1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. F. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 22. augusta 2024, sp. zn. 105T/12/2024, uznal obvineného A. F. za vinného v bode 1/ zo zločinu krádeže
1 písm. a), ods. 3 písm.
1, ods. 2 písm.
1 Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
2 Tr. zák., a v bode 2/ zo zločinu lúpeže
1 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za to súd obvinenému uložil
1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. por. súd poškodených G. B., trvale bytom R., C. U. XXX/XX a E. G., trvale bytom T., U. K.. T. XXXX/XX odkázal s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
1 písm. c) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci finančnej hotovosti vo výške 55,97 eur.
5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený A. F. do výroku o vine v bode 2/ a do výroku o treste v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 7. januára 2025, sp. zn. 6To/109/2024, rozhodol tak, že postupom
por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol. Dňa 18. marca 2025 bolo okresnému súdu doručené vlastnoručne spísané podanie obvineného označené ako „Dovolanie“, v ktorom obvinený uplatnil dovolacie dôvody
1 písm.
2 písm. a) Tr. por., obvinenému bol ustanovený obhajca JUDr. Tomáš Klieštenec, prostredníctvom ktorého podal dňa 23. júna 2025 kvalifikované písomné dovolanie spĺňajúce všetky náležitosti predpokladané ustanoveniami § 372 a nasl. Tr. por., v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. namietal, že v priebehu súdneho konania neboli vykonané všetky navrhované dôkazy, pričom súd sa otázkou, či navrhovaný dôkaz pripustí alebo ho odmietne, nezaoberal dostatočne citlivo ani na základe starostlivých uvážení.
názoru obvineného mal súd uskutočniť výsluch navrhovaného svedka G. E.Á.M., ktorého výsluch súd pôvodne akceptoval a na hlavné pojednávanie predvolával, teda uznal potrebu uskutočnenia výsluchu tohto svedka, a napriek tomu bez zmeny skutkových okolností následne od vykonania tohto dôkazu pre jeho údajnú nepotrebnosť upustil. Vo vzťahu k dovolacím dôvodom
1 písm. c), písm.
3 písm.
por., teda nenariadil, aby bola obmedzená jej osobná sloboda a aby bola predvedená príslušníkom Policajného zboru a nezákonne pristúpil k prečítaniu zápisnice o výpovedi z obdobia pred vznesením obvinenia bez poskytnutia možnosti obvinenému vypočuť svedkyňu, klásť jej otázky a vykonať výsluch kontradiktórnym spôsobom. Záverom dovolania namietal, že súdy konali v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, dokazovanie bolo vykonané len v jeho neprospech a v konaní nebola preukázaná jeho vina bez dôvodných pochybností.
názoru obvineného mal byť preto pri aplikácii zásady „in dubio pro reo“ v skutku pod bodom 2/ spod obžaloby oslobodený. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona a súčasne napadnuté rozhodnutie, prípadne aj predchádzajúce rozhodnutia, zrušil a následne prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) podaním z
názoru prokurátora splnené všetky podmienky na čítanie zápisnice svedkyne z prípravného konania v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. Skutočnosť, že sa čítala výpoveď svedkyne spred vznesenia obvinenia, nepovažoval prokurátor za porušenie zásady kontradiktórnosti konania, pričom poukázal na ustálenú judikatúru ESĽP, ktorá takýto postup pripúšťa v prípade, že na danej výpovedi nie je výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené uznanie viny. V prípade obvineného súd pri uznaní viny nevychádzal iba z výsluchu svedkyne U. F., ale mal jeho vinu preukázanú kamerovým záznamom a samotným priznaním obvineného, že sa nachádzal v blízkosti miesta činu. Výpoveď svedkyne U. F. iba dokresľovala okolnosti vyplývajúce z výpovede poškodeného a kamerového záznamu. K nevykonaniu výsluchu svedka G. E. prokurátor uviedol, že výsluch tohto svedka obvinený navrhol písomne ešte pred prvým hlavným pojednávaním a súd ho preto ako dôkaz pripustil. Svedka E. súd predvolával na hlavné pojednávanie a pokúsil sa zabezpečiť jeho prítomnosť aj predvedením cestou polície, avšak jeho účasť sa zabezpečiť nepodarilo. Keďže už všetky dôkazy pred súdom boli vykonané a dostatočne preukazovali vinu obvineného, súd postupoval správne, keď od vykonania výsluchu svedka G. E. upustil. Vo vzťahu k namietanej nezákonnosti záznamov prehratých na pojednávaní 22. augusta 2024 z dôvodu chýbajúcej správy o to, ako bol záznam vyhotovený alebo získaný, prokurátor uviedol, že obvineným namietaný záznam bol vyžiadaný súdom, a to na návrh obhajoby, pričom priamo v zápisnici z 1. augusta 2024 je uvedené, že zvukový záznam si súd bude žiadať z UVTOS a ÚVV Leopoldov a malo ísť o zvukový záznam hovoru z 28. októbra 2023 medzi obvineným a svedkom M. Š. v čase od 17:00 hod. do 17:30 hod., teda pri jeho prehratí na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, akým spôsobom a odkiaľ si záznam súd zabezpečil. Rozhodnutia okresného, ako aj krajského súdu, preto považoval za správne, vydané v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného A. F.
názoru obvineného mal súd uskutočniť doručovanie zásielky - predvolania na hlavné pojednávanie na 22. mája 2024 na adresu T. XX v T., čo neuskutočnil, a teda nie je možné takúto písomnosť považovať za doručenú, a teda ani nie je možné urobiť záver požadovaný § 263 ods. 3 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. K obvineným namietanému nevykonaniu ním navrhovaných dôkazov, najvyšší súd poukazuje na svoju konštantnú rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej zdôrazňuje, že pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie navrhnutých dôkazov, takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov najvyšší súd dopĺňa, že súd nie je povinný vykonať dôkazy navrhnuté stranami konania, či vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania, lebo v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a § 2 ods. 11 Trestného poriadku má v rámci rozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04). V nadväznosti na to je potrebné poukázať na skutočnosť, že obvinený počas konania predložil viacero návrhov na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovania, pričom niektorým bolo vyhovené. Zvyšné nevykonané návrhy súd prvého stupňa uznesením
3 Trestného poriadku odmietol. Následne
1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené. (...) Odmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov nedošlo k porušeniu práv obvineného, keďže (ako už bolo uvedené vyššie) medzi práva obvineného nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Ak dospeje k negatívnemu výsledku, je povinný rozhodnúť o odmietnutí dôkazu. Dovolací súd z predloženého spisu pritom zistil, že súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými navrhnutými dôkazmi, pričom v prípade ich nevykonania boli návrhy zákonným spôsobom odmietnuté s náležitým odôvodnením. Dôvodnosť odmietnutia však dovolací súd nebol oprávnený skúmať. Naopak odvolací súd nemal povinnosť vyrovnať sa s návrhmi, nakoľko zo strany obvineného neboli prezentované. [Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. 2 TdoV 3/2019] Nevykonanie dôkazu, resp. jeho odmietnutie, nemožno považovať za nezákonnosť rozhodnutia a konania mu predchádzajúcemu. Je plne na úvahe v predmetnej trestnej veci konajúceho a rozhodujúceho súdu, aby sám rozhodol
okolností prípadu, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, bez ohľadu na to, ktorá zo strán konania ich navrhla. Preto, aj v argumentačnej zhode so svojím vyššie citovaným rozhodnutím, na margo námietky obvineného o porušení jeho práva na obhajobu v kontexte nevykonania ním navrhovaných dôkazov, najvyšší súd uzatvára, že zo zápisníc o hlavnom pojednávaní vyplýva, že okresný súd sa dôkaznými návrhmi obvineného, resp. jeho obhajcu uvedenými vo vyjadrení k obžalobe a k výzve súdu (č. l. 350 spisu), resp. prednesenými na hlavnom pojednávaní, zaoberal a na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz prehratím zvukových záznamov z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a
3 písm. a) Tr. por. namiesto výsluchu svedkov M. Š. a U. F. čítal ich výpovede z prípravného konania. Súd sa taktiež zaoberal dôkazným návrhom obvineného na vykonanie výsluchu svedka F. G., ktorého pobyt sa lustráciou nepodarilo zistiť, ako aj dôkazným návrhom na vykonanie výsluchu svedka G. E., ktorý uznesením vykonať odmietol, nakoľko sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Keďže potom už ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania prednesené neboli, súd uznesením
1 Tr. por. vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne sa s vykonanými dôkazmi, ako i s odmietnutím návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania zo strany obhajoby okresný súd dostatočne a procesne správne vysporiadal aj v odôvodnení svojho rozsudku. Nad rámec uvedeného najvyšší súd k nevykonaniu obhajobou navrhnutého výsluchu svedka G. E. považuje za potrebné uviesť, že dôvodnosť odmietnutia vykonania výsluchu tohto svedka dovolací súd nie je oprávnený skúmať. Uvedený postup okresného súdu a na neho nadväzujúce rozhodnutie krajského súdu nemôže dovolací súd hodnotiť inak, než za súladný so zákonom. Je jednoznačne súladné so zákonom, ak o vine a treste rozhodujúci súd, súc viazaný zásadami zistenia skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností [§ 2 ods. 10 Tr. por.] a voľného hodnotenia dôkazov [§ 2 ods. 12 Tr. por.] vykoná len tie dôkazné návrhy, ktoré
jeho úvahy môžu prispieť k náležitému objasneniu skutočností dôležitých pre posúdenie veci a vydanie spravodlivého meritórneho rozhodnutia. K výhradám obvineného týkajúcich sa nezákonnosti výpovede svedkyne U. F. a jej nepoužiteľnosti ako usvedčujúci dôkaz voči obvinenému z dôvodu, že bola uskutočnená ešte pred vznesením obvinenia, čím nebola zachovaná kontradiktórnosť tohto dôkazu, a prečítaná na hlavnom pojednávaní 22. augusta 2024 bez splnenia zákonných podmienok
3 písm. a) Tr. por., ktoré obvinený subsumoval pod dovolacie dôvody
1 písm. c), písm.
1 písm. g) Tr. por. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
por. v spojení s § 88 Tr. por. nie je nevyhnutnou podmienkou pre čítanie jeho výpovede z prípravného konania
3 písm. a) Tr. por. K námietke obvineného o nezákonnosti záznamov prehratých na pojednávaní
citovaného ustanovenia, preto možno uzavrieť, že aj ústnym prednesom samosudcu, ktorý pred zabezpečením a vykonaním príslušného zvukového záznamu stranám konania oznámil, akým spôsobom a odkiaľ bude záznam získaný, bola v predmetnej veci naplnená požiadavka § 270 ods. 2 Tr. por. Najvyšší súd zároveň dodáva, že táto námietka obvineného nebola uplatnená najneskôr v odvolacom konaní, a preto ju v súlade s § 371 ods. 4 Tr. por. nemožno použiť. Najvyšší súd preto uzatvára, že týmito dovolacími námietkami nebol naplnený dôvod dovolania
1 písm. g) Tr. por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
2 Tr. zák. Pokiaľ ide o namietanie nedostatočného vykonania dokazovania a hodnotenia skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov, najvyšší súd upriamuje pozornosť dovolateľa na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr. por., v zmysle ktorého je z dovolacieho prieskumu vylúčené posudzovanie a zasahovanie do správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu veci. Keďže obhajobná polemika s vykonaným dokazovaním je polemikou skutkovou (nakoľko o polemiku právnu by išlo v prípade, keby obvinený namietal nie nesprávne zistený skutkový stav, ale jeho nesprávnu právnu subsumpciu), dovolací súd, súc viazaný vyššie zmienenou negatívnou podmienkou dovolacieho prieskumu, uvedené námietky nebol oprávnený preskúmavať. K námietke obvineného týkajúcej sa nepoužitia zásady "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por.,je potrebné uviesť, že použitie predmetnej zásady prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 37/1971) a teda táto zásada sa týka iba skutkových zistení, čo však nemôže byť predmetom skúmania dovolacieho súdu pri dovolaní podanom obvineným. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie obvineného A. F. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.