ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica. Nesúhlas odôvodnil tým, že ide o obchodnoprávny spor, pretože žalobkyňa si uplatnila nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako veriteľom a spoločnosťou Wine&Food Group s.r.o. ako dlžníkom, pričom uvedený právny vzťah sa spravuje ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o ručenie konateľa/spoločníka obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky obchodnej spoločnosti, preto kauzálne príslušným súdom na prejednanie obchodnoprávnych sporov je pre obvod Krajského súdu v Trnave Okresný súd Trnava. 2.
1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 3.
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 4.
1 a 2 CSP ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 5.
1 a 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
týchto ustanovení, riešia sa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani
týchto predpisov, posúdia sa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 6.
1 a 7, ods. 8 a 9 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Pri použití tejto časti zákona
odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 7.
g) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave.
CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor
druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno
ustanovení § 261 a § 262 Obchodného zákonníka považovať za obchodný záväzkový vzťah
tretej časti Obchodného zákonníka. 10. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd pri posudzovaní nesúhlasu s postúpením sporu dospel k záveru, že hoci je žalovaný fyzickou osobou, ide o záväzok, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v súlade s § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka. Keďže ide o obchodnoprávny spor, nesúhlas Okresného súdu Senica s postúpením mu sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Ndc/10/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 18/2017, uviedol, že „fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi.“ S uvedeným záverom sa senát posudzujúci nesúhlas s postúpením sporu v danom prípade stotožnil, preto žalovaného ako fyzickú osobu s úzkou väzbou k obchodnej spoločnosti ako jej konateľa a spoločníka, nemožno
názoru najvyššieho súdu považovať za spotrebiteľa, keď prevzal ručenie za (obchodnoprávny) záväzok tejto spoločnosti riadne a včas vrátiť úver spolu s úrokmi a poplatkami v súlade so zmluvou o úvere.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.