestnými zákonmi prijatými pred vynesením právoplatného rozhodnutia, súdy musia uplatniť zákon, ktorého ustanovenia sú pre obžalovaného priaznivejšie Zmena právnej úpravy v prospech obvineného po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku nezakladá žiadne porušenie zákona, ani naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov
1 Trestného poriadku. Ak by bol dovolací súd povinný prihliadať na akúkoľvek zmenu právnej úpravy po právoplatnosti rozhodnutia súdu, vzniklo by tak riziko kontinuálneho cyklu rozhodovania, ktoré by neprimerane narušilo princíp právnej istoty. Prihliadajúc na všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto uznesenia je zrejmé, že v trestnej veci dovolateľa na podklade ním predložených námietok k naplneniu dôvodov dovolania
1 písm. c), písm.
c) Trestného poriadku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.