Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obo/4/2022 Identifikačné číslo spisu: 1020200135 Dátum vydania rozhodnutia: 12.01.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

textu kúpnej zmluvy) zabezpečovať pohľadávku obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP z kúpnej zmluvy uzavretej 29. septembra 1998 (ďalej len „kúpna zmluva“) medzi štátnym podnikom SPP ako kupujúcim a SEZOOZ GROUP ako predávajúcim, a to na dodávku technologického zariadenia

špecifikácie uvedenej v prílohe 1 zmluvy za kúpnu cenu vo výške 350 000 000 Kč. Na to však štátny podnik SPP tvrdí, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, v rozpore s dobrými mravmi, nebol urobený vážne a zmenky nemali slúžiť danému účelu, ale na prijatie finančného úveru od Union banky, a to v rozpore s § 18 zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „devízový zákon“), bez devízového povolenia, a preto ide o právny úkon absolútne neplatný. Tieto závery má potvrdzovať aj znenie samotnej zmluvy, ktoré nezodpovedá povahe a dôležitosti obchodu a nezabezpečuje práva kupujúceho a povinnosti a zodpovednosť predávajúceho, čo je v takej oblasti neobvyklé. Zároveň neexistuje príloha číslo 1, ktorá by obsahovala špecifikáciu zariadení. V súvislosti so zabezpečením pohľadávky štátny podnik SPP uvádza, že v kúpnej zmluve sa nedohodlo, že predávajúci nie je oprávnený previesť zmenky pred splatnosťou zabezpečovanej pohľadávky, a tiež že, držiteľ zmeniek nie je oprávnený predložiť zmenky na platenie pred splatnosťou.

1. Ďalej v námietkach uvádza, že zmenky boli vystavené na rad a nie vo forme rektazmeniek, ktoré vylučujú prevod zmenky indosamentom; na zmenkách nebolo vyznačené, že ide o krycie zmenky, ktoré nemajú byť obchodovateľné; zmenky neobsahujú dátum splatnosti, t. j. ide o zmenky na videnie, ktoré sú splatné pri predložení; obchodná spoločnosť SEZOOZ GROUP previedla zmenky indosamentom na rad Union banky už
2. októbra 1998, ktorá sa stala majiteľom ich odovzdaním a prevzatím. Štátny podnik SPP nepovažuje takýto postup za súladný so zákonom, pretože dlžníka dostáva do neprimerane nepriaznivého postavenia. Žalobkyňa v nadväznosti na to citovala názor z odbornej literatúry, v zmysle ktorého uplatnenie alebo prevod krycej zmenky v prípade, že emitent neporušil povinnosť vyplývajúcu z príčinného záväzkového vzťahu, nemožno považovať za oprávnené, pokiaľ táto možnosť nie je výslovne dohodnutá.
3. Štátny podnik SPP uvádza, že jeho bývalé vedenie a obchodná spoločnosť SEZOOZ GROUP nadväzne simulovane podpísali aj zmluvu o budúcej zmluve z
4. septembra 1998 (ďalej len „ZBZ“), dodatok č. 1 k danej zmluve z
5. decembra 1998, ktorým sa okrem iného dohodli na odstúpení od budúcej zmluvy, ďalej dohodu o vzájomnom započítaní finančných pohľadávok a záväzkov z
6. decembra 1998 a dohodu o finančnom vyporiadaní zo
7. decembra
8. Bývalé vedenie štátneho podniku SPP tiež vystavilo platobný príkaz na 10 000 000 USD v prospech obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP.
9. ZBZ je

štátneho podniku SPP neplatná aj z iného dôvodu. Predmetom odplatného prevodu

budúcej zmluvy mali byť cenné papiere obchodnej spoločnosti Slovnaft, a.s. v cene 350 000 000 Kč, ktorých majiteľom je štátny podnik SPP. Na to uviedol, že

§ 2ods.

1 písm. a) bod 1 zákona č. 192/1995 Z. z. predmetom privatizácie

zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nemôže byť majetok štátu, ktorý má v správe štátny podnik SPP. Ďalej, že majetkovú účasť štátneho podniku na podnikaní iných právnických osôb

§ 1ods.

1 zákona č. 92/1991 Zb. predstavujú aj akcie obchodnej spoločnosti Slovnaft, a.s., ktorých majiteľom je štátny podnik SPP. 6. Požiadavka Union banky by

štátneho podniku SPP nemala oporu v zákone ani keby sa kúpna zmluva považovala za platnú. V dodatku č. 1 z

1. novembra 1998 sa obchodná spoločnosť SEZOOZ GROUP a štátny podnik SPP dohodli, že odstupujú od kúpnej zmluvy s tým, že predávajúci je povinný vrátiť štátnemu podniku SPP ako kupujúcemu 5 kusov vlastných zmeniek. Aj z toho vyplýva zrejmá účelovosť uzavretia kúpnej zmluvy, keď sa predávajúci zaviazal na vrátenie zmeniek, ktoré už boli prevedené indosamentom na Union banku. Preto sa zmenky nemohli vrátiť a tento záväzok sa formuloval neurčito do budúcna bez časového upresnenia.
2. Štátny podnik SPP tvrdí, že uplatňuje námietky proti zmenke z dôvodov, ktoré vychádzajú z právnych vzťahov so zmenkou súvisiacich. Takou je námietka neexistencie dlhu (ak by sa kúpna zmluva považovala za platnú) v prípade zmenky (šeku) vydanej s predpokladom budúceho protiplnenia, ktoré nenastalo (citujúc odbornú literatúru). Na to poukázal na uznesenie Vrchného súdu v Prahe z
3. mája 1998 sp. zn. 5Cmo/14/1997, z ktorého vyplýva, že je nesprávna úvaha,

ktorej je daná povinnosť zaplatiť zmenku zabezpečujúcu pohľadávku, ktorá je uhradená; buď došlo k zániku pohľadávky zo zmluvy a potom nemožno realizovať ani zabezpečenie, hoci z platnej zmenky, alebo k zániku nedošlo a potom je námietka nedôvodná. K tomu štátny podnik SPP dodáva, že tieto závery platia aj v prípade neplatnej zmluvy, pretože zabezpečovaná pohľadávka by tak vôbec nevznikla.

1. Odkazujúc na § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“) štátny podnik SPP na záver namieta, že Union banka konala na jeho škodu ako na škodu dlžníka. V danom prípade sa zmenky na základe výslovného znenia kúpnej zmluvy odovzdali zástupcovi Union banky, Ing. X. T., ktorý ich ihneď prevzal protokolom o odovzdaní a prevzatí zmeniek odvolávajúcim sa na dohodu z
2. septembra 1998 medzi Union bankou ako preberajúcim a štátnym podnikom SPP ako odovzdávajúcim. Z toho štátny podnik SPP vyvodzoval, že Union banka poznala obsah kúpnej zmluvy a ďalšie súvislosti a vedela, že šlo o simulované krycie zmenky na simulovanú peňažnú pohľadávku a že zmluva neobsahovala ustanovenie o možnosti obchodovateľnosti zmeniek pred ich splatnosťou. Union banka tiež vedela, že prevodom zmeniek nezaniká záväzok zaplatiť kúpnu cenu, že obchodná spoločnosť SEZOOZ GROUP prevodom porušila svoju povinnosť

§ 334zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Ob

Z“), pretože v dôsledku absencie inej dohody bola táto spoločnosť oprávnená ako veriteľ požadovať splnenie záväzku

zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie zo zmenky. Naviac prevod zmeniek slúžil na krytie poskytnutia neoprávneného úveru, o čom Union banka tiež musela vedieť.

1. Union banka sa k námietkam štátneho podniku SPP vyjadrila. Obmedzená abstraktnosť zmenkovej pohľadávky a jej odpovedajúceho záväzku sa prejavuje len medzi štátnym podnikom SPP a obchodnou spoločnosťou SEZOOZ GROUP ako predchádzajúcim majiteľom zmenky, avšak nie medzi štátnym podnikom SPP a Union bankou, pretože indosáciou zmenky je zmenková pohľadávka abstraktná. Pri nadobúdaní žalovaných zmeniek sa Union banka nikdy nedostala do situácie, že by vedome konala na škodu štátneho podniku SPP. Sám štátny podnik SPP tvrdí, že zmenky boli určené na predaj banke, nie k zaisteniu pohľadávky obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP z kúpnej zmluvy na dodávku technológie, ktorá sa nikdy nemala realizovať. Z toho vyplýva, že žalované zmenky nie sú zmenkami zabezpečovacími, ale tzv. planými zmenkami, u ktorých je existencia príčinného záväzkového vzťahu len predstieraná. Z námietok vyplýva, že kúpna zmluva bola simulovaným právnym úkonom, ktorá mala pravdepodobne zastierať úverový vzťah, resp. sprostredkovanie poskytnutia úveru, ktorý je v rozpore s devízovým zákonom. Union banka nemala vedomosť, aká bola skutočná vôľa štátneho podniku SPP a obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP pri emisii zmeniek, preto sa k tomu nemôže vyjadriť. Nikdy však nedošlo k súhlasnému prejavu vôle medzi Union bankou a štátnym podnikom SPP ohľadne poskytnutia úveru.
2. Ďalej Union banka tvrdila, že samotné zmenky nemôžu byť v rozpore s devízovým zákonom, pretože nie sú zahraničnými cennými papiermi, keďže ich neemitoval devízový cudzozemec. Keďže vlastnou zmenkou sa dlžník zaväzuje zaplatiť majiteľovi určitú peňažnú čiastku a dôvod úhrady stojí úplne mimo zmenkový vzťah, a pri úverovom vzťahu existuje dvojstrannosť peňažných tokov a dôvod platenia je presne vymedzený, zmenku nie je možné považovať za právny úkon zakladajúci úverový vzťah. Emisia žalovaných zmeniek preto nemohla byť v rozpore s devízovým zákonom.
3. Z námietok štátneho podniku SPP vyplýva, že sám sa aktívne podieľal na získaní peňažných prostriedkov obchodnou spoločnosťou SEZOOZ GROUP od Union banky, pričom jeho podiel spočíva práve v podpise žalovaných zmeniek. Štátny podnik SPP od počiatku vedel o úmysle obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP predať zmenky Union banke a tomuto predaju sám aktívne pomáhal. Do nepriaznivého postavenia sa štátny podnik SPP dostal preto, že chcel od Union banky získať peňažné prostriedky. Skutočnosť, že štátny podnik SPP nebol tým, kto dostal peňažné prostriedky vyplatené Union bankou zo žalovanej zmenky, nespôsobila Union banka, ale štátny podnik SPP tým, že sa spojil s niekým, kto pri naplňovaní dohodnutej transakcie bol šikovnejší než on sám. Vedomé konanie na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmeniek predpokladá neúčasť dlžníka, ktorý má byť prevodom zmeniek poškodený, pri prevode týchto zmeniek. Prevod zmeniek však vymyslel samotný štátny podnik SPP a aktívne sa na ňom podieľal. Štátny podnik SPP sa preto nemôže domáhať neplatnosti žalovaných zmeniek z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi.
4. Pokiaľ ide o tvrdenie štátneho podniku SPP, že prevodom zmeniek obchodná spoločnosť SEZOOZ GROUP porušila § 334 ObZ, aj toto tvrdenie je bezvýznamné už preto, že daná spoločnosť nikdy od štátneho podniku SPP nevymáhala zaplatenie dodávky technológie vyplývajúcej z kúpnej zmluvy. Union banka nadobudla žalované zmenky v rámci eskontného prevodu a riadne ich odkúpila ako cenné papiere v dobrej viere od obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP, pričom sa nikdy nepodieľala na pochybných a podvodných dohodách medzi štátnym podnikom SPP a danou spoločnosťou.
5. Na podklade námietok štátneho podniku SPP súd prvej inštancie svojím rozsudkom z
6. marca 2022 č. k. 3NcCb/1/2020-3378 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) vyslovil, že zmenkový platobný rozkaz zrušuje v celom rozsahu. Súčasne ním žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (

kontextu ďalej len „najvyšší súd“, „odvolací súd“ alebo „dovolací súd“), predtým ako pristúpi k stručnému uvedeniu obsahu napadnutého rozsudku, poukazuje na to, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze už piatykrát, a to v dôsledku zrušujúcich rozhodnutí najvyššieho súdu konajúceho, či už v postavení odvolacieho súdu, alebo dovolacieho súdu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie argumentoval aj názormi prijatými najvyšším súdom, je vhodné pre prehľadnosť stručne uviesť rozhodovaciu činnosť súdov v tejto veci. Ide o výpočet od najstaršieho rozhodnutia po najnovšie (od v poradí prvého konania po štvrté).

1. Súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom zo
2. apríla 2000 č. k. 37Zm/415/99-232 (ďalej len „prvý rozsudok krajského súdu“) ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Najvyšší súd konajúc na podklade odvolania štátneho podniku SPP svojím rozsudkom z
3. novembra 2001 č. k. 7Obo/182/2000-569 (ďalej len „prvý rozsudok odvolacieho súdu“) potvrdil prvý rozsudok krajského súdu. Následne v dovolacom konaní najvyšší súd svojím uznesením z
4. októbra 2002 č. k. ObdoV/13/2002-686 (ďalej len „prvé uznesenie dovolacieho súdu“) odmietol dovolanie žalovanej. Na podklade mimoriadneho dovolania však najvyšší súd svojím nasledujúcim rozsudkom z
5. júna 2003 č. k. MObdoV/8/2002-819 (ďalej len „prvý rozsudok dovolacieho súdu“) zrušil prvý rozsudok odvolacieho súdu a prvý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
6. V poradí druhom konaní vydal krajský súd nový rozsudok z
7. decembra 2008 č. k. 37Zm/415/99-1686 (ďalej len „druhý rozsudok krajského súdu“), ktorým opakovane ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Najvyšší súd konajúc na podklade odvolania žalovanej svojím uznesením z
8. decembra 2009 č. k. 5Obo/80/2009-1838 (ďalej len „druhé uznesenie odvolacieho súdu“) zrušil druhý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne v dovolacom konaní najvyšší súd svojím uznesením z
9. septembra 2012 č. k. 1MObdoV/2/2011 (ďalej len „druhé uznesenie dovolacieho súdu“) odmietol mimoriadne dovolanie.
10. V poradí treťom konaní vydal krajský súd nový rozsudok z
11. júla 2014 č. k. 37Zm/415/99-2617 (ďalej len „tretí rozsudok krajského súdu“), ktorým opakovane ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Najvyšší súd konajúc na podklade odvolania žalovanej svojím uznesením z
12. marca 2015 č. k. 5Obo/38/2014-2737 (ďalej len „tretie uznesenie odvolacieho súdu“) zrušil tretí rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne v dovolacom konaní najvyšší súd svojím uznesením z
13. mája 2016 č. k. 2ObdoV/18/2015-2808 (ďalej len „tretie uznesenie dovolacieho súdu“) odmietol dovolanie žalobkyne.
14. V poradí štvrtom konaní vydal krajský súd nový rozsudok z
15. júna 2017 č. l. 37Zm/415/1999-2911 (ďalej len „štvrtý rozsudok krajského súdu“), ktorým opakovane ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Najvyšší súd konajúc na podklade odvolania žalovanej svojím rozsudok z
16. novembra 2018 č. k. 5Obo/16/2017-3006 (ďalej len „štvrtý rozsudok odvolacieho súdu“) potvrdil štvrtý rozsudok krajského súdu. Následne v dovolacom konaní najvyšší súd svojím uznesením z
17. decembra 2019 č. k. 2ObdoV/4/2019-3277 (ďalej len „štvrté uznesenie dovolacieho súdu“) zrušil štvrtý rozsudok odvolacieho súdu a štvrtý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd následne v ďalšom konaní (v poradní piatom konaní) vydal napadnutý rozsudok. Platnosť zmeniek a nedostatok ich tradície
18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v prvom rade konštatoval, že námietkou neplatnosti zmenkovej obligácie pre nedostatok tradície sa podrobnejšie nezaoberal. Poukázal totiž na závery prijaté v prvom rozsudku dovolacieho súdu.

dovolacieho súdu nemôže prihliadať a zaoberať sa námietkami, ktoré nie sú obsahom podania z 1. júna 1999 z dôvodu koncentrácie konania. Konštatoval, že v danom podaní nebolo namietané neodovzdanie zmeniek remitentovi, obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP, a teda nebola namietaná ani vecná legitimácia žalobkyne (vtedy Union banky). Nebolo namietané ani porušenie zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (ďalej len „zákon č. 600/1992 Zb.“). Taktiež v podaní nie je namietaná neplatnosť zmeniek, preto je

dovolacieho súdu potrebné vychádzať z toho, že zmenky sú platné. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne

1. Obdobne postupoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k námietke žalovanej o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne. Poukázal však na vlastný záver prijatý vo svojom (skoršom a už zrušenom, pozn. najvyššieho súdu) štvrtom rozsudku krajského súdu, v zmysle ktorého aj keby za indosanta podpísala zmenku neoprávnená osoba, nič to nemení na záväzku zmenkového dlžníka; aktívnu legitimáciu žalobkyne tak mal súd za preukázanú. Povaha druhej indosácie
2. Riešenie otázky druhého indosamentu prevzal z odôvodnenia tretieho uznesenia odvolacieho súdu. V zmysle neho má byť pre súd prvej inštancie záväzný právny názor, že druhý indosament (na rad súčasnej žalobkyne) má v zmysle čl. I § 20 ZZŠ len účinky obyčajného postúpenia (cesie), pretože zmenky splatné
3. marca 1999 boli druhýkrát indosované
4. júla 2004, a preto niet pochýb o tom, že zmenky boli indosované po uplynutí lehoty na protest. Kauzálne námietky
5. Súd prvej inštancie si zaobstaral rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/14/
6. Udáva, že zo strany
7. daného rozhodnutia vyplýva vedomosť (personálne sprostredkovaná) Union banky o obchodnom vzťahu, ktorý bol formálne deklarovaný medzi SEZOOS GROUP a Slovenským plynárenským priemyslom, čomu zodpovedá i poskytnutie eskontného úveru. Tomuto produktu mali zodpovedať aj ďalšie náležitosti zmluvy o prevode zmenky a postupu v prípade nezaplatenia zmenky. Zo zmluvy však vyplývalo len právo banky predložiť zmenky na preplatenie vystaviteľovi bez akéhokoľvek záväzku klienta, SEZOOZ GROUP, na úhradu záväzku v prípade neposkytnutia plnenia zmenkovým dlžníkom. Z toho má byť zrejmé, že osoby konajúce za Union banku pri nadobúdaní zmenky nepočítali s tým, aby sa klient na splatení úveru podieľal a naopak, smerovali výlučne k plneniu zo strany Slovenského plynárenského priemyslu. Taký zámer zodpovedá fiktívnemu uzavretiu zmlúv medzi Slovenským plynárenským priemyslom a obchodnou spoločnosťou SEZOOZ GROUP a zrušeniu záväzku tejto spoločnosti na vecné plnenie voči Slovenskému plynárenskému priemyslu, zároveň však dokladovému pretrvaniu záväzku Slovenského plynárenského priemyslu voči novému majiteľovi zmeniek. Toto konanie je vedomým konaním na škodu vystaviteľa zmeniek.
8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že kúpna zmluva a všetky na ňu nadväzujúce zmluvy, resp. dodatky, neboli urobené vážne, pretože len mali zastierať iné konanie žalovaného ako vystaviteľa zmenky a obchodnej spoločnosti SEZOOS GROUP ako prvého majiteľa zmenky. Tieto právne úkony sú v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) neplatnými, pretože chýba vážnosť vôle konajúceho.
9. Aj s ohľadom na rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) sp. zn. BB-3T/14/2012, právoplatný
10. decembra 2017 [zo súdneho spisu vyplýva, že ide o rozsudok ŠTS z
11. marca 2017 sp. zn. BB-3T/14/2012 (ďalej len „trestný rozsudok“), pozn. najvyššieho súdu pre účely presnejšieho odôvodnenia tohto rozhodnutia], žalovaný

súdu prvej inštancie preukázal, že Union banka konala pri nadobúdaní zmeniek na škodu žalovanej (správne by malo byť štátneho podniku SPP), keď od počiatku mala vedomosť o fiktívnom charaktere zmlúv uzatvorených medzi SPP a obchodnou spoločnosťou SEZOOZ GROUP. Na inom mieste odôvodnenia (odsek 46.) toto súd prvej inštancie bližšie rozvádza tak, že osoby konajúce za Union banku pri nadobúdaní zmenky nepočítali s tým, aby sa obchodná spoločnosť SEZOOZ GROUP podieľala na splatení úveru, ale naopak smerovali výlučne k plneniu zo strany SPP. Taký zámer má zodpovedať fiktívnemu uzavretiu zmlúv medzi SPP a SEZOOZ GROUP, pričom uvedené konanie má byť vedomým konaním na škodu vystaviteľa zmeniek. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že z rozhodnutí v trestnom konaní vyplýva, že osoby konajúce za Union banku pri krokoch súvisiacich s odkúpením zmenky a to v súčinnosti s obžalovaným /I. S./ a V. / T., I., O./, pri tomto konaní disponovali vedomosťou o skutočnom účele súhrnu úkonov predchádzajúcich vystaveniu zmeniek a nasledujúcich po ňom, vrátane vytvárania vecne nepodloženého záväzku pre SPP/žalovaného/.

1. Vo vzťahu k čl. I § 17 ZZŠ súd prvej inštancie uviedol svoje právne úvahy. V prvom rade, že pre účinnosť kauzálnych námietok v prípade, že zmenka bola z pôvodného majiteľa indosovaná na iný subjekt postačuje, aby zmenkový dlžník preukázal vedomé konanie majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní na škodu dlžníka. Rozhodujúce je len konanie nadobúdateľa zmenky a prípadné konanie dlžníka, resp. osôb konajúcich v jeho mene nie je podstatné. Ďalej nie je potrebné, aby žalovaná, dlžník, preukazovala, že konaním nového majiteľa nadobudnutím zmenky jej bola spôsobená škoda. Postačí vedomie toho, že stratou námietok utrpí dlžník určitú ujmu. Na záver, že pri posudzovaní vedomého konania na škodu dlžníka na strane nadobúdateľa postačuje aj úmysel nepriamy.
2. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné zrušiť zmenkový platobný rozkaz. Vychádzal pritom z názoru vyjadreného v prvom rozsudku dovolacieho súdu, ktorým sa považoval byť viazaný. Ide o názor, že ak súd bude mať za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní sporných zmeniek vedome konal na škodu dlžníka / žalovaného/ a bude mať za preukázané aj to, že kauzálny záväzok, t.j. kúpna zmluva z 29.9.1998 /o kúpe technologického zariadenia/ a na ňu nadväzujúce právne úkony trpia vadami, pre ktoré sú absolútne neplatné /napr. neboli myslené vážne/, prípadne sú ničotné, potom vydaný zmenkový platobný rozkaz musí zrušiť, lebo nemožno sa domáhať zmenkového záväzku, ktorý vznikol na základe tohto právneho konania. Odvolanie
3. Proti napadnutému rozsudku v jeho celom rozsahu podala žalobkyňa odvolanie. Odôvodňuje ho výslovne dôvodmi, ktoré sú zakotvené v § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f) a h) CSP, resp. v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a v § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) OSP. Odôvodnenie zameriava žalobkyňa len na časť týkajúcu sa toho, že Union banka pri nadobúdaní zmeniek konala úmyselne na škodu žalovanej. Má ísť

nej o jediný dôvod, o ktorý sa opiera napadnutý rozsudok a zároveň, že jedinou vyriešenou otázkou zostalo skúmanie vedomosti konania Union banky pri nadobúdaní zmeniek na škodu žalovanej. Žalobkyňa sa odvolaním domáha zmeny napadnutého rozsudku tak, aby odvolací súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti v celom rozsahu a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 27. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je

žalobkyne nedostatočné a nepreskúmateľné, najmä pokiaľ ide o kľúčovú otázku, či Union banka konala pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu žalovanej. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel výlučne o nezáväzné odôvodnenie (nie výrokovú časť) jedného trestného rozsudku. Tento dôkaz nebol vykonaný na pojednávaní a nebol ani posúdený. Súd prvej inštancie len opisuje pasáže z trestného rozsudku. Žalobkyňa zdôrazňuje, že výroková časť trestného rozsudku vôbec nerieši otázku vedomosti Union banky o fiktívnom charaktere dokumentov, ako ani to, že by vedela o tom, že zmenky sa nejakého obchodu vôbec týkali. Ani z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dokazovanie vykonal ŠTS vo vzťahu k vedomosti Union banky. To by súd prvej inštancie mohol zistiť len vtedy, ak by si pripojil celý trestný spis, čo neurobil.

1. ŠTS vychádzal z odlišných predpokladov pre prijatie záveru o ním riešenej predbežnej otázke týkajúcej sa vedomosti Union banky. Preto nie je možné sa o odôvodnenie trestného rozsudku opierať ani len podporne, nie to ho použiť ako jediný dôkaz.
2. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy žiaden iný dôkaz, a to bez toho, aby vysvetlil dôvod svojho konania. Po vrátení veci dovolacím súdom nedošlo k vykonaniu žiadnych ďalších dôkazov. Žalobkyňa poukazuje na súdom prvej inštancie v odseku
3. odôvodnenia napadnutého rozsudku použité slovné spojenie „z vykonaného dokazovania“. Súd však okrem trestného rozsudku nekonkretizuje žiaden dôkaz. Preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Taktiež žalobkyňa poukazuje na to, že súd odkazuje na rozhodnutia v trestnom konaní, pričom konkrétne, okrem trestného rozsudku, neuvádza iné rozhodnutie.
4. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je

žalobkyne vnútorne rozporné v otázke potrebnej formy zavinenia Union banky, a to v dôsledku nekritického preberania záverov z odôvodnenia trestného rozsudku. Zároveň sa súd prvej inštancie dostal do rozporu so záväzným názorom dovolacieho súdu. Na jednej strane súd preberá názor z odôvodnenia trestného rozsudku, že postačuje aj vedomá nedbanlivosť, na druhej strane cituje názor dovolacieho súdu vyjadrený v tejto veci (MObdoV/8/2002), v zmysle ktorého sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Súd prvej inštancie v odseku

1. odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdí, že pre nedovolené konanie Union banky postačuje aj vedomá nedbanlivosť a v odseku
2. zas, že je potrebné úmyselné konanie. Toto spôsobuje zmätočnosť napadnutého rozsudku. Nie je zrejmé, z akého právneho názoru súd pri rozhodovaní vychádzal.
3. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne prednesenou na pojednávaní uskutočnenom
4. marca 2022 a týkajúcou sa pokynu dovolacieho súdu (MObdoV/8/2002 a 2ObdoV/4/2019), aby si pripojil viaceré trestné spisy a tieto ako dôkaz vykonať. Súd daný pokyn ignoroval; porušil zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, pretože také zisťovanie nevykonal. V konečnom dôsledku tak súd prvej inštancie neakceptoval závery iných trestných vecí a akceptoval len jedno odôvodnenie rozhodnutia súdu. V dôsledku toho súd prvej inštancie vec nedostatočne právne posúdil, nevykonal dôkazy, ktoré vykonať mal. Opomenutie súdu vo vzťahu k iným trestným spisom spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a porušuje právo žalobkyne na spravodlivý proces. Porušenie princípu rovnosti, ak súd vychádzal z trestného rozsudku, pričom žalobkyňa nebola účastníkom trestného konania
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch trestného konania (ŠTS sp. zn. BB-3T/14/2012), v ktorom bola žalovaná v procesnom postavení poškodeného (s možnosťou aktívne ovplyvňovať konanie), zatiaľ čo žalobkyňa (ani jej predchodca) nebola účastníkom tohto trestného konania (nemala možnosť sa k záverom vyjadriť, rozporovať ich, navrhovať dôkazy či vyjadrovať sa k nim). Tým došlo k porušeniu princípu rovnosti strán. Súd prvej inštancie nepostupoval

pokynov dovolacieho súdu 33. Riadiac sa záväznými pokynmi dovolacieho súdu (MObdoV/8/2002 a 2ObdoV/4/2019) bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pripojiť si trestné spisy vo všetkých súvisiacich trestných veciach

záväzného pokynu. Nevykonanie dôkazov v zmysle pokynu dovolacieho súdu, dôkazov predkladaných žalobkyňou a nevykonanie trestného rozsudku ako dôkazu

1. Prvostupňový a odvolací rozsudok ŠTS (BB-3T/14/2012), ktoré si súd prvej inštancie zadovážil ako dôkazy nevykonal. Nevykonanie na nasledujúcom pojednávaní (
2. marca 2022) nemožno zhojiť konštatovaním súdu, že odpisy všetkých listín boli v priebehu konania stranám doručené a mali možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalobkyni bol v priebehu konania žalovanou doručený trestný rozsudok, neboli jej však doručené rozhodnutia v znení, ktoré si súd pripojil. Žalobkyňa hodnotí napadnutý rozsudok ako predčasný, vydaný bez dostatočného preskúmania veci, keďže nedošlo k vykonaniu dokazovania listinami zabezpečenými súdom, a zároveň nedošlo k zabezpečeniu a vykonaniu dôkazov, na čo bol súd prvej inštancie povinný v zmysle pokynov dovolacieho súdu.
3. Ďalej žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie dôkazy ňou predkladané (rozhodnutia v ďalších trestných veciach a výsluchy svedkov), nevykonal a nevysvetlil prečo ich opomenul a nebral ich do úvahy. Neviazanosť odôvodnením trestného rozsudku a princíp právnej istoty
4. Súd prvej inštancie nekriticky prevzal odôvodnenia trestného rozsudku, nepodrobil ho analýze, nevysporiadal sa s argumentáciou trestných súdov a nevykonal vlastné dokazovanie. To vzbudzuje pochybnosť, že súd sa považoval byť viazaný odôvodnením trestného rozsudku. Civilný súd je viazaný v rozsahu, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal a nie odôvodnením rozhodnutia. V ostatných veciach tak musí civilný súd vykonať samostatné dokazovanie. Tvrdenia v odôvodnení trestného rozsudku musí súd prvej inštancie podrobiť skúmaniu a vysporiadať sa s nimi, teda vykonať ich ako dôkaz.
5. Ďalej žalobkyňa uvádza, že trestné súdy rozhodujúce vo veci Ing. S. porušili princíp právnej istoty, keďže civilné súdy v tejto veci, ako aj trestné orgány vo veciach týkajúcich sa ďalších osôb zúčastnených na obchode (rozsudok Krajského v Ostrave sp. zn. 35T/4/2003 a konanie na Vrchnom štátnom zastupiteľstve v Olomouci č. 4VZv1/2001) rozhodli o tom, že Union banka nekonala vedome na škodu žalovanej skôr ako trestný rozsudok. Nemožno preto požadovať od civilných súdov, aby princíp právnej istoty dodržiavali práve voči rozhodnutiu, ktoré samotné tento princíp porušilo. Naviac žalobkyňa dopĺňa, že odôvodnenie trestného rozhodnutia nie je tou časťou, ktorá podlieha princípu právnej istoty. Porušenie daného princípu je len odchýlenie sa od zistení vo výrokovej časti rozhodnutia. Civilné súdy sa preto môžu odchýliť od konštatovaní uvedených v odôvodnení trestného rozsudku, ak odchýlenie bude vyplývať z nimi vykonaného dokazovania, ktoré sú povinné vykonávať aj v oblasti konania Union banky v čase nadobúdania zmeniek. Materiálne nedostatky napadnutého rozsudku 38.

žalobkyne bolo dôvodom vrátenia veci dovolacím súdom (2ObdoV/4/2019) nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí inštančných súdov vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným v trestnom konaní. V súvislosti so zmenkami boli vydané nasledovné rozhodnutia: trestný rozsudok, rozhodnutie Vrchného štátneho zastupiteľstva v Olomouci z

1. marca 2002 č. 4VZv1/2001 a rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z
2. apríla 2012 sp. zn. 35T 4/2003 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu v Ostrave“). Dôvodom ich skúmania je dohad, že zmenkový vzťah mohol vzniknúť na základe kauzálneho vzťahu. Taký dohad vyslovil bez dokazovania dovolací súd a vychádzal výlučne z odôvodnenia trestného rozsudku. Avšak v tejto veci, ako aj v trestných konaniach vedených súdmi v Českej republike bolo preukázané, že zmenky nemali a nemohli mať zabezpečovací charakter. Žalobkyňa poukázala na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená po tom ako SPP zmenky vystavil a ako ich odovzdal do úschovy Union banke. Preto nemohla mať Union banka vedomosť o existencii zmlúv, ku ktorých zrušeniu došlo až po odkúpení zmeniek Union bankou a vyplatení ich ceny. Následne žalobkyňa uvádza nasledovné časti k podmienkam

§ 17

ZZŠ, a to úmyselné konanie majiteľa zmenky (nepostačuje vedomá nedbanlivosť), existencia úmyslu v čase nadobúdania zmenky a vznik škody dlžníkovi.

1. Ing. S. bol uznaný vinným z pokusu trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku formou spolupáchateľstva, pričom trestné súdy nekonštatujú vznik škody. SPP ako žalovaný nebol poškodený a z celej veci profitoval. Union banka ako pôvodný vlastník zmeniek, tieto finančné zmenky kúpila a vyplatila kúpnu cenu, ktorá sa dostala do dispozície a priameho riadenia zo strany žalovanej. České súdy oslobodili spod obžaloby všetky osoby (pán L.) za kauzu týkajúcu sa tejto veci a konštatovali, že Union banka nemala vedomosť o fiktívnych zmluvách medzi SEZOOZ GROUP a SPP. Trestné konanie voči Ing. S.
2. Trestný rozsudok je proti Ing. S. ako osobe, ktorá nepôsobila ako zástupca Union banky, ale ako zamestnanec žalovanej. Predmetom vyšetrovania boli najmä okolnosti, ktoré sú na jeho strane a strane žalovanej. Pre civilný súd nie je záväzný právoplatný výrok o vine konkrétnej osoby vyslovený len slovenskými súdmi. Rovnakú viazanosť má aj voči trestným rozhodnutiam iných krajín, s ktorými má Slovenská republika podpísanú dohodu o vzájomnom uznávaní rozhodnutí, resp. na úrovni Európskej únie. Preto súd musí rovnakú vážnosť venovať rozhodnutiam trestných orgánov v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike.
3. ŠTS riešil veci, ktoré neboli pre jeho rozhodnutie dôležité a abstrahoval si kompetencie riešiť veci, ktoré spadajú do kompetencie civilných súdov, pričom v danej časti je odôvodnenie trestného rozsudku nepreskúmateľné, nepodložené dokazovaním a vzájomne rozporné. Žalobkyňa ešte podotkla, že okrem žalovanej, časť subjektov, ktorých sa odôvodnenie trestného rozsudku týka, nemala možnosť relevantne ovplyvniť rozhodovanie ŠTS.
4. Ako príklad nesprávnosti uvádza nasledovnú časť odôvodnenia trestného rozsudku, s ktorou sa treba

štvrtého uznesenia dovolacieho súdu vysporiadať: „záväzky medzi SPP a UB vysporiadané nie sú a SPP má ako zmenkový dlžník voči UB 350 mil CZK BEZ AKÉHOKOĽVEK PROTIPLNENIA ... prijatím plnenia zo strany SPP by teda došlo k bezdôvodnému obohateniu.“ Z trestného rozsudku však nie je zrejmé ako toto súd zistil, pričom by sa musel vysporiadať s tým, že obchodná spoločnosť SEZOOZ GROUP z peňazí Union banky vyplatila žalovanej alebo uviedla do jej dispozície prakticky celú sumu poníženú len o dohodnutú províziu pre SEZOOZ GROUP. Preto žalovaná nie je v tejto kauze poškodeným subjektom. Odmietaním úhrady zmenkovej sumy sa žalovaná obohacuje na úkor Union banky, resp. žalobkyne. SPP dostalo z úveru poskytnutého Union bankou: 70 000 000 CZK prevodom na účet SPP od SEZOOZ GROUP, 10 000 000 CZK prevodom na účet SPP od SEZOOZ GROUP, 135 762 497 CZK prevodom na účet GLOBE 21 od SEZOOZ GROUP (nové vedenie SPP potvrdilo, že v GLOBE 21 mali účasti, výpoveď Ing. G.) a 40 000 USD (1 209 520 CZK; kurz 30,328) prevodom na účet SPP od SEZOOZ GROUP; t. j. spolu 216 972 017 CZK. K danej sume treba pripočítať dohodnuté provízie pre pána L., E., či IMC Burzovní společnosť (ako potvrdili vo svedeckých výpovediach) a nákupy cenných papierov, ktoré boli vykonané v mene a na pokyn SPP.

1. Obchodná spoločnosť SEZOOZ GROUP a pán L. konali na účet SPP a vykonávali úkony v jeho mene. Viacerí svedkovia potvrdili (tretie osoby, osoby z prostredia SPP a sám pán L.), že SPP udelilo pánovi L. plnú moc. Potvrdili to svedkovia V. S., či pán T., ktorí potvrdil, že akcie nakupoval pre SPP, kedy V. L. sa mu preukázal plnou mocou od žalovanej. Potvrdzuje to Ing. E., ako aj konanie Ing. O. a Ing. S.. To, že SEZOOZ GROUP, či pán L. akcie nakupoval pre SPP dokazuje aj rad listinných dôkazov. Žalobkyňa poukazuje na výpoveď svedka S., ktorý povedal, že už v januári 1999, krátko po transakciách s akciami, sa v médiách objavili správy, že L. nakupoval akcie pre SPP.
2. Nové vedenie SPP rokovalo s I.M.C. Burzovní společnost, a.s. ohľadom akcií Chemapol Group a nezrušilo plnú moc pánovi L.. Reakciou nového vedenia SPP je okrem vymáhania uznanej sumy voči SEZOOZ GROUP odmietanie úhrady zmeniek, za ktoré SPP dostalo finančné plnenie, o ktoré sa obohatilo.
3. Nemožno tak ako celkovo relevantné, už vôbec nie pre účely posúdenia dobromyseľnosti Union banky, posudzovať existenciu fiktívnej kúpnej zmluvy medzi SEZOOZ GROUP a SPP na kúpu technologických zariadení. Zástupcovia SPP nemohli byť danou zmluvou uvedení do omylu, keďže ju podpísali a museli o nej vedieť.
4. Toto všetko ŠTS v odôvodnení trestného rozsudku ignoroval a na základe vyššie citovanej konštrukcie o neexistencii protiplnenia pre SPP staval ďalšie zistenia. Základ odôvodnenia trestného rozsudku je

žalobkyne teda nesprávny, keďže žalovaná protiplnenie dostala. ŠTS konštatoval, že otázku dobromyseľnosti majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní nemôže riešiť ako meritórnu, ale v určitých súvislostiach ju pri rozhodovaní o vine musí riešiť ako predbežnú, a to bez viazanosti iným rozhodnutím. ŠTS však konkrétne neuviedol „určité súvislosti“ a bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatuje, že „osoby konajúce za UB pri krokoch súvisiacich s odkúpením zmenky, a to v súčinnosti s obžalovaným V. (T., I., O.) pri tomto konaní disponovali vedomosťou o skutočnom účele úkonov, predchádzajúcich vystaveniu zmeniek a nasledujúcich po ňom vrátane vytvárania vecne nepodloženého záväzku pre SPP.“ Tiež ŠTS uvádza, že v prípade vedomého konania na škodu vystaviteľa zmeniek postačuje aj vedomá nedbanlivosť. Uvedené konštatovanie ŠTS nepodložil vykonaným dokazovaním, neodôvodňuje a je v rozpore s výpoveďami svedkov, s listinnými dôkazmi a zisteniami trestných súdov Českej republiky vo veciach obžalovaného L.. Trestné konanie voči V. L.

1. Krajský súd v Ostrave vo svojom právoplatnom rozsudku (z
2. apríla 2012 sp. zn. 35T/4/2003), ktorým bol V. L. oslobodený spod obžaloby v časti tykajúcej sa tejto kauzy, uvádza po 10 rokoch dokazovania odlišné zistenie, a to že Union banka nekonala na škodu SPP, naopak sama bola poškodená a uvedená do omylu. Toto trestný súd podporuje dôkazmi, napríklad výpoveďami svedkov, ktoré žalobkyňa bližšie v odvolaní priblížila. Ide o nasledovné osoby: V. L., Ing. O., Ing. T., Ing. M., Ing. G., Ing. P., Ing. E., MUDr. K. Z., Ing. Z., Ing. N., K. I., Ing. I., I. T., Ing. G., S. S., Ing. E. a Ing. S.. Žalobkyňa zhodnotila, že sedemnásť svedkov potvrdilo, že Union banka považovala zmenky za finančné a nevedela o žiadnej zmluve medzi SEZOOZ GROUP a žalovanou a že žalovaná mala z financií poskytnutých zo strany Union banky prospech. Žalobkyňa tieto dôkazy predložila, súd prvej inštancie ich však nevzal do úvahy a nevykonal výsluch pána L.. Súd nevzal do úvahy ani iné rozhodnutia trestných orgánov napriek tomu, že ich žalobkyňa predložila a toto nezdôvodnil. Trestné konanie voči zástupcom Union banky
3. Štátny zástupca Vrchného štátneho zastupiteľstva v Olomouci svojím uznesením z
4. marca 2002 č. 4 VZv 1/2001 (ďalej len „uznesenie Vrchného štátneho zastupiteľstva“) zastavil trestné konanie voči zástupcom Union banky vo veci tejto kauzy. V danom konaní sa skúmali úkony Union banky a nie v konaní o vine Ing. S.. Právoplatne sa dokázalo, že Union banka nekonala vedome na škodu dlžníka. Orgány činné v trestnom konaní nezistili, že by bol Ing. O. pri podpísaní zmeniek uvedený do omylu, ďalej, že nie sú vierohodné dôkazy o vedomosti obvinených O. a T. o fiktívnosti obchodných vzťahov medzi SPP a SEZOOZ GROUP a že nebola preukázaná vedomosť obvinených o fiktívnych zmluvách medzi danými právnickými osobami a v rámci eskontného úverového vzťahu odkupovala jednoduché zmenky výstavcu. Žalobkyňa má za to, že dané rozhodnutie je dôkazom rovnakej sily ako odôvodnenie trestného rozsudku. Napriek tomu, že rozhodnutie predložila súdu prvej inštancie, tento ho nevzal do úvahy, čo neodôvodnil a nevykonal ho ako dôkaz.
5. Na záver žalobkyňa skonštatovala, že napadnutý rozsudok trpí tak procesnými vadami, ako aj nedostatkami vecnej stránky zistenia veci. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie, a to ani len v miere

pokynov dovolacieho súdu, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pripojením si trestných spisov, ich analýzou a výsluchom svedkov by súd mohol vec riadne preskúmať, k čomu však nedošlo. Súd prvej inštancie dospel na základe jedného dôkazu, ktorý zobral do úvahy k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 50.

žalobkyne samotná žalovaná iniciovala záujem o získanie finančných prostriedkov od Union banky a na tento účel jej štatutárny orgán vykonal právne úkony, ktoré ju zaväzujú. Union banka za zmenky zaplatila zistenú sumua je preukázaný rozsah a účel ich použitia

záujmu a na prospech žalovanej. Vzhľadom na to je v logickom rozpore tvrdenie o konaní Union banky na škodu SPP. Žalovaná ani nepreukázala akú škodu jej Union banka spôsobila, prípadne mala spôsobiť a žiadnu ani necharakterizuje, čo je časťou materiálneho riešenia sporu. Nové vedenie žalovanej usporiadalo vzťahy s obchodnou spoločnosťou SEZOOZ GROUP. Vyjadrenie k odvolaniu

1. Žalovaná sa včas vyjadrila k odvolaniu. Má za to, že odvolacie dôvody neobstoja, a preto navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch a žiada o priznanie náhrady trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Viazanosť trestným rozhodnutím
2. Vo vzťahu k viazanosti všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní poukázala žalovaná na nález Ústavného súdu z
3. novembra 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011 a uvádza, že ústavne súladný výklad § 135 OSP je, aby osoby zúčastnené na rozhodovaní o veci boli viazané odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a súdom boli zistené, čo platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. Má za to, že § 193 ods. 2 vety druhej (pravdepodobne mala na mysli § 135 ods. 2 vety druhej OSP, pozn. súdu) neumožňuje procesnému súdu, aby si vytvoril na predbežnú otázku názor nezávisle od výsledku konania, ku ktorému už došiel a právoplatne rozhodol iný súd v trestnom konaní. Všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať správnosť a záväznosť právoplatných trestných rozsudkov a nepatrí im zasahovať do právnych vzťahoch založených právoplatnými rozsudkami iných súdov, ktorými sú viazaní. Žalovaná poukazuje na protirečenie si žalobkyne, ak žalobkyňa na jednej strane namieta, že nebola zúčastnená trestného konania, v ktorom bol vydaný trestný rozsudok a na druhej strane cituje rozsudky českých súdov považujúc ich sa smerodajné v tejto veci, napriek tomu, že príslušného konania sa žalobkyňa nezúčastnila. U orgánoch činných v trestnom konaní sa predpokladá právna erudícia. Je im zverené riešenie všetkých právnych otázok súvisiacich s trestným konaním, aj keď nespadajú do oboru trestného práva. V rámci riešenia predbežnej otázky sa môže jednať o otázku z ktoréhokoľvek právneho odboru, či už hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu. Jedná sa o vyriešenie otázky, či určitý znak skutkovej podstaty trestného činu, ktorého obsah určuje iný právny predpis v konkrétnom prípade je, či nie je naplnený. Keďže predbežná otázka je vždy otázkou právnou, nie je nutné ani možné ju dokazovať. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vyhodnotiť a vyriešiť predbežnú otázku samostatne, t. j. bez akéhokoľvek podnetu a bez akejkoľvek pomoci. Námietky žalobkyne sú

žalovanej zásahom do právoplatnosti rozsudkov vydaných v inom konaní, ktorým je súd viazaný. Nepostupovanie

pokynov dovolacieho súdu 53. Žalovaná sa následne vyjadruje k odvolacím námietkam týkajúcim sa porušenia povinnosti postupovať

pokynov dovolacieho súdu a nevykonania dokazovania týkajúceho sa dôkazov predkladaných žalobkyňou v ďalších trestných veciach a výsluchom svedkov. Považuje ich za nesprávne a v niektorých smeroch za rozporné s § 193 CSP a § 7 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „TP“). Tvrdí, že z výroku o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto spáchal je daný tým do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudicionálny záver. Je žiadúce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na to kompetentných orgánov, a len ultima ratio prikročil v odôvodnených prípadoch ku korekcii záverov iných kompetentných orgánov. Záväzný je výrok rozhodnutia súdu, avšak výrok vychádza z dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci konania pred súdom, pričom odôvodnenie ho vysvetľuje. To znamená, že nie je možné, aby výrok rozsudku vyhlásený v trestnom konaní nezodpovedal výsledkom dokazovania, pričom tento výrok o odsúdení a uložení trestu je zhrnutý v odôvodnení rozsudku. Právna istota

1. Súd prvej inštancie bol pri svojom rozhodovaní viazaný štvrtým uznesením dovolacieho súdu, ako aj rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu. Nebol však viazaný trestnými rozsudkami vydanými v Českej republike, pretože rozhodnutia českých súdov nie sú záväzné pre slovenské súdy a nemožno ich považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ďalej žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2365/2007, v zmysle ktorého nie je súd v občianskoprávnom konaní v zmysle § 135 ods. 1 OSP viazaný odsudzujúcim cudzozemským rozhodnutím, ktoré nebolo na území Českej republiky uznané. V tomto prípade rozsudky vydané v Českej republike neboli uznané v Slovenskej republike, žalobkyňa takýto dôkaz nepredložila, a preto súd na ne nemôže prihliadať. Materiálna stránka veci
2. Poukaz žalobkyne na trestné konania V. L. a na výpovede svedkov Ing. O., Ing. I., Ing. M., Ing. G., Ing. P., Ing. E., MUDr. K. Z., Ing. Z., Ing. N., K. I., Ing. I., I. T., Ing. G., S. S., Ing. E. označila žalovaná za zúfalý pokus v snahe dosiahnuť zmenu výsledkov dokazovania v trestnom konaní, výsledkom ktorého bol trestný rozsudok.
3. Ďalej uvádza, že v rámci dovolania zo
4. februára 2019 poukázala na podstatné skutočnosti, ktoré preukázali, že Union banka konala vedome na ujmu dlžníka. Tento záver má byť preukázaný listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov. Ako to tvrdil L., Union banka v snahe získať pre seba majetkový prospech, vymyslela celý podvodný obchod, o čom svedčia listinné dôkazy, keďže ešte pred podpísaním samotných zmeniek sa aktívne angažovala prostredníctvom svojich zamestnancov na správnosti a platnosti vyhotovenia zmeniek, aby tieto nemali chybu. Tieto zmenky si ešte pred ich podpisom nechala priniesť do svojho sídla, o čom svedčí výpoveď O., prekontrolovala ich, pričom dobre vedela, že žiadna kauza sa k týmto zmenkám neviaže, jedná sa o čistý podvod, pretože žiadne technologické zariadenie sa nemalo financovať ani odkupovať, sama aktívne konala pri prevzatí zmeniek a V. L. iba poslúžil na to, aby boli indosované na jeho spoločnosť SEZOOZ GROUP a aby následne SPP ako žalovaný už nemohol činiť kauzálne námietky. V skutočnosti však V. L. tak ako vypovedal a nič na tom nemení ani zmena jeho výpovede, vystupoval ako sprostredkovateľ a nikdy ani predmetné zmenky neprevzal.
5. V priebehu celého konania, ale aj samotným trestnoprávnym konaním bolo preukázané, že Union banka vedela, že splnením zmenkového záväzku si štátny podnik SPP musí škodu uplatňovať proti málo solventnej spoločnosti SEZOOZ GROUP so značnými nákladmi, neistým úspechom a ďalekým časovým horizontom, že štátny podnik SPP, na základe dohodnutého scenára bude platiť spoločnosti SEZOOZ GROUP, čo sa aj stalo
6. decembra 1998 vo výške 10 000 000 USD, ale Union banka na prevod ani neupozornila, hoci mala zmenky v úschove. Union banka vedela, že kúpna zmluva a ostatné nadväzujúce dokumenty sú simulované a vedela tak o všetkých námietkach štátneho podniku SPP voči SEZOOZ GROUP. Z uvedeného jednoznačne vyplýva tak ako to uzavrel aj konajúci trestný súd, že Union banka konala vedome na škodu štátneho podniku SPP.
7. Najmenej presvedčivou skutočnosťou je

žalovanej, že žalobkyňa (pravdepodobne má namysli Union banku ako pôvodnú žalobkyňu, pozn. najvyššieho súdu) vyplatila a poukázala dohodnutú kúpnu cenu viac ako 324 000 000 Kč, teda dodržala kúpnu zmluvu o prevode zmeniek a spôsobila žalovanej prospech a nie škodu, ide o prekvapujúce a zavádzajúce tvrdenie. Tvrdenie žalobkyne o spôsobení prospechu žalovanej pri prevode zmeniek na seba za zisk je v rovine ničím nepodloženého vykonštruovaného tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazu, dokonca v rozpore so všetkými zisteniami orgánov činných v trestnom konaní. Indosáciou zmeniek sa žalobkyňa zaradila medzi veriteľov, ktorí majú zhoršiť postavenie zmenkového dlžníka tým, že zmenku indosovali za účelom navodenia abstraktného účinku indosamentu. 59. Ak žalobkyňa tvrdí, že nemala záujem zbaviť prvého majiteľa, SEZOOZ GROUP, uplatnenia námietok voči žalovanej, tak je to absurdné a nezmyselné tvrdenie. Ustanovenie § 17 ZZŠ hovorí o zodpovednosti majiteľa pri nadobúdaní zmenky na jeho vedomé konanie na škodu dlžníka a nie na škodu predchádzajúceho majiteľa zmenky.

tohto ustanovenia ide o uplatňovanie námietok zo strany dlžníka (v danom prípade žalovanej) a nie zo strany predchádzajúceho majiteľa. 60. Žalobkyňa sa snaží zastrieť svoj právny úmysel, ktorým sledovala zbaviť možnosti uplatnenia námietok práve žalovanú. To je odpoveď, prečo tak rýchlo po podpísaní zmeniek „pod réžiou Union banky“ došlo k indosácii zmeniek na Union banku. Union banka vedela aj to, že finančné prostriedky sa mali poskytnúť žalovanej bez indosácie zmeniek, ktoré sa mali

výslovného znenia kúpnej zmluvy uložiť v Union banke do úschovy. To potvrdzuje aj skutočnosť, že zástupca Union banky zmenky skutočne prevzal, a to na základe dohody, ktorá bola uzavretá v ten istý deň ako kúpna zmluva (protokol o odovzdaní a prevzatí zmeniek). Aj tieto skutočnosti dokazujú, že žalobkyňa konala vedome na škodu žalovanej. Vychádzajúc z uvedeného je v danej veci rozhodujúca vedomosť žalobkyne o námietkach v čase prevodu zmeniek a jej konanie na škodu dlžníka.

1. Pokiaľ sa jedná o prednesené vyjadrenia právneho zástupcu na pojednávaní ohľadne plnenia v prospech SPP, po niekoľkýkrát a opakovane žalovaná tvrdí, že neobdržala žiadne plnenie od Union banky a ani od súčasnej žalobkyne a pokiaľ išlo o nejaké plnenie, boli to plnenia v súvislosti s inými transakciami, ktoré boli uzavreté medzi vtedajším generálnym riaditeľom Ing. O. a V. L. (čl. 2687 spisu, kde L. uviedol, že pokiaľ hovoril o zmluve medzi SPP a obchodnou spoločnosťou SEZOOZ GROUP, tak táto zmluva sa týkala iných finančných transakcií). Tvrdenie žalobkyne, že Union banka vyplatila SPP dlžnú sumu je nielenže nepravdivé, ale aj zavádzajúce. Žalobkyňa nepredložila o tejto skutočnosti žiaden doklad, ktorý naviac ani neexistuje. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že Union banka plnila obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP a toto bolo preukázané aj v trestnom konaní, kedy na to súdy pri svojom rozhodovaní poukázali.
2. Žalobkyňa (pravdepodobne mala na mysli, že žalovaná, pozn. súdu) preukázala, že SPP od Union banky ani od SEZOOZ GROUP neobdržala žiadne plnenie a žalobkyňa toto svoje nepravdivé tvrdenie ničím nepreukázala a ani preukázať nemohla. Union banka teda nadobudla zabezpečovacie zmenky zmenkovým spôsobom a pri ich nadobúdaní konala vedome na škodu dlžníka. Abstraktnosť zmenkovej pohľadávky, ktorú Union banka nadobudla sa však nematerializovala, dlžníkovi, teda žalovanej, voči nadobúdateľovi zostávajú zachované i po osamostatnení zmenky všetky námietky, ktoré mohol uplatniť voči prevodcovi zmenky. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nemá nič spoločné s podvodným konaním Union banky so svojim zmluvným partnerom, ktorého si sama vybrala a s ktorým uzatvárala rôzne zmluvy, aj kauzálne zmluvy, k predchádzajúcim zmenkám. To

žalovanej svedčí o tom, že on sám vedel a priznal podvodné konanie Union banky na škodu dlžníka a že prevod so SEZOOZ GROUP na Union banku bol vykonaný so snahou dosiahnuť abstraktný účinok rubopisu, a to za účelom sťaženia procesného postavenia vystaviteľa, čo je konaním na škodu žalovanej. Odvolacia replika 63. Žalobkyňa tvrdí, že súd sa mal zaoberať a podrobiť konfrontácií vydané rozhodnutia v trestných veciach aj českých súdov, ktoré vzájomne súvisia s prejednávanou vecou. Až na základe konfrontácie a vyhodnotenia si odporujúcich skutočností mal pristúpiť k hodnoteniu dôkazov a k následnému spravodlivému zdôvodneniu rozhodnutia. Žalobkyňa sa nezúčastnila žiadneho z uvedených trestných konaní, v ktorom by mohla uplatňovať svoje práva a využiť princíp „rovnosti zbraní“, nedáva potom žiadnu vnútornú logiku to, aby sa do úvahy bralo iba jedno súvisiace trestné konanie bez toho, aby sa ignorovali dôkazy a skutočnosti vyplývajúce z ostatných trestných konaní, ktoré s prejednávanou vecou tak isto súvisia. Súd prvej inštancie sa takýmto selektívnym dôrazom iba na závery vyplývajúce z trestného rozsudku chcel vyhnúť navzájom si odporujúcim dôkazom. Takýto postup má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, pretože je povinnosťou súdu vyhodnotiť a zdôvodniť jednotlivé dôkazy, a to aj vzájomne si odporujúce a dostatočne zrozumiteľne uviesť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. 64.

žalobkyne je pre civilný súd záväzný len samotný výrok trestného rozhodnutia a nie odôvodnenie, a preto je povinnosťou civilného súdu vykonať samostatné dokazovanie aj vo veciach, ktoré sú súčasťou odôvodnenia. 65. Súd prvej inštancie bol povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 CSP), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia v tejto veci (druhé uznesenie dovolacieho súdu) neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal, a tiež aby sa vyporiadal s tým, prečo rozhodol inak ako v predchádzajúcich rozhodnutiach v tej istej veci. Súd prvej inštancie nepostupoval objektívne, ak v hodnotiacej časti neopodstatnene vybral len určité dôkazy, ktoré viedli k jednostrannému záveru. Aj z tohto dôvodu, keďže takéto odôvodnenie absentuje, je napadnuté rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti. 66.

žalobkyne je potrebné v rámci dokazovania vedomosti Union banky o konaní na škodu žalovanej skúmať všetky trestné konania, ich priebeh a výsledky; pripojiť si trestné spisy, vykonať ich podrobnú analýzu, vysporiadať sa s ich závermi a v prípade potreby doplniť dokazovanie. Odvolacia duplika 67. Žalovaná uviedla, že

§ 163

TP musí rozsudok obsahovať odôvodnenie , pričom ďalej špecifikovala náležitosti odôvodnenia. Trestný rozsudok v rámci svojej štruktúry je záväzný pre toto konanie. Ustanovenie § 193 CSP neumožňuje súdu, aby si vytvoril na predbežnú otázku iný názor. 68. Žalobkyňa navrhla skúmať všetky trestné konania, ich priebeh a výsledky.

žalovanej však prieskum trestného rozsudku, ako aj rozhodnutí českých súdov je zásah do právoplatnosti rozsudkov vydaných v trestnom konaní. Takýto návrh nemá oporu v zákone a medzinárodnej zmluve, je porušením právnych predpisov na úseku civilného, trestného a medzinárodného práva.

1. Vykonané dôkazy, ktoré sú zhrnuté v rozsudkoch vo veciach prejednávaných ŠTS a najvyšším súdom sú v úplnej zhode aj s dôkazmi, ktoré boli predložené konajúcemu súdu.
2. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 3 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bol napadnutý rozsudok vydaný (§ 359 CSP), proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po nariadení pojednávania a zopakovaní dokazovania (§ 385 ods. 1, § 383, § 177 ods. 1 a § 188 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že vo veci musí rozhodnúť sám [§ 390 CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm. b) CSP], a to tak, že napadnutý rozsudok mení (§ 388 CSP) v jeho celom rozsahu, keď zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti v celom rozsahu a žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, trov odvolacieho konania a trov dovolacieho konania. 71.

§ 390

CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak:

1. a)rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
2. b)odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 72.

§ 389ods.

1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 73.

§ 388

CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 74.

§ 175ods.

1 OSP, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie. 75.

§ 175ods.

4 OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz. 76.

§ 193

CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 77.

§ 194

C