zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z."). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., keďže žalobcom namietané upovedomenie o začatí exekúcie nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale exekučné konanie bolo zastavené. Ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nezákonným postupom a škodou. Súd zdôraznil, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie bolo predtým pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, keďže ide o nevyhnutnú podmienku vzniku zodpovednosti štátu. Súd rozhodujúci o náhrade škody je viazaný rozhodnutím o nezákonnosti rozhodnutia a nemôže túto otázku sám preskúmavať. Na základe vykonaného dokazovania súd prijal záver, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré by bolo zrušené rozhodnutím súdu. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, ktorá uviedla, že v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, aby bolo predmetné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť po tom čo nadobudlo právoplatnosť. Žalobcom namietané rozhodnutie - upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.09.2015, sp. zn. EX 45/2015, túto podmienku nespĺňa. Právoplatným zastavením exekúcie prišlo len k pominutiu procesných účinkov upovedomenia o začatí exekúcie, nie k jeho zrušeniu pre nezákonnosť. 3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe ako prvý dôvod nezákonnosti rozhodnutia (za ktoré označil správne
judikatúry iba upovedomenie o začatí exekúcie) vymedzil absolútne nejednoznačné označenie jeho ako povinného na exekučnom titule. Takéto skutkové tvrdenie považoval súd za zavádzajúce, v rozpore s listinnými dôkazmi, ako aj vykonaným dokazovaním, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase začatia konania na rakúskom súde (v roku 2011) spoločnosť Kolenotransport s.r.o. podnikala pod obchodný menom P.K.TRANZ, s.r.o., pričom obchodné meno zmenila až dňom 01.02.2013, čo vyplynulo aj z voľne dostupného (ako i v spise založeného) výpisu z obchodného registra. Súd v tomto kontexte dopĺňa, že v celom rozsahu súhlasí s argumentáciou žalovanej, ktorá uviedla nasledovné skutočnosti. Argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej nemôže byť on ako fyzická osoba - podnikateľ povinným z exekučného titulu, rozsudku pre zmeškanie Krajského súdu Eisenstadt zo dňa 25.08.2014, č. k. 4Cg 257/1 lk-42, je založená na údajnom nedostatku materiálnej vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, pretože z označenia žalovaného v exekučnom titule, KOLENO transport, majiteľ: W., SK-967 01 Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta 1602/71, nie je
žalobcu zrejmé, kto má byť povinným subjektom, či fyzická osoba - podnikateľ W. K. alebo obchodná spoločnosť Kolenotransport. Žalobca
jeho tvrdení nepodnikal a nepodniká pod menom KOLENO transport, na adrese Trenčianska cesta 1602/71, 967 01 Bánovce nad Bebravou, sídlia obidva subjekty, a označenie žalovaného neobsahuje IČO, ktoré by ho ako povinného jednoznačne identifikovalo. Popri vyššie zmienených rozhodnutiach KS v Trenčíne a OS Banská Bystrica, ktoré tvrdenia žalobcu v tomto smere odmietli ako neopodstatnené, poukazuje žalovaná na ešte jeden zásadný aspekt veci, že nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, že nikdy nepodnikal pod označením KOLENO transport, keďže opak je zrejmý aj z odtlačkov pečiatky žalobcu použitých na ním predložených listinách, na ktoré žalovaná už v tomto vyjadrení odkázala (leasingová zmluva s UniCredit Leasing Slovakia, a.s. z roku 2011, zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru s Tatra - leasing, s.r.o. tiež z roku 2011). Zároveň, obchodná spoločnosť Kolenotransport, s.r.o. podniká pod týmto obchodným menom až od 31.01.2013, keďže od založenia v roku 1996 až do 31.01.2013 bol pôvodný názov spoločnosti P.K. TRANZ, s.r.o. Žaloba, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, rozsudok pre zmeškanie Krajského súdu Eisenstadt zo dňa 25.08.2014, sp. zn. 4Cg 257/1 lk-42, s označením žalovaného subjektu ako KOLENO transport, majiteľ: W. K., B.-XXX XX A.N. N. A., C. E. XXXX/XX, bola v predmetnej veci podaná ešte pred 31.01.2013, teda pred tým ako obchodná spoločnosť P.K. TRANZ, s.r.o zmenila svoj názov na Kolenotransport, s.r.o., čo vyplýva z obsahu rozhodnutia Vyššieho krajinského súdu Viedeň zo dňa 19.01.2015, sp. zn. 13R 234/14y, ktorého oficiálny preklad do jazyka slovenského žalobca priložil k žalobe. Teda už z tejto skutočnosti je zrejmý subjekt, ktorého spoločnosť DHL Global Forwarding (Austria) GmbH v konaní sp. zn. 4Cg 257/1 lk-42 žalovala na zaplatenie sumy 58 169,70,- EUR.
názoru súdu, zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, že by sa malo exekučné konanie týkať iného subjektu označeného ako povinného, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť so žalobcom, že dôvodom nezákonnosti exekúcie bolo nesprávne a nejednoznačné označenia povinného. Žalobca celkom presne
názoru vedel, že v exekučnom titule je správne označený. Takéto označenie korešpondovalo aj s označením žalobcu v pozícií povinného v priebehu namietaného exekučného konania. V tomto kontexte súd poukázal na to, že exekučné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. EX 45/2015 nikdy nebolo zastavené z dôvodu, že by žalobca nebol osobou povinnou z exekučného titulu. Takúto argumentáciu uvádzala aj žalovaná, pričom jej nemožno nič vytknúť, súd na ňu odkazuje a plne sa s ňou stotožňuje. Ďalej súd upriamuje aj na vecne správnu argumentáciu žalovanej a síce, že nedodržanie procesného postupu
6 zák. č. 233/1995 Z. z. ako procesné pochybenie súdu pri vydaní poverenia žiadnym spôsobom neneguje existenciu záväzku žalobcu vyplývajúceho z exekučného titulu - rozsudok pre zmeškanie Krajského súdu Eisenstadt zo dňa 25.08.2014, č. k. 4Cg 257/1 lk-42. 4. Dôvodom nezákonnosti vedenia exekúcie
názoru žalobcu bolo aj to, že cudzí exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že povinnosťou žalobcu bolo po vydaní právoplatného a v štáte pôvodu (Rakúska republika) aj vykonateľného rozhodnutia dobrovoľne plniť, to čo mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (č. 1. 155) totiž vyplynulo, že rozsudok pre zmeškanie Rakúskej republiky, Krajského súdu Eisenstadt, sp. zn. 4 Cg 257/11 k/42 z 25.08. 2014, na základe potvrdenia
článkov 54 a 58 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, bol dňa 14.11.2014 vykonateľný voči povinnému -žalobcovi, v krajine pôvodu t. j. v Rakúskej republike. Z uvedeného dôvodu, že sám žalobca v pozícií žalovaného na rakúskom súde potom, čo si nesplnil povinnosť zúčastniť sa pojednávania bol sankcionovaný vydaním rozsudku pre zmeškanie a to na základe návrhu oprávneného ako žalobcu v uvedenom konaní pred súdom v Rakúsku. Keďže žalobca neplnil, to čo mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v štáte pôvodu, oprávnený bol nútený pristúpiť k exekúcii, avšak v Slovenskej republike, teda v mieste sídla podnikania žalobcu ako povinného. Nemajetková ujma, majetkový úbytok, či už v podobe škody alebo žiadaného ušlého zisku zo strany žalobcu tak nevznikli z dôvodu nezákonného rozhodnutia, ktoré označil, ale z dôvodu, že neplnil, čo mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v krajine pôvodu. Pokiaľ by žalobca plnil, k exekúcii by nedošlo ani ku škode, na ktorú žalobca poukazuje. Preto súd uvádza, že ku vzniku úbytku na majetku žalobcu nedošlo v dôsledku nesprávneho, či nezákonného súdneho rozhodnutia, ale z dôvodu neplnenia si povinnosti, respektíve opomenutia povinnosti žalobcu uloženej mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v štáte pôvodu. V tomto prípade teda neexistuje ani priama príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (úbytkom na jeho majetku), pretože príčinou vzniku úbytku majetku bolo jeho nekonanie v súlade so záväzným rozhodnutím. Exekučné konanie sp. zn. EX 45/2015 nebolo začaté a vedené bezdôvodne a príčinou zastavenia exekúcie bolo nedodržanie procesného postupu
6 Exekučného poriadku exekučným súdom, nie zrušenie samotného exekučného titulu zaväzujúceho žalobcu na plnenie. Správna aplikácia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku by nesmerovala k zastaveniu exekúcie, resp. by nespôsobila jej nedôvodnosť. 5. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
Uviedol, že pokiaľ ide o zákonom predpokladanú existenciu prvej podmienky tejto zodpovednosti, t. j. nezákonné rozhodnutie, tak je síce pravdou, že Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím v rámci dovolacieho konania pod č. k. 2ECdo/10/2017-546 zo dňa
f) CSP s tým, že v konečnom dôsledku bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. EX/45/
rakúskeho právneho poriadku aj vykonateľného rozsudku pre zmeškanie vydaného v Rakúsku. V ďalšom pokiaľ ide o nepreukázanie prvej z troch podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, t. j. nezákonného rozhodnutia, odvolací súd poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku subsumovaného v jeho bodoch 102 až
f) CSP dovolateľ namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videl v tom, že odvolací súd, hoci uznal znalecký posudok za zákonný dôkaz (na rozdiel od súdu prvej inštancie), sa následne nezaoberal skutočnosťami z neho vyplývajúcimi ohľadom výšky škody. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže súdy sa
neho len nekriticky stotožnili s argumentáciou žalovanej a nevysporiadali sa dostatočne s jeho odvolacími námietkami. 8.
f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
svojho vyjadrenia nestotožňuje so zaujatým právnym záverom ohľadne nezákonnosti znaleckého posudku. Zároveň odvolací súd však konštatuje, že takéto pochybenie nemalo zásadný vplyv na vecnú správnosť právneho záveru prvoinštančného súdu ohľadom toho, že žalobca v spore nepreukázal existenciu druhej podmienky objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorou je výška požadovaného ušlého zisku, skutočnej škody a taktiež aj nemajetkovej ujmy. 10.
1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 11. V rámci dovolacieho dôvodu
b) CSP žalobca tvrdil, že právna otázka riešená odvolacím súdom doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Nastolená právna otázka nebola riešená dovolacím súdom ani len okrajovo. Odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku týkajúcu sa toho, že
odvolacieho súdu namietané nezákonné rozhodnutie, ktorým má byť upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
íl CSP s tým, že v konečnom dôsledku bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. EX/45/
použiteľnej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 M Cdo 4/2009), nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávna právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. 14. V prípade, ak takýto záver dovolací súd neprijme, znamenalo by to, že súdni exekútori by aj napriek vedomosti o svojom nesprávnom procesnom postupe (napr. opomenutí subjektov pri doručovaní) pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcia mali takýto postup „odobrený tým", že toto pokiaľ nebude zrušené, iba následne bude exekúcia zastavená, nespôsobia svojim konaní takú škodu, ktorá by bola nárokovateľná, postihnuteľná a vymáhateľná v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Správnym právnym záverom má byť, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24. 09. 2015, sp. zn. EX 45/2015 spĺňa v nadväznosti na neskoršie zastavenie exekúcie podmienku podrobenia pod ustanovenie § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., t. j. nezákonné rozhodnutie zakladajúce nárok na náhradu škody. Žalobca navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 5CO/25/2023-469 zo dňa 28.02.2024, ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 16C/24/2021-390 zo dňa 21.11.2022 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. 15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.05.2024 k dovolaniu žalobcu navrhovala, aby najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol. 16. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm.
predmetného zákona nie je
názoru žalovanej možné obchádzať poukazom na zastavenie exekúcie, najmä nie za situácie, keď dôvodom pre zastavenie exekúcie môžu v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov byť rôzne skutočnosti, ktoré ani nemusia spočívať (byť závislé) v činnosti (konaní/rozhodovaní) exekútora alebo exekučného súdu. Posudzovať zákonnosť vedenia exekúcie, resp. vyhlásiť exekúciu za nezákonnú, výlučne na základe tej skutočnosti, že došlo k jej zastaveniu, ako sa toho v dovolaní domáha žalobca, nemá žiaden racionálny, logický, a už vôbec nie právny základ. Žalovaná v tejto súvislosti zdôraznila, že exekučné konanie sp. zn. EX 45/2015 nebolo zastavené z dôvodu, že by žalobca nebol povinným z exekučného titulu, ale z dôvodu nezachovania procesného postupu
6 Exekučného poriadku v znení zákona č. 335/2014 Z.z. pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže žalobcovi nebol pred vydaním poverenia súdom doručený do vlastných rúk návrh na vykonanie exekúcie spolu s cudzím exekučným titulom. Uvedené procesné pochybenie súdu pri vydaní poverenia žiadnym spôsobom nenegovalo a neneguje existenciu záväzku žalobcu vyplývajúceho z exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu Eisenstadt zo dňa 25.08,2014, č. k. 4Cg 257/llk-42, a exekučné konanie sp. zn. EX 45/2015 začalo a bolo vedené pre vymoženie právoplatného a v krajine vydania vykonateľného exekučného titulu zaväzujúceho žalobcu na plnenie, o ktorom žalobca od jeho vydania mal vedomosť (neúspešne žiadal príslušný rakúsky súd o jeho zrušenie), no napriek tomu povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil, čo oprávneného z exekučného titulu viedlo k podaniu návrhu na nútený výkon rozhodnutia, exekúcie. Ako skonštatoval aj súd prvej inštancie v závere bodu 104. odôvodnenia jeho rozsudku (na ktorý odkázal aj odvolací súd), správna aplikácia § 46 ods. 6 Exekučného poriadku by nesmerovala k zastaveniu exekúcie. Teda mimo skutočnosti, že v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom je
názoru žalovanej daný dôvod už pre odmietnutie žalobcom podaného dovolania
c) CSP, považuje žalovaná dovolanie žalobcu i za nedôvodné čo do merita veci. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal žalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie
Dovolanie
f) CSP 22.
Dovolanie
1, písm. b) CSP 25.
b) zákona č. 160/215 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“) dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 26.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 27. Žalobca tvrdil, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku týkajúcu sa toho, že
odvolacieho súdu namietané nezákonné rozhodnutie, ktorým má byť upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
6 Exekučného poriadku v znení nepriamej novely zákonom č. 335/2014 Z.z., pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže žalobcovi nebol pred vydaním poverenia súdom doručený do vlastných rúk návrh na vykonanie exekúcie spolu s cudzím exekučným titulom. Uvedené procesné pochybenie súdu pri vydaní poverenia žiadnym spôsobom nenegovalo a neneguje existenciu záväzku žalobcu vyplývajúceho z exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu Eisenstadt zo dňa 25.08,2014, č. k. 4Cg 257/llk-42, a exekučné konanie sp. zn. EX 45/2015 začalo a bolo vedené pre vymoženie právoplatného a v krajine vydania vykonateľného exekučného titulu zaväzujúceho žalobcu na plnenie, o ktorom žalobca od jeho vydania mal vedomosť. 28. Dovolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie bolo predtým pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Súd rozhodujúci o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je viazaný rozhodnutím o nezákonnosti rozhodnutia a nemôže túto otázku sám rozhodovať. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré by bolo zrušené rozhodnutím súdu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, ktorá uviedla, že v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, aby bolo predmetné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť po tom čo nadobudlo právoplatnosť. Žalobcom namietané rozhodnutie - upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.09.2015, sp. zn. EX 45/2015, túto podmienku nespĺňa. Právoplatným zastavením exekúcie došlo len k pominutiu procesných účinkov upovedomenia o začatí exekúcie s účinkami ex nunc, nie však k jeho zrušeniu pre nezákonnosť ( napr. z dôvodu ak by upovedomenie nebolo vydané oprávnenou osobou). Dovolací súd preto dovolanie ako nedôvodné zamietol
29. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žalovanej
obsahu spisu trovy konania nevznikli.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.