1, ods. 2 Trestného zákona prejednal odvolanie menovaného obžalovaného podané proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 18T/1/2024, z 3. júna 2024 rozhodol: I.
1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 18T/1/2024, z 3. júna 2024. II.
1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd rozhodol rozsudkom, sp. zn. 18T/1/2024, z 3. júna 2024 tak, že obžalovaného Bc. P.D. uznal za vinného zo spáchania zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: „dňa 23.09.2021 v čase 11.15 hod. počas výkonu služby na hraničnom prechode V. Z., pracovisku osobná doprava - dovoz, pri vykonávaní colnej kontroly v pruhu D1 osobného motorového vozidla zn. Renault Trafic, ev. č. F.: J. XXX, ktorého cestujúci boli občania Ukrajiny U. P. a F. O. P. (voči ktorým sa viedlo osobitné konanie, a o vine ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté), od ktorých za bezproblémové vybavenie a vykonanie colnej kontroly a za bezproblémový prechod štátnej hranice prijal úplatok vo forme najmenej jedného balenia (kartónu) cigariet zn. LM, modrej farby, ktoré si vzal počas kontroly z vnútornej časti kontrolovaného vozidla, z priestoru za sedadlom spolujazdca, a ktoré si následne schoval pod bundu služobnej rovnošaty“. Za to bol obžalovanému Bc. P. G.
2, § 38 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že na základe vykonaných dôkazov bolo obžalovanému v plnej miere preukázané spáchanie uvedeného trestného činu. Zároveň sa v odôvodnení veľmi podrobne vyjadril k vykonaným dôkazom ako i k obhajobným tvrdeniam obžalovaného a poskytol argumentáciu, prečo im neuveril. K uloženému trestu súd prvého stupňa uviedol, že po zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol tento ukladaný v rozmedzí 5 rokov až 9 rokov a 8 mesiacov a po zhodnotení všetkých okolností bol individualizovaný vo výmere 5 rokov ako trest nepodmienečný, so zaradením obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý prostredníctvom obhajcu argumentoval takto: - rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami; - nesprávnym postupom došlo k podstatnému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu a k porušeniam ustanovení Trestného zákona; - uložený trest odňatia slobody je vzhľadom na aktuálne znenie zákona neprimerane prísny; - osoba V. B. nebola vypočutá ako svedok; - obžalovaný mal tiež za to, že nebolo preukázané, že by spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu bez dôvodných pochybností; - obrazovo-zvukové záznamy, ktoré boli v jeho veci kľúčové, boli zabezpečené na základe nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. Nt/13/2021-667-V-KSBB, zo
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu v plnej miere nerešpektoval a nedodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, a to najmä zásady práva na obhajobu (§ 2 ods. 9 Trestného poriadku) a to napriek relatívne precíznemu odôvodneniu rozsudku. Obžalovaný považoval odsudzujúci výrok rozsudku Špecializovaného trestného súdu za nesprávny z toho dôvodu, že samosudca vykonané dôkazy mylne posúdil a vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech. Vo svojej podstate však odvolanie obžalovaného spočívalo na tvrdení o nezákonne získanom dôkaze v podobe obrazovo-zvukového záznamu zo služobnej miestnosti „D2“ a o jeho nesprístupnení v plnom rozsahu. V ňom a z hľadiska súvisiacich aspektov vznikli
názoru obžalovaného porušenia práv, predovšetkým porušenie práva na obhajobu. Nestotožnil sa ani so svedeckými výpoveďami podanými v jeho neprospech. K odvolacím námietkam najvyšší súd uvádza: Hlavný problém, ktorý najvyšší súd identifikoval a viedol ho k vyhoveniu odvolaniu obvineného a následnému zrušeniu rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu bola situácia viažuca sa k sprístupneniu celého záznamu ITP (obrazovo - zvukového záznamu) z miestnosti „D 2“, ktorú odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vnímal a posúdil inak. V danej veci je nesporným faktom, že obžalovaný prostredníctvom obhajcu požiadal
ktorej v právnych poriadkoch, v ktorých vyšetrujúce orgány sú povinné brať do úvahy skutočnosti svedčiace ako v neprospech, tak aj v prospech obvineného, nemôže byť v súlade s požiadavkou čl. 6 ods. 1 Dohovoru systém, keď vyšetrujúce orgány samy vyhodnocujú, čo je a čo nie je pre daný prípad relevantné, bez toho, aby tam boli akékoľvek záruky na právo obhajoby. To, či boli dodržané práva obhajoby je o to viac potrebné zohľadniť v súvislosti s použitím dôkazov získaných osobitnými vyšetrovacími opatreniami. Okrem toho ESĽP v predmetnom rozhodnutí pripomenul, že trestné konanie vrátane jeho prvkov, ktoré sa týkajú konania, by malo byť kontradiktórne a že by mala existovať rovnosť zbraní medzi obžalobou a obhajobou. Právo na kontradiktórny proces v trestnej veci znamená, že obžaloba aj obhajoba musia mať možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k predloženým pripomienkam a dôkazom predloženým druhou stranou. Medzi možnosti, ktoré by mal mať každý obvinený z trestného činu, patrí aj možnosť oboznámiť sa na účely prípravy svojej obhajoby s výsledkami vyšetrovania, ktoré sa vykonáva v priebehu celého konania. Nesprístupnenie vecných dôkazov obhajobe, ktoré obsahujú také údaje, ktoré by obvinenému umožnili zbaviť sa obvinenia alebo znížiť trest, by predstavovalo odmietnutie prostriedkov potrebných na prípravu obhajoby, a teda porušenie práva zaručeného v článku 6 Dohovoru. ESĽP napokon pripomenul, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na prístup k spisu. Súd už konštatoval, že neobmedzený prístup k spisu a neobmedzené používanie akýchkoľvek poznámok, vrátane prípadnej možnosti získať kópie príslušných dokumentov, sú dôležitými zárukami spravodlivého procesu. Neumožnenie takéhoto prístupu
súdu zaváži v prospech konštatovania, že došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Najvyšší súd ďalej uvádza, že uvedené vyplýva aj z § 114 ods. 6 Trestného poriadku,
ktorého ak sa má obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane
6.
6 Trestného poriadku ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady vyhotoviť prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné. Povinnosti uvedené v prvej vete sa na nich vzťahujú primerane. Je preto v rozpore s ustanovením § 115 ods. 6 Trestného poriadku a zároveň porušením práva na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní alebo súd neumožnia obvinenému a jeho obhajcovi oboznámiť sa so všetkými vyhotovenými záznamami telekomunikačnej prevádzky a obrazovo - zvukovými záznamami, týkajúcimi sa konania, ktoré je obvinenému kladené za vinu. Rovnako nie je prípustné, aby dotknuté orgány selektívne samy vyhodnotili, čo je a čo nie je pre daný prípad relevantné z hľadiska uplatnenia práv obhajoby. (R 45/2018) Najvyšší súd tiež zdôrazňuje, že z ustanovenia § 2 ods. 11 veta prvá Trestného poriadku síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Trestného poriadku je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Trestného poriadku) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Súd prvého stupňa však obhajobe, napriek žiadosti, zjavne neposkytol záznam z ITP v celosti, čím porušil právo obžalovaného na obhajobu. Bude preto úlohou Špecializovaného trestného súdu po vrátení veci vyhovieť žiadosti obvineného a poskytnúť mu predmetný dôkaz v celosti. To samozrejme neznamená, že bude musieť vyhovieť prípadnému návrhu na prehratie tohto záznamu v celosti. Rozhodnutie bude na autonómnom posúdení súdu prvého stupňa, ktoré bude musieť patrične zdôvodniť. Musí však umožniť obhajobe, aby sa oboznámila so žiadaným záznamom v celosti a na základe toho mohla predložiť obhajobné návrhy. V prípade, ak sa nepodarí zabezpečiť a obhajobe sprístupniť žiadaný obrazovo - zvukový záznam v celosti, bude musieť súd prvého stupňa zvážiť v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi, či takýto prípadný stav nebude narúšať spravodlivosť súdneho konania en bloc (v zmysle judikatúry ESĽP k článku 6 ods. 1 Dohovoru), a teda či aj napriek tomuto prípadnému nedostatku bude môcť byť na vykonaných dôkazoch založený záver o prípadnej vine obžalovaného a treste. Inými slovami, bude musieť zvážiť, či takýto prípadný nedostatok by mohol predstavovať porušenie práva na obhajobu podstatným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené následne najvyšší súd vyhodnotil, že na tomto mieste bolo vhodné zaoberať sa výlučne touto odvolacou námietkou obvineného, ktorá predstavovala porušenie jeho práva na obhajobu. K ostatným odvolacím námietkam sa najvyšší súd následne vyjadrovať nebude, pretože budú môcť byť opakovane uplatnené v konaní pred súdom prvého stupňa ktorý bude mať priestor sa nimi zaoberať. Riadiac sa uvedeným rozhodol odvolací súd tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.