Obsah (7)

§ 13§ 15§ 22§ 36§ 40§ 41§ 43

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Ndob/17/2025 Identifikačné číslo spisu: 2324200895 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 13

CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 5.

§ 15ods.

1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 6.

§ 22písm.

a) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave. 7.

§ 36ods.

1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 8.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 9.

§ 41

CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. 10.

§ 43ods.

1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 11.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

1. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Mestského súdu Bratislava III je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
2. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri posudzovaní povahy sporu je nutné prihliadať na podstatné okolnosti posudzovaného záväzkového vzťahu pri jeho vzniku a následne určiť, či sa takýto vzťah týka podnikateľskej činnosti daných subjektov. O obchodnoprávny záväzkový vzťah ide vtedy, ak bol uzatvorený medzi podnikateľmi a pri jeho vzniku bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti.
3. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu zistil, že Zmluva o úvere č. 160850 - 31034 (ďalej aj „zmluva“ alebo „zmluva o úvere“) bola uzavretá
4. novembra 2012 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. V úverovej zmluve je žalobca označený ako živnostník s uvedenými údajmi zapísanými v živnostenskom registri a v predmete zmluvy (bod 1.1.1 zmluvy) je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver na výkon jeho podnikateľskej činnosti.
5. Predkladajúci súd konštatoval, že podstatné pre stanovenie kauzálnej príslušnosti sú opísané skutočnosti v žalobe (tvrdenie žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský úver) a nie zisťovanie, či nárok je uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy alebo zo zmluvy o úvere.
6. Zo súdneho spisu vyplýva, že uplatnený nárok v žalobe, ktorý žalobca označil ako spotrebiteľský úver, je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. 160850 - 31034, uzavretej medzi účastníkmi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa
7. novembra 2012, pričom číslo úverovej zmluvy je súčasťou aj obsahu žaloby a žalobných dôvodov.
8. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že túto úverovú zmluvu uzavrel žalobca (dlžník) ako podnikateľ, tak ako je označený údajmi zapísanými v živnostenskom registri a z predmetu zmluvy (bod 1.1.1) vyplýva, že úver poskytol veriteľ dlžníkovi (žalobcovi) na jeho podnikateľskú činnosť. Pre posúdenie kauzálnej príslušnosti súdu je potrebné vychádzať zo skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok. V danom prípade obsah žalobných bodov nekorešponduje s obsahom spisu a v ňom uplatneného nároku, čo znamená, že nie je možné vychádzať z obsahu žaloby, v ktorej žalobca označil uplatnený nárok nárokom zo spotrebiteľského úveru, keď z obsahu súdneho spisu je preukázané, že nárok je uplatnený zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom - žalovaným a žalobcom - dlžníkom ako podnikateľom a je tak zrejmé, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, keďže zmluva o úvere je nárokom z absolútneho obchodu, naviac tento úver uzavrel žalobca ako podnikateľ a nie ako spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov neakceptoval najvyšší súd argumentáciu predkladajúceho súdu. Žalobou uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným ako veriteľom v pozícii podnikateľa, a preto nie je z obsahu súdneho spisu preukázané, v čase rozhodovania najvyššieho súdu o kauzálnej príslušnosti, že by sa nárok týkal spotrebiteľského úveru a práv žalobcu ako spotrebiteľa, preto najvyšší súd konštatuje, že sa jedná o nárok obchodnoprávny a príslušným na konanie je príslušný kauzálny súd ako obchodný súd.
9. V posudzovanej veci nebolo sporným, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský spor, keď charakter sporovej veci bol preukázaný obsahom spisu, skutočnosťou, že bol v žalobe uplatnený nárok z úverovej zmluvy uzavretý medzi dvoma podnikateľmi, preto neprichádzal do úvahy postup na ktorý poukazoval predkladajúci súd (4Ndc/9/2022, 9Ndc/3/2024).
10. Záverom najvyšší súd konštatuje, že v predmetnej veci sú tak žalobca, ako aj žalovaný podnikateľmi a zároveň nárok uplatnený v tomto konaní je odvodený z ich vzájomného záväzkového vzťahu, a teda z úverového vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 160850 - 31034, uzavretej stranami sporu dňa
11. novembra 2025, pričom z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise nepochybne vyplýva, že tak žalobca, ako aj žalovaný pri vzniku tohto zmluvného záväzku konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným na základe úverovej zmluvy vznikol obchodný záväzkový vzťah, predmetný spor najvyšší súd jednoznačne vyhodnotil ako obchodnoprávny, na prejednanie ktorého je daná kauzálna príslušnosť súdu

§ 22

CSP, a to vo väzbe na ustanovenia upravujúce miestnu príslušnosť (§ 13 v spojení s § 15 CSP), podľa ktorých ustanovení je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ktorým v prípade, ak je žalovaným právnická osoba, sa rozumie súd, v ktorého obvode má právnická osoba svoje sídlo (§ 15 ods. 1 CSP). Žalovaná obchodná spoločnosť má (a aj v čase začatia konania mala) sídlo na adrese Pribinova 25, 824 96 Bratislava, t. j. v okrese Bratislava II, ktorý okres patrí do obvodu Krajského súdu v Bratislave (keďže všetky tzv. bratislavské mestské súdy majú podľa zákona č. 371/2004 Z. z. rovnaký obvod, ktorý zároveň spadá do obvodu Krajského súdu v Bratislave).

1. Na základe vyššie uvedeného preto najvyšší súd nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Galanta vyhodnotil ako nedôvodný, v dôsledku čoho rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie v tomto obchodnoprávnym spore je kauzálne príslušný súd podľa sídla žalovaného, a teda Mestský súd Bratislava III (§ 13, § 15 ods. 1 CSP v spojení s § 22 písm. a) CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.