Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4CdoPr/10/2025 Identifikačné číslo spisu: 1319206756 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 320CSP a zásady ochrany slabšej strany preto nebolo možné priznať úspech.

Odvolací súd poukázal tiež na to, že pokiaľ žalobca (až v podanom odvolaní) prezentoval, že navrhovaným dôkazom sa snažil preukázať snahu žalovaného o spísanie zápisnice o porušení pracovnej disciplíny bez účasti zástupcu zamestnancov, v konaní bolo nepochybne preukázané, že táto zápisnica bola vyhotovená a to za účasti zástupcu zamestnancov, pričom žalovaný nesúhlasil iba s vyhotovením audiovizuálneho záznamu pri jej spisovaní. Uvedené vyplýva z audiovizuálnych záznamov založených v súdnom spise a v ich textovom prepise. S ohľadom na uvedené potom ani nebolo odvolaciemu súdu zrejmé, aké konkrétne tvrdenia žalobcu mali byť uvedeným dôkazom preukázané. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1, § 396 ods. 2 a § 262 ods. 2 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“), ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm.

1. f)CSP. Žalobca namietol, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v časti rovnosti strán sporu a to tým, že odvolací súd v neprospech žalobcu nevykonal riadne navrhované dôkazy a zároveň porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd nepripísal žiadnu relevanciu niektorým žalobcom navrhovaným dôkazom a riadne sa nevysporiadal s príčinou únavy žalobcu a ďalších kolegov, čo dovolateľ označil za svoj ťažiskový argument. Dovolateľ uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ nezabezpečil vhodné pracovné podmienky, čím otvoril priestor pracovným excesom ako napríklad neskorý príchod do práce. Z takéhoto konania preto nemôže byť dané porušenie pracovnej disciplíny. Dovolateľ poukázal na vedomosť žalovaného k únave zamestnancov, čo ale odvolací súd neskúmal, čím porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Dovolateľ zároveň namietol, že odvolací súd aproboval konanie súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal žalobcom navrhované dôkazy a to oboznámenie sa s obsahom video nahrávok. Dovolateľ súčasne navrhol odložiť právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, čo odôvodnil predpokladom úspešnosti dovolania. 5. Žalovaný považoval dovolanie žalobcu za nedôvodné a návrh na odloženie právoplatnosti rozsudku za neprípustný. Uviedol, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý neslúži na opätovné skúmanie skutkového stavu a ani na dopĺňanie nových prostriedkov procesného útoku zo strany žalobcu, napr. v podobe nešpecifikovaných a doteraz nenamietaných nevhodných pracovných podmienok zamestnancov. Dovolaciu argumentáciu žalobcu súčasne označil za zmätočnú a neurčitú. Žalovaný mal zároveň za to, že neboli naplnené podmienky pre uplatnenie inštitútu § 444 ods. 2 CSP z dôvodu neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže neurčité dovolanie žalobcu podľa žalovaného neosvedčuje predpoklad jeho úspešnosti. Dovolanie žalobcu navrhol zamietnuť a rozsudok odvolacieho súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému plnú náhradu trov dovolacieho konania. 6. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022). 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
2. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
3. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
4. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
5. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
6. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
7. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
8. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
9. f)CSP, kde namietal nesprávny procesný postup odvolacieho súdu spočívajúci v tom, že odvolací súd nepripísal dôležitosť niektorým žalobcom navrhovaným dôkazom, v jeho neprospech nevykonal riadne navrhované dôkazy a porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s príčinou únavy zamestnancov a nezabezpečením riadnych pracovných podmienok na strane žalovanej a namietol, že odvolací súd aproboval nesprávny postup súdu prvej inštancie v časti, v ktorej sa tento neoboznámil s obsahom video nahrávok ako navrhovaným dôkazom. 13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
10. f)CSP, sú:
11. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
12. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
13. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdu bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces. 9 V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP) a súčasne procesný postup odvolacieho súdu vedúci k prijatiu záverov prezentovaných v dovolaním napadnutom rozhodnutí nevykazuje vady vedúce k porušeniu práva na spravodlivý proces dovolateľa. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, je zrozumiteľné a presvedčivé. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej a to v spojení s procesným postupom odvolacieho súdu, kedy je z argumentácie odvolacieho súdu zrejmé, ako k prijatým záverom dospel. 10 Námietku dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje vadu nepreskúmateľnosti z dôvodu, že odvolací súd sa nezaoberal príčinou únavy zamestnancov a pracovnými podmienkami zamestnancov, vyhodnotil dovolací súd za nedôvodnú. Odvolací súd podľa názoru dovolacieho súdu správne vyhodnotil uvedené ako nerelevantné v otázke o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu, kedy bolo preukázané, že zo strany žalobcu ako zamestnanca opakovane prišlo k porušeniu pracovnej disciplíny v spojení s preukázaním okolností, na základe ktorých nebolo možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával. Odvolací súd jednoznačne a dostatočne jasne zdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu bez toho, aby na uvedený záver mala vplyv príčina únavy zamestnancov (ktorú žalobca tvrdil). Odvolací súd konkrétne uviedol, že: „Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak na základe vykonaného dokazovania vyvodil, že výpoveď daná žalobcovi ako zamestnancovi zo strany žalovaného ako zamestnávateľa obsahovala skutkovo vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru, pričom opis porušenia pracovnej disciplíny bol určitý a zrozumiteľný. Správne tiež konštatoval, že dôvody výpovede boli v konaní preukázané, rovnako ako skutočnosť, že žalobca opakovane porušil pracovnú disciplínu, bol na možnosť výpovede upozornený, bol s dôvodom výpovede oboznámený a bolo mu umožnené sa k nemu vyjadriť, pričom výpovedný dôvod žalovaný uplatnil v zákonnej lehote. Aplikujúc ust. § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce súd prvej inštancie následne správne posudzoval, či možno spravodlivo požadovať, aby zamestnávateľ zamestnanca naďalej zamestnával, keďže v danom prípade príslušný zástupca zamestnancov neudelil predchádzajúci súhlas so skončením pracovného pomeru, ktorý bol uplatnený voči žalobcovi ako zástupcovi zamestnancov. Na základe uvedeného posúdenia potom správne dospel k záveru, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi je platná napriek neudeleniu súhlasu odborovou organizáciou.“ 10.1. Rovnako tak sa odvolací súd riadne vyjadril, že nebolo v konaní preukázané porušenie povinností zo strany zamestnávateľa spočívajúcom v nesprávne rozvrhnutých zmenách, v nedodržaní pracovného voľna alebo povinného odpočinku pre zamestnanca, keď vyplynulo, že žalobca zmeškal príchod do služby v rámci prebiehajúcej 15-hodinovej zmeny. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ zápis vo veci neskorého nástupu do pracovnej zmeny spisuje s každým zamestnancom, ktorý sa do pracovnej zmeny nedostavil včas s tým, že ani v jednom prípade nebolo preukázané, že dôvodom oneskorenia by bol deklarovaný zhoršený zdravotný stav, vyčerpanie alebo únava zamestnanca tak, ako to bolo v prípade žalobcu, kde práve v prípade žalobcu z dôvodu ním tvrdeného vyčerpania mu boli nariadené mimoriadne lekárske prehliadky, ktorých sa nezúčastnil. Z uvedených na seba nadväzujúcich a v konaní preukázaných okolností nebol preto dôvod na rozsiahle vyjadrovanie sa k príčinám žalobcom tvrdenej všeobecnej únave zamestnancov, ktorá ani preukázaná nebola a rovnako tak k pracovným podmienkam zamestnancov, keď bolo preukázané, že k porušeniu pracovnej disciplíny na strane žalobcu prišlo omeškaným nástupom do práce, na to nadväzujúcou neúčasťou na lekárskych prehliadkach v spojení s nemožnosťou od žalovaného spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu (z dôvodu nelojálneho správania žalobcu voči žalovanému). Námietka žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu, že tento sa k danému nevyjadril v rozsahu, aký si žalobca predstavoval, by bolo v merite veci nadbytočné a nasvedčuje viac nesúhlasu žalobcu so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu (§ 442 CSP), na základe ktorých nedošlo a ani nemohlo prísť k založeniu vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd sa k daným okolnostiam vyjadril v dostatočnej miere, ktorá súčasne zodpovedala relevancii týchto skutočností v otázke určenia (ne)platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu. 11. Žalobca ďalej namietol, že odvolací súd aproboval nesprávny postup súdu prvej inštancie tým, že v neprospech žalobcu neboli vykonané navrhované dôkazy a to neoboznámením sa s obsahom video nahrávok ich prehratím na pojednávaní. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol nasledovné: „V súvislosti s nevykonaním dôkazu navrhnutého žalobcom v priebehu prvoinštančného konania sa odvolací súd prikláňa k názoru, že v danom prípade návrh žalobcu na vykonanie dokazovania nebol kvalifikovaný, keďže žalobca neuviedol, aký konkrétny dôkaz navrhuje a za účelom preukázania akých skutočností tvrdených žalobcom. So zreteľom na uvedené potom nemožno priznať úspech argumentácii žalobcu o aplikácii §

§ 320C.s.p.

ako aj o aplikácii zásady ochrany slabšej sporovej strany. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že pokiaľ žalobca (až v podanom odvolaní) prezentoval, že navrhovaným dôkazom sa snažil preukázať snahu žalovaného o spísanie zápisnice o porušení pracovnej disciplíny bez účasti zástupcu zamestnancov, v konaní bolo nepochybne preukázané, že táto zápisnica bola vyhotovená, a to za účasti zástupcu zamestnancov, pričom žalovaný nesúhlasil iba s vyhotovením audiovizuálneho záznamu pri jej spisovaní. Uvedené vyplýva z audiovizuálnych záznamov založených v súdnom spise a v ich textovom prepise. S ohľadom na uvedené potom ani nie je zrejmé, aké konkrétne tvrdenia žalobcu mali byť uvedeným dôkazom preukázané.“ Z uvedeného je taktiež zrejmé, že odvolací súd sa návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania prehratím audiovizuálnych záznamov zaoberal, kde je potrebné zdôrazniť, že k uvedenému neprišlo nie z dôvodu oneskoreného predloženia dôkazov, ku ktorému tvrdeniu žalobca poukázal na §

§ 320

CSP (bez ohľadu na skutočnosť, že súd prvej inštancie zmienil dlhý časový úsek od začatia súdneho konania po okamih, kedy boli zmienené audiovizuálne záznamy), ale z dôvodu, že sa nejednalo o kvalifikovaný dôkaz, keďže žalobca neuviedol aký konkrétny dôkaz navrhuje a čo sa ním má preukázať, resp. bol okrem všeobecnej informácie o záznamoch spomenutý záznam z okamihu spisovania porušenia pracovnej disciplíny so žalobcom (ktorý nasledoval po zmeškaní nástupu do práce žalobcu, čím bolo spôsobené omeškané vypravenie vlaku), kde bola avšak do súdneho spisu založená listina - zápis so zamestnancom z 27. marca 2019 (č. l. 154), z ktorého vyplýva, že pri spisovaní bol prítomný zástupca zamestnancov. Uvedené skutočnosti vyplývajú ako zo súdneho spisu, tak s odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom súčasne nebolo zrejmé, čo konkrétne malo byť uvedenými záznamami preukázané v kontexte merita veci a to naplnenia podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru. 11.1. Okrem vyššie uvedeného dovolateľ v dovolaní uviedol, že odvolací súd napadnutým rozhodnutím v rozpore s požiadavkou rovnosti neprihliadol a nepripísal relevanciu niektorým žalobcom navrhovaným dôkazom. Bližšie však neuviedol, o ktoré konkrétne dôkazy sa malo jednať, pričom v obsahu dovolania boli ďalej spomínané len únava zamestnancov a zabezpečenie vhodných pracovných podmienok, ktorými sa odvolací súd v súlade s tvrdením žalobcu nezaoberal. Na základe neurčitosti argumentu žalobcu, že sa odvolací súd v rozpore s princípom rovnosti nezaoberal niektorými žalobcom navrhovanými dôkazmi, bez konkretizácie týchto dôkazov, nebolo možné vyvodiť v nadväznosti na uvedené vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s § 420 písm.

1. f)CSP. 12. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP nemožno považovať to, že žalovaný sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ s rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s ním a to na základe subjektívne nadobudnutého pocitu obmedzenia jeho procesných práv, nemôže sama o sebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
3. f)CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 13. Dovolací súd má preto za to, že procesný postup odvolacieho súdu, ktorý konal v zmysle ustanovení a zásad zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie sa nevymyká nielen zo zákonného, ale ani z ústavnoprávneho rámca. Uvedeným postupom preto nedošlo k založeniu namietanej vady podľa § 420 písm.
4. f)CSP a žalobca neopodstatnene namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu takej intenzity, ktorý by mal za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces. 14. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odôvodnené § 420 písm.
5. f)CSP odmietol podľa § 447 písm.
6. c)CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. 15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.