1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona účinného do
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. U. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd") rozsudkom z 16. decembra 2022, sp. zn. 5T/42/2022 uznal obvineného Y. U. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ) za vinného v skutku v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, v skutkoch v bode 2/ a 3/ z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Trestného zákona a z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2 Trestného zákona a v skutku v bode 4/ zo zločinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d) Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že: skutok v bode 1/ -si na doposiaľ nezistenom mieste neoprávnene zadovážil väčšie množstvo psychotropných látok - metamfetamínu a MDMA (extázu) a do 17.35 hod. dňa 8.12.2021 tieto neoprávnene prechovával v motorovom vozidle zn. Audi A4, čiernej farby, EČ B v ktorom bola dňa 8.12.2021 vykonaná prehliadka v obci T. N. na parkovisku OD Jednota, pri ktorej okrem iného bola zo zeme pod sedadlom spolujazdca zaistená čierna látková ľadvinka zn. LACOSTE označená ako stopa č. 16 s obsahom: 2 ks igelitových sáčkov s tlakovým uzáverom s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 64,973 g a ružovej kryštalickej látky s hmotnosťou 40,083 g, 4 ks tabliet žltej farby trojuholníkového tvaru s hmotnosťou 1428 mg, voľne vysypaný biely kryštalický materiál s hmotnosťou 129 mg, 4 ks žlté trojuholníkové tabletky s hmotnosťou 2154 mg, plastové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 664 mg, plastové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 992 mg a plastové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 29,816 mg, pričom bolo zistené, že v stope č. 16 sa nachádzal - metamfetamín s hmotnosťou 40,083 g, s priemernou koncentráciou 35,5% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), obsahujúce 14229 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno považovať za minimálne 401 dávok drogy na obvykle jednorazové použitie, - metamfetamín s hmotnosťou 64,973 g, s priemernou koncentráciou 35,2% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), obsahujúce 22870 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno považovať za minimálne 650 dávok drogy na obvykle jednorazové použitie, - 4ks žlté tabletky s hmotnosťou 1428 mg v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky 3,4-metyléndioxymetamfetamín (MDMA) o priemernej koncentrácii 41,3% hmotnostných MDMA, obsahujúce 147 mg MDMA na tabletu, čo možno považovať za 4 dávky drogy na obvykle jednorazové použitie, - metamfetamín s hmotnosťou 129 mg, s priemernou koncentráciou 76,1% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 98 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno považovať minimálne za 2 dávky drogy na obvykle jednorazové použitie, - 4 ks žlté tabletky s hmotnosťou 2154 mg v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky 3,4-metyléndioxymetamfetamín (MDMA) o priemernej koncentrácii 41,3% hmotnostných, obsahujúce 890 mg MDMA, čo možno považovať za 6 dávok drogy na obvykle jednorazové použitie, - metamfetamín s hmotnosťou 664 mg, s priemernou koncentráciou 64,9% hmotnostných metamfetaminu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), obsahujúce 431 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno považovať za minimálne 7 dávok drogy na obvykle jednorazové použitie, - metamfetamín s hmotnosťou 992 mg, s priemernou koncentráciou 47,3% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), obsahujúce 469 mg absolútneho metamfetaminu, čo možno považovať za minimálne 10 dávok drogy na obvykle jednorazové použitie, - metamfetamín s hmotnosťou 29,816 g, s priemernou koncentráciou 76,9% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), obsahujúce 22929 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno považovať za minimálne 299 dávok drogy na obvykle jednorazové použitie, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a MDMA je zaradené do I. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a hodnota týchto drog by bola na čiernom trhu v 4. štvrťroku 2021 v Trnavskom kraji minimálne 7.596,12,- Eur na základe odborného vyjadrenia národnej kriminálnej agentúry, protidrogovej centrály pod č. PPZ-NKA-PDC-3-163/2022-PZ, skutok v bode 2/ - od presne nezisteného dňa si zadovážil a následne do 17.35 hod. dňa 8.12.2021 držal bez povolenia strelné zbrane a strelivo, ktoré boli počas prehliadky osobného motorového vozidla zn. Audi A4, čiernej farby, EČ B dňa 8.12.2021 zaistené, a to - podomácky upravenú krátku palnú zbraň (podomácka výmena hlavne) - samonabíjacia pištoľ českej značky ČZ vzor 50 kalibru 7,65 mm Browing výrobné číslo W (záver, hlavňová objímka) s príslušným zásobníkom a 9 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, streľby schopnú, v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o zbraň kategórie A, t. j. zakázaná zbraň a náboje, streľby schopné, pričom sú strelivom ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz (zaistené ako stopa č. 6) - podomácky upravenú samočinnú dlhú palnú zbraň - Samopal vzor 58 kalibru 7,62x39 s odstráneným výrobným číslom, podomácky vymenená hlaveň za „ostrú", čím sa zbraň stala streľby schopná, v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o zbraň kategórie A, t. j. zakázaná zbraň ( zaistená ako stopa č. 28) - 4 ks zásobníkov do zbrane Samopal vzor 58 s kapacitou 30 ks nábojov kalibru 7,62x39, v ktorých sa nachádzalo celkom 111 ks nábojov kalibru 7,62x39, streľby schopné, pričom sú strelivom, ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz ( zaistené ako stopa č. 29), pričom obvinený nespĺňal podmienky na ich nadobudnutie a držbu, skutok v bode 3/ -od presne nezisteného dňa si zadovážil a následne do 9.12.2021 vo svojom obydlí v T. N. č. X v byte č. XX na X. poschodí držal bez povolenia strelné zbrane, komponent strelnej zbrane a strelivo, a to: - viackomorový, expanzný tlmič hluku výstrelu s vonkajším priemerom cca 39mm obalený páskou, s minimálnym priemerom vnútornej diery pre strelu 10 mm a celkovou dĺžkou tlmiča 185 mm, ktorý už bol použitý pri streľbe, a z technického hľadiska v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o zakázaný doplnok zbrane (stopa č. 1), - krátku opakovaciu strelnú zbraň -podomácky upravený revolver tureckého výrobcu zn. Atak Arms Ltd., model Zoraki Streamer Rl, výrobné číslo XXXX-XXXXXX, pôvodne kalibru 4 mm Randz Coutre, ktorý bol upravený na kaliber 22 Long Rifle s obrúseným a začierneným výrobným číslom s označením výrobcu a českej obchodnej firmy JGS Trade s.r.o., ktorá je streľbyschopná, pričom vzhľadom na odstránenie výrobných čísiel zo zbrane a jej úpravu, z technického hľadiska
2 písm. g), písm. i) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o zbraň kategórie A, t. j. zakázaná zbraň, ktorú v zmysle § 8 ods. 1 uvedeného zákona je zakázané nadobudnúť do vlastníctva, držať alebo nosiť (stopa č. 4), - 1 ks náboj s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifleod nemeckého výrobcu streliva zn. Rheinische Westfälische Sprengstoff, ktorý sa nachádzal v nábojovom valci revolvera zn. Atak Arms Ltd., model Zoraki Streamer Rl, výrobné číslo XXXX-XXXXXX, a v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení uvedený náboj môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, zbrojnej licencie, alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz (stopa č. 4), - značne skorodovanú krátku strelnú palnú zbraň- samonabíjacia pištoľ nemeckej výroby zn. Walther mod. P38, výrobcu -Mauser Werke a.g. Oberndorf, kalibru 9 mm Luger, výrobné číslo XXXXa, a z technického hľadiska
1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, ide o zbraň kategórie B, t. j. zbraň, ktorej držanie a nosenie podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti (stopa č. 7), pričom obvinený nespĺňal podmienky na ich nadobudnutie a držbu, skutok v bode 4/ -dňa 08.12.2021 v čase o 13.30 hod. zastavil motorové vozidlo zn. Audi A4, čiernej farby, EČV: B ktoré riadil pred obytným domom č. XXX na ulici C. v obci T. N., kde bol oslovený príslušníkom kriminálnej polície, ktorý mu preukazoval príslušnosť polície ústnym vyhlásením: „POLÍCIA", načo sa dal s vozidlom z miesta na útek cez priľahlé parkovisko, kde poškodil zadné kolesá, disky a zadný nárazník tam odparkovaného motorového vozidla zn. Volkswagen Jetta, čiernej farby, ev. č. B., ktorého vlastníkom je L. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, pričom sa takto dostal na príjazdovú cestu, po ktorej pokračoval v smere na hlavnú cestu, kde na tam odstavenom služobnom motorovom vozidle zn. Kia Ceed, šedej farby, ev. č. N., vlastníkom ktorého je Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava, Špitálska 2211/14 poškodil pravý zadný blatník a svetlo, pokračoval veľkou rýchlosťou v jazde po príjazdovej ceste, kde bol ústnym vyhlásením „POLÍCIA" a vystretou ľavou rukou s otvorenou dlaňou vyzvaný príslušníkom kriminálnej polície Mgr. M. G., aby zastavil, načo túto výzvu ignoroval, vozidlo, ktoré riadil nasmeroval na tam stojaceho príslušníka kriminálnej polície, ktorý ustupoval vzad na jeho pravú stranu od cesty k trávnatému porastu a ktorý ho zastavoval hrozbou zbrane a výstrelmi na prednú časť motorového vozidla, pričom týmto vozidlom vyšiel až na ľavý obrubník príjazdovej cesty tak, že bezprostredne ohrozil príslušníka kriminálnej polície, ktorý musel odskočiť na betónový podstavec pri elektrickej rozvodni, vozidlom z časti prešiel cez trávnatý porast, poškodil dopravné značenie, ktoré vozidlo sa stočilo do ľavej strany na parkovisko OD Jednota, kde narazil na tam odparkované motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, bielej farby, ev. č. B., ktorého vlastníkom je M. Y., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom T. N. XX, kde poškodil celú ľavú stranu motorového vozidla, z vozidla vystúpil a z miesta ušiel, čím spôsobil škodu poškodením vozidiel vo výške 14.708,50 Eur, pričom vozidlo viedol aj napriek tomu, že má rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 31T/75/2019 zo dňa 13.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2020 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 roky v trvaní od 13.5.2020 do 13.05.2022 a rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1T/103/2016 zo dňa 27.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2020 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 rokov v trvaní od 27.05.2020 do 27.5.2024, pričom obe rozhodnutia osobne prevzal. Za tieto trestné činy okresný súd obvinenému uložil
2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, ktorého
3 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne mu
1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci, a to: - podomácky upravenej krátkej palnej zbrane (domácka výmena hlavne) - samonabíjacia pištoľ českej značky ČZ vzor 50 kalibru 7,65 mm Browing výrobné číslo W (záver, hlavňová objímka) s príslušným zásobníkom a 6 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, - podomácky upravenej samočinnej dlhej palnej zbrane- Samopal vzor 58 kalibru 7,62x39 s odstráneným výrobným číslom, podomácky vymenená hlaveň za „ostrú", - 4 ks zásobníkov do zbrane Samopal vzor 58 s kapacitou 30 ks nábojov kalibru 7,62x39, 90 ks nábojov kalibru 7,62x39, - viackomorového, expanzného tlmiču hluku výstrelu s vonkajším priemerom cca 39 mm obalený páskou s minimálnym priemerom vnútornej diery pre strelu 10 mm a celkovou dĺžkou tlmiča 185 mm, - krátkej opakovacej strelnej zbrane- podomácky upravený revolver tureckého výrobcu zn. Atak Arms Ltd., model Zoraki Streamer Rl, výrobné číslo XXXX-XXXXXX, pôvodne kalibru 4 mm Randz Coutre, ktorý bol upravený na kaliber 22 Long Rifle s obrúseným a začierneným výrobným číslom s označením výrobcu a českej obchodnej firmy JGS Trade s.r.o., - značne skorodovanej krátkej strelnej palnej zbrane- samonabíjacia pištoľ nemeckej výroby zn. Walther mod. P38, výrobcu- Mauser Werke a.g., Oberndorf, kalibru 9 mm Luger, výrobné číslo XXXXa, - digitálnej váhy, - tašky LACOSTE.
1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd mu taktiež uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke vo výmere 4 roky a
1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Okresný súd mu
1 písm. g) Trestného zákona zhabal veci, a to konkrétne: - krátku expanznú zbraň- revolver maďarského výrobcu značky Keserú Múvek Fegyvergyár mod. Viper 2,5, kalibru 9 mm R Blanc, výrobné číslo I - krátku opakovaciu zbraň- plynový revolver nemeckého výrobcu zn. Umarex (nemecko), model Colt Python 357, kalibru 4,5 mm BBs/ 4,5 mm Diabolo, výrobné číslo XXLXXXXX, - krátku expanzná zbraň-samonabíjacia pištoľ tureckej výroby zn. Ekol-Voltran. Okresný súd
1 Trestného poriadku mu ďalej uložil povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške 7.000,- Eur poškodenému M. Y. a náhradu škody vo výške 1.190,41,- Eur poškodenému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd") rozsudkom z 27. apríla 2023, sp. zn. 6To/27/2023, výrokom v bode I. rozhodol tak, že
1 písm. b), písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v bode 3/ vo výroku o vine, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o ochrannom opatrení, vo výroku v bode II.
3 Trestného poriadku, krajský súd obvineného
a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 3Pv 491/21/2202 pre skutok pod bodom 3/ obžaloby právne kvalifikovaného ako prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že: - od presne nezisteného dňa si zadovážil a následne do dňa 9.12.2021 vo svojom obydlí v T. N. č. X v byte č. XX na X. poschodí držal bez povolenia strelné zbrane, Tokomponent strelnej zbrane a strelivo, a to: - viackomorový, expanzný tlmič hluku výstrelu s vonkajším priemerom cca 39 mm obalený páskou, s minimálnym priemerom vnútornej diery pre strelu 10 mm a celkovou dĺžkou tlmiča 185 mm, ktorý už bol použitý pri streľbe, a z technického hľadiska v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o zakázaný doplnok zbrane (stopa č. 1), - krátku opakovaciu strelnú zbraň- podomácky upravený revolver tureckého výrobcu zn. Atak Arms Ltd., model Zoraki Streamer Rl, výrobné číslo XXXX-XXXXXX, pôvodne kalibru 4mm Randz Coutre, ktorý bol upravený na kaliber 22 Long Rifle s obrúseným a začierneným výrobným číslom s označením výrobcu a českej obchodnej firmy JGS Trade s.r.o., ktorá je streľbyschopná, pričom vzhľadom na odstránenie výrobných čísiel zo zbrane a jej úpravu, z technického hľadiska
2 písm.
1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, ide o zbraň kategórie B, t.j. zbraň ktorej držanie a nosenie podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti (stopa č. 7), pričom obvinený nespĺňal podmienky na ich nadobudnutie a držbu, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný. Krajský súd sám vo výroku v bode III.
3 Trestného poriadku obvineného uznal za vinného zo skutkov uvedených v bodoch 1/, 2/ a 4/ rozsudku okresného súdu a
2 Trestného zákona účinného do 01. mája 2022 s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 Trestného zákona mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov.
3 písm. b) Trestného zákona obvineného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci: - podomácky upravenej krátkej palnej zbrane (domácka výmena hlavne) - samonabíjacej pištole českej značky ČZ vzor 50 kalibru 7,65 mm Browing výrobné číslo W (záver, hlavňová objímka) s príslušným zásobníkom a 6 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, - podomácky upravenej samočinnej dlhej palnej zbrane- Samopal vzor 58 kalibru 7,62x39 s odstráneným výrobným číslom, podomácky vymenená hlaveň za „ostrú", - 4 ks zásobníkov do zbrane Samopal vzor 58 s kapacitou 30 ks nábojov kalibru 7,62x39, 90 ks nábojov kalibru 7,62x39, - digitálnej váhy, - tašky LACOSTE.
1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke vo výmere 3 roky a napokon
1 písm. g) Trestného zákona rozhodol o zhabaní vecí, a to: - krátkej expanznej zbrane- revolveru maďarského výrobcu značky Keserú Múvek Fegyvergyármod. Viper 2,5, kalibru 9 mm R Blanc, výrobné číslo I - krátkej opakovacej zbrane- plynového revolvera nemeckého výrobcu zn. Umarex (Nemecko), model Colt Python 357, kalibru 4,5 mm BBs/ 4,5 mm Diabolo, výrobné číslo XXLXXXXX, - krátkej expanznej zbrane- samonabíjacej pištole tureckej výroby zn. Ekol-Voltran, - viackomorového, expanzného tlmiču hluku výstrelu s vonkajším priemerom cca 39 mm obaleným páskou, s minimálnym priemerom vnútornej diery pre strelu 10 mm a celkovou dĺžkou tlmiča 185 mm, - krátkej opakovacej strelnej zbrane- podomácky upraveného revolveru tureckého výrobcu zn. Atak Arms Ltd., model Zoraki Streamer Rl, výrobné číslo XXXX-XXXXXX, pôvodne kalibru 4 mm Randz Coutre, ktorý bol upravený na kaliber 22 Long Rifle s obrúseným a začierneným výrobným číslom s označením výrobcu a českej obchodnej firmy JGS Trade s.r.o., - značne skorodovanej krátkej strelnej palnej zbrane - samonabíjacej pištole nemeckej výroby zn. Walther mod. P38, výrobcu -Mauser Werke a.G. Oberndorf, kalibru 9mm Luger, výrobné číslo XXXXa. Krajský súd zamietol návrh prokurátora na zhabanie vecí, a to: dvoch mačiet, tašky GUESS a airsoftovej pištole. Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu Mgr. Róberta Čibrika dovolanie z dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm.
jeho názoru mali v základnom konaní nesprávne vyhodnotiť vykonané dôkazy, keď dôkazy o jeho vine majú byť
jeho vlastného hodnotenia „protichodné", a aj preto sa mala uplatniť zásada „v pochybnostiach v prospech obvineného". K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol, že právo na obhajobu malo byť v jeho prípade zásadne porušené v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. V prípravnom konaní obvinený vytýkal orgánom činným v trestnom konaní, že mali „nerozhodnúť o návrhoch obhajoby na doplnenie vyšetrovania", resp. o „ďalších návrhoch dôkazov" (obvinený konkrétne návrhy dôkazov nešpecifikoval- pozn. dovolacieho súdu). Ako zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku obvinený namietol aj časť omamných a psychotropných látok (ďalej tiež „drogy") zaistených v stope č. 16 čiernej látkovej ladvinke zn. LACOSTE, zaistenej pri policajnej prehliadke osobného motorového vozidla značky AUDI A4, ktorej obsah nebol dostatočne presne opísaný, keď
zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov, jej obsahom boli dva sáčky s tlakovým uzáverom s bielou a ružovou kryštalickou látkou (40,083 g a 64,973 g pervitínu) a 3 kusy tabliet žltej farby trojuholníkového tvaru (3 kusy drogy nazývanej extáza), pričom neskôr po pribratí Kriminalistického a expertízneho ústavu do konania, boli v predmetnej ladvinke pri znaleckom skúmaní najmä v bočnom zatvorenom vrecku ladvinky objavené ďalšie drogy, a to 1 tableta trojuholníkového tvaru (MDMA), voľne vysypaný kryštalický materiál 129 mg (pervitín), plastové vrecko s tlakovým uzáverom so 4 žltými trojuholníkovými tabletami s logom prekrývajúcich M a ich časti o celkovej hmotnosti 2154 mg (extáza), plastové vrecko s tlakovým uzáverom s bielym kryštalickým materiálom o hmotnosti 664 mg (pervitin), plastové vrecko s tlakovým uzáverom s bielym kryštalickým materiálom o hmotnosti 992 mg (pervitin), plastové vrecko s tlakovým uzáverom s bielym kryštalickým materiálom o hmotnosti 29,816 mg (pervitín). Neskôr objavené drogy počas znaleckého skúmania v KEÚ PZ, neboli zaprotokolované v zápisnici o vykonaní prehliadky iných priestorov, ani zachytené vo fotodokumentácii z miesta činu a
názoru obvineného nemožno na ne prihliadať ako na zákonne zaistený dôkaz, pretože zápisnica o prehliadke iných priestorov neobsahuje ich dostatočne presný popis v zmysle § 93 ods. 1 Trestného poriadku.
jeho názoru, mala byť v konaní nesprávne vyčíslená „hodnota" zaisteného pervitínu, ktorý obsahoval aj legálnu zložku, či prímes metylsulfonylmetán (MSM).
názoru obvineného sa malo vychádzať výlučne z absolútnej hmotnosti iba účinnej látky metamfetamínu. Porušenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku, obvinený vidí taktiež v tom, že súdy v základnom konaní mu zamietli ním navrhované dôkazy, ktoré
jeho názoru boli potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu, resp. že ich zamietli z dôvodu ich oneskoreného navrhnutia obvineným, čo obvinený pokladá za rozporné so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Obvinený opätovne namietol, že nie je vlastníkom automobilu AUDI A4, ktoré šoféroval, a ktorým narazil do iných vozidiel, a teda nebolo dostatočne preukázané, že je aj vlastníkom, resp. držiteľom vecí (napr. zbraní, streliva a drog) zaistených v predmetnom motorovom vozidle. S poukazom na bližšie nešpecifikované rozpory vo výpovediach svedkov Mgr. M. G., W. Z., O. G. a O. A. vychádzajúc z jeho vlastného hodnotenia dôkazov, považuje tieto skutočnosti za „závažné pochybnosti" o priebehu skutku a rovnako má za to, že súdy hodnotili dôkazy „jednostranne" v jeho neprospech. Obvinený záverom písomných dôvodov svojho dovolania sa prostredníctvom obhajcu odvolal na dovolanie spísané priamo obvineným z 25. januára 2024, v ktorom obvinený namietol nesprávne použitie § 41 ods. 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu, pretože skutky v bodoch 1/, 2/ a 4/ boli „totožné v čase, ako aj mieste spáchania". Obvinený ďalej namietol, že
2 Trestného zákona účinného od
1 písm. i) Trestného poriadku má byť
názoru obvineného naplnený tým, že vymedzenie skutku v bode 1/ má
jeho názoru pripúšťať dve odporujúce verzie, a to prehliadka motorového vozidla AUDI A4, v ktorom boli zaistené psychotropné látky bola vykonaná, buď do 17.35 hod. dňa
c) Trestného poriadku. Podaním z 27. augusta 2024 obvinený osobne doplnil dovolanie, v ktorom sa v podstate dovolával použitia neskoršieho pre obvineného priaznivejšieho znenia Trestného zákona (lat. zásada lex mitior), keď
názoru obvineného z čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, na rozdiel od § 2 ods. 1 Trestného zákona, vyplýva povinnosť súdov ako štátnych orgánov použiť pre páchateľa priaznivejší zákon aj po momente právoplatnosti rozhodnutia v jeho trestnej veci. Podaním z
1 písm.
Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Inými slovami povedané, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom, a nie ich označenie
Pokiaľ obvinený v doplnení svojho dovolania poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež „SD EÚ") vo veci BAJI Trans s.r.o., C-544/23, z 01. augusta 2025, k tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že touto argumentáciou sa najvyšší súd zaoberal a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je dotknuté rozhodnutie použiteľné. V prvom rade je potrebné uviesť, že „
článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta") ustanovenia tejto Charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami...". Predmetom konania v prejednávanej trestnej veci bolo rozhodnutie o vine/nevine obvineného z viacerých trestných činov, a to (obzvlášť závažného zločinu) nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov a ich držania, (prečinov) nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, (zločinu) útoku na verejného činiteľa, (prečinu) poškodzovania cudzej veci a (prečinu) marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vzhľadom na to, že daná drogová, majetková, všeobecne nebezpečná a trestná činnosť proti poriadku vo verejných veciach, bez ďalšieho nie je predmetom úpravy práva Únie, súdy rozhodujúce v prejednávanej veci o trestnej veci obvineného nevykonávali právo Únie, a preto ustanovenia Charty vrátane článku 49 ods. 1 im v súlade s článkom 51 ods. 1 Charty neboli pri ich postupe určené. Už len z tohto dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, opierajúc sa o argumentáciu obsiahnutú v obvineným namietanom rozhodnutí (C-544/23), o potrebe použitia novelizovaného znenia Trestného zákona v prejednávanej veci, napriek tomu, že vo veci obvineného bolo právoplatne rozhodnuté pred nadobudnutím účinnosti dotknutej novely. Navyše aj v prípade, že by o aplikáciu práva Únie v prejednávanej veci išlo, závery dotknutého rozhodnutia SD EÚ vzťahujúce sa na kasačnú sťažnosť v správnom konaní, nie je možné
názoru najvyššieho súdu (rovnako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, viď uznesenie z 25. septembra 2025, I. ÚS 549/2025), bez ďalšieho na dovolanie v trestnom konaní použiť. V zmysle spomínaného rozhodnutia SD EÚ odsúdenie nie je možné považovať za právoplatné v zmysle čl. 49 ods. 1 poslednej vety Charty, ak ho možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, teda akýmkoľvek opravným prostriedkom, ktorý je súčasťou riadneho priebehu konania, a ktorý ako taký predstavuje procesný vývoj, s ktorým musí každý účastník konania rozumne rátať (bod 102), pričom tak je to v prípade, ak odsúdená osoba alebo orgán verejnej moci, ktorý vedie trestné stíhanie, môžu v lehote stanovenej zákonom a bez toho, aby museli odôvodniť výnimočné okolnosti, podať súdny prostriedok nápravy s cieľom dosiahnuť zrušenie alebo zmenu odsudzujúceho rozsudku alebo uloženého trestu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že takýto opravný prostriedok sa vo vnútroštátnom práve považuje za mimoriadny opravný prostriedok, čo by v súlade s informáciami, ktoré poskytol predkladajúci vnútroštátny súd, bol v prejednávanej veci prípad slovenského práva s tým, že pokiaľ lehota na podanie takéhoto opravného prostriedku neuplynula alebo o ňom nebolo rozhodnuté, rozhodnutie o tomto odsúdení a treste nemožno na účely uplatnenia čl. 49 ods. 1 poslednej vety Charty považovať za rozhodnutie, ktoré s konečnou platnosťou ukončilo trestné stíhanie (bod 103). Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia, ale aj zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „SSP") kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP), teda v zásade každé rozhodnutie s tým, že rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím jedného mesiaca od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote (§ 145 ods. 2 SSP), pričom sám Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (iniciujúci prejudiciálne konanie) považuje kasačné dôvody pre podanie kasačnej sťažnosti ako široko vymedzené, v zásade pokrývajúce všetky právne a procesné vady s tým, že konanie o kasačnej sťažnosti pravidelne a priamo nasleduje po konaní pred správnym súdom nižšej inštancie. Dovolanie v trestom konaní však možno podať len proti konkrétne vymedzeným rozhodnutiam (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), teda nie proti každému rozhodnutiu súdu, navyše obvinený a generálny prokurátor môžu dovolanie podať len proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku v spojení s § 369 ods. 2 písm. a) písm. b) Trestného poriadku] s tým, že proti prvostupňovému rozhodnutiu môže dovolanie podať len minister spravodlivosti (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku). V trestnom konaní, vychádzajúc z ustanovenia § 183 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je rozsudok právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie.
1, ods. 2 Trestného poriadku, nazvaného „Prípustnosť a účinok (odvolania)" opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie s tým, že odvolanie má odkladný účinok. Obdobne tak vychádzajúc z ustanovenia § 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku uznesenie je právoplatné, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľné, ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť.
2 veta druhá Trestného poriadku, uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Z uvedeného je potom zrejmé (výkladom opakom - argumentum a contrario), že proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa v trestnom konaní odvolanie prípustné nie je, čo znamená, že nadobúda právoplatnosť okamihom jeho vyhlásenia. Zároveň je potrebné ešte uviesť, že vychádzajúc z ustanovenia § 370 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie je možné podať (či už v prospech alebo neprospech obvineného) v lehote troch rokov, avšak len z úzko vymedzených dovolacích dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 371 Trestného poriadku, vzhľadom na to, že, ako to už bolo vyššie uvedené, dovolanie je, vychádzajúc z dlhodobo ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu, ktorú najvyšší súd v zásade opakuje v každom jednom svojom rozhodnutí o dovolaní, mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu len tých najzávažnejších a najzásadnejších právnych chýb, aby sa jeho príliš širokým uplatnením nenarúšala právna istota a stabilita právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím (vydaným v dvojstupňovom konaní), pričom ani ústavný súd takýto výklad použitia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nespochybnil, keď napríklad vo svojom rozhodnutí spisovej značky I. ÚS 24/00 (zaradenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky) vyslovil, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, keďže zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy alebo dohovoru; len výnimočne by otázka splnenia podmienok konania pred všeobecnými súdmi mohla byť predmetom kritiky zo strany ústavného súdu, a to vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že konaniu pred správnym súdom, ktorého v zásade každé rozhodnutie, je možné napadnúť
vyjadrenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, zo široko vymedzených dôvodov, kasačnou sťažnosťou s tým, že rozhodnutie správneho súdu nenadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením, ale až uplynutím jednomesačnej lehoty od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tejto lehote, nepredchádza iné súdne konanie, ktoré by bolo súčasťou riadneho priebehu konania, a ktoré ako také by predstavovalo procesný vývoj, z ktorého musí každý účastník konania rozumne rátať, z čoho potom plynie, že takýmto riadnym opravným prostriedkom môže byť práve spomínaná kasačná sťažnosť, aj keď je označovaná ako mimoriadny opravný prostriedok. Zjednodušene povedané, správne konanie a kasačná sťažnosť ako súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (viď aj čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo na súdny prieskum orgánu verejnej správy) sú tak organicky prepojené, že až rozhodnutie o kasačnej sťažnosti možno pokladať za rozhodnutie v zmysle čl. 49 ods. 1 poslednej vety Charty, ktoré s konečnou platnosťou ukončilo trestné stíhanie (bod 103 rozsudku C-544/23). To však nie je prípad trestného konania a dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Konaniu (na súde druhého stupňa), výsledkom ktorého je rozhodnutie napadnuteľné dovolaním, predchádza konanie na súde prvého stupňa, proti ktorému je prípustné odvolanie v lehote pätnástich dní od oznámenia rozsudku zo široko vymedzených dôvodov. Toto odvolanie je súčasťou riadneho priebehu konania a ako také predstavuje procesný vývoj, s ktorým musí každý účastník konania rozumne rátať. O odvolaní rozhoduje súd druhého stupňa, proti ktorému rozhodnutiu už riadny opravný prostriedok prípustný nie je, jeho rozhodnutie nadobúda právoplatnosť okamihom jeho vyhlásenia, pričom dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok vymedzený, ako to už bolo uvedené, len z úzkych dôvodov, nepredstavuje súčasť riadneho priebehu konania a nepredstavuje taký procesný vývoj, s ktorým musí každý účastník konania rozumne rátať. Vzhľadom na to, že obvinený v trestnom konaní má k dispozícii riadny opravný prostriedok, ktorým sa môže vždy účinne brániť proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa proti jeho odsúdeniu a uloženiu trestu, a to odvolanie, niet dôvodu za účelom ochrany práv obvineného zakotvovať ďalší riadny opravný prostriedok (čo zákonodarca ani nemal na mysli), pritom ani Charta nezakotvuje právo obvineného na trojstupňové konanie, k čomu by nepochybne došlo, ak by dovolanie v trestnom konaní bolo vnímané ako riadny opravný prostriedok. Navyše kasačnú sťažnosť je možné podať v lehote jedného mesiaca, čo už samé osebe naznačuje, že ide o opravný prostriedok, ktorý môže byť vnímaný ako súčasť riadneho procesu, keďže bezprostredne v krátkej časovej súvislosti nadväzuje na rozhodnutie správneho súdu. Dovolanie v trestnom konaní je však možné podať v lehote troch rokov. Okamihom vyhlásenia právoplatného druhostupňového rozhodnutia, keďže ide o konečné rozhodnutie, proti ktorému riadny opravný prostriedok prípustný nie je, v zásade dochádza k nastoleniu právnej istoty, k zmiereniu spoločnosti a poškodených s obvineným, ktorý spáchaním trestného činu narušil riadne fungujúce právne, spoločenské, sociálne a iné vzťahy, teda rovnováhu v spoločnosti, ktorá (rovnováha) je opätovne dosiahnutá potrestaním páchateľa. Za takejto situácie potom,
názoru najvyššieho súdu, zásada použitia v čase rozhodovania pre páchateľa priaznivejšieho právneho predpisu nemá miesto, pretože je určená na použitie v rámci riadneho procesu do momentu právoplatnosti rozhodnutia, v rozpore s čím je skutočnosť, že súdy by boli povinné aplikovať nový právny predpis po uplynutí troch rokov od právoplatného rozhodnutia v trestnej veci dotknutého páchateľa. Bez významu nezostáva ani skutočnosť, že počas doby troch rokov môže dôjsť k zásadnej zmene spoločenských vzťahov v tom zmysle, že napríklad škoda, ktorá bola spôsobená pred troma rokmi, sa po troch rokoch môže javiť ako menej významná, hoci v čase spáchania trestného činu jej výška plne zodpovedala uloženému trestu, a po uplynutí troch rokov by bola menej významná len s ohľadom na zmenu skutkových okolností (napríklad vysoká inflácia), nie právnej kvalifikácie. Zároveň je nutné si uvedomiť, že okamihom vyhlásenia druhostupňového rozhodnutia sa toto rozhodnutie stáva právoplatným, na jeho podklade odsúdený v krátkej časovej súvislosti nastúpi nepodmienečný výkon trestu, prípadne je podrobený obmedzeniam, ktoré vyplývajú z podmienečného trestu a podobne. Akceptovanie charakteru dovolania ako riadneho opravného prostriedku by znamenalo, že druhostupňové rozhodnutia vydané v trestnom konaní po dobu troch rokov právoplatnosť nenadobúdajú, a teda na ich podklade nie je možné žiaden trest vykonávať, čo
názoru najvyššieho súdu je výklad absurdný, a teda nesprávny („argumentum ad absurdum"). Taktiež bez významu nezostáva ani skutočnosť, že dovolanie nie je určené všetkým obvineným, čo taktiež podčiarkuje jeho charakter ako mimoriadneho opravného prostriedku. Dovolanie môže podať len ten obvinený, ktorý v základnom konaní (proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa) využil riadny opravný prostriedok, teda podal odvolanie (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Ak obvinený v základnom konaní (proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa) odvolanie nepodal, najvyšší súd sa jeho dovolaním z vecnej stránky zaoberať nebude, ale odmietne ho
d) Trestného poriadku. To potom znamená, že ak obvinený príjme zodpovednosť za svoje konanie po rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolanie nepodá, aby nepredlžoval stav nerovnováhy, ktorý nastal spáchaním trestného činu z jeho strany, nebude mať možnosť, aby v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa sa domohol aplikácie pre neho priaznivejšie právnej úpravy v dovolacom konaní, oproti obvinenému, ktorý odvolanie z akéhokoľvek, ako aj úplne bezúspešného, dôvodu podá. Zároveň sa žiada ešte uviesť, že Trestný poriadok dovolací dôvod, ktorý by zodpovedal zmene hmotnoprávneho právneho predpisu po právoplatnosti rozhodnutia o vine a treste nepozná. Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku je možné použiť, len za situácie, ak je uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon v čase rozhodovania súdov nižšieho stupňa nepozná, alebo ak je uložený trest mimo ustanovenej hranice opätovne zákonom účinným v čase rozhodovania súdov nižšieho stupňa, čomu dôvod spočívajúci v zmene hmotnoprávnej právnej úpravy po právoplatnosti rozhodnutia o vine a treste nezodpovedá. Obdobne, tak dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku (nesprávne právne použitie hmotnoprávneho ustanovenia) je možné použiť len vtedy, ak súdy nižšieho stupňa v čase svojho rozhodovania aplikujú nesprávne v tom čase existujúci platný a účinný hmotnoprávny predpis, čo opätovne nie prípad prejednávanej veci. Z uvedeného je zrejmé, že aj pri akceptácii charakteru dovolania ako riadneho opravného prostriedku, dovolací súd pri zistení, že došlo k zmene hmotnoprávneho právneho predpisu, a to dovolací súd zdôrazňuje, po právoplatnosti rozhodnutia o vine a treste v prospech obvineného nemá zákonný podklad pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu nižšieho stupňa aj z toho dôvodu, pretože takáto okolnosť (neskoršia zmena hmotnoprávneho predpisu po právoplatnosti rozhodnutia o vine a treste) žiadnemu dovolaciemu dôvodu nezodpovedá. Zhrnúc teda vyššie uvedené, s ohľadom na skutočnosť, že dovolanie smeruje proti druhostupňovému rozhodnutiu, jeho použitiu predchádza odvolacie konanie, je ho možné podať v dlhej lehote troch rokov, dôvody jeho podania sú úzko vymedzené za konkrétnych špecifických podmienok (nie je určené všetkým obvineným) a na podklade právoplatného rozhodnutia, proti ktorému smeruje sa už 3 roky právoplatne vykonávajú tresty (ak majú takéto dlhé trvanie), je možné dospieť k spoľahlivému záveru, že dovolanie je svoju povahou mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a preto aplikácia čl. 49 ods. 1 posledná veta Charty v jeho prípade neprichádza do úvahy. Vzhľadom na to, že Súdny dvor Európskej únie vo vyššie rozvedených súvislostiach neuvažoval a ani nemohol, pretože otázka „lex mitior" v podmienkach dovolania v trestnom konaní nebola predmetom jeho rozhodovania, nie je jeho rozhodnutie (C-544/23) z dôvodu zásadnej odlišnosti dovolania v trestnom konaní od kasačnej sťažnosti v správnom konaní, v trestnom konaní použiteľné. Pokiaľ obvinený v doplnení jeho dovolania podaním z 27. augusta 2024 sa v podstate dovolával použitia neskoršieho pre neho priaznivejšieho znenia Trestného zákona (lat. zásady lex mitior) bez ohľadu na skoršiu právoplatnosť rozsudku v jeho trestnej veci, tak ním uvádzaná interpretácia čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako právnej úpravy údajne poskytujúcej širšie uplatnenie zásady lex mitior v porovnaní s § 2 ods. 1 Trestného zákona je nesprávna, pretože zásadu použitia neskoršieho, priaznivejšieho zákona pre obvineného sú súdy povinné aplikovať, keď rozhodujú o vine a treste na hlavnom pojednávaní, v odvolacom konaní, ale nie však už v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 587/2024, resp. I. ÚS 63/2025) a len do právoplatnosti rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci (bod 10 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2025, sp. zn. I. ÚS 549/2025).
1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv obvineným a obhajcom (pozri R 7/2011). Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného (napr. právo vyjadrovať sa od začiatku ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, právo nahliadať do spisu, právo vyjadrovať sa k dôkazom, právo navrhovať, predkladať alebo obstarať dôkazy) charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku, pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto ustanovenia nie je akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré z hľadiska následkov, dopadov porušenia na výsledok konania, treba pokladať za zásadné porušenie práva. K námietke nevykonania návrhov dôkazov prednesených obvineným, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom dovolací súd zdôrazňuje, že porušením práva na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku, nemôže byť obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, resp. uplatnenie oprávnenia
11 Trestného poriadku. Ak by záver súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkovým stavom
1 písm.
2 Trestného poriadku odmietnuť vypovedať, čo však sám obvinený nevyužil. Za vyššie uvedených okolností, teda keď výsluch obvineného 17. mája 2022 mohol prebehnúť aj bez prítomnosti zvoleného obhajcu (s ohľadom na nevyužitie práva odmietnuť vypovedať v neprítomnosti obhajcu), nie je vykonanie výsluchu obvineného za pasívnej prítomnosti advokátskeho koncipienta zvoleného obhajcu, zásadným porušením práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Ako už vyššie dovolací súd uviedol, naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, nepostačuje akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale musí sa jednať o „zásadné" porušenie s výrazným, nezanedbateľným negatívnym dopadom na práva slúžiace účelu obhajoby obvineného, čo nie je prípad obvineným namietanej pasívnej účasti advokátskeho koncipienta obhajcu na jeho výsluchu konanom
1 písm. g) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 Trestného poriadku, zápisnica o úkonoch
a
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.