2 veta prvá O.s.p. a ţalobcovi, u ktorého sa má za to, ţe podal dôvodnú ţalobu, priznal právo na ich náhradu proti ţalovanému. 3 Sţo/7/2011 2 Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca odvolanie v ktorom namietal, ţe súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou platnosti zrušenia rozhodnutia o vylúčení ţalobcu zo štúdia. Ţalobca viackrát v priebehu konania vyjadril pochybnosti o právomoci dekana Materiálovotechnologickej fakulty STU zrušiť rozhodnutie, ktorým bol vylúčený zo štúdia, v štádiu, kedy sa po vyčerpaní opravného prostriedku obrátil na súd so ţalobou o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní voči tomuto rozhodnutiu. Dekan Materiálovotechnologickej fakulty STU mal právomoc zrušiť svoje rozhodnutie o vylúčení ţalobcu zo štúdia výlučne v prípade pouţitia autoremedúry, t.j. po tom, ako mu bolo doručené odvolanie ţalobcu v prípade, ţe by sa v celom rozsahu stotoţnil s argumentmi ţalobcu uvedenými v odvolaní. V opačnom prípade mal odvolanie postúpiť na vybavenie rektorovi STU. Uvedený postup je štandardným postupom v kaţdom konaní, v ktorom sa autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, vychádzajúcim zo základných zásad konania vo veciach verejnej správy, t.j. správneho konania. Dekan Materiálovotechnologickej fakulty STU však odvolanie ţalobcu voči svojmu rozhodnutiu vybavil tak, ţe zaslal ţalobcovi a na vedomie aj rektorovi STU podanie označené ako ,,Stanovisko k odvolaniu“, v ktorom svoje pôvodné rozhodnutie potvrdil. Ţalobca má za to, ţe tým, ţe odvolanie voči rozhodnutiu o vylúčení zo štúdia ako aj stanovisko dekana Materiálovotechnologickej fakulty STU k tomuto odvolaniu boli rektorovi STU doručované na vedomie, rektor STU de facto akceptoval postup dekana pri vybavení predmetnej záleţitosti, čím došlo k omisívnemu konaniu rektora STU, ktoré malo za následok vydanie fiktívneho rozhodnutia rektora STU, ktorým bolo vybavené odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu o jeho vylúčení zo štúdia. Z tohto dôvodu ţalobca napadol ţalobou aj fiktívne rozhodnutie rektora STU o vybavení odvolania proti rozhodnutiu o jeho vylúčení zo štúdia. Uvedený postup zvolil ţalobca predovšetkým z dôvodu nie celkom jednoznačnej právnej úpravy konania o vylúčení študenta zo štúdia z dôvodu podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, ktorá nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, ktorý z orgánov je oprávnený rozhodovať v tomto konaní v poslednom stupni. Ţalobca sa nestotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa, ţe zrušením rozhodnutia o vylúčení zo štúdia došlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bolo konanie začaté, a to najmä z dôvodu pochybností o právomoci dekana Materiálovotechnologickej fakulty STU zrušiť svoje vlastné rozhodnutie o vylúčení zo štúdia. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo (napriek tomu ţe malo dôjsť) k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa jeho právneho postavenia, t.j. dôvod, pre ktorý bolo súdne konanie začaté, neodpadol a trvá. Ţalobca absolvoval v októbri 2010 na Materiálovotechnologickej fakulte STU dizertačnú skúšku a snaţí sa pokračovať v štúdiu, z ktorého bol vylúčený, avšak táto skutočnosť nemá ţiaden vplyv na platnosť zrušenia rozhodnutia o vylúčení ţalobcu zo štúdia, resp. na posúdenie skutočnosti, či odpadol dôvod, pre ktorý bolo súdne konanie začaté. Okrem toho, ţe je platnosť zrušenia predmetného rozhodnutia o vylúčení ţalobcu zo štúdia 3 Sţo/7/2011 3 spochybnená z dôvodu právomoci dekana fakulty vysokej školy takéto rozhodnutie vydať, je taktieţ spochybnená neurčitosťou tohto úkonu, nakoľko dekan Materiálovotechnologickej fakulty STU oznamoval ţalobcovi zrušenie predmetného rozhodnutia celkovo tromi podaniami (dvomi zo dňa 21.06.2010 a jedným zo dňa 01.07.2010), v ktorých uvádzal rozdielne dátumy, ku ktorým má byť predmetné rozhodnutie zrušené. Ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Ţalovaný 1/ podal odvolanie v časti výroku o trovách konania. Namietal, ţe ak dôvodová časť rozhodnutia konštatuje, ţe zákon nepredpokladá existenciu platného rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilé byť predmetom preskúmania, nakoľko samo o sebe neexistuje (ide teda o nulitný právny akt), nie je potom moţné konštatovať, ţe by zavinil takéto konanie. Ak by si ţalobca uplatňoval formou ţalôb na plnenie nejaké finančné nároky, súd by otázku existencie alebo neexistencie rozhodnutia posudzoval ako predbeţnú otázku, a preto samotné podanie tejto ţaloby povaţuje za nedôvodné. Za závaţnú okolnosť, ktorá mala mať vplyv na zavinenie konania, ak ho súd konštatoval a následne aplikoval ustanovenie do rozhodnutia, však treba povaţovať najmä to, ţe zákon č. 131/2002 Z.z.
ustanovením § 66 o inom skončení štúdia, zakladá jeho charakter tak, ţe sa nejedná o rozhodnutie ako výsledok správneho konania, ale je dané priamo znením zákonnej úpravy, teda ţe k vylúčeniu zo štúdia prichádza priamo pri nesplnení poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. Uţ z tohto dôvodu je moţné vyvodiť záver, ţe neprichádza k vydávaniu rozhodnutia ako takého, nie len ako následku správneho konania. Ţalovaný 1/ má za to, ţe je potrebné aplikovať ustanovenie o dôvodoch hodných osobitného zreteľa a následnom rozhodnutí o nepriznaní trov konania, a to z dôvodu, ţe znenie zákona, resp. jeho výklady, konkrétne postupu a formy, akou je „iné skončenie štúdia“, nie je moţné priamo zo zákona vyčítať ani jednotne právne vyloţiť. Záujem dosiahnuť čo najpriaznivejší stav pre ţalobcu a nápravu situácie v jeho postavení, ani moţnosť dokončenia štúdia nebola zohľadnená v rozhodnutí, pričom ţalovaný 1/ doplatil ţalobcovi všetky finančné nároky. Ţalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti ukladajúcej povinnosť nahradenia trov konania zmenil tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach ţalobcu a ţalovaného 1/ (§ 212 ods. 1 3 Sţo/7/2011 4 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 210/2010-68 zo dňa 20.10.2010 je potrebné potvrdiť. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe ţalovaný 1/ listom zo dňa 23.02.2010, ktorý bol ţalobcovi doručený dňa 25.02.2010, oznámil ţalobcovi, ţe v zmysle § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podmienok určených Študijným poriadkom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave rozhodol o jeho vylúčení zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek štúdia na STU, Materiálovotechnologickej fakulte so sídlom v Trnave, doktorandského študijného programu didaktika technických profesijných predmetov, v študijnom odbore 1.1.10 odborová didaktika, forma štúdia denná, téma dizertačnej práce Zavedenie a uplatnenie manaţérstva kvality na SPŠ, SOU, školiteľ doc. Ing. A. A. PhD., v akademickom roku 2009/
250 ods. 2 O.s.p. Správne súdnictvo slúţi na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) môţe sa súd zaoberať podanou ţalobou a vec meritórne prejednať, len na základe ţaloby podanou oprávnenou osobou. Aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie ţaloby je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Ide o osobitnú procesnú podmienku v správnom súdnictve, ktorá vyplýva z ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p. Procesné podmienky sú predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Podmienky konania sa skúmajú v kaţdom štádiu súdneho konania a pokiaľ nie sú splnené tak sa konanie musí zastaviť (§ 103 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca nie je napadnutým rozhodnutím a postupom ţalovaného 1/ ukrátený na svojich právach, nie je splnená procesná podmienka a konanie bolo potrebné zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Z uvedeného vychádza aj právna úprava týkajúca sa zastavenia konania v prípade zrušenia rozhodnutia podľa § 250i ods. 4 O.s.p., pretoţe je logické, ţe ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu, ktorého preskúmania sa domáha ţalobca, obnoví sa stav pred 3 Sţo/7/2011 6 vydaním rozhodnutia a ţalobca uţ nemôţe byť ukrátený na svojich právach. Preto je daný dôvod na zastavenie konania. Vzhľadom k tomu, ţe konanie bolo zastavené z procesných dôvodov, nezaoberal sa súd námietkami ţalobcu čo do merita veci. Ţalovaný 1/ podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu v časti výroku o trovách konania. Namietal, ţe nenesie vinu na zastavení konania a ţe sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania účastníkom. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa názoru senátu najvyššieho súdu v prejednávanej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania ţalobcovi, pretoţe nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa je len výnimkou zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok konania a musí ísť o celkom výnimočný prípad. Ţalovaný 1/ listom zo dňa 21.06.2010 oznámil ţalobcovi, ţe na základe nových skutočností ruší rozhodnutie z februára 2010 o vylúčení ţalobcu z doktorandského štúdia. Záverom listu sa ospravedlnil za nesprávne rozhodnutie vedúcich zamestnancov fakulty a za nedôslednosť v tejto kauze. Zrušenie rozhodnutia o vylúčení ţalobcu zo štúdia malo za následok zastavenie konania, pretoţe v priebehu konania odpadol dôvod, kvôli ktorému ţalobca podával ţalobu a v tomto dôvode spočíva i zodpovednosť za zavinenie ţalovaného 1/ v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (
1 veta prvá O.s.p.). Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 210/2010-68 zo dňa 20.10.2010 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretoţe v odvolacom konaní nemal úspech. 3 Sţo/7/2011 7 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 02. júna 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.