ustanovenia § 390 ods. 1 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového konania v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CMP"), pretože exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odvolacieho súdu lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie začala oprávnenému plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení, t. j. od
a) CSP odmietol bez toho, aby sa ním vecne zaoberal. O trovách odvolacieho konania rozhodol
ustanovenia § 52 CMP. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený (ďalej aj „dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietal nesprávne počítanie lehoty na podanie odvolania odvolacím súdom, ktorý ju nepočítal od doručenia uznesenia oprávnenému, ale od skoršieho doručenia domnelému právnemu zástupcovi, ktorý ho však nezastupoval. Odmietnutím odvolania oprávneného tak došlo k odopretiu práva na prístup k súdu, čo zakladá dovolací dôvod
ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Uviedol, že advokáta splnomocnil iba na nahliadnutie do súdneho spisu, bez čoho by nebola možná príprava sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že ak advokát nahliadne do súdneho spisu, preberie tým aj zastupovanie v konaní, v rámci ktorého do spisu nahliadol a tomuto následku nemôže nijako zabrániť, a až následne môže plnú moc vypovedať. Dôsledkom tohto právneho názoru odvolacieho súdu je nemožnosť advokáta nahliadať do súdneho spisu bez prevzatia zastupovania v dotknutom konaní; takýto názor však nemá oporu v právnom poriadku. Aj zákon o advokácii pripúšťa odmietnutie prevzatia zastupovania z rôznych dôvodov, napríklad pre pracovnú zaťaženosť. 3.1.
oprávneného odvolací súd svoje právne posúdenie plynutia lehoty na odvolanie založil na ustanovení § 92 ods. 2 CSP,
ktorého splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Takéto právne posúdenie však nezodpovedá účelu a zmyslu tejto právnej úpravy. Zákaz obmedziť zastúpenie udelené na zastupovanie v konaní sa logicky môže týkať iba splnomocnenia udeleného na zastupovanie v konaní. Oprávnený však neudelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní, ani len na jeden procesný úkon v konaní, ale výlučne na nahliadnutie do spisu, ktoré síce predstavuje právo odvodené od postavenia účastníka, ale týka sa iba získavania informácií o priebehu konania. Nahliadnutie do spisu nie je procesný úkon. Z textu splnomocnenia
oprávneného vyplýva, že advokát síce môže za oprávneného vykonávať všetky procesné úkony, avšak výlučne vo veci nahliadania do spisu (..."ho obhajoval, resp. vo všetkých veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal a ich plnenie potvrdzoval", tieto úkony sú však limitované ich predmetom „to všetko vo veci na nahliadnutie do súdneho spisu vedeného na Mestskom súde Bratislava II sp. zn. B4-56Em/8/2018"). Záver odvolacieho súdu, že predmetné plnomocenstvo je potrebné považovať za generálnu plnú moc, nemá oporu v texte splnomocnenia a už vôbec nie vo vôli oprávneného ako splnomocniteľa. 3.2. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že
právneho názoru odvolacieho súdu nie je možné zastupovanie účastníka samostatne (iba) v konaní o prieťahoch pred ústavným súdom, ale vždy musí byť spojené so zastupovaním v základnom konaní. Takéto povinné zlúčenie zastúpení však z právneho poriadku nevyplýva a preto by nemalo byť vynucované ani výkladom zákona. Už súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď uznesenie o zastavení konania doručoval právnemu zástupcovi splnomocnenému iba na nahliadnutie do súdneho spisu, nie priamo oprávnenému. Nesprávne postupoval aj odvolací súd, ak počiatok plynutia lehoty na podanie odvolania počítal od skoršieho doručenia právnemu zástupcovi splnomocnenému iba na nahliadnutie do súdneho spisu, a nie od neskoršieho doručenia oprávnenému. Odmietnutím odvolania ako oneskorene podaného tak odvolací súd odoprel oprávnenému prístup k súdu a porušil jeho právo na spravodlivý proces.
ktorého sa na konania
tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 a § 77 CMP o dovolaní neupravujú prípustnosť dovolania vo veci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých inak ako CSP, táto otázka sa posudzuje
ustanovení CSP. 6.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7.
f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP, sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (rozhodnutie Ústavného súdu SR zn. I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Porušením práva na spravodlivý proces
ustanovenia § 420 písm.
ktorého splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Oprávnený tvrdil, že advokátovi Mgr. Šárnikovi neudelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní, ani len na jeden procesný úkon v konaní, ale výlučne na nahliadnutie do spisu, ktoré síce predstavuje právo odvodené od postavenia účastníka, ale týka sa iba získavania informácií o priebehu konania.
1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. 14.
2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. 15.
1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky"). Odsek 3 tohto ustanovenia ďalej upravuje, že ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 16. Z Civilného sporového poriadku vyplýva, že advokátovi v spore možno udeliť iba procesné splnomocnenie, ktoré nemožno obmedziť iba na niektoré právne úkony (teda udeliť jednoduché splnomocnenie). Vo všeobecnosti platí, že ak v sporovom konaní urobí zástupca úkon v mene zastúpenej strany, musí mať súd písomným splnomocnením preukázanú existenciu a rozsah zastúpenia. Bez splnenia tejto podmienky nekoná súd so zástupcom a sporovú stranu nepovažuje za zastúpenú. Súd počas celého sporového konania skúma, či sú splnené procesné podmienky, teda podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP). Absencia riadneho splnomocnenia je vždy odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, pri ktorom musí súd urobiť vhodné opatrenia
ustanovenia § 161 ods. 3 CSP. Vhodným opatrením je zaslanie výzvy zástupcovi, prípadne aj sporovej strane, na predloženie riadneho splnomocnenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2022, 352 s).
výsledku zisťovania posudzovať, či oprávnený podal odvolanie v stanovenej lehote.
povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Po vrátení veci odvolací súd vyzve oprávneného, či udelil advokátovi splnomocnenie na zastupovanie v konaní a
výsledkov zisťovania, v nadväznosti na obsah splnomocnenia zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.