1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného V. K. z a m i e t a. Odôvodnenie Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") rozhodol tak, že
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, § 416 ods. 1, § 417 ods. 1 Trestného poriadku, § 68 ods. 2 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený V. K., nar. XX. V. XXXX v Z., bytom Z.-B., Z. XXXX/XX, sa v skúšobnej dobe určenej uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Ntc/17/2019 zo
jeho názoru, zo zákona nárok na potrebnú obhajobu, pričom postupom súdu prvého stupňa mu boli porušené ľudské práva, keďže krajský súd pokračoval v pojednávaní bez obhajcu, čím porušil zákon. Sťažovateľ ešte uviedol, že viacnásobne upovedomil predsedníčku senátu, že nerozumie, čo mu hovorí, avšak predsedníčka senátu jeho vyjadrenie neakceptovala. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie krajského súdu, nariadil nové pojednávanie, kde ho bude zastupovať advokátka JUDr. Alena Chvojková s ohľadom na povinnú obhajobu z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako i konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.
1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
1 Trestného poriadku o tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.
1 Trestného poriadku na rozhodnutie
je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, a na rozhodnutie
Súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (§ 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov). Ak podmienečne prepustený spácha v skúšobnej dobe úmyselný trestný čin, svedčí to o tom, že podmienečné prepustenie nesplnilo svoj cieľ a je potrebné, aby odsúdený vykonal aj zvyšok trestu odňatia slobody. Podmienečným prepustením sa dáva možnosť odsúdenému, aby preukázal, že nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody už nie je potrebný a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom na slobode, s uložením primeranej skúšobnej doby. Pokiaľ má podmienečne prepustený viesť v skúšobnej dobe riadny život, znamená to, že rešpektuje právny poriadok a neporušuje právne normy. Ak však tieto závažným spôsobom poruší, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin - ako aj v danom prípade - svedčí to o tom, že podmienečné prepustenie nesplnilo svoj cieľ a je potrebné, aby odsúdený vykonal aj zvyšok trestu odňatia slobody (primerane uznesenie najvyššieho súdu z 28. marca 2017, sp. zn. 2Urtost/2/2017, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 64/2001]. Z vyššie citovaných ustanovení „a contrario"(výkladom opakom) vyplýva, že ak podmienečne prepustený neviedol v skúšobnej dobe riadny život alebo neplnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Z predloženého spisu je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2Ntc/4/2017 z 29. júna 2017, právoplatným 6. septembra 2017
1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby (ďalej aj „zák. č. 549/2011 Z. z.") uznal s tým, že sa vykoná na území Slovenskej republiky rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt sp. zn. 7 Hv 19/16k z
1 č. 5, § 129 ods. 1 č. 1, č. 2, ods. 2 č. 1, č. 2, § 130 ods. 3, § 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky (bod I./) a z prečinu odcudzenia bezhotovostných platobných prostriedkov
1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky (bod III./) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Ntc/4/2017, z
1 zák. č. 549/2011 Z. z., § 415 ods. 1 Trestného poriadku, § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne prepustený a zároveň mu bola
1 Trestného zákona určená skúšobná doba na 3 (tri) roky. Skúšobná doba podmienečného prepustenia v trvaní 3 (troch) rokov začala odsúdenému v súlade s § 68 ods. 1 Trestného zákona plynúť dňom podmienečného prepustenia, teda
2 Trestného zákona nutné zisťovať, či odsúdený viedol počas plynutia skúšobnej doby riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti. Krajským súdom bolo správne zistené, že odsúdený v skúšobnej dobe páchal početnú úmyselnú trestnú činnosť, a to: - 18. februára 2020 prečin krádeže
1 písm. b) Trestného zákona (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/1/2021, zo
2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona (rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8T/3/2021, z
1 Trestného zákona (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/41/2021, z
4 Trestného zákona (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/40/2023, z
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B2-4T/29/2022 zo
1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci
1 Trestného zákona (trestný rozkaz Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/38/2020, z
1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona (trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/80/2025, zo
1 písm. b) Trestného zákona (rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/18/2020, z
1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, - 4. decembra 2024 proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za hrubé správanie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odsúdený v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia, teda v čase kedy mal preukázať, že je schopný viesť riadny život, ktorým sa nepochybne rozumie taký spôsob života, ktorý nezahŕňa páchanie úmyselnej trestnej činnosti a ani priestupkov, ale naopak vyznačuje sa dodržiavaním právnych predpisov, sa dopustil deviatich (zjednodušene povedané) rôznych úmyselných trestných činov a niekoľkých priestupkov. Odsúdený teda nevyužil možnosť preukázať, že z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, sa poučil, zmenil svoj prístup k životu, prebehla u neho taká premena charakterových vlastností, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, teda, že sa nebude dopúšťať trestnej činnosti a ani priestupkov, a preto ďalší výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody už u neho nie je potrebný. Počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia, kedy mal preukázať, že sa polepšil a trestnú činnosť už páchať nebude, sa dopustil rôznej trestnej činnosti vrátane trestnej činnosti obdobnej povahy, za akú mu bol uložený trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený. Krajský súd preto dospel k správnemu záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neviedol riadny život, a preto je potrebné uňho nariadiť výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa správne poukázal aj na skutočnosť, že odsúdeného od páchania trestnej činnosti neodradila ani hrozba výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, čím jednoznačne preukázal neakceptovateľný postoj k dodržiavaniu právnych predpisov svedčiaci o nesplnení základnej podmienky pre rozhodnutie o osvedčení sa v skúšobnej dobe, ktorou je vedenie riadneho života. Sťažovateľ zjavne nevyužil „šancu" zaradiť sa do života mimo výkonu trestu odňatia slobody pred uplynutím celej výmery uloženého trestu odňatia slobody. Správne rozhodol krajský súd aj o určení zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý má sťažovateľ vykonať - 1 rok, 8 mesiacov a 21 dní, keďže odsúdený mal pôvodne vykonať trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý začal so započítaním väzby vykonávať 25. novembra 2015 (kedy bola obmedzená jeho osobná sloboda väzbou), pričom podmienečne prepustený bol 4. septembra 2019, teda vykonal z uloženého trestu 3 roky, 9 mesiacov a 9 dní. K sťažnostným námietkam odsúdeného je potrebné uviesť, že:
4 Trestného poriadku za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu
2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu
2 dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania.
5 Trestného poriadku účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
1 Trestného poriadku vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu, ak
1 Trestného poriadku obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta. V podanej sťažnosti odsúdený v podstate vyjadril názor, že sú u neho splnené podmienky povinnej obhajoby, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody, a preto očakával, že mu krajský súd z vlastnej iniciatívy ustanoví „ex offo" obhajcu, k čomu však nedošlo, preto súdu prvého stupňa pred začiatkom verejného zasadnutia oznámil, že trvá na obhajobe na vlastné náklady a žiada, aby ho zastupovala advokátka JUDr. Alena Chvojková, ktorá ho zastupuje (obhajuje) vo všetkých ostatných konaniach na podklade ním udelenej plnej moci. Vzhľadom na to, že krajský súd takto nepostupoval, dospel odsúdený k záveru, že v jeho prípade došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. V tejto súvislosti sa žiada v prvom rade uviesť, že v prejednávanej veci odsúdeného nešlo o dôvod povinnej obhajoby, keďže vychádzajúc z ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľ nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, nešlo v jeho prípade o podmienečné prepustenie mladistvého odsúdeného, nebol vo väzbe a nie sú u neho ani pochybnosti o spôsobilosti náležite sa obhajovať. Na dotknutom verejnom zasadnutí neboli preberané žiadne náročné skutkové a ani právne záležitosti, odsúdený mal vedomosť o tom, že bol podmienečne prepustený, vedel že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia musí viesť riadny život a nepochybne vedel, že takto nekonal, keďže sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody opakovane dopúšťal rôznej úmyselnej trestnej činnosti, preto tvrdenia odsúdeného, že predsedníčke senátu opakovane oznamoval, že na verejnom zasadnutí uvádzaným paragrafom nerozumie, žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať nezakladali. Zároveň je potrebné uviesť, že sťažovateľ prevzal predvolanie na verejné zasadnutie, ktorého predmetnom bolo rozhodovanie o tom, či sa ne/osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, takmer dva mesiace pred konaním dotknutého verejného zasadnutia, preto mal dostatočný časový priestor na to, aby si obhajkyňu na plnú moc sám zvolil, alebo aby požiadal o ustanovenie obhajcu, ak nemá dostatočné prostriedky na obhajobu (čo však odsúdený netvrdí a napokon
jeho vlastného vyjadrenia je v iných konaniach touto obhajkyňou na podklade ním udeleného plnomocenstva zastúpený), avšak odsúdený do termínu konania verejného zasadnutia plnú moc zvolenej obhajkyni krajskému súdu nepredložil, preto krajský súd postupoval správne, pokiaľ verejné zasadnutie z dôvodu, že odsúdený si chce zvoliť obhajcu neodročil, keďže sťažovateľ, ako to už bolo uvedené, mal dostatočný časový priestor buď na zvolenie si obhajcu alebo na požiadanie o jeho ustanovenie, s tým, že za včasnosť zvolenia obhajcu a za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu zodpovedá obvinený, pričom v prípade odsúdeného o dôvod povinnej obhajoby nejde, teda odsúdený sa na verejnom zasadnutí o ne/osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia (keďže spravidla nejde, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, o skutkovo a ani právne náročnú problematiku) môže obhajovať aj sám. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.