3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na jej prejednanie. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že skutkový stav danej veci zodpovedá skutkovému stavu prejednávanému v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2024. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha plnenia vyplývajúceho zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“), pričom sa jedná o inú ujmu
1 druhá veta zákona č. 381/2001 Z. z. Ide teda o občianskoprávny spor o náhradu škody
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), ktorý je v tomto prípade lex generalis vo vzťahu k zákonu č. 381/2001 Z. z. ako lex specialis. Mestský súd Bratislava III preto nie je na konanie kauzálne príslušným súdom
CSP a nie je ani miestne príslušný, keďže žalovaná v návrhu na pokračovanie v konaní výslovne uviedla, že navrhuje vec postúpiť na Okresný súd Martin, v ktorého obvode sa stala škodová udalosť [§ 19 písm. b) CSP]. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný. 3.
1 zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. 4.
1 zákona o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 5.
3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
6.
1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 7.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 8.
1 CSP, ak súd postupom
a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 9.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 10.
1 a 2 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 11.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 12.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
b) CSP, dôvodiac miestom vzniku poistnej udalosti, v ktorom mieste má pobočku aj žalovaná a ktoré miesto považovala za vhodnejšie a hospodárnejšie pre priebeh konania. Okresný súd Banská Bystrica však bez bližšieho odôvodnenia vec postúpil Mestskému súdu Bratislava III, o čom upovedomil sporové strany. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasí a tvrdí, že na konanie v predmetnom občianskoprávnom spore je príslušný Okresný súd Martin
b) CSP. 15.
názoru Najvyššieho súdu SR ide v posudzovanom prípade o majetkový spor o náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to konkrétne v podobe nákladov vynaložených poškodenou na nájom náhradného motorového vozidla. Mestský súd Bratislava III pritom dôvodne namieta, že nejde o obchodnoprávny spor, ktorá skutočnosť by zakladala jeho kauzálnu príslušnosť na konanie. Pre založenie kauzálnej príslušnosti tohto súdu
a) CSP je totiž nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor
druhej časti zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), prípadne spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno
ustanovení § 261 a § 262 OBZ považovať za obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa ustanoveniami tretej časti OBZ. V predmetnej veci sa o takýto prípad nejedná, keďže nie je naplnený základný predpoklad
1 OBZ, a to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak je pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Pre naplnenie definície obchodnoprávneho sporu nepostačuje, že na strane žalobcu a žalovaného vystupujú obchodné spoločnosti, pretože dôležitá je aj právna povaha nároku, ktorý je uplatňovaný v súdnom konaní.
2 v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 CSP v prvom rade Mestský súd Bratislava IV. 18.
b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. 19.
16 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice. 20. Najvyšší súd SR poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa svoj návrh na pokračovanie v konaní na Okresnom súde Martin
b) CSP podporila aj poukazom na ustanovenie § 39 ods. 2 CSP,
ktorého na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedla, že k udalosti zakladajúcej právo na náhradu škody (poistná udalosť) došlo „pri Martine“, teda v obvode Okresného súdu Martin. Okresný súd Martin je
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.