o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/71/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne N. P., bývajúcej v K., B. ul. č. X. proti ţalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Bratislave, Špitálska ul. č. 8, o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

1. júna 2011 č. k. 6S/25/2011-25, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalobkyne o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach uznesením z
2. júna 2011, č. k. 6S/25/2011-25, zamietol návrh ţalobkyne na prerušenie konania o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného z 5.januára 2011 číslo AA/2011/00464, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z
3. novembra 2010 číslo III Č.S3/2010/03543-
4. Ţalobkyňa ţiadala, aby súd prvého stupňa konanie prerušil a podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom, ţe ustanovenia § 2, § 10 ods. 2 písm. a/, § 13 ods. 1,2 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú v rozpore s článkom 19 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava“), s článkom 51 v spojení s článkom 39 ods. 1,2 Ústavy, s článkom 41 a článkom 30 ods. 1,2 Listiny základných práv a slobôd, článkom 1 Charty základných práv Európskej únie, článkom 34 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, článkom 13 ods. 1 Európskej sociálnej charty a s článkom 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. V odôvodnení poukázal na § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, z ktorého vyvodil, ţe súd preruší konanie vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou 2 7Sţso/71/2011 zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v tomto prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. K takémuto záveru súd nedospel, preto návrh na prerušenie konania zamietol. Súčasne poskytol účastníkom poučenie o práve podať proti jeho uzneseniu odvolanie. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala ţalovaná včas odvolanie. Uviedla, ţe dôvody na predloţenie veci Ústavnému súdu existujú, a preto ţiadala, aby odvolací súd konanie prerušil a návrh na posúdenie súladu právnych predpisov predloţil Ústavnému súdu, alebo navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ţalovaný ţiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) posúdil vec podľa § 202 ods. 3 písm. a/ OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a zistil, ţe odvolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Podľa § 202 ods. 3 písm. a/ OSP odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Zo spisov vyplýva, ţe ţalobkyňa sa domáhala svojou ţalobou preskúmania rozhodnutia ţalovaného z
5. januára 2011 číslo AA/2011/00464 vo veci odňatia dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a zastavenia výplaty dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur mesačne od
6. júla
7. Zodpovedá skutočnosti, ţe pred rozhodnutím o ţalobe musí súd prvého stupňa posúdiť aj dôvody na predloţenie veci Ústavnému súdu z dôvodu, či namietané zákonné ustanovenia sú v súlade so zákonom. Takýto postup súdu je však postupom, ktorým sa upravuje vedenie konania, lebo patrí do právomoci súdu rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a prípadne môţe vykonať aj dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhli. Zákonnosť jeho postupu sa potom môţe stať predmetom odvolacieho konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa vo veci samej. Pred rozhodnutím o veci samej je však jeho rozhodnutie o tom, ţe vec nepreloţí Ústavnému súdu na posúdenie súladu právneho predpisu s Ústavou len uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Proti takémuto uzneseniu v zmysle § 202 ods. 3 písm. a/ OSP nie je odvolanie 3 7Sţso/71/2011 prípustné, a to bez ohľadu na skutočnosť, ţe jeho písomné vyhotovenie obsahuje nesprávne poučenie o práve podať odvolanie. Nesprávne právne poučenie totiţ nemôţe meniť zákon a preto ani z tohto dôvodu odvolací súd nezistil dôvod na prejednanie odvolania z dôvodov, týkajúcich sa veci samej. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania nie je uznesenie o prerušení konania. O takéto rozhodnutie však v danej veci nejde. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolanie ţalobkyne podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP odmietol z dôvodu, ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
8. septembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová