1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. A. odmieta. Odôvodnenie
1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01.07.2016 v čase približne o 20:00 hod. na chodníku za obchodným domom G. na O. ulici v D. O. D. S., v prítomnosti najmenej troch osôb, po predchádzajúcej vzájomnej hádke s poškodeným O. Š., tohto obžalovaný udrel stredne veľkou až veľkou intenzitou najmenej dvakrát do oblasti hlavy, a to kovovým kľúčom na matice kolies dlhým asi 30 cm v tvare písmena „L“ označený logom zn. S. a V., č. XnXXXXXXXFKX V., ktorý obžalovaný držal vo svojej pravej ruke, čím poškodenému O. Š. spôsobil tržnú ranu v temennej oblasti vľavo dĺžky cca 2 cm zasahujúcej plytko do podkožia a krvné výrony v temennej záhlavovej oblasti hlavy vľavo, pričom s poukazom na spôsob a intenzitu uskutočneného útoku mohlo u poškodeného O. Š. dôjsť k poškodeniu životne dôležitého orgánu - mozgu, rôzneho stupňa. Za to okresný súd obvinenému uložil
1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2012, PL. ÚS 106/2011, publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z. a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o podmienečnom treste odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so skúšobnou dobou 30 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe uložený obžalovanému Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 15T/122/2018-70 zo dňa
1 písm. g) Trestného zákona súd zhabal 1 ks kovového kľúča na matice kolies o dĺžke 30 cm v tvare písmena „L“ s logom značky S. a V., č. XnXXXXXXXFKX V..
1 Trestného poriadku súd obvinenému uložil povinnosť uhradiť poškodenému O. Š., nar. XX. M. XXXX v H., trvale bytom D. O. D. S., náhradu škody vo výške 264,90 Eur.
2 Trestného poriadku súd poškodeného O. Š., nar. XX. M. XXXX v H., trvale bytom D. O. D. S.C. odkázal so zvyškom náhrady škody na civilný proces.
1 písm. d) Trestného poriadku zrušil vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a
3 Trestného poriadku obvinenému O. A. uložil
1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. p), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 43, § 39 ods. 1 Trestného zákona ďalší, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku a vyslovil rozsudkom porušenie zákona v týchto príslušných ustanoveniach a zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo
2 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 258 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku má obžalovaný i jeho obhajca právo klásť znalcovi otázky. Tvrdí, že súd nemal právo vykonať znalecké dokazovanie len prečítaním znaleckého posudku a tým došlo zásadným spôsobom k porušeniu jeho práva na obhajobu. 3.
ktorých intenzita obrany a teda aj primeranosť obrany má byť primeraná intenzite útoku. Nie je závislá od použitého prostriedku, ale od toho, ako ho brániaci sa použije. Od napadnutého nemožno žiadať, aby útok trpel, aby čakal a spoliehal sa na náhodu, že škoda, ktorá mu hrozí, nenastane. Z judikatúry je známe, že následok obrany môže presiahnuť následok hroziaceho útoku. V jeho prípade rozhodne nebola naplnená subjektívna stránka deliktu nekonal v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu poškodenému a to ani eventuálne. Inak by ho udrel silnejšie a následok by bol určite závažnejší. Tieto okolnosti súdy do úvahy nevzali. 3.9. Domáhal sa, aby mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody
Bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku, a to s nasledovným odôvodnením (skrátene): 4.
ktorého odsúdený spáchal skutok tak, ako je to uvedené v rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu. Skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. 5. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o dovolaní 12. mája 2025 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2025 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4 Trestného poriadku dôvody
odseku 1 písm.
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Trestného poriadku, pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Trestného poriadku), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Trestného poriadku), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Trestného poriadku, § 385 Trestného poriadku). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mala vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Trestného poriadku. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Trestného poriadku odmietnuť. 8. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu
tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. 9. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (R 24/2020-I.). 10. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku sa vyžaduje zistenie, aby bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. 11. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Trestného poriadku), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). 12. V tomto ohľade teda treba v zásade uviesť, že pokiaľ dovolateľ namieta hodnotenie dôkazov, nedostatok usvedčujúcich dôkazov na preukázanie viny obvineného bez dôvodných pochybností, či namieta skutkové závery, ku ktorým mali súdy dospieť z vykonaného dokazovania, vrátane záveru súdov, že sa skutok stal a aký bol jeho priebeh a následok, tak tieto námietky smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax,
ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku (R 14/2015).
2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený
, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.
Trestného poriadku má obvinená osoba informácie o podstate skutku, ktorý sa jej v obžalobe kladie za vinu, o jej právnej kvalifikácii prokurátorom ako aj o rozsahu dokazovania, ktoré navrhuje prokurátor vykonať na hlavnom pojednávaní a tento rozsah je oprávnená ovplyvniť, či už do rozsahu vykonaného dokazovania (napr. navrhovať výsluchy svedkov alebo navrhnúť zamietnutie dôkazu navrhovaného prokurátorom) alebo jeho spôsobu (napr. výsluchu svedka alebo prečítanie výpovede svedka z prípravného konania). 18. V prípade spracovania znaleckého posudku znalcom v písomnej podobe, má tento dôkazný prostriedok nekontradiktórny charakter, pretože obvinená osoba doposiaľ nemala možnosť znalca konfrontovať s jeho odbornými závermi. 19. Výsluch znalca na hlavnom pojednávaní procesným postupom
2 Trestného poriadku, na ktorom je znalcovi umožnené odvolať sa na písomne vyhotovený znalecký posudok, ktorý sa za splnenia zákonných podmienok na hlavnom pojednávaní prečíta, umožní obvinenej osobe klásť znalcovi otázky a konfrontovať ho s jeho odbornými závermi, ktoré sú obsahom jeho písomne vyhotoveného znaleckého posudku. Týmto procesným postupom sa výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, spoločne s písomne vyhotoveným znaleckým posudkom, stáva dôkazom, ktorý má kontradiktórny charakter, keďže obvinená osoba mala možnosť klásť znalcovi otázky k jeho odborným záverom.
Trestného poriadku, ako aj využitie tejto možnosti obvineným, nemá za následok dodržanie zásady kontradiktórnosti trestného konania v rámci realizovaného znaleckého dokazovania, pretože znalca nie je týmto procesným postupom možné konfrontovať s jeho odbornými závermi tak, ako je to možné v rámci jeho výsluchu kladením otázok, na ktoré je znalec, po splnení zákonných podmienok, povinný odpovedať.
2 Trestného poriadku znalecký posudok MUDr. Vojtecha Macka na hlavnom pojednávaní prečítal. Rovnaký procesný postup súd opakoval aj na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 20. júna 2023 (č. l. 580), aj za prítomnosti obhajkyne obvineného, kde prokurátor a obvinený opätovne udelili súhlas s čítaním znaleckého posudku MUDr. Vojtecha Macka na hlavnom pojednávaní a predseda senátu postupom
2 Trestného poriadku tento znalecký posudok na hlavnom pojednávaní prečítal.
Trestného poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.
2 Trestného poriadku čítať. Ak sa obvinený s týmto predbežným právnym názorom predsedu senátu nestotožnil, bolo jeho právom súhlas s čítaním znaleckého posudku neudeliť, a to práve z dôvodu, že má pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku, čo však obvinený v tomto prípade neurobil. 30. Následné spochybnenie obsahu odborných záverov znalca obvineným, ktorý je osobou, ktorá na rozdiel od znalca nemá požadované odborné vedomosti, nepredstavuje dôkaz rovnocenný (z hľadiska dôkaznej sily) k vyhotovenému znaleckému posudku, ktorý by mal mať automaticky za následok postup súdu
Trestného poriadku v podobe pribratia nového znalca, keďže výsluch znalca v tejto trestnej veci nebol objektívne možný. 31. Z tohto dôvodu krajský súd nepostupoval v súlade s požiadavkou obvineného na pribratie nového znalca, pretože napriek výhradám obvineného k obsahu tohto znaleckému posudku, nedospel k záveru o splnení procesný podmienok na postup
32. Pokiaľ krajský súd poukazoval na nepredloženie iného znaleckého posudku obvineným s inými odbornými závermi, aké zaujal znalec MUDr. Vojtech Macko, jednalo sa o teoretickú konštrukciu, ktorá by eventuálne mohla mať za následok postup súdu
Trestného poriadku, pretože by proti sebe stáli dva dôkazy rovnakej sily avšak s protichodnými závermi. V takomto prípade, by mohol súd postupovať
Trestného poriadku a na odstránenie vzniknutých rozporov pribrať do konania nového znalca, a to aj z úradnej povinnosti. 33. Keďže obvinený dal súhlas s čítaním znaleckého posudku MUDr. Vojtecha Macka, pričom v trestnom konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by z odborného hľadiska spochybnil odborné závery MUDr. Vojtecha Macka, nebol daný relevantný dôvod na postup súdu
Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že bol obvinený v rozhodnom čase vo výkone trestu odňatia slobody, pretože opakovaným udelením súhlasu s čítaním znaleckého posudku sa vzdal práva na kontradiktórny výsluch znalca, a to napriek tomu, že jeho odborné závery následne spochybňoval.
jeho názoru toto konanie nenapĺňa ani znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona ani znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva
1 písm.
jeho názoru konal v nutnej obrane, čo vylučuje napadnutie iného (prečin výtržníctva) ako aj jeho trestnú zodpovednosť za následok na zdraví poškodeného (zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu). 39. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že pre možnosť posudzovania podmienok nutnej obrany alebo putatívnej obrany, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v dovolacom konaní, by zistený skutok musel obsahovať skutkové okolnosti svedčiace na možnosť konania obvineného v nutnej obrane alebo v putatívnej obrane. Za tejto situácie by bol dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku naplnený vtedy, ak by také okolnosti boli nesprávne právne vyhodnotené, t. j. ako nespĺňajúce kritériá uvedené v § 25 Trestného zákona, hoci v skutočnosti by ich spĺňali (R 47/2014-III).
1 Trestného zákona, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, ktorá predpokladá konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom. Aj súdy nižšieho stupňa odôvodnili, prečo konanie obvineného nepovažovali za konanie v nutnej obrane, pričom obsah a rozsah tejto úvahy súdov nižšieho stupňa, ktorú nie je možné považovať za svojvoľnú, či arbitrárnu, dovolací súd, v rámci dovolacieho konania, nie je oprávnený preskúmavať, pretože by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkovým stavom
1 písm. i), veta za bodkočiarkou, Trestného poriadku,
ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. 46. V dôsledku vyššie uvedených záverov, je potrebné konanie obvineného, spočívajúce v údere poškodeného do hlavy kovovým kľúčom, právne kvalifikovať ako fyzické napadnutie iného, a z dôvodu, že tohto konania sa obvinený dopustil verejne a zároveň aj na mieste verejnosti prístupnom, konštatovať naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona, ako k tomu dospeli aj súdy nižšieho stupňa. 47. V prípade posúdenia správnosti naplnenia skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, je nevyhnutné, nad rámec vyššie uvedeného, zohľadniť nie len následok na zdraví poškodeného, ktorý reálne utrpel a bol súdmi ustálený ako tržná rana v temennej oblasti vľavo dĺžky cca 2 cm zasahujúcej plytko do podkožia a krvné výrony v temennej záhlavovej oblasti hlavy vľavo, ale aj samotný potenciál tohto útoku na poškodenie zdravia tretej osoby.
3 písm. e) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.
1 písm. i), veta za bodkočiarkou, Trestného poriadku,
ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. 51. Obvinený napokon namietal, že krajský súd pochybil, keď mu neuložil súhrnný trest odňatia slobody
novembra 2019, sp. zn. 1T/53/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
1 Trestného zákona dokončený 12. marca 2019 (skutok 1/), trestný čin vydierania
1 Trestného zákona bol dokončený v presne nezistenom čase na prelome mesiaca január a február 2019 (skutok 2/), trestný čin lúpeže
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona bol dokončený v presne nezistenom čase na prelome mesiaca január a február 2019 (skutok 3/) a trestný čin vydieračského únosu
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty
1 Trestného zákona bol dokonaný a dokončený 14. marca 2019, pričom všetky tieto trestné činy boli právne posúdené ako spáchané vo viacčinnom súbehu a obvinenému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov. Keďže obvinenému nebol uložený súhrnný trest odňatia slobody k odsúdeniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 15T/122/2018, bola trestná činnosť, pre ktorú bol odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/53/2019, posúdená, vo vzťahu k odsúdeniu v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 15T/122/2018, ako trestnoprávna recidíva.
1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
zásad na uloženie úhrnného trestu.
8 Trestného poriadku trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.
1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa dopustil
1 Trestného zákona.
1 Trestného poriadku, a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.