1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky odmieta. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 10. októbra 2019, sp. zn. BB-4T/42/2018,
a) Trestného poriadku oslobodil obvinených R. T. a T. L. spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) zo 17. decembra 2018, sp. zn. VII/2 Gv 122/16/100, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli títo obvinení stíhaní.
tejto obžaloby sa obvinení mali dopustiť zločinu subvenčného podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 3 Trestného zákona, pričom obvinený T. L. sa týchto trestných činov mal dopustiť vo forme účastníctva - pomoci
1 písm.
znaleckého posudku Ing. K. V. č. 126/2017 z
Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z
3 Trestného poriadku podal dovolanie proti tomuto uzneseniu i konaniu, ktoré mu predchádzalo. Najmä Špecializovaný trestný súd
názoru ministra nevyhodnotil všetky okolnosti prípadu jednotlivo i súhrne, neurobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia a vykonané dokazovanie vyhodnotil výhradne v prospech obvinených. V tomto ohľade prvotne poukázal na okolnosti súvisiace s uzatvorením nájomnej zmluvy medzi obvinenými a tiež verejným obstarávaním v rozpore s predpísanými podmienkami. Pokiaľ ide o zmluvu o prenájme nehnuteľnosti, uzatvorenú medzi R. T. a T. L. ako vlastníkom chaty v obci V., minister dal do pozornosti, že v nej nebola určená skutočná cena nájmu - je v nej uvedené len to, že nájom bude splatný k 15. dňu príslušného mesiaca. Ak by išlo o reálnu nájomnú zmluvu, je
ministra nemysliteľné, aby v nej chýbala takáto významná náležitosť. Výpisy z účtov vedených na meno obvineného R. T. navyše nepreukazujú, že by do zrušenia tohto účtu v októbri 2014 dochádzalo k plateniu nájomného, resp. výberu peňazí za daným účelom. Z uvedeného
ministra vyplýva, že dotknutá nájomná zmluva bola len formálna, bez uzatvorenia ktorej by nebolo možné získať nenávratný finančný príspevok. Obvinený T. L. by totiž ako majiteľ chaty nemohol úspešne realizovať verejné obstarávania a súčasne podať žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Skôr konajúcim súdom minister vytkol, že sa týmito okolnosťami vo svojich rozhodnutiach nezaoberali. Poukázal tiež na to, že v priebehu konania bol zistený príbuzenský i pracovnoprávny pomer medzi obvinenými, ktorí sú švagrovia a obvinený R. T. bol zamestnancom spoločnosti L. L. spol. s r. o., ktorá bola vybraná na rekonštrukciu chaty v rámci verejného obstarávania. Za účelové považuje minister tvrdenie obvineného T. L., že si nepamätá, či jeho švagor R. T. bol niekedy jeho zamestnancom, a to aj v kontexte jeho iného tvrdenia, že išlo o relatívne malú firmu s pár zamestnancami.
ministra nemožno súhlasiť s konštatovaním, že uvedený konflikt záujmov bol bezpredmetný, nakoľko do verejnej súťaže nebol prihlásený nikto okrem spoločnosti L. L. spol. s r. o. Hoci v čase vyhlásenia verejného obstarávania zákon č. 25/2006 Z. z. neobsahoval výslovnú úpravu konfliktu záujmov, z povinnosti zabezpečenia dodržiavania princípu transparentnosti je možné vyvodiť, že konflikt záujmov zahŕňa prinajmenšom každú situáciu, keď osoby na strane verejného obstarávateľa, ktoré sú zapojené do vykonávania postupu verejného obstarávania alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu (aj bez nutnosti ich priameho formálneho zapojenia), majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno pokladať za ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti pri verejnom obstarávaní.
čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, upravujúceho zásady zadávania zákaziek, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku C-315/99 P zároveň uviedol, že konflikt (stret) záujmov má objektívny charakter a pri jeho vymedzení nemožno zohľadniť úmysel dotknutých osôb, najmä ich dobrú vieru.
ministra to znamená, že bolo povinnosťou obvineného R. T. poukázať vo verejnom obstarávaní na to, že je zamestnancom a tiež príbuzným konateľa spoločnosti L. L. spol. s r. o. ako jediného uchádzača a predkladateľa ponuky. Nič na tom nemení, že táto spoločnosť bola jediným účastníkom verejného obstarávania, čo zdôraznila aj svedkyňa X. V., ktorá uviedla, že pri vedomosti o danom vzťahu by nebolo možné akceptovať ponuku spoločnosti L. L. spol. s r. o. Obvinený R. T.
ministra významnou mierou zasahoval do výsledku výberového konania - spoločne s odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie (X. V.) otvoril a vyhodnotil predložené ponuky, resp. konštatoval, že spoločnosť L. L. spol. s r. o. splnila ním stanovené podmienky, a preto ju identifikoval ako úspešného uchádzača, čo vyústilo do uzatvorenia zmluvy o dielo. Obvinenému R. T. minister vytýka, že úmyselne neoznámil svoju zaujatosť k tejto spoločnosti i jej konateľovi. Minister ďalej poukázal na výpoveď obvineného T. L., z ktorej vyplýva, že to bol on, kto obvinenému R. T. odporučil jednak agentúru realizujúcu verejné obstarávanie ako aj Ing. E. T., ktorý vyhotovil projekt pre potreby žiadosti.
ministra uzatvorenie mandátnej zmluvy na zabezpečenie poradenstva a realizáciu verejného obstarávania so spoločnosťou E. s. r. o. riešil obvinený R. T. prostredníctvom E. T., pričom zástupkyňa spoločnosti E. s. r. o. - svedkyňa X. V. priznala, že s obvineným R. T. neprišla do kontaktu. Podobne sa vyjadril aj svedok Ing. E. T., že v danej veci vôbec nekomunikoval s obvineným R. T., ale výhradne s obvineným T. L.. Tieto skutočnosti
ministra preukazujú len formálnu zainteresovanosť obvineného R. T. na dotknutom projekte. Súdy okrem toho
ministra vôbec nezohľadnili, že uvedená mandátna zmluva bola uzatvorená skôr (6. decembra 2012) než bola uzatvorená nájomná zmluva k predmetnej chate, z čoho tiež vyplýva záver o vopred dohodnutom postupe oboch obvinených. Je nemysliteľné, že by obvinený R. T. uzatváral mandátnu zmluvu, ktorou sa zaviazal uhradiť odmenu za poskytnutie podpory a realizáciu verejného obstarávania bez toho, aby mal vopred zmluvne potvrdený nájom k nehnuteľnosti, ktorej sa verejné obstarávanie malo týkať. Svedok Ing. R. F., ktorý mal byť stavbyvedúcim a stavebným dozorom,
vlastných slov túto činnosť nikdy nerealizoval a na spornej stavbe ani nikdy nebol. Z výpovede svedka Ing. E. T. podobne vyplynulo, že sa danej rekonštrukcie nezúčastnil, nikdy na stavbe nebol, obvineného R. T. nepozná a zápisnicu o odovzdaní stavby len podpísal na žiadosť obvineného T. L.. Za rozporuplnú v tomto smere považuje minister výpoveď obvineného T. L., konateľa a majiteľa spoločnosti zaoberajúcej sa primárne stavebnou činnosťou, ktorý sa nevedel vyjadriť, kedy sa takýto dozor má vykonávať a s ohľadom na danú stavbu, kto a kedy ho vykonával. Nielen z vyššie uvedených dôvodov je stavebný denník
ministra absolútne nevierohodným dôkazom. Samotný obvinený T. L. totiž uviedol, že ho pracovníčky T. T. E., vykonávajúce kontrolu na mieste, požiadali o jeho prepísanie, nakoľko bol značne znehodnotený, pričom mu mali odporučiť, aby v ňom prepísal obdobie realizácie prác z roku 2013 na rok 2015. Dotknuté pracovníčky T. T. E. pritom tieto tvrdenia v rámci svojich výsluchov kategoricky odmietli. Súdy
ministra opomenuli zohľadniť výpoveď svedka Y. F., ktorý mal ako zamestnanec spoločnosti L. L. spol. s r. o.
vlastných slov od februára do marca 2015 vykonávať stavebný dozor pri rekonštrukcii chaty. V tomto období malo dôjsť k výmene strešnej krytiny, okien a k iným úpravám, ktoré
obvineného T. L. mali byť realizované od
ministra prehlbujú rozpornosť výpovede obvineného T. L. ako aj vierohodnosť ním predložených dôkazov. Špecializovanému trestnému súdu minister vytkol, že výpoveď obvineného T. L. nepodrobil rozboru, resp. konfrontácii s ostatnými dôkazmi a napriek vyššie uvedenému ju automaticky vyhodnotil ako vierohodnú. Minister považuje za sporné, či deklarované rekonštrukčné práce boli vyhotovené v roku 2013 alebo až v roku 2015, resp. či vôbec boli vyhotovené. Hoci obvinený T. L. priznal úpravu stavebného denníka, zdôrazňujúc, že tieto práce boli realizované v roku 2013, je
ministra zarážajúce, že k ich vyfakturovaniu došlo až v roku 2015, konkrétne
zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi obvinenými, bol pritom zhotoviteľ povinný jedenkrát za mesiac vyhotoviť súpis prác a dodávok, ktorý mal predložiť objednávateľovi k odsúhlaseniu, ktoré je povinný predložiť do 3 dní od prevzatia. Na základe odsúhlasenia mala byť následne vystavená faktúra, ktorej splatnosť bola 60 dní. Ako je zrejmé, faktúry boli vyhotovené až v roku 2015, pričom ani z výpisov účtov obvineného R. T. nevyplýva uhrádzanie faktúr za vyhotovené práce z roku 2013, nakoľko pohyb na jeho účte bol v danom roku minimálny.
ministra týmto okolnostiam súdy nevenovali adekvátnu pozornosť, resp. nesúhlasí s konštatovaním, že nie je podstatné, kedy presne boli tieto práce vykonané, nakoľko to nič nemení na splnení podmienok stanovených T. T. E.. Minister zdôraznil, že obvinený R. T. podal žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
ministra preukazovať aj výpisy z účtov obvinených. Obvinený T. L. totiž zo svojho súkromného účtu č. XXXXXXXXXX vybral
ministra vyplýva, že obvinený T. L. zo svojho účtu vybral vyššiu sumu finančných prostriedkov, ktoré poskytol obvinenému R. T. a následne ten ich opakovane vložil na účet obvineného T. L., ktorý uviedol, že ide o úhradu za rekonštrukciu predmetnej chaty. Hoci obvinený T. L. uvádzal, že išlo o pôžičku pre obvineného R. T., ktorá bola splatená, v konaní
ministra neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by toto tvrdenie preukazovali. Minister zastáva názor, že obvinení uvedeným postupom (výberom peňazí, ich odovzdaním druhej strane, ktorá ich vložila späť na účet) len formálne deklarovali úhradu za rekonštrukčné práce, a teda zakrývali ich financovanie obvineným T. L., resp. skutočnosť, že tieto práce neboli vôbec vykonané.
znaleckého posudku znalca Ing. Y. T. z 28. októbra 2013, č. 325/2013, mala sporná chata v roku 2013 všeobecnú hodnotu 164 000 eur.
znaleckého posudku znalca Ing. K. V., č. 126/2017, vyplýva, že dielčie komponenty, ktoré určil vyšetrovateľ na skúmanie, vykazujú totožnosť znakov
stavu k
všetkých okolností deklarujú nadhodnotenú cenu predmetnej chaty. Minister považuje určenie ceny stavebných úprav v znaleckom posudku Ing. H. F. na viac ako 198 000 eur za značne premrštené s ohľadom na hodnotu celej nehnuteľnosti s pozemkom. Sám znalec Ing. H. F. pritom uviedol, že k svojim záverom dospel na podklade zoznamu stavebných úprav, ktoré mu poskytol zadávateľ, a teda obvinený T. L.. Za radikálnu rekonštrukciu v deklarovanej hodnote
ministra nemožno považovať rozsah vyššie uvedených prác, ktoré Ing. Y.Á. T. popísal v posudku z roku 2019. Postup Špecializovaného trestného súdu
ministra nebol správny, nakoľko ak súd deklaruje rozpornosť, resp. pochybuje o správnosti znaleckého posudku, je potrebné tieto pochybnosti odstrániť opätovným vypočutím znalca a pokiaľ to nevedie k vysvetleniu rozporností, má možnosť osloviť s vypracovaním nového znaleckého posudku znalecký ústav. To sa však neudialo. Znalec Ing. K. V. síce bol k svojmu posudku vypočutý, no predtým, ako boli vykonané ďalšie znalecké posudky Ing. Y. T. a Ing. H. F. a ich výsluchy. Ing. K. V. teda nebolo umožnené oboznámiť sa so závermi ostatných znalcov a prípadne sa vyjadriť k rozporom. Okrem toho, ak súdy nepovažovali posudok znalca Ing. Y. T. z roku 2013 za dôkaz, ktorý možno v konaní vykonať, nebolo správne naň odkazovať ako na dôkaz podporujúci výpoveď svedka A. Y.. Najmä prvostupňový súd sa nevysporiadal riadne so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo u oboch obvinených preukázané úmyselné a vopred naplánované konanie s cieľom získania nenávratného finančného príspevku. Zároveň
ministra nebola preukázaná skutočná doba vyhotovenia rekonštrukcie a ani rozsah vykonaných prác, keďže ten bol vymedzený najmä na základe súpisu vykonaných prác, ktorý predložil obvinený T. L.. Skutočný rozsah stavebných úprav bol
ministra podstatne menší - zhotovenie kúpeľne v hornej časti chaty a omietky v suteréne, pričom ani vo vzťahu k týmto úpravám nebola bez pochýb zistená doba ich realizácie. Na protiprávnosti konania obvinených to však nič nemení, nakoľko tieto práce a ich hodnota je minimálna oproti deklarovaným skutočnostiam, resp. výške poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Minister záverom zhodnotil účasť obvineného R. T. na skutku v podobe „figúrky“, ktorú riadil obvinený T. L. v záujme získania neoprávneného finančného prospechu. Na tomto argumentačnom základe minister navrhol, aby najvyšší súd
1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu zo 17. augusta 2021, sp. zn. 4 To 1/2020, ako aj jemu predchádzajúcim konaním, bol porušený zákon v § 2 ods. 12, § 285 písm. a), § 319 Trestného poriadku, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) a § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v prospech obvinených R. T. a T. L.. Aby
2 Trestného poriadku zrušil toto uznesenie, jemu predchádzajúce uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 10. októbra 2019, sp. zn. BB-4T/42/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku prikázal Špecializovanému trestnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Obvinení, zastúpení obhajcami, sa k tomuto dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd ako súd dovolací po zistení, že toto dovolanie spĺňa všetky formálne podmienky
a),
3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Podstata žalovaného skutku v tejto veci spočíva v deklarovaní vykonania stavebných prác, a teda splnenia zmluvného záväzku dôležitého pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku, hoci k týmto prácam v skutočnosti vôbec nedošlo, pričom na uvedenom základe boli poskytovateľom príspevku poukázané finančné prostriedky v celkovej výške 99 974,63 eur. Berúc do úvahy námietky obsiahnuté v dovolaní, najvyšší súd nezistil podstatné chyby v skutkových záveroch alebo procese ich zisťovania, ktoré by zodpovedali dovolaciemu dôvodu
3 Trestného poriadku. Dôkazné bremeno v trestnom konaní zaťažuje výhradne prokurátora, pričom ním prezentovaná verzia skutkového deja nebola spoľahlivo preukázaná, čo primerane vyústilo do prijatia skutkového záveru
a) Trestného poriadku. V tomto kontexte je nutné v prvom rade poukázať, že samotný dovolateľ považuje za sporné, či deklarované stavebné práce boli vyhotovené v roku 2013, 2015 alebo či vôbec boli realizované. Toto zistenie je pritom kľúčové, keďže iba predstieranie vykonania týchto prác v relevantnom čase, resp. ich úplnosti, by mohlo znamenať spáchanie žalovanej trestnej činnosti. V súlade s už naznačeným, pochybnosť (a to nielen v tejto skutkovej otázke) je nutné vykladať vždy na prospech obvineného (v tomto prípade oboch obvinených). Nielen z výpovede obvineného T. L., ale aj z výpovedí svedkov Ing. R. L. (manželka obvineného T. L.), Ing. T. L. (bývajúceho v susedstve dotknutej chaty), A. Y. (realizujúceho montáž novej kachlicovej pece), Y. F. (ktorý sa podieľal na stavebnej činnosti) a listinných dôkazov (údajov o spotrebe vody alebo zápisnice o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu) je zrejmé, že koncom roka 2012 došlo ku kompletnému vytopeniu a zároveň poškodeniu interiéru chaty patriacej obvinenému T. L. v obci V.. Túto dôležitú okolnosť dovolateľ ani nijako osobitne nespochybňuje. Napriek tomu, že stavebné práce, ktorých náklady boli sčasti refundované, mali
obsahu listinných dôkazov (stavebného denníka, žiadosti o platbu či zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí) prebiehať od
vlastných slov neboli osobne účastní stavebných prác na chate. Ich začlenenie do projektu bolo len formálne, čo nedokazuje, že k deklarovaným stavebným prácam nedošlo. Minister súčasne v dovolaní nepoukázal na potrebu vykonania čo i len jedného konkrétneho dôkazu, ktorý by preukazoval verziu obžaloby, resp. spochybňoval skutkové zistenia prijaté nižšími súdmi. V pôvodnom konaní
dovolacieho súdu nebol daný dôvod na odstraňovanie chýb, resp. nejasností znaleckého posudku postupom
Z obsahu spisu vyplýva, že hoci znalec Ing. K. V. pred svojím výsluchom na hlavnom pojednávaní nedisponoval znaleckými posudkami znalcov Ing. Y. T. z roku 2019 a Ing. H. F., títo znalci boli vzájomne prítomní pri svojich výsluchoch, pričom Ing. K. V. v rámci svojho výsluchu komentoval aj zistenia zvyšných dvoch znalcov, pričom sám na nich nemal žiadne otázky. Podstatnejším však je, že kým znalec Ing. K. V. sa vyjadroval k hodnote nehnuteľnosti, znalec Ing. H. F. podával informáciu o hodnote deklarovaných stavebných prác, a teda k celkom odlišnej otázke. Pritom Ing. H. F. je jediný zo znalcov, ktorí robili znalecký posudok v tejto veci, zapísaný v odbore stavebníctvo, odvetví odhad hodnoty stavebných prác. Tento znalec popísal dôvody, pre ktoré všeobecnú hodnotu deklarovaných stavebných prác určil sumou 198 066,05 eur (vrátane dane z pridanej hodnoty). Najmä sťažené podmienky súvisiace s umiestnením chaty sú príčinou uvedenej sumy, ktorá prevyšuje hodnotu chaty s pozemkom, ako ju určili ostatní znalci. Takto určená všeobecná hodnota stavebných prác zodpovedá cene za zhotovenie predmetu zmluvy o dielo (199 949,27 eur vrátane dane z pridanej hodnoty), ktorej primeranosť akceptoval aj poskytovateľ nenávratného finančného príspevku. Z argumentácie ministra tiež vyplýva, že svoj záver o neprimerane vysokej hodnote stavebných prác odvodzuje z minimálneho rozsahu stavebnej činnosti, ktorej realizáciu potvrdili znalci Ing. K. V. a Ing. Y. T. v posudku z roku 2019. Závery uvedených znalcov v tomto ohľade však nemajú výpovednú hodnotu, ako už bolo uvedené v skoršej časti tohto rozhodnutia. Na dôvažok, odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že znalecký posudok Ing. Y. T. z 26. októbra 2013, č. 325/2013, je absolútne nepoužiteľným dôkazom, ako to nesprávne dôvodí minister v podanom dovolaní, zdôraznil len, že v tejto veci mohol byť použitý iba ako listinný dôkaz, pričom takýmto spôsobom aj bol vykonaný (
Ani ďalšie okolnosti akcentované v dovolaní presvedčivo nespochybňujú skutkové zistenia prijaté nižšími súdmi, a to vrátane záveru, že obvinený R. T. bol prijímateľom nenávratného finančného príspevku s úmyslom využívať chatu v rámci svojej podnikateľskej činnosti (uvedené pritom ani netvorilo súčasť obžalobou stíhaného skutku). Podozrenie, že obvinený R. T. bol v skutočnosti len „nastrčenou“ osobou, bez ktorej by nedošlo k získaniu nenávratného finančného príspevku, keďže obvinený T. L. ako vlastník tejto chaty by sa zároveň nemohol uchádzať o realizáciu projektu cez verejné obstarávanie, nestačí pre vydanie odsudzujúceho rozsudku. Tejto otázke sa osobitne venoval odvolací súd, ktorý uviedol, že obvinený R. T. sa osobne podieľal aj na realizácii projektu. V prvom rade si je nutné uvedomiť, že samotný projekt realizovala spoločnosť obvineného T. L., a preto je celkom prirodzené, že o prítomnosti tohto obvineného na stavbe a jej rekonštrukcii vypovedali viacerí svedkovia. Niet teda sporu, že jeho účasť na stavebných prácach na chate prevyšovala aktivitu obvineného R. T.. Na strane druhej, obvinený R. T. vystupoval pred jednotlivými orgánmi v súvislosti so stavebnými úpravami chaty (ako stavebník
ktorého tento nesprávny údaj sám osebe (za situácie, že projekt bol riadne realizovaný) nie je dôvodom pre odmietnutie refundácie nákladov projektu, a teda nepredstavuje ani podvodné vylákanie nenávratného finančného príspevku. Zatajením vyššie opísaného pomeru medzi obvinenými došlo k porušeniu podmienok realizácie verejného obstarávania (ako to konštatoval už odvolací súd v napadnutom uznesení; táto okolnosť teda nie je sporná). Spoločnosť L. L. spol. s r. o. by inak z tohto verejného obstarávania nemohla vzísť ako úspešný uchádzač a následne sa ani podieľať na stavebných prácach, ktorých náklady boli sčasti preplatené vo forme nenávratného finančného príspevku. Ako však správne uviedol odvolací súd, následkom porušenia postupov verejného obstarávania v zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, je „len“ možnosť domáhať sa jeho celého alebo čiastočného vrátenia s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a teda to nutne nevedie k odstúpenie od predmetnej zmluvy. Uvedená obchodná spoločnosť pritom bola jedinou, ktorá sa prihlásila do verejného obstarávania, projekt realizovala v sume akceptovanej poskytovateľom príspevku, ktorej hospodárnosť potvrdzujú aj zistenia znalca Ing. H. F.. Sumarizujúc, v posudzovanom prípade ani
názoru dovolacieho súdu nejde o neoprávnené výdavky, a teda okolnosť, v dôsledku porušenia ktorej by poskytnutý nenávratný finančný príspevok mal byť čo i len čiastočne vrátený. Napokon sumárne možno uviesť, že minister sa v podanom dovolaní v podstate obmedzil len na výpočet vykonaných dôkazov a predostrel ich vlastné hodnotenie (hodnotenie z jeho pohľadu), čo samo osebe nezakladá naplnenie dovolacieho dôvodu
R 45/2017). Dovolací súd na podklade vyššie rozvedených úvah preto jednomyseľne (5:0) odmietol dovolanie ministra spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.