3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o upomínacom konaní“) Okresnému súdu Trenčín, ako súdu príslušnému na jeho prejednanie
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), nakoľko bol Okresnému súdu Banská Bystrica žalobcom v zákonnej lehote doručený návrh na pokračovanie v konaní. 2. Okresný súd Trenčín s postúpením sporu z Okresného súdu Banská Bystrica nesúhlasil a súdny spis
2 CSP predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o príslušnosti. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že predmetom konania je spor, ktorého základom je klamlivá reklama v zmysle § 45 Obch. zák., čo žalovaný uviedol v odpore proti platobnému rozkazu. Predkladajúci súd uviedol, že
žalovaného v dôsledku klamlivej reklamy zo strany žalobcu nemali predmetné autá žalobcom požadovanú výbavu. Z uvedeného
Okresného súdu Trenčín vyplýva, že nakoľko predmetom konania je spor z klamlivej reklamy, je na konanie v tejto veci,
b) CSP, kauzálne príslušný Okresný súd v Banskej Bystrici. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trenčín a Okresnému súdu Banská Bystrica, vzhľadom na predloženie nesúhlasu Okresného súdu Trenčín s postúpením mu veci Okresným súdom Banská Bystrica v zmysle § 43 ods. 2 CSP tento nesúhlas prejednal a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trenčín s postúpením nie je dôvodný. 4.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 5.
CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 6.
2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. 7.
3 písm. c) Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je vyšší územný celok. 8.
1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, vyšší územný celok je samosprávny kraj. 9.
5 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. 10.
f) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne. 11.
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 12.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobným návrhom, ktorým žalobca uplatňuje obchodnoprávny nárok (časť D návrhu), sa tento domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 26.257,26 eura s príslušenstvom. Žalobný nárok vznikol
žalobcu na základe Zmluvy o poskytovaní služieb č. Z202111507_Z zo dňa
ktorého malo dôjsť k naplneniu bodu 2.3. zmluvy o poskytovaní služieb, v zmysle ktorého žalobca údajne nedodržal všeobecnú špecifikáciu predmetu zmluvy, funkčnú a technickú špecifikáciu predmetu zmluvy a osobitných požiadaviek na plnenie zmluvy o poskytovaní služieb, na základe čoho malo žalovanému vzniknúť právo na odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb. Odstúpenie žalovaného žalobca neakceptoval ako dôvodné a vzhľadom na to, že
žalobcu zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ZoL 1, spočívajúcemu v neuhradení nájmu v zmysle ZoL 1 a VOPOL, žalobca písomným oznámením zo dňa 06. decembra 2021 označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“, ZoL predčasne ukončil (ďalej len „odstúpenie žalobcu“). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné, na ktorého úhradu bol zaviazaný v zmysle ZoL 1, a to za obdobie, počas ktorého predmet nájmu užíval. Výška pohľadávky 1 žalobcu, titulom neuhradeného nájomného predstavuje sumu vo výške 4.217,45 eura. Po prevzatí predmetov nájmu žalobca pristúpil, v súlade s príslušnými ustanoveniami ZoL 1 a VOPOL, k predaju predmetov nájmu a vyčíslil svoj zmluvný nárok predstavujúci stratu z tzv. repredaja predmetov nájmu, predstavujúci rozdiel medzi účtovnou cenou predmetov nájmu a predajnou cenou predmetov nájmu. Pohľadávka žalobcu po konečnom vyúčtovaní údajne aktuálne predstavuje sumu vo výške 20.585,76 eura (ďalej len „pohľadávka 2“). Žalobný nárok vo výške 1.454,05 eura vznikol
žalobcu i na základe Zmluvy o operatívnom leasingu č. 884 zo dňa
CSP. 14. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné zodpovedať otázku či predmetom tohto konania je obchodnoprávny spor. Najvyšší súd poukazuje, že pre určenie príslušnosti súdu je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, a teda i to akej súdnej ochrany sa dovoláva. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že ide o majetkový spor, pričom strany sporu v prejednávanej veci medzi sebou uzavreli zmluvný záväzok, existuje medzi nimi priamy zmluvný vzťah. Pre založenie kauzálnej príslušnosti súdov (v obchodnoprávnych sporoch)
ust. § 22 CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor
druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno
ustanovení § 261 a § 262 Obchodného zákonníka považovať za obchodný záväzkový vzťah
tretej časti Obchodného zákonníka. V predmetnej veci sa o takýto prípad jedná, nakoľko je naplnený základný predpoklad
ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to že ide o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva, ktorý sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti. Subjektmi zmluvného vzťahu v prejednávanej veci sú právnické osoby. Pri posúdení charakteru záväzkového vzťahu najvyšší súd vychádzal zo skutočností vyplývajúcich zo žaloby a pripojených príloh. Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojej činnosti vykonáva leasingovú činnosť, sprostredkovateľskú činnosť ako i činnosť požičovne motorových vozidiel. Uzatvorenie danej Zmluvy o poskytovaní služieb ako i Zmluvy o operatívnom leasingu č. 2010, Zmluvy o operatívnom leasingu č. 884 a Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 1101601065 tak nepochybne spadalo pod podnikateľskú činnosť žalobcu. Obsah návrhu ďalej naznačuje, že Zmluvu o operatívnom leasingu ako i Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bolo doplnenie vozového parku žalovaného o elektrické vozidlá formou operatívneho leasingu, ako objednávateľ uzatvoril žalovaný - samosprávny kraj, právnická osoba označená svojím IČO-m, je teda nepochybné že v danej veci sa jedná o záväzkový vzťah žalobcu ako podnikateľa pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaného ako subjektu verejného práva, ktorý sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky žalovaného. Na uvedenom nič nemení ani subjektívny názor žalovaného, že keďže v dôsledku klamlivej reklamy zo strany žalobcu nemali predmetné autá žalobcom požadovanú výbavu, predmetom konania je spor z klamlivej reklamy. Je
najvyššieho súdu zrejmé, že v danom prípade sa jedná o obchodnozáväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v spore o určenie súdu príslušného na konanie nejde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o skutočnosti odôvodňujúce určenie príslušnosti ako podmienky konania všeobecného súdu. Samotné vyhodnotenie vzťahu medzi stranami sporu je vecou rozhodnutia samotného súdu na základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom procesného útoku a procesnej obrany. Najvyšší súd dodáva, že na posúdenie daného vzťahu ako vzťahu obchodnoprávneho nemá vplyv skutočnosť, že sa na predmetný vzťah môžu prípadne aplikovať aj normy občianskeho práva.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.