← Slovensko

o 336,91 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obdo 8/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: C., spol. s r. o., B.V., IČO: X., zast. advokátom JUDr. PaedDr. I.P., PhD., MBA, K.B. proti ţalovanému: L.T., nar. X., N.R., zast. N., s. r. o., E.B., IČO: X., o zaplatenie 336,91 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15Cb 274/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo

  1. decembra 2011, č. k. 15Cob/185/2011-634, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
  2. decembra 2011, č. k. 15Cob/185/2011-634 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z
  3. júna 2011, č. k. 15Cb 274/2009-456 ţalobu zamietol s tým, ţe o trovách konania rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobou sa ţalobca domáhal voči ţalovanému zaplatenia sumy 336,90 eur s 18% ročnými úrokmi z omeškania od
  4. júna 2009 do zaplatenia s odôvodnením, ţe poskytol ţalovanému preddavok na províziu vo výške 1 659,99 eur. Súd povaţoval za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, ţe uzavreli dňa
  5. júla 2007 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obch. zák., v ktorej ţalobca vystupoval na strane zastúpeného a ţalovaný na strane poradcu. Súčasťou uvedenej zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky ţalobcu. Uvedená zmluva neobsahovala klauzulu 5 Obdo 8/2012 2 o prípadných zálohách alebo preddavkoch na provízie, resp. o iných platbách v prospech ţalovaného ako poradcu - sprostredkovateľa. Súd ďalej povaţoval za preukázané a nesporné, ţe ţalobca v dňoch 6.7.2007 a 2.8.2007 poukázal na účet ţalovaného sumu 2x 50 009 Sk, t. j. celkom 100 018 Sk. Pokiaľ ide o výšku jednotlivých platieb, nebolo sporné, ţe táto bola vypočítaná ako 80% z priemeru troch mesačných zárobkov, ktoré ţalovaný dosahoval v spoločnosti C., a. s. Ţalovaný následne dohodnutú činnosť zmluvou o sprostredkovaní vykonával, vznikli mu nároky na províziu a ţalobca vykonával mesačné vyúčtovanie produkcie ţalovaného. Súd v prejednávanom spore povaţoval za jednoznačne preukázané, ţe vo vyúčtovaniach za mesiace 08, 09, 10, 11/2007 ţalobca započítal svoj nárok na vrátenie sumy 50 009 Sk s nárokmi ţalovaného na províziu za ten-ktorý mesiac, a to mesačne 25% zo sumy 50 009 Sk. Ţalovaný svoj záväzok vrátiť jednu prijatú zálohu splnil vyhotovením vyúčtovania za mesiac 11/2007 (4x 12 502 Sk), resp. započítaním v uvedenom rozsahu zanikli vzájomné pohľadávky ţalobcu a ţalovaného, a teda aj pohľadávka ţalobcu na vrátenie sumy 50 009 Sk. Sporným v konaní zostalo, či ďalšiu platbu vo výške 50 009 Sk má ţalovaný vrátiť, resp. či mu táto bola poskytnutá ako nevratný príspevok, ktorý ho mal motivovať k prestupu do spoločnosti ţalobcu. Z predloţenej zmluvy o sprostredkovaní súd nezistil, ţe by upravovala poskytnutie takého preddavku, resp. preddavkov. V konaní nebolo zistené a ani ţiadnym účastníkom nebolo tvrdené, ţe by existovala iná písomná dohoda medzi účastníkmi, ktorá by preukazovala presný obsah dojednaní v súvislosti s poskytnutou sumou, resp. s poskytnutými sumami. Okolnosti vzniku tohto právneho úkonu medzi účastníkmi preto súd hodnotil na základe výpovedí osôb, ktoré sa zúčastnili stretnutia v B. B.
  6. júna 2007 a aj pomocou iných listinných dôkazov (zápisnica o pojednávaní pred inými súdmi). Súd povaţoval za preukázané, ţe z dvoch platieb, ktoré obdrţali jednotliví sprostredkovatelia od ţalobcu, teda aj ţalovaný, bolo potrebné vrátiť ţalobcovi len jednu z nich, za predpokladu, ţe sprostredkovateľ obdrţí od spoločnosti C., a. s. poslednú výplatu a druhý príspevok mal byť nenávratný. 5 Obdo 8/2012 3 Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, resp. svedka B., ktorý je zároveň spoločníkom ţalobcu, ţe by zo strany ţalobcu bolo nelogické vyplácať sprostredkovateľom nenávratné príspevky za situácie, keď mohli kedykoľvek odísť, súd neakceptoval. Prvostupňový súd je toho názoru, ţe poskytnutie takýchto finančných prostriedkov bolo práve tým, čím ţalobca motivoval jednotlivých záujemcov, teda aj ţalovaného na prestup do novovzniknutej spoločnosti ţalobcu. Sám svedok B. potvrdil, ţe mal záujem o zaškolený tím pracovníkov, pretoţe cieľom spoločnosti ţalobcu bolo produkovať zisk. Pokiaľ ide o účtovné doklady predloţené ţalobcom, a to najmä obratovú prevahu účtu 314 - poskytnuté preddavky a výklad obsahovej náplne účtu 314, ktorými ţalobca preukazoval, ţe poskytnuté finančné prostriedky ţalovanému boli zaúčtované ako záloha na províziu, súd neakceptoval. Ako zálohy boli do účtovníctva ţalobcu zahrnuté aj sumy vyplatené ţalobcovi, o ktorých sa konateľ ţalobcu v iných sporoch vyjadril, ţe sa sčasti jednalo o odplatu za činnosť svedka B., ţe išlo o sumu poskytnutú práve tomuto svedkovi potvrdili aj účastníci na pojednávaní dňa
  7. mája
  8. Ako dôkaz toho, ţe minimálne jedna zo súm, ktorá bola ţalovanému vyplatená ţalobcom v dňoch
  9. júla 2007 a
  10. augusta 2007 bola nenavrátneho charakteru, súd povaţoval aj mesačné vyúčtovania doručené ţalovanému, v ktorých ţalobca vykazoval počas celej doby trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi pri doloţke „DLH“ sumu
  11. Podľa názoru prvostupňového súdu je teda nelogické, aby na uvedenom vyúčtovaní, ktoré bolo povaţované za daňový doklad, neboli uvedené úplné údaje o vzájomných finančných záväzkoch oboch zmluvných strán. Ďalším dôkazom preukazujúcim skutočnosť nenavrátnosti uvedeného finančného prostriedku je ţiadosť ţalovaného o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa
  12. januára
  13. Ak by ţalobca evidoval dlh ţalovaného, tento má byť zahrnutý do ţiadosti o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení a následne mal byť, resp. by bol uvedený aj v liste ţalobcu z
  14. februára
  15. Na základe uvedených skutočností, ako aj vyhodnotení vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, ţe v prípade úhrady súm 2x 50 009 Sk, a to v dňoch
  16. júla 2007 a
  17. augusta 2007 došlo medzi účastníkmi konkludentným spôsobom k uzavretiu nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. Na základe uvedenej zmluvy ţalobca v uvedených dňoch vyplatil ţalovanému spomínané sumy, z ktorých jedna suma mala byť 5 Obdo 8/2012 4 splatná v prípade obdrţania provízie od spoločnosti C., a. s. a druhá suma bola poskytnutá ako nenavratná. Keďţe ţalovanému bola zo strany spoločnosti C., a. s. vyplatená jedna výplata, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, súd dospel k záveru, ţe jedna platba poskytnutá ţalovanému bola návratná a druhá platba bola nenávratná. Zmluva o sprostredkovaní ani všeobecné zmluvné podmienky ţalobcu neobsahujú pojem „individuálne preddavky“ ani spôsob ich vrátenia. Ţalobca relevantným spôsobom nepreukázal, ţe by ţalovanému spol. C., a. s. vyplatila aj poslednú províziu, v dôsledku ktorej by mu v skutočnosti následne vznikla povinnosť vrátiť ţalobcovi aj druhú vyplatenú zálohu, resp. preddavok. Vzhľadom na uvedené súd ţalobu povaţoval za nedôvodnú a nárok ţalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo
  18. decembra 2011, č. k. 15Cob/185/2011-634 rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 15Cb/274/2009-456 z
  19. júna 2011 potvrdil s tým, ţe o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Z vykonaného dokazovania, najmä uzavretej zmluvy o sprostredkovaní z
  20. júla 2007 nevyplýva, ţe takáto zmluva obsahovala nejaké ustanovenia o zálohách alebo preddavkoch na provízie. Z výpovedí vo veci vypočutých svedkov je preukázané, ţe z dvoch platieb, ktoré boli ţalovanému vyplatené, mal vrátiť ţalobcovi iba jednu z nich, a to za predpokladu, ţe ţalovaný dostane od spol. C., a. s. poslednú výplatu, pričom druhý príspevok mal byť nenávratný. V tomto smere ţalobca nepreukázal opak. Odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe k uzavretiu nepomenovanej zmluvy došlo aţ po vzniku spoločnosti ţalobcu, a to aţ momentom vyplatenia predmetných súm. Z toho dôvodu nebolo potrebné dodatočne nič schvaľovať. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca z dôvodu uvedeného v ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., a teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 O. s. p., konkrétne v ust. § 237 písm. f/ O. s. p., podľa ktorého účastníkovi konania sa 5 Obdo 8/2012 5 postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu uvedeného v ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobcovi sa postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom, a to tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný a nedostatočne odôvodnený, odvolací súd sa v ňom nevysporiadal s tými námietkami ţalobcu, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodujúce, čo má za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Hlavnou úlohou odvolacieho súdu bolo najmä vyhodnotiť postup prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov, ako aj uspokojivo posúdiť, či sa okresný súd vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s argumentmi a námietkami ţalobcu, týkajúcimi sa najmä právneho posúdenia a zistenia skutkového stavu, či sa okresný súd správne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a či boli a akým spôsobom rozptýlené pochybnosti a nejasné závery rozsudku prvostupňového súdu, na ktoré ţalobca poukazoval v odvolaní. V rozsudku odvolacieho súdu je uvedené, ţe odvolací súd sa stotoţňuje s argumentáciou ţalovaného, ţe k uzavretiu nepomenovanej zmluvy došlo aţ po vzniku spoločnosti ţalobcu, a to aţ momentom vyplatenia predmetných súm. Z toho dôvodu nebolo potrebné dodatočne nič schvaľovať. Takýto záver krajského súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, rovnako ako v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu absentuje špecifikácia opísaného konkludentného právneho úkonu, ktorá by robila právny úkon platným. Nepomenovaná, resp. konkludentná dohoda predpokladaná okresným súdom a rovnako aj krajským súdom nespĺňa základné podmienky platného právneho úkonu. Okresný súd a rovnako aj krajský súd sa nevysporiadali s tvrdeniami účastníkov konania, ţe medzi nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení takejto zmluvy. Ţalovaný s konateľom spoločnosti vôbec nereagoval a zároveň výslovne aj nepriamo prostredníctvom námietky absencie aktívnej vecnej legitimácie ţalobcu uviedol, ţe nikdy so ţalobcom neuzavrel inú zmluvu, ako zmluvu o sprostredkovaní. Ţalobca je toho názoru, ţe ţalovaný nielenţe v konaní existenciu konkludentnej dohody netvrdil, ale sám vylúčil jej moţnú existenciu napriek jasne prejavenej vôli a zrozumiteľnému vyjadreniu ţalovaného, súd pretransformoval vôľu účastníkov konania do konštatovania o konkludentnom uzavretí ďalšej zmluvy. Takéto odôvodnenie súdu nie je presvedčivé, pôsobí ako zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Ţalobca poukazuje na to, ţe uzatvorenie nepomenovanej zmluvy postráda akúkoľvek kvalitu poţadovanú na platný 5 Obdo 8/2012 6 právny úkon - najmä jasný prejav vôle, totoţnosť oferty s akceptáciou, či určitosť a z toho dôvodu sa o právny úkon nejedná. Okresný súd a rovnako ani krajský súd sa v konaní nevysporiadal s usporiadaním § 64 Obch. zák. Konkludentné schválenie záväzku či schválenie formou faktického konania je vzhľadom k účelu ustanovenia § 64 Obch. zák. neprípustné. V konaní bolo nespornou skutočnosťou, ţe medzi účastníkmi bola uzatvorená jediná zmluva, a to zmluva o sprostredkovaní. Uvedené potvrdili obaja účastníci konania, nakoľko uviedli, ţe medzi nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení inej zmluvy, na základe ktorej by ţalobca poskytoval ţalovanému ţalované finančné prostriedky. V celom konaní znášal námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ţalobcu. Okresný súd a rovnako krajský súd sa nevysporiadali, ţe ţalované peňaţné prostriedky boli ţalovanému vyplatené ako záloha, pričom takto boli označené aj na vyúčtovaniach v kolónke príjem, ktoré boli ţalovanému doručené v mesiacoch 07-08/2007, a teda ţalovaný nielenţe mal, ale musel mať vedomosť o tom, ţe sa nejednalo o odmenu, ale o zálohu či preddavok, pričom týmto označením je v beţnej obchodnej praxi priradený význam finančného plnenia, vyplácaného vopred pred splnením istej podmienky, ktorá by oprávňovala príjemcu na ponechanie si vyplatených finančných prostriedkov. V konaní nebolo preukázané, ţe by v priebehu existencie zmluvného vzťahu po poskytnutí zálohových platieb došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie, nebola preukázaná ani ich následná transformácia na nenávratne poskytnuté finančné prostriedky. Podľa názoru ţalobcu ţalovanému právo na ponechanie si zálohy, či uţ počas existencie zmluvného vzťahu so ţalobcom alebo po ňom, nevzniklo. Na strane ţalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Pouţitie ust. § 266 Obch. zák. neprichádza do úvahy, nakoľko ţalovaný mal minimálne na základe doručeného vyúčtovania v mesiaci 07-08/2007, ktorým mu bolo oznámené vyplatenie finančných prostriedkov, označených ako záloha, vedomosť o účele poskytnutých finančných prostriedkov. Finančné prostriedky vyplatené ţalobcom ţalovanému boli poskytnuté ako záloha na budúce provízie s tým, ţe budú zúčtované oproti mimoriadnej provízii, ktorú bolo moţné dosiahnuť len určitou produkciou a ţalovaný spolu s ostatnými sprostredkovateľmi túto produkciu nedosiahli a rozhodli sa pre hromadný odchod zo spoločnosti ţalobcu a poškodeným ostal práve ţalobca. Keďţe ţalobca sporné peňaţné 5 Obdo 8/2012 7 prostriedky vyplatil ţalovanému titulom zmluvného záväzkového vzťahu ako zálohu na sprostredkovateľskú províziu a započítanie a zúčtovanie časti poskytnutej zálohy vo vyúčtovaniach za obdobie 12/2008 a 01/2009 ţalovaný nenamietal. Ţalobca je toho názoru, ţe ţalovaný je povinný vrátiť preddavok na províziu vo výške 336,90 eur aj s príslušenstvom ţalobcovi. Podľa názoru ţalobcu odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov nezodpovedajú ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Okresný súd a rovnako krajský súd odôvodnenie rozsudku opierajú o svoje hypotézy, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v podstatnej miere sú odôvodnené domnienkami, špekuláciami a nepodloţenými predpokladmi, prihliadnuc na výpovede neobjektívnych svedkov. Okresný súd a rovnako krajský súd dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie okresného súdu a rovnako krajského súdu, je vadné, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Skutkové zistenie súdu nie je podľa názoru ţalobcu v súlade s ust. § 132 O. s. p. Okresný súd a rovnako krajský súd vôbec neprihliadli na dôkazy predkladané ţalobcom. A rovnako neprihliadli na to, ţe ako svedkovia boli vypočutí bývalí sprostredkovatelia ţalobcu, ktorí boli v čase svojej výpovede v súdnom konaní proti ţalobcovi z rovnakého právneho dôvodu, ako ţalovaný. Ţalobca poukázal tieţ na tú skutočnosť, ţe ţalovaný a ostatní sprostredkovatelia si v konaniach so ţalobcom neuplatňovali vzájomným návrhom tú časť zálohy, ktorú ţalobca ţalovanému zúčtoval v posledných mesiacoch spolupráce. Súdy sa nezaoberali skutočnosť, ţe v mesiaci 07-08/2007 obdrţali od ţalobcu preddavky na províziu, rovnako ako ţalovaný aj iní sprostredkovatelia, pričom svoj dlh voči ţalobcovi dobrovoľne vrátili alebo ho splácajú, alebo uzatvorili zmier, alebo boli v súdnom spore neúspešní. Krajský súd len strohým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, bez toho, aby sa riadil ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Vôbec sa s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu nevysporiadal. Ku konkrétnym námietkam ţalobcu sa krajský súd v napádanom rozsudku vôbec nevyjadril. Súdy nesprávne právne posúdili danú právnu vec, keď zamietli ţalobu ţalobcu, hoci, ako vyplynulo z vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu ţalobcu, dôkazy, ktoré ţalovaný predloţil 5 Obdo 8/2012 8 prvostupňovému súdu na preukázanie svojich tvrdení o neexistencii záväzku voči ţalobcovi, nepreukazovali úhradu ţalovanej pohľadávky, ale preukazovali, ţe ţalovanému bolo zo strany ţalobcu zúčtované poskytnutie istých finančných prostriedkov, ktoré však neboli tými, ktorých vrátenie si ich uplatňoval v predmetnom konaní. Ţalovaný zároveň uviedol, ţe mu ţalobca poskytol 2 zálohy, z ktorých len jedna bola ţalovanému zúčtovaná. S uvedeným vyjadrením sa odvolací súd nijakým spôsobom nevysporiadal, hoci je z neho zrejmé, ţe vyjadrenia ţalovaného na prvostupňovom súde boli neúplné, nesprávne a účelové. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Nitre a uplatnil si náhradu trov konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 34,19 eur. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním z
  21. februára
  22. Navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný povaţuje dovolanie ţalobcu za nedôvodné a rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok prvostupňového súdu za správny. Tvrdenia ţalobcu povaţuje ţalovaný za účelové. Krajský aj okresný súd dôkladne zistili skutkový stav veci, v dostatočnej miere prihliadli na všetky, v konaní predloţené dôkazy a na ich základe vyvodili správny právny záver, keď ako titul poskytnutia ţalovanej sumy ţalobcom ţalovanému určili tzv. nepomenovanú zmluvu, ktorá bola uzavretá konkludentným spôsobom. V odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu je jasne uvedené, ţe nepomenovaná zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania, jej predmetom bolo poskytnutie ţalovaných peňaţných prostriedkov, ako odmeny za to, ţe ţalovaný začal pracovať pre ţalobcu. V rozsudku je tieţ jasne vysvetlené, ţe vôľa ţalobcu bola prejavená aţ samotným vyplatením predmetných súm a nie vyhlásením zakladateľa ţalobcu K.B.B. na stretnutí v B. B.. S týmito závermi sa v plnej miere stotoţnil aj krajský súd. Vzhľadom k tomu, ţe k uzavretiu nepomenovanej zmluvy došlo aţ po vzniku ţalobcu, nie je namieste ţalobcova námietka o nevysporiadaní sa súdu s ust. § 64 Obch. zák. v odôvodnení rozsudkov, pretoţe ţiaden právny úkon ţalobcu či osoby konajúcej v mene ţalobcu nebolo potrebné dodatočne schvaľovať. Osobné rokovanie podľa názoru ţalovaného nie je podmienkou platného uzavretia zmluvy, aj keď v danom prípade rokovanie o uzavretí zmluvy moţno vyvodiť práve zo stretnutia v B. B., kde bol spoločníkom ţalobcu vyslovený istý zámer uzavrieť v budúcnosti s osobami, ktoré prejavia záujem, takúto zmluvu. To, ţe jednotliví účastníci svoje úkony, ktoré vykonali po stretnutí, nevnímali ako 5 Obdo 8/2012 9 uzavretie osobitnej nepomenovanej zmluvy konkludentným spôsobom, nemoţno chápať ako dôkaz toho, ţe takú zmluvu reálne ani neuzavreli. Ţalobca v dovolaní tieţ poukázal na to, ţe finančné prostriedky vyplatené ţalovanému boli poskytnuté ako záloha na budúce provízie s tým, ţe budú zúčtované oproti mimoriadnej provízii, ktorú bolo moţné dosiahnuť len určitou províziou, ale odporca spolu s ostatnými sprostredkovateľmi túto províziu nedosiahli. Uvedené tvrdenie ţalobca v konaní nikdy nepreukázal, nepredloţil ţiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia, neuviedol, kedy a s ktorou budúcou mimoriadnou províziou by podľa neho malo byť poskytnuté plnenie zúčtované, v akej výške a po splnení akých podmienok mal vzniknúť nárok. Ţalobca nepreukázal ani to, či takýto spôsob zúčtovania poskytnutého plnenia z mimoriadnych provízií bol zo strany ţalobcu oznámený ţalovaným a jednotlivým sprostredkovateľom a ako sa k nemu ţalovaný vyjadril. Je pochopiteľné, ak okresný a krajský súd tieto ničím nepodloţené tvrdenia ţalobcu nevzali do úvahy. Podľa ţalovaného je tieţ podstatné to, ţe v zásadných skutočnostiach všetci svedkovia vypovedali rovnako, všetci potvrdili, ţe peňaţné prostriedky im p. B. sľúbil, pričom uviedol aj spôsob a výšku, v akej budú jednotlivým sprostredkovateľom vyplácané. Zároveň uviedol, ţe tieto peňaţné prostriedky nebudú sprostredkovatelia musieť vracať, resp. vrátia iba ich časť (v prípade, ak im spoločnosť C., a. s., z ktorej odišli, dodatočne uhradí ich zádrţné provízie). Vzhľadom na uvedené aj ţalovaný je toho názoru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, dostatočne odôvodnený a súdy oboch stupňov sa vysporiadali so všetkými námietkami ţalobcu. Ţalobcovi preto nemohla byť ţiadnym spôsobom odňatá moţnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho nie je splnená podmienka prípustnosti dovolania, podaného ţalobcom, uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.). V zmysle § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. 5 Obdo 8/2012 10 Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku, ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  23. V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Napadnutý rozsudok nie je ani rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O. s. p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. procesne prípustné. S prihliadnutím na obsah dovolania, ako aj zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by viedli k záveru, ţe dovolanie je prípustné, bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o preukáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). 5 Obdo 8/2012 11 Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred ním. Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní priznáva Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces. Ţalobca v dovolaní namietal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené a ţe rozsudok je z toho dôvodu nepreskúmateľný. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len Ústavy), kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR (ďalej len Ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/94). Citovaný článok 46 ods. 1 Ústavy, podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov príslušných na poskytovanie právnej ochrany a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov 5 Obdo 8/2012 12 práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v
  24. oddiele
  25. hlavy Ústavy (čl. 46 aţ 50 Ústavy), normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa jeho rešpektovania (MM.I.ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (II.ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomu právu nie je priznaná alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III.ÚS 7/08). To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torria C. Španielsko z
  26. decembra 1994, séria A, č. 303-A, S12, § 29; Hiro Balany C. Španielsko z
  27. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis HC Grécko z
  28. mája 1997; Higgins C. Francúzsko z
  29. februára 1998). Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04) tieţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Kraska C. Švajčiarsko z
  30. apríla 1993, séria A, č. 254-B, S.49, § 30). 5 Obdo 8/2012 13 Ust. § 157 ods. 2 O. s. p. i právna teória civilného procesu vymedzila poţiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria poţiadavky vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Z formulácie § 132 O. s. p. vyplýva, ţe súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie (I.ÚS 52/03). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať navrhnutými dôkazmi, preto môţu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku (podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody). Ust. § 219 ods. 2 O. s. p. odvolaciemu súdu je daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takého odôvodnenia je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 5 Obdo 8/2012 14 Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s odvolacími námietkami ţalobcu. Odvolací súd sa vo svojom rozsudku obmedzil iba na konštatovanie, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Vo svojom odôvodnení uvádza, ţe z vykonania dokazovania, najmä z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní z
  31. júla 2007 nevyplýva, ţe zmluva obsahovala dohodu o zálohách alebo preddavkoch na provízie. Výpoveďami vo veci vypočutých svedkov je preukázané, ţe z dvoch platieb, ktoré boli ţalovanému vyplatené, mal vrátiť ţalobcovi iba jednu z nich, a to za predpokladu, ţe ţalovaný dostane od spoločnosti C., a. s. poslednú výplatu, pričom druhý príspevok mal byť nenávratný a v tomto smere ţalobca nepreukázal obsah. Tieţ sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe k uzavretiu nepomenovanej zmluvy došlo aţ po vzniku spoločnosti ţalobcu, a to aţ momentom vyplatenia predmetných súm. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu absentujú úvahy súdu, týkajúce sa namietanej neplatnosti právneho úkonu zo strany ţalobcu, konkrétne nepomenovanej zmluvy, ktorú ţalobca povaţoval za neplatný právny úkon z dôvodu, ţe je nejasný a neurčitý. Odvolací súd sa absolútne nezaoberal námietkou ţalobcu uvedenou v odvolaní, ţe počas prvostupňového konania účastníci tvrdili, ţe medzi nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzavretí nepomenovanej zmluvy. Ţalovaný namietal v konaní aktívnu legitimáciu ţalobcu, pričom v konaní uvádzal, ţe nikdy so ţalobcom neuzavrel inú zmluvu, ako zmluvu o sprostredkovaní. Ţalovaný nielenţe v konaní existenciu konkludentnej dohody netvrdil, ale sám vylúčil jej moţnú existenciu. Preto v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu chýba odôvodnenie, týkajúce sa existencie konkludentnej dohody o vzniku ďalšej nepomenovanej zmluvy, s náleţitosťami tejto zmluvy špecifikácia konkludentného právneho úkonu, z ktorej by bolo moţné urobiť záver, ţe tento právny úkon je platným právnym úkonom. Na viaceré námietky poukazované ţalobcom v odvolaní nereagoval, a to, ţe ţalované peňaţné prostriedky boli ţalovanému vyplatené ako záloha, pričom takto boli označené aj na vyúčtovaniach v kolónke príjem, ktoré boli ţalovanému doručenému v mesiacoch 07-08/2007, a teda ţe ţalovaný musel mať vedomosť o tom, ţe sa nejednalo o odmenu, ale o zálohu či preddavok, pričom v konaní nebolo preukázané, ţe by v priebehu existencie 5 Obdo 8/2012 15 zmluvného vzťahu po poskytnutí zálohových platieb došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie, nebola preukázaná ani ich následná transformácia na nenávratne poskytnuté peňaţné prostriedky. Odvolací súd sa obmedzil iba na konštatovanie, ţe z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní z
  32. júla 2007 nevyplýva, ţe táto zmluva obsahovala nejaké ustanovenia o zálohách alebo preddavkoch na provízie a z výpovedí svedkov je preukázané, ţe z dvoch platieb, ktoré boli ţalovanému vyplatené, mal vrátiť ţalobcovi iba jednu z nich, a to za predpokladu, ţe ţalovaný dostane od spol. C., a. s. poslednú výplatu, pričom druhý príspevok mal byť nenávratný. Takéto odôvodnenie odvolacím súdom podľa názoru dovolacieho súdu je nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. V odôvodnení rozsudku absolútne absentuje vyjadrenie odvolacieho súdu, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy povaţoval pre posúdenie veci za relevantné, akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil. Ţalobca v odvolaní okrem nedostatočne zisteného stavu namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Z odôvodnenia odvolacieho súdu nevyplýva, či sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd neuviedol, podľa akej právnej normy bola vec ním posúdená, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval zistený skutkový stav, akú právnu normu aplikoval na zistený skutkový stav, teda ako vec ním bola právne posúdená, aby mohol byť preskúmaný záver o nedôvodnosti nároku ţalobcu. Dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nedalo presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a nereagoval na podstatné odvolacie námietky, pričom od uvedenej povinnosti ho nemôţe oslobodiť ani znenie § 219 ods. 2 O. s. p., ktoré nemoţno aplikovať čisto formálne, ale v spojení s judikatúrou Ústavného súdu a ESĽP a súčasne v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p. Podľa uvedeného ust. (ktoré primerane platí aj pre odvolací súd - § 211 ods. 2 O. s. p.) totiţ súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uvedie, ako vec právne posúdil (viď I.ÚS 342/2010-53). Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozsudku krajského súdu, ktorý svoje rozhodnutie neodôvodnil 5 Obdo 8/2012 16 ústavne prijateľným spôsobom, fakticky odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Tým bola naplnená skutková podstata prípustnosti dovolania proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň naplnená dôvodnosť podaného dovolania. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd zaťaţil svoje konanie a rozhodnutie vadou (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  33. februára 2012 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.