Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/38/2024 Identifikačné číslo spisu: 1309200397 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 421ods.

1 písm. b) CSP) a v časti záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP). 3.2. Dovolatelia poukázali na priebeh súdneho konania vo veci a konštatovali, že v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, že neboli splnené podmienky splatnosti kúpnej ceny dohodnuté v čl. II kúpnej zmluvy, a preto žalovanej nevznikla právna povinnosť zaplatiť dovolateľom dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku čoho sa nemohla dostať s týmto plnením do omeškania. Mali za to, že napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky splatnosti kúpnej ceny vloženej do notárskej úschovy, pričom táto otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP v spojení s ustanovením § 432 CSP. Nesprávne právne posúdenie videli dovolatelia v tom, že krajský súd podmienil splatnosť kúpnej ceny splnením všetkých podmienok stanovených v notárskej úschove pre vydanie kúpnej ceny z notárskej úschovy, a to napriek tomu, že splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá inak. Poukázali na znenie bodov 48. a 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Toto právne posúdenie splatnosti kúpnej ceny odvolacím súdom je podľa dovolateľov nesprávne, pretože čl. II ods. 2 predmetnej kúpnej zmluvy neobsahuje žiadne

o tom, že by mala žalovaná povinnosť zaplatiť kúpnu cenu až po tom, ako sa stane vlastníčkou nehnuteľností a toto nevyplýva ani z iných článkov tejto zmluvy. Naopak, žalovaná mala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti už pred nadobudnutím vlastníckeho práva k nim, o čom svedčí aj fakt, že splatnosť kúpnej ceny bola zmluvne dohodnutá tak, že peniaze bola žalovaná povinná zložiť do notárskej úschovy najneskôr 7 dní pred vytýčeným termínom pojednávania o schválení právneho úkonu - kúpnej zmluvy nesvojprávnou osobou. Vzhľadom na to, že termín predmetného pojednávania bol vytýčený na deň

1. novembra 2008, splatnosť kúpnej ceny nastala dňa
2. novembra
3. Žalovaná preto dňa
4. novembra 2008 predmetné peniaze vložila do notárskej úschovy. Až samotné vydanie peňazí z notárskej úschovy pre dovolateľov bolo v zmluve dohodnuté tak, že je viazané na predloženie v kúpnej zmluve špecifikovaných listín notárovi, v dôsledku čoho bola po uzavretí kúpnej zmluvy na notárskom úrade spísaná zápisnica o notárskej úschove, v ktorej bola dohodnutá lehota na predloženie predmetných listín stanovená na 90 dní odo dňa zloženia peňazí žalovanou do notárskej úschovy. Právny záver krajského súdu, že splatnosť kúpnej ceny v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nenastala, je nesprávny, naopak, ako je uvedené vyššie, dovolatelia sa so žalovanou dohodli nielen na výške kúpnej ceny, ale aj na jej splatnosti, ktorá v tomto prípade nastala dňa
5. novembra
6. 3.
7. Dovolatelia považovali za nesprávny aj záver krajského súdu, že ich žaloba v časti nároku na zaplatenie kúpnej ceny bola podaná predčasne, z ktorého dôvodu je v tejto časti nedôvodná. Krajský súd uviedol, že žalovaná sa môže do omeškania dostať až po tom, ako jej vznikne povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, avšak žalovanej doteraz nevznikla povinnosť platiť. Tento záver krajského súdu je nepravdivý a v rozpore s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka. Toto

stanovuje, že ak nebol čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Je nepochybné, že v predmetnej kúpnej zmluve sa žalovaná zaviazala zaplatiť dovolateľom za nehnuteľnosti kúpnu cenu, preto je ich dlžníkom pokiaľ ide o jej zaplatenie. Z tohto dôvodu žalovaná aj vložila kúpnu cenu do notárskej úschovy, a z tohto dôvodu ju dovolatelia po zmarení notárskej úschovy vyzvali na plnenie listom z 13. februára 2009, ktorý si žalovaná osobne prevzala dňa 24. februára 2009, v ktorý deň si žalovaná tiež prevzala vrátenú kúpnu cenu z notárskej úschovy, a teda dovolatelia uplatnili v žalobe aj nárok na úroky z omeškania od tohto dňa. V konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2009 bolo právoplatne rozhodnuté, že iba v dôsledku úmyselného konania žalovanej nemohli byť požadované dokumenty dovolateľmi predložené notárovi ani posledný deň na ich predloženie (16. februára 2009), preto notár vrátil predmet notárskej úschovy, t. j. kúpnu cenu aj s príslušenstvom žalovanej. Je zrejmé, že uvedené úkony vykonávala žalovaná vedome a s jediným úmyslom, a to vyhnúť sa splneniu svojich povinností vyplývajúcich jej z predmetnej kúpnej zmluvy. Keďže nebola kúpna cena dovolateľom vydaná prostredníctvom notára, tak ako to bolo pôvodne dohodnuté, prešla táto povinnosť - t. j. vydanie peňazí dovolateľom, dňom vrátenia predmetnej notárskej úschovy späť na žalovanú. Krajský súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach uviedol, že notárska úschova nie je právnou podmienkou platnosti, ktorej splnenie alebo nesplnenie by spôsobovalo vznik/zánik práva, keďže ide výlučne o spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorý nie je možné zamieňať s podmienkami v zmysle ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka. Dovolatelia tak majú naďalej nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalovanou, a to bez ohľadu na to, že dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny nemohol byť kvôli úmyselnému protiprávnemu konaniu žalovanej dodržaný. Pretože medzi stranami sporu nebol po uplynutí 90 dní viazanosti úschovy dohodnutý iný spôsob plnenia, platí pre spôsob a čas plnenia všeobecná úprava v Občianskom zákonníku, v dôsledku čoho sa kúpna cena stala splatnou na výzvu veriteľa podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak nebol čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Pri kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností je kupujúci dlžníkom predávajúceho, pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny a jeho veriteľom, pokiaľ ide o prevod vlastníctva kupovanej veci. Dovolatelia preto žalovanú vyzvali na plnenie listom z 13. februára 2009 a žalovaná si ho osobne prevzala dňa 24. februára 2009. Keďže žalovaná prevzala vrátenú kúpnu cenu z notárskej úschovy dňa 24. februára 2009, uplatnili si dovolatelia v žalobe nárok na úroky z omeškania až od tohto dňa. Tým, že žalovaná kúpnu cenu napriek výzve dovolateľov do dnešného dňa nezaplatila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a je povinná zaplatiť dovolateľom aj príslušné úroky z omeškania. 3.4. Dovolatelia tiež majú za to, že krajský súd pri posudzovaní povinnosti žalovanej zaplatiť kúpnu cenu vôbec nezohľadnil otázku dobrých mravov. Aj keby splatnosť kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy nastala až po predložení listín uvedených v kúpnej zmluve notárovi (čo dovolatelia popierajú), krajský súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že možnosť predloženia týchto listín zmarila úmyselne žalovaná a dosiahla tak, že jej bola kúpna cena vrátená z notárskej úschovy. Napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky zákonnosti konania žalovanej, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd len všeobecne uvádza, že žalovaná postupujúc v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy zložila sumu rovnajúcu sa dohodnutej kúpnej cene do notárskej úschovy s tým, že dohodnutými podmienkami uvoľnenia uschovaných peňažných prostriedkov bolo predloženie citovaných listín, pričom tieto podmienky museli byť splnené kumulatívne. Vo veci prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam nevydal katastrálny úrad rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcej podľa kúpnej zmluvy, ktoré by nadobudlo právoplatnosť, a v nadväznosti na to nemohla byť žalovaná ako vlastníčka vyznačená na príslušnom liste vlastníctva, neboli tak splnené všetky kumulatívne podmienky splatnosti kúpnej ceny. Preto žalovanej nevznikla právna povinnosť zaplatiť dovolateľom kúpnu cenu. Krajský súd sa však absolútne nezaoberal dôvodmi, pre ktoré nemohol kataster povoliť vklad v prospech žalovanej a nevyhodnotil, či tieto dôvody, spočívajúce v úkonoch žalovanej, neboli v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, je potrebné prihliadať aj na túto skutočnosť. Ak sa krajský súd otázkou dobrých mravov nezaoberal, a to napriek tomu, že na to dovolatelia vo vyjadrení k odvolaniam opakovane poukazovali, zakladá to prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP v spojení s ustanovením § 432 CSP. Napadnutý rozsudok je v rozpore s:
2. a)rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018 sp. zn. 3Cdo/137/2017,
3. b)rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011,
4. c)Spoločným stanoviskom občianskoprávneho kolégia dovolacieho súdu a obchodnoprávneho kolégia dovolacieho súdu z 20. októbra 2015 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015,
5. d)nálezom Ústavného súdu ČR I. ÚS 1250/20 z 3. marca 2021. Krajský súd v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná nie je nijako postihovaná za to, že od roku 2008 znemožnila dovolateľom užívať ich Nehnuteľnosti, keďže dom zbúrala a to bez toho, aby za ne zaplatila akúkoľvek kúpnu cenu. Následne tvrdila, že dovolatelia nesplnili podmienky na uvoľnenie kúpnej ceny, toto tvrdenie však bolo preukázané ako nepravdivé. Tiež bolo v konaní preukázané, že žalovaná sa snažila zmariť účel kúpnej zmluvy, a to nezaplatením kúpnej ceny, a že jej konanie bolo absurdné, zavádzajúce a v rozpore s dobrými mravmi (viď body 47. a 48. rozsudku č. k. 12C/9/2009-255), pričom tento záver ani krajský súd v napadnutom rozsudku nespochybnil. Krajský súd teda mal povinnosť starostlivo uvážiť všetky jednotlivé okolnosti tohto prípadu vo všetkých súvislostiach a posúdiť ich aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi a z hľadiska, či prípadná tvrdosť zákona by nemala byť zmiernená pravidlami slušnosti. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ z 10. marca 2023 navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcov odmietol, pretože nespĺňa potrebné formálne náležitosti, ktoré sú kladené na tento mimoriadny opravný prostriedok. 4.1. Uviedla, že dovolanie žalobcov považuje za neprípustné z dôvodu, že dovolatelia neuviedli konkrétnu právnu otázku, ktorej riešenie mal krajský súd nesprávne právne posúdiť a neuviedli, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia v zmysle ustanovenia § 432 ods. 2 CSP. Dovolatelia v rozsiahlom podaní len opakujú ich argumentáciu z predchádzajúcich podaní v konaniach pred súdom prvej inštancie a v odvolacích konaniach. Z podaného dovolania je síce zrejmá nespokojnosť dovolateľov s napádaným rozsudkom, ale dovolanie nespĺňa obsahové náležitosti vymedzené v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, ktoré sú na dovolanie ako na mimoriadny opravný prostriedok kladené - uvedenie konkrétnej právnej otázky, ktorú mal krajský súd nesprávne vyriešiť, a v čom spočíva nesprávnosť riešenia. Nie je úlohou ani žalovanej, ani dovolacieho súdu, aby vyhľadával alebo dotváral z textu dovolania jeho zákonom vyžadované náležitosti, osobitne v prípade dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
6. a)a
7. b)CSP. 4.2. Dovolatelia v dovolaní nesúhlasia a vyjadrujú svoju značnú nespokojnosť s názorom krajského súdu o otázke týkajúcej sa dohodnutej splatnosti, ktorá sa nachádzala v kúpnej zmluve. Otázka definovaná dovolateľmi súvisí so skutkovým zistením krajského súdu o existencii dohody na čase plnenia, a teda splatnosti pohľadávky, ale nie s právnym posúdením. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), a tak úvahy o interpretácii kúpnej zmluvy nie sú pre dovolacie konanie relevantné, obzvlášť v prípade, keď dovolatelia nevymedzili ako dovolací dôvod nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku vo vzťahu k splatnosti kúpnej ceny, ktorá by mala zakladať zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (

§ 440CSP).

V tomto ohľade poukázala na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 277/

1. V judikatúre dovolacieho súdu už bola ustálená otázka, či interpretácia zmluvných ustanovení predstavuje právne posúdenie, alebo naopak skutkové zistenie (mutatis mutandis Najvyšší súd SR zo
2. marca 2019 sp. zn. 3Cdo/27/2019). Inými slovami, dovolatelia sa domáhajú iného skutkového posúdenia splatnosti kúpnej ceny zo zmluvných ustanovení zakotvených v kúpnej zmluve, čo však nezakladá dovolací dôvod namietaný dovolateľmi. Rovnaké úvahy platia aj na „zohľadnenie“ otázky dobrých mravov pri zistení splatnosti kúpnej ceny, keďže preukázanie (ne)existencie úmyselného protiprávneho konania je tiež nepochybne skutkovým zistením. 4.
3. Pokiaľ by sa dovolací súd nestotožnil s názorom o neprípustnosti dovolania z opatrnosti uviedla, že nesúhlasí s názorom dovolateľov, že čl. II ods. 2 kúpnej zmluvy neobsahuje

, že splatnosť kúpnej ceny nastane až potom, čo sa žalovaná stane vlastníčkou prevádzanej nehnuteľnosti. Práve naopak, čl. II ods. 2 kúpnej zmluvy stanovuje, že kúpna cena bude uhradená z notárskej úschovy. Gramatickým výkladom je možné dospieť k záveru, že slovné spojenie „bude uhradená z notárskej úschovy“ znamená, že k uhradeniu/zaplateniu kúpnej ceny dôjde až jej uvoľnením z notárskej úschovy (k spísaniu dohody, o ktorej musí v prvom rade dôjsť) a až po uvoľnení kúpnej ceny z notárskej úschovy sa kúpna cena dostane do dispozície dovolateľov (na ich bankový účet) bez ďalšej súčinnosti žalovanej, čím dôjde k splneniu záväzku a tým k jeho zániku. Tento záver podporuje i ďalej v kúpnej zmluve použitá terminológia, keď úkon uloženia kúpnej ceny do notárskej úschovy pedantne v celom odseku označujú strany sporu ako jej „zloženie“, a dokonca i notársku zápisnicu, ktorá bude na základe kúpnej zmluvy spísaná, označujú ako „notársku zápisnicu o zložení kúpnej ceny do notárskej úschovy“, nie ako „notársku zápisnicu o zaplatení kúpnej ceny“. Ak by mal platiť argument dovolateľov, že moment vloženia kúpnej ceny do notárskej úschovy predstavoval splatnosť kúpnej ceny, a contrario poukázala na to, že Občiansky zákonník pozná inštitút tzv. solučnej úschovy (§ 568), notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia a jej konfrontácie so skutkovými okolnosťami prípadu je zrejmé, že sporná notárska úschova nebola tzv. solučnou úschovou (okrem iných skutočností o tom svedčí odkaz na § 70 v tom čase účinného zákona č. 323/1992 Zb., ako aj s ohľadom na prítomnosť dovolateľov ako príjemcov peňazí pri spísaní notárskej zápisnice). Ad absurdum, pokiaľ by bol prijatý záver, že splatnosť kúpnej ceny mala nastať dňom

1. novembra 2008 (7 dní pred vytýčeným termínom pojednávania o schválení úkonu) tak, ako tvrdia dovolatelia, pričom žalovaná svoju povinnosť splnila dňa
2. novembra 2008 vložením kúpnej ceny do notárskej úschovy, došlo by tým v zmysle ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka k zániku dlhu jeho splnením a príslušný notár by ani nebol oprávnený kupujúcej kúpnu cenu vrátiť. Vrátenie zložených finančných prostriedkov žalovanej by v takom prípade znamenalo vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor majetku na strane dovolateľov, takú argumentáciu o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie však dovolatelia v priebehu súdneho konania a ani vo svojom dovolaní nespomínajú. Pokiaľ bola splatnosť kúpnej ceny dohodnutá na deň
3. novembra 2008 do rúk notára, tak žalobný petit odvolateľov znie nesprávne, keďže by žalovaná mala plniť do rúk v kúpnej zmluve dohodnutého notára. To však je v rozpore s neskoršou komunikáciou dovolateľov, keďže po právoplatnom skončení konania vo veci samej sami požadovali úhradu kúpnej ceny na svoj konkrétny bankový účet, pričom plnením na tento konkrétny bankový účet bola ich pohľadávka vyplývajúca z kúpnej ceny v celom rozsahu splatená. Krajský súd bol toho názoru, že splatnosť kúpnej ceny nastala s prihliadnutím na prísne synalagmatický vzťah až v okamihu, keď príslušný katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcej do katastra nehnuteľností (bod. 48 napádaného rozsudku). Laicky povedané, zmluvné strany kúpnej zmluvy sa dohodli tak, že sa najskôr vykoná zápis prevodu vlastníckeho práva a až následne dostanú predávajúci za tento prevod zaplatené. K notárskej úschove bolo pristúpené ešte pred účinnosťou zmluvy, keďže jedna zo zmluvných strán bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Strany sporu sa v kúpnej zmluve dohodli, že dovolatelia dostanú kúpnu cenu do svojej dispozície až po kumulatívnom naplnení podmienok úhrady kúpnej ceny. Záver krajského súdu o tom, že nešlo o podmienky v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka, je plne preskúmateľný a logický, pretože zmluvné strany neodkladali platnosť či účinnosť právneho úkonu, ktorým bola kúpna zmluva (čl. VI. ods. 5 kúpnej zmluvy) a dohodnuté podmienky boli pôvodne určené pre tretiu osobu - notára ako príkaz, ktorý určoval, ako naložiť s kúpnou cenou. Podmienka preukázania prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam implicitne vedie k logickému záveru, že splatnosť záväzku nastane až po tom, čo k prevodu vlastníckeho práva dôjde. Podmienky uvoľnenia peňazí z notárskej úschovy boli závislé od dohody zmluvných strán. Argumentáciu dovolateľov, vedúcu k takýmto záverom, nepovažuje za súladnú s dobrými mravmi, keďže jej cieľom je navodiť stav, že už iba samotný fakt dĺžky súdneho konania - ktorý však nie je pripočítateľný na vrub ani jednej zo strán - je dôvodom na to, aby im dovolací súd v plnom rozsahu vyhovel. 4.
4. Uvedomujúc si, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP) považovala vzhľadom na početné osobné útoky smerujúce voči žalovanej pre úplnosť veci uviesť, že tak ako to predpokladala kúpna zmluva, žalovaná po nadobudnutí vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam kúpnu cenu dovolateľom zaplatila, a to dňa
5. januára 2023 na účet, ktorý dovolatelia uviedli vo svojom jednostrannom vyhlásení voči kupujúcej z
6. januára
8. Dovolatelia v písomnom podaní z
9. apríla 2023 nesúhlasili s argumentáciou žalovanej a zotrvali na tom, že ich dovolanie obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti, a že je v ňom dostatočne odôvodnená aj jeho prípustnosť, a to vymedzením právnej otázky, vysvetlením toho, prečo bolo riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne, a aj uvedením toho, ako mala byť právna otázka správne riešená. Žalovaná v podstate tvrdí, že interpretácia zmluvných ustanovení súdom nie je právnym posúdením, ale skutkovým zistením. Dovolatelia majú za to, že aj keby to, ako odvolací súd zisťoval obsah kúpnej zmluvy a význam jej príslušných ustanovení, bolo považované za zisťovanie skutkového stavu, nič to nemení na skutočnosti, že predmetom dovolania dovolateľov je to, ako sa odvolací súd vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a akú právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval, teda ako zistený skutkový stav právne posúdil, či aplikoval správny právny predpis a správnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolatelia sa nedomáhajú iného skutkového zistenia splatnosti kúpnej ceny zo zmluvných ustanovení zakotvených v kúpnej zmluve, ale správneho právneho posúdenia, teda aplikácie správneho právneho predpisu a jeho ustanovenia na zistený skutkový stav, ktorý mal súd zistiť na základe ustanovení kúpnej zmluvy a na základe všetkých ďalších dôkazov a skutkových zistení, ktoré boli preukázané v súdnom konaní. Zároveň dovolatelia nesúhlasia s tvrdením žalovanej, podľa ktorého „rovnaké úvahy platia aj na „zohľadnenie“ otázky dobrých mravov pri zistení splatnosti kúpnej ceny, keďže preukázanie (ne)existencie úmyselného protiprávneho konania je tiež nepochybne skutkovým zistením“. To, či súd bude alebo nebude aplikovať v individuálnych prípadoch zákonné ustanovenia na zistený skutkový stav s prihliadnutím na zásadu súladu výkonu práv s dobrými mravmi, nie je možné považovať za skutkové zisťovanie ale za právne posúdenie. 5.
10. Vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny žalovanou po skončení súdneho konania, žalobcovia uviedli, že dodatkom ku kúpnej zmluve žalovaná navrhovala, aby

čl. II kúpnej zmluvy (ktoré sa týkalo kúpnej ceny) bolo upravené tak, že žalovanej vznikne povinnosť zaplatiť dovolateľom kúpnu cenu až do 15 pracovných dní po tom, ako jej dovolatelia doručia ňou stanovené listiny. Vzhľadom na to, že dovolatelia sa v tomto konaní domáhajú od žalovanej aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne od 24. februára 2009 do zaplatenia, podpísaním dodatku v navrhovanom znení by súhlasili s tým, že splatnosť kúpnej ceny ešte ani nenastala, čím by sa ich žaloba v časti zaplatenia úrokov z omeškania stala nedôvodná. Dovolateľom tento návrh dodatku zároveň ukladal nové povinnosti, ku ktorým sa nezaviazali ani v kúpnej zmluve. 5.2. Dovolatelia požiadali dovolací súd, aby rozhodol tak, ako to navrhli vo svojom dovolaní. 6. V písomnom podaní z 19. mája 2023 žalovaná zotrvala na predchádzajúcej argumentácii ohľadne nesplnenia podmienok prípustnosti dovolania. Keďže vo vyjadrení dovolateľov nenašla žiadny nový argument, prípadne judikatúrou podporené závery, ktoré by mali vplyv na argumentáciu použitú žalovanou vo vyjadrení z 10. marca 2023, ale ide o opakujúcu sa argumentáciu dovolateľov použitú v ich dovolaní, v plnom rozsahu odkázala na svoje predchádzajúce podanie. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu zastúpené v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť. 8. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016). 9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. 10. Dovolatelia uplatnili jednak dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP a jednak dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP. 11. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
3. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
4. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
5. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 12. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 13. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“). Na to, aby mohol dovolací súd podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného pod písmenom
6. a)až
7. c)ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP). 14. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). 15. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.
8. a)CSP) alebo či ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.
9. b)CSP), či právnu otázku, ktorá je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne (§ 421 ods. 1 písm.
10. c)CSP). 16. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 17. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm.
11. a)CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Podľa stabilnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017, 7Cdo/140/2017, 9Cdo/2/2021) by dovolateľ v dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm.
12. a)CSP mal:
13. a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
14. b)vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
15. c)uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. 18. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm.
16. b)CSP je rozhodujúce, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté, avšak táto otázka doteraz v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm.
17. b)CSP by dovolateľ mal:
18. a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
19. b)tvrdiť (a prípadne i doložiť), že takáto otázka doteraz nebola riešená dovolacím súdom,
20. c)uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. K dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm.
21. b)CSP 18.1. Z podaného dovolania vyplýva, že dovolatelia ako prvú právnu otázku doposiaľ dovolacím súdom neriešenú výslovne označili všeobecne „otázku splatnosti kúpnej ceny vloženej do notárskej úschovy“. Nesprávne právne posúdenie videli dovolatelia v tom, že „krajský súd podmienil splatnosť kúpnej ceny na splnenie všetkých podmienok stanovených v notárskej úschove pre vydanie kúpnej ceny z notárskej úschovy, a to napriek tomu, že splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá inak“. Posúdenie momentu splatnosti kúpnej ceny odvolacím súdom, obsiahnuté v bodoch 48. a 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku považujú dovolatelia za nesprávne, pretože čl. II ods. 2 predmetnej kúpnej zmluvy neobsahuje žiadne

o tom, že by mala žalovaná povinnosť zaplatiť kúpnu cenu až po tom, ako sa stane vlastníčkou nehnuteľností a toto nevyplýva ani z iných článkov tejto zmluvy. Naopak za správny v tomto smere považujú dovolatelia záver, že žalovaná mala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti už pred nadobudnutím vlastníckeho práva k nim, a na predloženie v kúpnej zmluve špecifikovaných listín notárovi bolo viazané len samotné vydanie peňazí z notárskej úschovy pre dovolateľov. Vzhľadom na to je nesprávny právny záver krajského súdu, že splatnosť kúpnej ceny v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nenastala, naopak, podľa názoru dovolateľov sa so žalovanou zmluvne dohodli na splatnosti kúpnej ceny tak, že nastala dňa 19. novembra 2008. 18.2. Dovolatelia ďalej považovali za nesprávny právny záver odvolacieho súdu o tom, že ich žaloba v časti nároku na zaplatenie kúpnej ceny bola podaná predčasne, z ktorého dôvodu je v tejto časti nedôvodná. Dovolatelia ako nepravdivý a v rozpore s § 563 Občianskeho zákonníka označili záver odvolacieho súdu, podľa ktorého sa žalovaná môže do omeškania dostať až po tom, ako jej vznikne povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, avšak žalovanej doteraz nevznikla povinnosť platiť. Argumentovali, že v kúpnej zmluve sa žalovaná zaviazala zaplatiť dovolateľom za predmetné nehnuteľnosti kúpnu cenu, preto je ich dlžníkom. Z tohto dôvodu žalovaná aj vložila kúpnu cenu do notárskej úschovy. Keďže kúpna cena nebola dovolateľom vydaná prostredníctvom notára tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté, prešla táto povinnosť dňom vrátenia predmetnej notárskej úschovy (24. februára 2009) späť na žalovanú. Pretože medzi stranami sporu nebol po uplynutí 90 dní viazanosti úschovy dohodnutý iný spôsob plnenia, kúpna cena sa stala splatnou na výzvu veriteľa podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Dovolatelia žalovanú vyzvali na plnenie listom z 13. februára 2009, ktorý si žalovaná osobne prevzala dňa 24. februára 2009. Tým, že žalovaná kúpnu cenu napriek výzve dovolateľov do dnešného dňa nezaplatila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 25. februára 2009 a je povinná zaplatiť dovolateľom aj príslušné úroky z omeškania. 18.3. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí v bode 47. odôvodenia napadnutého rozsudku uviedol, že „Podľa Článku II. citovanej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na celkovej kúpnej cene vo výške 7.400.000 Sk (245.635 eur), ktorá bude kupujúcou (žalovanou) uhradená predávajúcim (žalobcom) z notárskej úschovy realizovanej vo forme zloženia finančných prostriedkov do notárskej úschovy podľa § 70 zákona č. 323/1992 Zb. u notára Mgr. Tomáša Leškovského s tým, že kúpna cena bude uvoľnená v prospech účtu predávajúcich, a to každému predávajúcemu v jednej polovici kúpnej ceny, a to do dvoch pracovných dní po predložení ktoroukoľvek zo zmluvných strán notárovi: (

1. i)originálu zmluvy, na ktorej bude odtlačkom úradnej pečiatky vyznačené právoplatné rozhodnutie Katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcej podľa zmluvy; (
2. ii)originálu výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie Q., ktorý bude použiteľný na právne úkony, v ktorom bude uvedené: v Časti A: Majetková podstata: „Nehnuteľnosti“, v Časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby - „ako výlučný vlastník Nehnuteľnosti bude uvedená kupujúca“ a v Časti C: Ťarchy: „Bez tiarch“ alebo „Bez zápisu“ a v časti Poznámky: „Bez poznámok“ alebo „Bez zápisu“ vo vzťahu k predmetu zmluvy; (iii) originálu právoplatného rozsudku Okresného súdu Senica, ktorým bol schválený právny úkon predaja Nehnuteľnosti.“ 18.4. Ďalej odvolací súd v bode 48. odôvodenia napadnutého rozsudku uviedol, že „V súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ kúpnu cenu aj s príslušenstvom; odvolací súd poukazuje na skôr vyslovené právne názory (v uznesení zo 14. 06. 2013 č. k. 2Co/258/2011-493 a z 10. 12. 2014 č. k. 2Co/313/2014-609), že esenciálnou zložkou kúpnej zmluvy je okrem predmetu kúpy aj kúpna cena, na ktorej sa vždy musia zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s kúpnou cenou ako odplatou za predmet kúpy je dôležité stanoviť splatnosť kúpnej ceny, ktorá je ponechaná na dohode zmluvných strán. V prípade žalobcov 1/, 2/ (predávajúcich) a žalovanej (kupujúcej) bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny viazaná na predloženie listín uvedených v prechádzajúcom odseku (i až iii); v Článku II. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná bude povinná zaplatiť kúpnu cenu až po tom, ako sa stane vlastníčkou sporných Nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. Vzťah zmluvných strán ako prísne synalagmatický vzťah mal teda presne upravený mechanizmus jeho realizácie, z dôvodu ktorého skôr, akoby došlo k zmene vlastníctva k nehnuteľnostiam nevznikla a ani vzniknúť nemohla povinnosť žalovanej zaplatiť kúpnu cenu.“ 18.5. Následne odvolací súd v bode 51. odôvodenia napadnutého rozsudku vyhodnotil, že „Vzhľadom na uvedené, keďže medzi stranami nebolo sporným, že vo veci prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti nevydal okresný úrad, katastrálny odbor, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcej podľa kúpnej zmluvy, ktoré by nadobudlo právoplatnosť a v nadväznosti na to nemohla byť žalovaná ako vlastníčka vyznačená na liste vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie Q. (t. j. prvé dve z troch podmienok splatnosti kúpnej ceny); odvolací súd uzatvára, že neboli splnené všetky kumulatívne podmienky dohodnuté zmluvnými stranami v Článku II. kúpnej zmluvy, a preto žalovanej nevznikla právna povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ dohodnutú kúpnu cenu vo výške 245.635 eur, v dôsledku čoho sa nemohla dostať s týmto plnením ani do omeškania.“ 18.6. Vyššie uvedené a dovolateľmi spochybnené závery odvolacieho súdu o tom, že v súdenej veci bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny viazaná na splnenie kumulatívnych podmienok dohodnutých zmluvnými stranami v kúpnej zmluve a o tom, že dve z troch podmienok splatnosti kúpnej ceny splnené neboli, boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov odvolací súd viedli v konečnom dôsledku k právnemu záveru o tom, že žalovanej nevznikla právna povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ dohodnutú kúpnu cena (a teda sa nedostala s jej plnením do omeškania). 18.7. Dovolateľom sa tak ani v jednom z uvedených prípadov nepodarilo vymedziť právnu otázku v niektorom z dovolacích dôvodov v zmysle § 421 CSP. Uvedené argumenty dovolateľov indikujú, že dovolatelia vo svojej podstate namietali voči skutkovým zisteniam, ktoré dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať a ani formulovať nové skutkové závery, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (porovnaj § 442 CSP). Dovolatelia nesplnili podmienku konkretizácie právnej otázky riešenej odvolacím súdom. Namiesto toho dovolatelia načrtli „vlastné“ právne posúdenie veci odlišné od odvolacieho súdu z pohľadu nimi vnímaného skutkového stavu veci (interpretácie kúpnej zmluvy ohľadom dojednania o kúpnej cene). V bodoch 18.1. a 18.2. tohto rozhodnutia uvedená polemika dovolateľov nepredstavuje vymedzenie konkrétnej právnej otázky riešenej odvolacím súdom, od ktorej záviselo jeho rozhodnutie, bez čoho nemôže najvyšší súd pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľov. 18.8. Konkrétne pokiaľ ide o prvú dovolateľmi nastolenú právnu otázku (bod 18.1. tohto uznesenia), táto je formulovaná ako zásadný nesúhlas so záverom odvolacieho súdu v súvislosti s interpretáciou obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu o tom, že v súdenej veci bola splatnosť kúpnej ceny viazaná na splnenie kumulatívnych podmienok dohodnutých zmluvnými stranami v kúpnej zmluve (predloženie listín uvedených v čl. 2 ods. 1 (i až iii) kúpnej zmluvy), vedúci k nesprávnosti záveru odvolacieho súdu o tom, že vzhľadom na nesplnenie dvoch z troch podmienok, na ktoré bolo vyplatenie kúpnej ceny žalobcom viazané, žalovanej (do dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku) nevznikla právna povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ dohodnutú kúpnu cenu, ale v skutočnosti sa odvolávajú na (odlišnú) interpretáciu kúpnej zmluvy v otázke dojednaného spôsobu plnenia kúpnej ceny žalovanou. Ak strana sporu v dovolacom konaní vytýka odvolaciemu súdu, že jednotlivé ustanovenia zmluvy interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, či potrebnými náležitosťami, ide o dovolaciu argumentáciu nevystihujúcu podstatu § 421 ods. 1 pí