Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7CdoPr/11/2025 Identifikačné číslo spisu: 8717208821 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Valentová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 435CSP.

Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia a z iných než dovolateľom uplatnených dôvodov napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Ak teda dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania.

18. Požiadavka, aby dovolateľ v dovolaní uviedol, v čom vidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania, je podľa citovaného procesného ustanovenia obligatórnou náležitosťou dovolania. V posudzovanom prípade síce dovolateľka v dovolaní úplne jednoznačne uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm.

1. f)CSP, ale v súlade s § 431 ods. 2 CSP nešpecifikovala, v čom konkrétne spočíva ňou definovaná vada zmätočnosti konania (nepreskúmateľnosť zodpovedania odvolacej námietky nemožnosti od zamestnávateľa spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie zamestnanca) predpokladaná v § 420 písm.
2. f)CSP. Dovolateľka vo svojom dovolaní v tejto súvislosti neuviedla žiadne relevantné, resp. vecné argumenty, iba prezentuje nesúhlas a nespokojnosť s rozhodnutiami súdov a s vysporiadaním sa s jej odvolacou argumentáciu. Ani z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) nie je možné vyvodiť, v čom konkrétnom, v ktorom adresnom procesnom postupe dovolateľka vidí porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Výhrady dovolateľky v tomto smere sú zásadne len všeobecné, čím dovolateľka nevymedzila uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP.

19. V danej súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek dovolania z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm.

1. f)CSP, správnosť právnych záverov (v danom prípade namietanie konania žalobkyne v rozpore s čl. 2. a 5. Základných zásad Zákonníka práce), ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Navyše do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zásade nepatrí ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). 20. Znamená to, že nesprávne právne posúdenie veci dovolateľka neprípustne namietala cez dovolací dôvod podľa § 420 písm.
3. f)CSP. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP 21. Žalovaná prípustnosť podaného dovolania bez náležitého determinovania vyvodzovala aj z ustanovení § 421 ods. 1 písm.
5. b)CSP. 22. V súvislosti s dovolaním žalobcu podaným podľa § 421 ods. 1 CSP najvyšší súd uvádza, že okrem formálneho označenia ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
6. b)CSP žalovaná, kvalifikovane zastúpená advokátom, v podanom dovolaní formulovala právnu otázku, ktorú mal odvolací súd vyriešiť nesprávne, konkrétne či „Je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, ak od dania výpovede ubehla už dlhšia doba, zamestnanec má inú prácu, vzťahy na pracovisku sú medzi zamestnancami vážne narušené a manžel žalobkyne je obžalovaný zo zločinu, ktorý sa týka zamestnávateľa podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce?". 23. Dovolateľka v rozsahu prípadného nesprávneho právneho posúdenia veci nesúhlasila s rozhodnutiami nižších súdov, v dovolaní ale v súvislosti s vymedzeným dovolacím dôvodom v konkrétnom predostrela novú právnu argumentáciu, ktorá nebola predmetom odvolania. Dovolací súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že k procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí aj to - v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania - že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na dôvody vymedzené v odvolaní. Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 360 a § 362 CSP) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala. (primerane pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/279/2010). 24. Dovolací súd v súvislosti s dovolaním žalovanej preto zdôrazňuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania. 25. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie články hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený na úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne. 26. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť"), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal" by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané, dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti. 27. Porovnávajúc odvolaciu a dovolaciu argumentáciu žalovanej v časti namietania nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 písm.
7. b)CSP (pozri časť III. dovolania) niet pochýb o tom, že dovolateľkou obsahové i rozsahové vymedzenie nesprávne právne posúdenie, žalovaná predostrela až v dovolaní, keďže jej zásadné namietania z odvolania (pozri bod 15. až 19. odvolania) z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska nezodpovedajú tým z dovolania. Ak potom žalovaná dovolacie námietky, zakladajúce prípustnosť a dôvodnosť dovolania, neuplatnila v odvolacom konaní, nemôže ich dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario). 28. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné tiež zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku povahu procesu rigoróznejšieho a odborne náročnejšieho typického v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§

§ 435

CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. 29. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že argumentácia dovolateľky majúca presvedčiť o naplnení dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je nielen nedostatočná a v podanom dovolaní nevymedzená spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam §§

§ 435CSP ale aj nespôsobilá založiť prípustnosť dovolania.

30. Na podklade dovolania trpiaceho uvedenými deficitmi preto nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum a neostávalo tak iné, než s takýmto podaním naložiť podľa § 447 písm. c), podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP), a písm. f) CSP, podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach §

§ 435CSP (dovolanie podľa § 421 ods.

1 písm. b) CSP).

1. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.